Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Dana Popovičová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/440/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515214198
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7515214198.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň
JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Andrey Galdunovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: XX XXX XXX proti žalovanému: K. X., nar. XX.X.XXXX, bytom
vo L., Y. XXX/X, o zaplatenie 989,64 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Košice-okolie zo dňa 27.6.2017 č.k. 15C 850/2015-43 takto
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi 1.053,65 eur so 17,9% ročným zmluvným úrokom zo sumy 989,64 eur od 22.5.2015
do 15.11.2024, s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 1.052,13 eura od 1.6.2015 do zaplatenia, to
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol. Žalobcovi priznal
náhradu trov konania 100%.
2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 497 a
nasl., § 502, § 503 Obchodného zákonníka vzal za preukázané, že medzi zmluvnými stranami došlo k
uzavretiu spotrebiteľskej úverovej zmluvy dňa 24.11.2014 uzavretím úverovej zmluvy č. XXXXXX ktorou
žalobcaposkytolžalovanémufinančnéprostriedkyvovýške1.000,-euraktorépoukázalnaúčetvbanke.
Žalovaný sa úver zaviazal splatiť spolu so 17,9% ročným úrokom, v pravidelných splátkach v počte 120
po 18,05 eur, počnúc 15.12.2014 s poslednou splátkou dňa 15.11.2024. RPMN bola dojednaná vo výške
23,45%, priemerná RPMN 21,79 % a celkové náklady spotrebiteľa činili 2.266,-eur. Strany dojednali
úrok z omeškania vo výške 5% ročne. Za poskytnutie úveru banka vyúčtovala poplatok 100,-eur, ktorý
bol zo sumy 1.000,-eur odúčtovaný. Z dôvodu neplnenia povinností zo strany žalovaného žalobca listom
zo dňa 21.5.2015 zosplatnil úver a vyzval žalovaného, aby dlh v aktuálnom vyčíslení vo výške 1.113,01
eur zaplatil v lehote do 31.5.2015, čo však žalovaný neurobil. Žalobcovi tak vznikol voči žalovanému
dlh na istine ku dňu 21.5.2015 vo výške 989,64 eur, ktorý zahŕňa dlžné aj zročné splátky istiny, dlh
na úroku ku dňu zosplatnenia vo výške 62,49 eur (celková suma činí 1.052,13 eur), úrok z omeškania
0,64 eur a dlžný poplatok za poistenie, ktorý zosplatnením úveru zanikol. Celkovo tak žalovaný dlhuje
žalobcovi 1.053,65 eur.
3. Na základe týchto skutkových zistení súd prvej inštancie uzavrel, že žaloba bola podaná dôvodne čo
do istiny 989,64 eur, dlžného úroku do dňa zosplatnenia vo výške 62,49 eur, kapitalizovaného úroku z
omeškania 0,64 eur a zmluvného úroku za obdobie od 21.5.2015. Preto žalobe v tejto časti vyhovel.4. Pokiaľ ide o dojednanie zmluvných úrokov, súd prvej inštancie vychádzal z jednotného názoru
občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Košiciach, a to, že bez ďalšieho nemožno nepriznať
úrok po zosplatnení okrem prípadov, že takéto zmluvné dojednania sú neplatné. V zásade je možné
dohodnúť zmluvný úrok až do doby vrátenia úveru. Súd prvej inštancie z obsahu úverovej zmluvy zistil,
že vo vzťahu k zmluvným úrokom, pokiaľ ide o dobu ich platenia, nie je dojednaná žiadna dohoda. Z
uvedeného plynie, že žalobca možnosť dispozitívneho ust. § 503 Obchodného zákonníka nevyužil.
Preto priznal žalobcovi úroky z úveru len do doby splatnosti úveru, teda do doby, po ktorú dlžník bol
povinný finančné prostriedky vrátiť a ktorá okolnosť vyplýva z úverovej zmluvy. Pokiaľ teda žalobca
požadoval zmluvný úrok vo výške kapitalizovanej ku dňu vyhlásenia splatnosti celého úveru 62,49 eur
a žalovaný ho neuhradil, má povinnosť tieto úroky uhradiť zo sumy 989,64 eur len po dobu zmluvnej
splatnosti, t.j. za dobu do 15.11.2024. Preto priznal žalobcovi zmluvný úrok za dobu od 21.5.2015 do
15.11.2024 a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
5. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu
trov konania.
6. Proti tomuto rozsudku, a to voči jeho zamietavej časti v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok v napadnutej časti
zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca má za
to, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda
aj po predčasnom zosplatnení. V tej súvislosti poukázal na § 502 ods. 1,3 Obchodného zákonníka.
Obsahom záväzku dlžníka nie je povinnosť vrátiť len poskytnuté peňažné prostriedky, ale i úroky, ktoré
nemožnostotožňovaťsúrokmizomeškania. Poukázalnabod2.10.1(predčasnásplatnosť)obchodných
podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.
5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) z hľadiska
uplatneného odvolacieho dôvodu, v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
6. Rozsudok je v napadnutej zamietavej časti vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods.
1 C.s.p. potvrdil.
7. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 8.8.2018 o 9,45 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II.poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli
zverejnené dňa 1.8.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.
8. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že namietaný odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. nie je naplnený.
9. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s ktorými sa odvolací
súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie
dáva odpoveď na argumenty uvádzané žalobcom v odvolaní, preto odvolacie námietky žalobcu nie sú
spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku v napadnutej časti.
10. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že vychádzajúc z ust. § 497 Obch.
zákonníka veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu.
Následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť (iba) úroky z omeškania. Po zosplatnení
úveru vzniká veriteľovi právo (len) na úrok z omeškania v súlade s § 369 Obch. zákonníka. Takýto
záver je podľa názoru odvolacieho súdu logický, pretože v opačnom prípade by došlo ku kumulácii
nepriaznivého postihu dlžníka ako spotrebiteľa, vo vzťahu ku ktorému by sa požadovalo zaplatenie
úrokov z úveru a úrokov z omeškania súčasne. Takýto postup by predstavoval neúmernú a neprijateľnú
záťaž pre dlžníka ako spotrebiteľa. V tej súvislosti poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR R 59/1998 a na obdobnú judikatúru v tejto oblasti (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
4Obo 143/1998, uznesenie Ústavného súdu SR IV ÚS 476/2012 zo dňa 18.9.2012).
13. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok v zamietavej časti ako vecne správny.14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči
neúspešnému žalobcovi.
15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.