Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. september 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 18C/150/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111222232
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2111222232.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom u v právnej veci žalobcov 1./: Q. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom V. námestie XXXX/XX, XXX XX O. S., X./: Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.
námestie XXXX/XX, XXX XX O. S., právne zastúpených: JUDr. Romanom Juríkom, advokátom so
sídlom Jazerná 19, 940 17 Nové Zámky, proti žalovanému 1./: Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX,
právne zastúpený: JUDr. Tomáš Banič, advokát so sídlom Špitálska 10, 811 09 Bratislava, 2./: X. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, XXX XX I., právne zastúpený: advokátska kancelária agner & partners,
s.r.o., so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 722 758, 3./: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.
XX, XXX XX O. S., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

a o zaplatenie 3.319,39 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o žalobe žalobcu Q. B., nar. XX.XX.XXXX voči žalovanému X. Z., nar. XX.XX.XXXX, z a s
t a v u j e.

II. Žalobu vo zvyšnom rozsahu zamieta.

III. Žalovaný 1./ má právo na náhradu trov konania voči žalobkyni v rade 1./ v rozsahu 100%

IV. Žalovaný 2./ má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi 2./ v rozsahu 100% .

V. Žalovaný 2./ má právo na náhradu trov konania voči žalobkyni 1./ v rozsahu 100% .

VI. Žalovaný 3./ má právo na náhradu trov konania voči žalobkyni 1./ v rozsahu 100%.

VII. Žalovaný 1./ má právo na náhradu trov konania vo voči žalobcovi v rade 2./ v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa svojou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.10.2011 domáhali určenia, že
žalobkyňa 1./ je vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území O. S., okres I., a to:
parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 239 m2, parcela č. XXX/X, zastavané plochy a
nádvoria o výmere 58 m2, zapísaných na LV č. XX, pre k.ú. O. S., okres Trnava. Ďalej, že kúpna zmluva
zo dňa 1010.2008 uzatvorená medzi žalobcami a žalovanými v prvom a druhom rade je neplatná, že
žalobkyňa v prvom rade je povinná vyplatiť žalovanému v prvom rade 19.916,35 eur, a že žalovaný v
prvom rade je povinný zaplatiť žalobcovi v druhom rade sumu 3.319,93 eur.

2. Žalobu odôvodnili žalobcovia tým, že dňa 10.10.2008 žalobkyňa 1. uzavrela so žalovaným 1./, ktorý
bol kupujúcim, spoločne so svojím starým otcom U. B., nar. XX.XX.XXXX a starou mamou B. A., nar.
XX.XX.XXXX, obaja bytom V. námestie XXXX/XX, XXX XX O. S., predmetom, ktorej boli nehnuteľnostizapísané na LV č. XX parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 239 m2, parcela č. XXX/X,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 58 m2, zapísaných na LV č. XX, pre k.ú. O. S., okres I., pričom
vklad bol povolený dňa 14.10.2008, kedy nastali aj právne účinky vkladu. Nehnuteľnosti popísané v

predchádzajúcej vete boli vo výlučnom vlastníctve žalobkyne 1, a to od roku 2005. Žalobkyňa uviedla,
že podpísala kúpnu zmluvu, avšak jej predmetom nemala byť parcela č. XXX/X zastavané plochy a
nádvoria o výmere 239 m2, pričom medzi účastníkmi nedošlo k dohode o predaji, čoho si bol žalovaný
1./ vedomý, nakoľko poznal dôvody, pre ktoré zmluvné strany kúpnej zmluvy pristúpili k jej uzatvoreniu,
pričom dotknutá parcela v zmluve nemala byť uvedená. V súčasnosti je vlastníkom dotknutej parcely

žalovaný 2./ na ktorého parcelu previedol podľa názoru žalobcov v rozpore so zákonom a dobrými
mravmi žalovaný 1./. Podľa žalobcov vzťahy medzi účastníkmi sú komplikované, pričom vychádzajú z
finančných problémov starého otca žalobcov, ktorý nedokázal splácať úvery spoločnosti S.O.S financ,
s.r.o., , so sídlom Nám. Slobody , Piešťany, od ktorého si starý otec požičiaval peniaze, pričom sa dostal
do takej tiesne a núdze, že odpredal všetky svoje nehnuteľnosti žalovanému .1/. Žalovaný 1./ požadoval
od starého otca uhradiť dlh vo výške 16.596,96 eur za obdobie troch mesiacov, pričom mal vedomosť,

