Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. marec 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818201986
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3818201986.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej vo veci starostlivosti súdu o mal. V. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa
rodičov: matky Q. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX a otca L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, o
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného

súdu Prievidza zo dňa 03. decembra 2018 č. k. 17Pc/3/2018-51, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť od 25.04.2018 prispievať na

výživu maloletej V. 100,- eur mesačne, pričom už zročné výživné od 25.04.2018 do konca decembra
2018 vo výške 820,- eur je povinný poukázať matke maloletej do troch dní od doručenia rozsudku
a výživné za ďalšie nasledujúce mesiace od januára 2019 je povinný poukazovať matke maloletej
vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje. V odôvodnení
uviedol, že rozsudkom v tejto veci z 30.07.2018 bolo rozhodnuté tak, že (i) konanie sa sčasti o určenie
otcovstva zastavuje, (ii) maloletá sa zveruje do osobnej starostlivosti matky a (iii) otec maloletej je

povinný od 25.04.2018 prispievať na výživu maloletej 100 eur mesačne. Proti výroku o povinnosti otca
prispievaťnavýživumaloletej100,-eurmesačnepodalotecodvolanie.Odvolacísúdoodvolanírozhodol
uznesením z 18.10.2018 tak, že napadnutý výrok zrušil, keďže súd prvej inštancie nezistil dôsledne
majetkové a zárobkové pomery otca. Po zrušení veci odvolacím súdom z vykonaného dokazovania
bolo zistené, že matka maloletej má príjem z rodičovského príspevku a prídavku na dieťa 238 eur
mesačne. Od narodenia zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú. Žije spolu so svojimi rodičmi a

troma súrodencami v rodinnom dome, pričom všetok svoj príjem odovzdáva svojim rodičom na hradenie
nákladov spoločnej domácnosti. Z opätovného výsluchu matky vyplynulo, že jej pomery a pomery
maloletej sa od pôvodného výsluchu nezmenili. Otec maloletej napriek výzve súdu nepredložil daňové
priznanie a peňažné denníky za rok 2017 a 2018, hoci z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že
je od 12.11.2012 oprávnený poskytovať služby v lesníctve a poľovníctve bez toho aby bol registrovaný v
Sociálnej poisťovni. K pomerom otca z jeho vyjadrení a listinných dôkazov vyplynulo, že býva so svojimi

rodičmi, manželkou, družkou a svojimi šiestimi maloletými deťmi v dome svojich rodičov. Otec maloletej
sa napriek opakovaným doručeným predvolaniam na výsluch nedostavil. Otec maloletej je registrovaný
ako živnostník, z čoho je zrejmé, ho treba považovať za osobu, ktorá má príjmy z inej než závislej
činnosti podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine. Otec maloletej nepredložením žiadaných dokladov o svojich
príjmoch a nedostavením sa na výsluch porušil svoju povinnosť podľa § 63 ods. 1 prvá veta zákona
o rodine, keď nepredložil podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a neumožnil súdu

sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných
na rozhodnutie. Preto sa podľa § 63 ods. 1 druhá veta predpokladá že výška priemerného mesačnéhopríjmu otca maloletej predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima, čo je 4 101,40 eur (podľa §
2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších predpisov predstavuje životné
minimum 205,07 eura mesačne). S ohľadom na takto zistené skutočnosti, a to že náklady na maloletú

sú štandardné a zodpovedajú jej útlemu veku, pri ktorom matka maloletej nie je schopná vykonávať
zárobkovú činnosť, súd určil podľa § 62 ods. 2, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné
otca na maloletú 100 eur mesačne. Takto určené výživné zodpovedá schopnostiam a možnostiam
otca, ktoré vyplývajú z toho, že má schopnosť dosahovať príjem v zistenej výške. Takto zistený príjem
určuje i jeho životnú úroveň, pričom výživné 100 eur mesačne po zohľadnení vyživovacej povinnosti

matky, toho, že výlučne matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletú, zabezpečí matke také
množstvo finančných prostriedkov, aby sa životná úroveň maloletej rovnala životnej úrovni otca. Pri takto
určenom výživnom zostane otcovi dostatok finančných prostriedkov na hradenie životných potrieb jeho
ostatných šiestich maloletých detí, ktoré žijú v jednej domácnosti, čo umožňuje finančne menej náročné
hradenie nákladov spojených so zabezpečením bývania a stravovania týchto maloletých. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že otec od podania návrhu na maloletú žiadnym spôsobom neprispel. Preto už

zročné výživné za obdobie od 25.04.2018 do konca mesiaca decembra 2018 predstavuje 820 eur (osem
mesiacov po 100 eur a pomerná časť výživného za apríl 100 eur x 6/30), ktoré je otec s ohľadom na
predbežnú vykonateľnosť rozsudku podľa § 44 CMP povinný poukázať matke maloletej do troch dní od
doručenia rozsudku a výživné za ďalšie nasledujúce mesiace od januára 2019 je povinný poukazovať
matke vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa. Z obsahu podaného
odvolania je zrejmé, že sa domáha zmeny napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a určenia
výživného na mal. V. v sume 50,- eur mesačne. Uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej
inštancie sú uvedené klamstvá, keď v oblasti poľovníctva nepodniká a rovnako nie je pravdivé tvrdenie,

