Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. september 2018

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 12C/316/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513208181
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Erika Trtalová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2018:3513208181.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v právnej veci žalobcu:

CASH COLLECTORS SK s.r.o., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 49, IČO: 44 703 015, právne
zastúpený: AK Herceg s.r.o., advokátska kancelária, IČO 35 890 240, so sídlom Bratislava, Košická 56,
proti žalovanému: 1/ F. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., A. XXX/X, t.č. bytom W. XXXX/X, 2/ Z.
F. (M.), nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., C. XXX/X a 3/ Q. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., W.
XXX/XX, o zaplatenie 509,38 Eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne a žalovaný 3/ zaplatiť žalobcovi 7,14 Eur
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 7,14 Eur od 30.06.2011 do zaplatenia, a

to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobný návrh zamieta.

III. Žalovanému 1/, žalovanému 2/ a žalovanému 3/ sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.

Spoločným a nerozdielnym plnením žalovaného 1/ a žalovaného 2/ zaniká v rozsahu tohto plnenia

povinnosť žalovaného 3/ a plnením žalovaného 3/ zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovaného
1/ a žalovaného 2/.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobným návrhom doručeným súdu dňa 13.08.2013 proti žalovaným 1/ a 2/ spoločne
a nerozdielne a žalovanému 3/ domáhal zaplatenia sumy 509,38 Eur spolu s úrokmi vo výške 10,05
% ročne zo sumy 491,22 Eur od 30.06.2011 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 9,25
% ročne zo sumy 491,22 Eur od 30.06.2011 do zaplatenia. Uviedol, že právny predchodca žalobcu
Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca uzavrela so žalobcom ako postupníkom dňa 21.10.2010 zmluvu
o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávky proti žalovaným. Dňa

20.03.2002 uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovaným 1/ a žalovaným 2/ zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovanému 1/ a žalovanému 2/ bol poskytnutý úver vo výške 11.000,-
Sk (365,13 Eur) a žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sa zaviazali uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky včas
s dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby 11,55 % v pravidelných mesačných splátkach vo výške
6,31 Eur riadne a včas. Súčasne právny predchodca žalobcu dňa 20.03.2002 uzatvoril so žalovaným
3/ dohodu o ručení a medzi stranami bol dohodnutý záväzok žalovaného 3/ v súlade s § 303 a nasl.
Obchodného zákonníka. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných

prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve
o úvere a vo všeobecných obchodných podmienkach. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru
dňa 29.06.2011 predstavovala sumu 509,38 Eur (pozostávala z nesplatenej istiny vo výške 491,22 Eur a
úrokov z omeškania vyčíslených od prvého dňa omeškania so splácaním do dňa postúpenia predmetnejpohľadávky, t.j. do 26.10.2010 vo výške 18,16 Eur). Žalovaní odo dňa postúpenia pohľadávky neuhradili
žiadnu časť zo žalobcom uplatneného nároku.

2. Žalovaný 1/ sa k žalobnému návrhu nevyjadril.

3. Žalovaný 2/ k žalobnému návrhu uviedol, že nesúhlasí s podaným žalobným návrhom. Doteraz za
svojho bývalého manžela spláca úvery. Úvery v prospech Slovenskej sporiteľni, a.s. boli zaplatené oba,
žiadna iné úverové zmluvy neboli uzatvorené. Spoločnosť Platiť sa oplatí, a.s. nepreverovala

skutočnosti ohľadom rozsahu zaplatených splátok.

4. Žalovaný 3/ k žalobnému návrhu uviedol, že podpísal zmluvu v čase, keď pracoval v zahraničí
ako živnostník a bol požiadaní žalovanými, aby ručil za ich záväzok v prospech právneho predchodcu
žalobcu. Nemal vedomosť o tom, že žalovaní si neplnia svoje povinnosti.

5. Podľa § 180 C.s.p. súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu, ktorého neúčasť ospravedlnil
jeho právny zástupca a vyjadril súhlas s vykonaním pojednávania v ich neprítomnosti. Rozhodol v
neprítomnosti žalovaných, ktorí nepožiadali o odročenie pojednávanie z vážnych dôvodov. Nebol daný
dôvod na odročenie pojednávania podľa § 183 C.s.p..