že starý otec žalobkyne nemá možnosť uvedenú sumu uhradiť, pričom bol dlžný viacerým nebankovým
subjektom a prostriedky zháňal na živobytie, nakoľko s ním v spoločnej domácnosti žili ďalšie osoby,
ktoré boli úplne bez príjmu. Uvedené skutočnosti museli byť zrejmé aj žalovanému 2./, nakoľko ich
predtým navštevoval, keď žalobcovia prevádzkovali bistro. Do problémov ich dostal starý otec, ktorý
s nimi podnikal tiež. Starý otec uzavrel dňa 05.09.2008 zmluvu o pôžičke, ktorú žalobcovia považujú

za absolútne neplatnú, a ktorá ich k ničomu nezaväzuje. Žalobcovia vyslovili ten záver, že žalovaní
sa rozhodli získať ich celkom úspešné podnikanie, ktoré ich živilo, pričom tak spravili prostredníctvom
starého otca žalobcov. Žalobcovia uviedli, že zmluvu zo dňa 10.10.2008 podpísali z dôvodu tiesne
staréhootca,ktorýsavyhrážalukončenímživotaakmunepomôžu.Žalobkyňauviedla,žesituáciuchcela
riešiť prevodom parcely č. XXX/X na ktorej sa nachádza Bistro. Ďalej žalobkyňa uviedla, že žalovaný

2./ ju po podpise zmluvy o pôžičke z Bistra vyhodil. Ďalej uviedla, že žalovaný sa správal, ako by mal
povolenie na vyvíjanie nebankovej činnosti, pričom terajší vlastník vedel, že starý otec je v tiesni,
nakoľko chodil k žalobcom a pomáhal pri prácach stavebného charakteru. Žalobcovia tiež uviedli, že
sa dozvedeli o tom, že starý otec dlží peniaze až pred napadnutou kúpnou zmluvou. Kúpnou zmluvou
žalobkyňa pre účely pomoci starému otcovi chcela previesť parcelu č. XXX/X za cenu 19.916,35 eur,

pričom starý otec zaplatil svojimi nehnuteľnosťami. Predmetom predaja nemala byť parcela č. XXX/X,
nakoľko uvedenú parcelu nechcela žalovanému predať a pri podpise bola uvedená do omylu, pričom
žalovaný 2./ dal pred podpisom k čítaniu žalobkyni zmluvu s iným znením, než bola podpísaná u notára,
pričom podpisovanie trvalo krátko. Žalobcovia uviedli, že žalovaný v rozpore so skutočnosťami uviedol
ako kupujúceho S.O.S. finananc, s.r.o., a preto je kúpna zmluva neplatná. Žalobkyňa tiež uviedla,

že žalovaný nemal právo žiadať od starých rodičov 39.832,70 eur, keď im požičal sumu vo výške
16.596.96 eur. Žalobca 2./ mal záujem veci doriešiť v dôsledku čoho spísal so žalovaným 1./ zmluvu o
budúcej zmluve v rámci, ktorej poskytol žalovanému 1./ zálohu vo výške 3.319,39 eur, ktorú žalovaný
1./ pomenoval nájmom za užívané nehnuteľnosti, pričom žalobcovia z uvedeného dôvodu považujú
zmluvu za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi, keďže ju považovali za zálohu na kúpnu cenu.

Žalobcovia považovali sumu 3.319,39 eur za zálohu na kúpnu cenu a druhou splátkou mali uhradiť
sumu 46.471,49 eur, pričom uvedenú čiastku mali uhradiť za mesiac, čo však bolo nemožné, načo im
bolo oznámené, že nehnuteľnosť je predaná. Žalobcovia uviedli, že naliehavý právny záujem majú
na požadovanom určení, nakoľko potrebujú obnoviť predchádzajúci stav, pričom je vedené ešte jedno
súdne konanie so žalovaným 2./ pod sp.zn. 19C/15/2010. Žalobkyňa uviedla, že parcelu XXX/X predala,

aby mala prostriedky na spätné odkúpenie predmetnej nehnuteľnosti vrátením prostriedkov žalovanému
1./. Žalobkyňa bola nútená predať Bistro, vedené ako rodinný dom, pre tieseň, aby rodina neprišla o
všetky nehnuteľnosti, nakoľko žalovaný od starého otca vypýtal o 100% viac, než mu požičal.

3. Žalobcovia k žalobe pripojili: kúpnu zmluvu zo dňa 10.10.2008 (č.l.6-9), výpis z listu vlastníctva č.

12(č.l.10-11), zmluvu o pôžičke č.l. 12-15,16.