že zarába 1.600,- eur mesačne. Býva v starom rodičovskom dome, ktorý si nemôže opraviť, nakoľko
nemá finančné prostriedky. Súd prvej inštancie má vedomosť o jeho bytových pomeroch, napriek tomu
uvádzal v rozhodnutí klamstvá. Mal za to, že súd mal vypočuť svedkov a to X. G. a ostatných svedkov, s
ktorými žije, za účelom zistenia jeho majetkových pomerov. Ďalej uviedol, že súdu prvej inštancie poslal
potvrdenie o práceneschopnosti, avšak súd na jeho maródku neprihliadal, zrejme z dôvodu zaujatosti

voči nemu.

3. Matka maloletého dieťaťa sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrila.

4. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že vyživovaciu povinnosť určenú

rozsudkom súdu prvej inštancie považuje za primeranú veku a odôvodneným potrebám maloletej. V
záujme mal. V. navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu potvrdiť.

5. Otec vo svojej odvolacej replike k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že na pojednávanie na
súd prvej inštancie sa nemohol dostaviť, nakoľko bol na maródke kvôli krížom a chrbtici. Tvrdenia matky

ohľadne jeho príjmu považoval za klamstvá, z ktorých súd prvej inštancie nemal vychádzať. V ostatnom
zotrval na svojich argumentoch uvedených v podanom odvolaní. Spolu s vyjadrením predložil súdu 3
fotokópie faktúr za vykonané lesné práce.

6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v celom rozsahu podľa § 65 a § 66 Civilného

mimosporového poriadku (ďalej len „CMP"), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"), keď nebolo potrebné
zopakovať, ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že
odvolanie otca nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom názore, že otec maloletej je registrovaný
ako živnostník, z čoho je zrejmé, že ho treba považovať za osobu, ktorá má príjmy z inej než závislej
činnosti podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Otec maloletej nepredložením žiadaných dokladov o
svojich príjmoch a nedostavením sa výsluch, porušil svoju povinnosť podľa § 63 ods. 1 veta prvá
Zákona o rodine, keď nepredložil podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a neumožnil

súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu, zistenie aj ďalších skutočností
potrebnýchnarozhodnutie.Pretosapredpokladápodľa§63ods.1vetadruháZákonaorodine,ževýška
priemerného mesačného príjmu otca maloletej predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima, čo
je 4.101,40 eur. S prihliadnutím na takto zistené skutočnosti, a to že náklady na maloletú sú štandardnéa zodpovedajú jej útlemu veku, pri ktorom matka nie je schopná vykonávať zárobkovú činnosť, určil
výživné zo strany otca na maloletú v sume 100,- eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu, t.j.
25.04.2018. Zároveň určil zročné výživné za obdobie od 25.04.2018 do 31.12.2018 vo výške 820,- eur,

ktoré uložil povinnosť otcovi zaplatiť do troch dní od doručenia rozsudku.

8. Odvolací súd považuje tento právny záver súdu prvej inštancie za správny a v celom rozsahu sa
stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho
správnosti a k odvolacím námietkam otca uvádza nasledovné:

9. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

10. Predpokladom pre použitie domnienky v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine je kumulatívne
splnenie týchto skutočností - I./ vzťah rodič - dieťa, II./ povinný rodič má príjmy z inej než závislej
činnosti, III./ táto činnosť podlieha dani z príjmu a VI./ povinný rodič nesplní povinnosť tieto príjmy súdu
preukázať, alebo nesplní povinnosť predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov,

alebo neumožní súdu sprístupnením údajov podľa osobitného predpisu zistiť aj ďalšie skutočnosti
potrebné pre rozhodnutie.