6.Súdvykonaldokazovanievýsluchomžalovaného2/ažalovaného3/,oboznámenímžalobnéhonávrhu
v spojení s písomnými vyjadreniami žalobcu, zmluvy o splátkovom úvere, dohody o ručení, všeobecných
obchodnýchpodmienok,oznámeniaovyhlásenímimoriadnejsplatnostivspojenísdoručenkami,zmluvy
o postúpení pohľadávky spolu s prílohou, oznámení o postúpení pohľadávky v spojení s doručenkami,
platobnej histórie, výpisu z účtu, vyčíslenia, podacieho hárku, výzvy k úhrade, pokusu o zmier a zistil

tento skutkový stav.

7. Právny predchodca žalobcu, Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrel so žalovaným 1/ a žalovaným 2/ ako
fyzickými osobami dňa 20.03.2002 zmluvu o splátkovom úvere č. 0XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluvy“), na
základe ktorej spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému 1/ a žalovanému 2/ peňažné

prostriedky. Zmluvou o splátkovom úvere sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému
1/ a žalovanému 2/ peňažné prostriedky vo výške 11.000,-Sk (365,13 Eur) po splnení stanovených
podmienok a žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sa zaviazali poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť formou
mesačných splátok vo výške 190,-Sk (6,31 Eur) vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalovaný 3/ dňa 20.03.2002
uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu dohodu o ručení a pristúpil k záväzku žalovaného 1/ a

žalovaného 2/ vyplývajúcemu zo zmluvy o úvere.

8. V zmysle čl. I. Zmluvy sa žalovaný 1/ a žalovaný 2/ zaviazali splatiť úver s úrokovou sadzbou vo výške
11,55 % ročne. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sa zaviazali splácať poskytnutý úver spolu s dohodnutými
úrokmi formou pravidelných mesačných splátok počnúc dňom 01.05.2002 a s konečnou splatnosťou

dňa 01.03.2012. Súčasne sa žalovaní (článok III bod 4 Zmluvy) zaviazali platiť poplatok za poistenie vo
výške 6,58 % z predpísanej úverovej splátky, t.j. vo výške 12,50 Sk (0,41 Eur) formou inkasa z osobného
účtu. V dôsledku porušenia zmluvných povinností došlo dňom 26.06.2011 k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti poskytnutého úveru a žalobca vyzval žalovaných na zaplatenie v lehote do 3 dní odo dňa
prevzatia výzvy.

9. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzatvorenou dňa 01.12.2010 postúpil postupca Slovenská
sporiteľňa, a.s. pohľadávku proti žalovaným na žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo oznámené
žalovaným listom zo dňa 03.01.2011 a zo dňa 24.01.2011. Z platobnej histórie vyplýva, že žalovaní
na splátky úveru zaplatili celkom 10.785,- Sk (357,99 Eur). Žiadne ďalšie peňažné plnenie na úhradu

pohľadávky právny predchodca žalobcu ani žalobca neevidujú. Odo dňa postúpenia pohľadávky
žalovaní nevykonali žiadnu úhradu.

10. V zmysle bodu 3.1.3 Obchodných podmienok, klient je povinný platiť banke poplatok za jemu
poskytnutý balík služieb vo výške určenej sadzobníkom. Banka je oprávnená účtovať poplatok za jemu

poskytnutý balík z účtu, ktorý je súčasťou balíka alebo z akéhokoľvek iného účtu klienta vedeného
bankou.11. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa ustanovenia § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej
výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný
platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia

zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník
povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

13. Podľa ustanovenia § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu
so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných
prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má

vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

14. Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za
tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne
ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako

lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

15. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný
vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

16. Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu používať ako interpretačné pravidlo k
ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je
podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98,
C-241/98, C242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero

und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed
Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa
sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky
z úradnej povinnosti.

17. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu
pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

18. Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka,
ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode
spotrebiteľa.

19. Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj

napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

20. Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje
indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

21. Podľa ustanovenia čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

22. Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty
zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany
predajcualebododávateľapodľaichvnútroštátnehopráva,nebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluva
bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých
podmienok.

23. Podľa ustanovenia čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty
zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré
by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov.

24. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon 258/2001
Z.z.“) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ
dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

25. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) až j) zákona č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí musí obsahovať najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania
kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré
sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu
vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo

služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na
ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú
percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená
ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté

do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ
zaplatiťzvýšenénáklady.Uvediesavýškatýchtonákladov,spôsobvýpočtualebočonajpresnejšíodhad.

26. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

27. Súd právny vzťah medzi účastníkmi posúdil ako vzťah založený podľa zákona č. 258/2001
Z.z..

28. Ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv.

Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným
zákonom č. 258/2001 Z.z., ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach
odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka.

29. Úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej

strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je
chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami. Preto zákonodarca
pre tento zmluvný typ stanovil osobitné podstatné náležitosti pre ktoré je potrebné aplikovať aj niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj je potrebné prihliadať aj na smernicu Rady 87/102/EHS z

22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských
štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v znení smernice Rady 90/88/
EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/7/
ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998) ktorá bola transponovaná do nášho právneho
poriadku. Hoci smernica nemá priamy účinok, je potrebné zákonné ustanovenia, ktoré boli prijaté na

jej implementáciu resp. transponovanie, vykladať v zmysle dosiahnutia cieľov smernice, teda tzv. euro
konformným výkladom.30. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

31. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

32. Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči
nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

33. Podľa § 304 ods. 2 Obchodného zákonníka ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne
v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.

34. Podľa § 305 Obchodného zákonníka veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi
na požiadanie výšku svojej zabezpečenej pohľadávky.

35. Podľa § 306 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia

záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na
to veriteľ písomne vyzval.

36.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky

z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol so spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

37. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

38. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

39. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
1/ a žalovaným 2/ bola dňa 20.03.2002 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, a

to medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanými 1/ a 2/ ako dlžníkmi. Predmetná
zmluva po posúdení zmluvných strán spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv,
ktorých základnou črtou je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné
podmienky, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol, nakoľko podľa spôsobu spracovania boli pripravené už

vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Zmluva bola uzavretá medzi veriteľom - právnym predchodcom
žalobcu ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej podnikateľskej činnosti o. i. poskytovanie
úverov z vlastných zdrojov ako podnikanie a spotrebiteľom - žalovanými ako fyzickými osobami,
ktorým bol poskytnutý spotrebiteľský úver ako vyplýva z predmetnej zmluvy na iný účel ako na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť

spotrebiteľovi spotrebiteľský úver, teda dočasne poskytnúť peňažné prostriedky na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere v inej právnej forme - vo forme úveru a spotrebiteľ sa zaväzuje tieto vrátiť
a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Súčasne právny predchodca žalobcu
dňa 20.03.2002 uzatvoril so žalovaným 3/ dohodu o ručení a medzi stranami bol dohodnutý záväzok
žalovaného 3/ v súlade s § 303 a nasl. Obchodného zákonníka.

40. Vzhľadom na charakter predmetnej zmluvy o úvere a účastníkov zmluvy je potrebné na zmluvný
vzťah aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskom práve. Súd z vykonaného
dokazovania zistil, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere, o ktorú žalobca opiera uplatnenýnárok, neobsahuje obligatórne náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona
č.258/2001Z.z.,ročnúpercentuálnumierunákladov;akniejeuvedená,spotrebiteľskýúversapovažuje
za bezúročný a bez poplatkov.

41. Po posúdení žalobného návrhu vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu vznikla žalovaným
povinnosť vrátiť žalobcovi len hodnotu poskytnutého úveru, a preto žalovanému 1/ a žalovanému 2/
spoločne a nerozdielne a žalovanému 3/ bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 7,14 Eur (úver bol
reálne poskytnutý vo výške 365,13 Eur - zaplatená časť úveru vo výške 357,99 Eur).

42. Žalobca si uplatnil zákonný úrok z omeškania počnúc dňom nasledujúcim po dodatočne
poskytnutej lehote na zaplatenie, t.j. 30.06.2011. V súlade so zákonnou úrokovou sadzbou ECB platnej
ku dňu splatnosti uložil súd žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,25 %
zo sumy 7,14 Eur od 30.06.2011 do zaplatenia.

43. Lehotu na splnenie uloženej povinnosti uložil žalovaným v súlade s § 232 ods. 3 C.s.p., keďže neboli
zistené dôvody pre určenie dlhšej lehoty.

44. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods.
1 C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

V danom prípade mali žalovaní úspech v celom rozsahu okrem nepatrnej časti (úspech žalovaných bol
počítaný z pomeru 10.785,-Sk /11.000,-Eur - úspech žalobcu 215,-Sk /11.000,- Sk x 100), a preto by
žalovaným patrilo právo na náhradu trov konania, avšak zo spisu nevyplýva, že by žalovaným v priebehu
konania vznikli trovy a ani žalovaní si neuplatnili právo na náhradu trov konania, a preto súd žalovaným
nepriznal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.