Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. marec 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 18C/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719200454
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Menichová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5719200454.2

Uznesenie

Okresný súd Martin v spore žalobcu: Ľ. R., G.. XX.XX.XXXX, K. Ž. XX, XXX XX Ž., proti žalovanému:
BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692,
zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova
13, 821 01 Bratislava - Ružinov, IČO: 50 361 368, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa zastavuje.

II. Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu, o výške náhrady trov
konania rozhodne Okresný súd Martin po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.01.2019 sa žalobca voči žalovanému domáhal určenia
neplatnostidohodyozrážkachzomzdy,ktorábolavčlenenávzmluveč.0690889307zodňa21.03.2007.

2. Spolu so žalobou žalobca podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal,
aby súd žalovanému uložil povinnosť do právoplatného skončenia veci samej zdržať sa použitia
označenej dohody o zrážkach zo mzdy.

3. Uznesením č.k. 18C/2/2019-17 zo dňa 19.02.2019 súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

vyhovelažalovanémuuložilpovinnosťzdržaťsapoužitiaDohodyozrážkachzomzdyzodňa21.03.2007
zo Zmluvy o úvere č. 0690889307, do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o
zrážkach zo mzdy.

4. Podaním doručeným súdu dňa 27.02.2019 (č.l. 29 a nasl.), ktorým sa vo veci vyjadril žalovaný,
zároveň vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu spor prejednávať. Uviedol, že žalobca uzavrel

so žalovaným rozhodcovskú doložku, podľa ktorej všetky spory zo zmluvy o úvere budú riešené
v rozhodcovskom konaní. Zároveň podotkol, že žalobca žiadnym spôsobom nezdôvodnil, z akého
právneho dôvodu podal návrh na Okresný súd Martin. Uvedené nenamietal počas konania pred
rozhodcovským súdom.

5. Žalobca súdu predložil listinný dôkaz - rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO

SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKEJ ARBITRÁŽNEJ a MEDIAČNEJ, a.s., so sídlom
Sienkiewiczova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 35 862 882, sp.zn. IA-B-0713/0006 zo dňa 30.04.2014, z
rozhodcovského konania pred rozhodcom Mgr. Martinom Kotianom, v právnej veci žalobcu: Poštová
banka, a.s. so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 proti žalovanému:
Ľubomír Ciňo, r.č. 750120/7758, hlásený pobyt bezdomovca Martin, o zaplatenie 469,93 eur s
príslušenstvom.6. Podľa § 1 CSP, civilný sporový poriadok upravuje postup súdu, strán sporu (ďalej len „strana“) a osôb
zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov.

7. Podľa § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci,
ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

8. Podľa § 4 CSP, iné spory a veci prejdnávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

9. Podľa § 5 ods. 1 CSP, na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone,
ktorý mu patrí, súd skúma, či sa spor nemá prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní.

10. Podľa § 6 ods. 1 CSP, ak súd na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom
úkone zistí, že spor sa má prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, konanie zastaví.

11.Podľa§7ods.1CSP,súdnanámietkužalovanéhoneprihliadneasporprejednáarozhodne,akstrany
vyhlásia, že na rozhodcovskej zmluve netrvajú, alebo ak uznanie cudzieho rozhodcovského rozhodnutia
bolo v Slovenskej republike odopreté. Neprihliadnutie na námietku musí súd odôvodniť v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

12. V danom prípade súd uznesením č.k. 18C/2/2019-25 zo dňa 19.02.2019 vyzval žalovaného na
vyjadrenie sa k podanej žalobe. Žalovaný sa vyjadril tým spôsobom, že v podaní doručenom súdu
dňa 27.02.2019 podal námietku nedostatku právomoci súdu tento spor prejednávať. Ust. § 5 ods. 1
CSP stanovuje súdu povinnosť na námietku vznesenú žalovaným reagovať tak, že súd preskúma,
či má právomoc ďalej vo veci konať alebo má právomoc vo veci ďalej konať a vo veci rozhodnúť

rozhodcovský súd. Po preskúmaní obsahu súdneho spisu, najmä podanej žaloby, samotného podania
žalovaného ako aj predloženej zmluvy o úvere súd zistil nasledovné: Existenciu rozhodcovskej zmluvy
preukazuje Zmluva o úvere č. 0690889307, uzatvorená medzi žalobcom a právnym predchodcom
žalovaného - Poštovou bankou, a.s. dňa 21.03.2007, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú obchodné
podmienky (ďalej len „OP“), kde v článku 9, bod 9.2 sa zmluvné strany dohodli, že „akékoľvek

spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere a OP budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody
klient prijíma návrh Poštovej banky, a.s. na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo
súvisiacich so Zmluvou o úvere a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik Zmluvy o úvere
alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti
ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882“. Uvedené, t.j. existenciu

rozhodcovskej zmluvy, preukazuje aj konštatácia rozhodcovského súdu, ktorý sa právomocou konať
zaoberal vo svojom rozhodnutí - v rozhodcovskom rozsudku sp.zn. IA-B/0713/0006 zo dňa 30.04.2014,
právoplatným dňa 05.12.2014 a vykonateľným dňa 09.12.2014, a ktorý v odôvodnení tohto rozsudku
uviedol, že rozhodcovský súd má právomoc rozhodovať o žalobe doručenej žalobcom (v tom čase
Poštová banka, a.s. ako právny predchodca žalovaného v tomto konaní), pretože sa jedná o spor medzi