11. Ak si povinný rodič pri zisťovaní jeho zárobkových možností a schopností niektorú z týchto povinností
nesplní, má súd v zmysle zákona po zistení tejto okolnosti povinnosť prezumovať výšku mesačného

príjmu rodiča ako dvadsaťnásobok sumy životného minima.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že konanie o návrhu matky na určenie otcovstva a úpravu výkonu práv a
povinností rodičov k mal. V. prebieha na súde prvej inštancie od 25.04.2018. Otec mal. V. sa napriek
riadnedoručenýmpredvolaniamnapojednávanienasúdprvejinštancienedostavil(vdňoch30.07.2018,

03.12.2018),svojuneprítomnosťneospravedlnil, navýzvysúdu,abypredložildokladyosvojichpríjmoch
nereagoval. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie bolo zistené, že otec mal. V. podniká
na základe živnostenského oprávnenia, z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že od 12.11.2012
je oprávnený poskytovať služby v lesníctve a poľovníctve, bez toho, aby bol registrovaný v sociálnej
poisťovni. Zo správy kolízneho opatrovníka o šetrení pomerov v rodine otca vyplýva, že býva so

svojimi rodičmi, manželkou, družkou a svojimi 6 maloletými deťmi v dome svojich rodičov. Odvolací
súd poukazuje na to, že vo svojom zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 18.10.2018, okrem iného uviedol,
že pokiaľ bude otec pri preukazovaní svojich príjmov z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani
z príjmu a objasňovaní svojich majetkových pomerov nečinný, do úvahy prichádza použitie ust. § 63
ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého sa predpokladá, že výška priemerného mesačného príjmu

otca predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima, z ktorej súd vychádza pri určení výživného.
Otec maloletej, napriek tejto vedomosti o možnosti použitia ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, zostal
v konaní nečinný, napriek výzve súdu prvej inštancie žiadne doklady o svojich príjmoch nepredložil
a na pojednávanie nariadené na deň 03.12.2018 sa nedostavil. Súd prvej inštancie preto postupoval
správne, keď pristúpil k aplikácii ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine a pri výške priemerného mesačného

príjmu otca maloletej vychádzal z dvadsaťnásobku sumy životného minima, čo je 4.101,40 eur (nemal
totiž inú možnosť než vychádzať z domnienky podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine lebo boli naplnené
kumulatívne skutočnosti predpokladané pre použitie domnienky). Vychádzajúc z tohto príjmu otca a z
odôvodnených potrieb mal. V., s prihliadnutím k tomu, že matka maloletej je na rodičovskej dovolenke a
nie je schopná vykonávať zárobkovú činnosť, správne určil výživné zo strany otca na maloletú v sume

100,- eur mesačne s účinnosťou od 25.04.2018, t.j. od podania návrhu.

13. Pokiaľ otec v odvolaní namietal nedostatočné zistenie skutočného stavu veci súdom prvej inštancie
ohľadom jeho zárobkových pomerov, je potrebné uviesť, že otec si ani v odvolacom konaní uvedenú
edičnú povinnosť nesplnil, keď nepredložil súdu požadované doklady (daňové priznanie za rok 2017,

peňažné denníky podnikateľa za rok 2017 a 2018). Pokiaľ aj otec spolu s odvolaním predložil 3 faktúry
(z 31.01.2018, z 30.09.2018, 30.03.2018) z týchto čiastkových údajov nie je možné zistiť skutočný stav
majetkových pomerov otca v rozhodnom období. Nastupuje preto zákonná domnienka výšky príjmu
ako prostriedok objektivizácie príjmov povinného rodiča, ktorý je stanovený ako dvadsaťnásobok sumyživotného minima. Takto určenú sumu už súd nemôže nijakým spôsobom meniť na základe iných
skutočností, pretože fikcia príjmu nastupuje obligatórne. Keďže v preskúmavanej veci otec nepredložil
požadované doklady, z ktorých by bolo možné zistiť jeho konkrétne príjmy a vynaložené výdavky, dospel

odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie k záveru, že otec si svoju edičnú povinnosť vyplývajúcu
mu z ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine nesplnil.

14. K odvolacej námietke otca, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol práceneschopný
a súd nemal rozhodovať v jeho neprítomnosti, odvolací súd konštatuje, že táto námietka neobstojí.

Z obsahu spisu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie nariadené súdom prvej inštancie na deň
03.12.2018 bolo doručené otcovi 13.11.2018 spolu s výzvou, aby do termínu pojednávania predložil
doklady - daňové priznanie za rok 2017, peňažný denník podnikateľa za roky 2017 a 2018. Otec
súdu žiadané doklady nepredložil, napriek riadnemu predvolaniu sa na pojednávanie nedostavil a svoju
neprítomnosť neospravedlnil. V zmysle § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých
dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca

z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich spravodlivo žiadať, aby sa
na pojednávaní nechali zastúpiť. Z obsahu spisu je zrejmé, že otec nepožiadal súd prvej inštancie o
odročenie pojednávanie z dôležitého dôvodu, preto postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu
ust. § 183 CSP, ani k porušeniu práva otca na spravodlivý proces. Odvolacie námietky otca o zaujatosti
súdu prvej inštancie z dôvodu prejednania veci v jeho neprítomnosti považoval z vyššie uvedených

dôvodov odvolací súd za neopodstatnené.

15. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové
konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z
účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).