žalobcom a žalovaným (v tomto konaní žalobca) zo zmluvy o úvere. Z rozhodnutia rozhodcovského
súdu je zrejmé, že tento súd podrobil skúmaniu aj rozhodcovskú zmluvu, kde v odôvodnení ďalej
uviedol jej znenie v zmysle uzatvorených OP: „zmluvné strany zmluvy o úvere sa dohodli, že akékoľvek
spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere a OP budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody
klient prijíma návrh Poštovej banky, a.s. na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo

súvisiacich so Zmluvou o úvere a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik Zmluvy o úvere
alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti
ROZHODCOVSKÁ ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882. Zmluvné strany sa podrobia
rozhodnutiu tohto súdu. Jeho rozhodnutie bude pre zmluvné strany záväzné. Miestom rozhodcovského
konania je Bratislava.“. Z rozhodcovského rozsudku je tiež zrejmé, že ide o nároky z totožnej zmluvy.

13. Ohľadom prieskumu rozhodcovskej právomoci súd uvádza, že súd skúma na námietku, či je
rozhodcovská zmluva neplatná, neúčinná alebo nemôže byť vykonaná. Ak nie je daná neplatnosť,
neúčinnosť alebo nevykonateľnosť, musí súd strany odkázať na rozhodcovské konanie. Rozsah
súdneho prieskumu námietky je ustanovená v § 7 CSP. Podľa tohto ustanovenia súd na námietku, že

spor má byť prejednaný a rozhodnutý v rozhodcovskom konaní neprihliadne v nasledovných situáciách.
1. Ak strany vyhlásia, že na rozhodcovskej zmluve netrvajú. 2. Ak uznanie cudzieho rozhodcovského
rozsudkubolovSlovenskejrepublikeodopreté,t.j.vdanejveciužexistujecudzírozhodcovskýrozsudok,ktorého uznanie bolo v Slovenskej republike navrhnuté a odopreté. 3. Ak zistí, že spor nemôže byť
predmetom rozhodcovského konania. 4. Ak zistí, že rozhodcovský súd sa sporom odmietol zaoberať.

14. Právomocou konať sa rozhodcovský súd zaoberal vo svojom rozhodcovskom rozsudku sp.zn. IA-
B-0713/0006 zo dňa 30.04.2014, kde svoje závery z prieskumu právomoci aj uviedol . Možno teda
konštatovať, že súd v tomto štádiu, t.j. po podaní námietky podľa § 6 neskúma platnosť rozhodcovskej
zmluvy, ani jej účinnosť a vykonateľnosť, dostačujúce je, že aspoň pravdepodobne existovala.

15. Súd ďalej upriamuje pozornosť aj na znenie § 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 335/2014
Z.z.“), ktorý v ods. 2 hovorí, že v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa tohto zákona možno
rozhodovať len spotrebiteľské spory, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní, vrátane
sporov o určenie, či tu právo alebo právny vzťah je, alebo nie je; naliehavý právny záujem na určení
podľa tohto zákona má len spotrebiteľ. Uvedené ustanovenie v ods. 3 zároveň vymedzuje, ktoré spory

nemožno rozhodovať v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, a to spory o vzniku, zmene alebo
zániku vlastníckeho práva a iných vecných práv k nehnuteľnostiam, spory o osobnom stave, spory
súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí a spory, ktoré vznikli v priebehu alebo súvisia s konkurzným
a reštrukturalizačným konaním.

16.Ustanovenie§1odsek2zákonač.335/2014Z.z.vymedzujekritériaobjektívnejarbitrability,t.j.spory,
ktoré môžu byť predmetom spotrebiteľského rozhodcovského konania, a to v nadväznosti na kategóriu
sporov, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní. Z uvedeného vyplýva, že predmetom
spotrebiteľského rozhodcovského konania môžu byť aj spory o určenie, či tu právo alebo právny vzťah
je, alebo nie je, v prípade, ak žalobcom je spotrebiteľ. Odsek 3 zároveň taxatívne vymedzuje negatívny

rozmer arbitrability, t.j. spory, ktoré nemôžu byť predmetom spotrebiteľského rozhodcovského konania.

17. V zmysle vyššie uvedeného, keďže nie je naplnený žiadny zo 4 dôvodov neprihliadnutia na
námietku žalovaného v zmysle § 7 CSP, súd na námietku žalovaného prihliadol. Vzhľadom na ust. §
1 zákona č. 335/2014 Z.z. je súd toho názoru, že spor sa má prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom

konaní, nakoľko z predmetného ustanovenia možno vyvodiť záver, že daný spor môže byť predmetom
spotrebiteľského rozhodcovského konania. Súd preto aplikoval ust. § 6 ods. 1 CSP a konanie zastavil.

18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

19. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

20. Pri zastavení konania súd skúma procesné zavinenie strán na zastavení konania. Z procesného

hľadiska zavinil zastavenie konania žalobca, pretože podal žalobu, o ktorej súd nemá právomoc konať a
vo veci rozhodovať. Nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanému. Preto súd o nároku na náhradu
trov konania rozhodol tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom
rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.