4. Súd uznesením č.k. 18C/150/2011-58 zo dňa 10.02.2012 pripustil vstup do konania žalovaného v
rade 3./: Q. W., nar. XX.XX.XXXX..

5. Žalovaný 2./ sa vyjadril k žalobe podaním doručeným súdu dňa 20.06.2014, kde uviedol, že
žalobkyňa a jej starý otec uzavreli kúpnu zmluvu, na základe čoho nadobudol žalovaný 1./ vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX pre k.ú. Biely Kostol. Žalovaný označil žalobu za
zmätočnú a nedôvodnú. Podľa vyjadrenia v žalobe absentujú dôvody neplatnosti kúpnej zmluvy, pričomtvrdenia žalobkyne nepreukázané dôkazom, že predmetom predaja nemala byť parcela č. XXX/X nemá
spôsobilosť preukázať neplatnosť zmluvy. Ďalej žalovaný 2./ poukázal na skutočnosť, že žalobcovia
sa domáhajú určenia neplatnosti zmluvy ako celku, pričom žiadajú určiť vlastnícke právo len k časti

predmetu zmluvy, pričom ak by súd vyhovel žalobe došlo by k zásahu do práv žalovanej 3./ v časti
predmetu zmluvy, ktorá nie je predmetom tohto konania. Žalovaný 2./ ďalej namietal vzájomné rozpory
žaloby čo do obsahu zdôvodnenia, kde na jednej strane sa namieta neplatnosť celej zmluvy a na strane
druhej prevod jednej parcely. Podľa názoru žalovaného 2./ kúpna zmluva bola urobená medzi stranami
ako právny úkon slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, plnenie bolo možné. Zmluvné strany boli

spôsobilé na právne úkony a obsah zmluvy neodporoval zákonu. Vážnosť vôle žalobkyne preukazujú
ďalšie právne úkony, a to prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam realizovaný už pred podpisom
kúpnejzmluvy,akoajneskoršieuzatvoreniezmluvyobudúcejzmluve.Súčasnepoukázalnaskutočnosť,
že už len pri overovaní podpisov na kúpnej zmluve musel uplynúť určitý čas, keďže sa overovali tri
podpisy na viacerých listinách. Žalovaný 2./ taktiež poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa sa domáha
určenia neplatnosti po viac ako troch rokoch od uzavretia zmluvy. Žalovaný považuje za zásadnú

skutočnosť uzavretie zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 28.10.2008, na základe ktorej sa žalobca 2./
zaviazal, že od žalovaného kúpi aj pozemok XXX/X, pričom žalobkyňa 1./ mala o tejto zmluve vedomosť.
Žalovaný 2./ namietal nepodloženosť tvrdení, podľa ktorých dostal do finančných problémov žalobcov
ich starý otec, pričom súčasne namietal, že uvedené nemá vplyv na platnosť právneho úkonu. Podľa
žalovaného 2./ mali žalobcovia záujem nehnuteľnosti dlhodobo predať, pričom sa dohodli na predaji so

žalovaným 1./. V čase predaja nehnuteľností boli tieto prevedené prostredníctvom zabezpečovacieho
prevodu práva na spoločnosť S.O.S. finance, s.r.o., pričom pred predajom boli poskytnuté prostriedky na
vyplateniezáväzkovvočitejtospoločnosti.Žalovaný2./uviedol,ženikdynežiadalodžalobcovzaplatenie
sumy 39832,70 eur, pričom zo žaloby nie je zrejmá súvislosti medzi pôžičkou 16.596,96 eur a sumou
39.832,70 eur. Žalovaný 2./ súčasne namietal aj nárok žalobcu 2./ na zaplatenie sumy 3.319,39 eur,

nakoľko medzi stranami v zmluve o budúcej zmluve bolo dohodnuté, že žalovaný 1./ je oprávnený si
sumuponechať,aknedôjdekvyplateniukúpnejcenyvstanovenejlehote,pričomsabudeuvedenásuma
považovať za náhradu za užívanie dotknutých nehnuteľností. Žalovaný 2./ súčasne namietol premlčanie
tohto nároku zo strany žalobcu 2./ z dôvodu uplynutia dvojročnej subjektívnej lehoty. Žalovaný v celom
vyjadrení namietal tú skutočnosť, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno. Žalovaný 2./ namietal

aktívnu legitimáciu žalobcu 2./ vo vzťahu ku kúpnej zmluve, nakoľko nebol účastníkom zmluvného
vzťahu vo vzťahu k žalovaným v tomto konaní. Žalovaný taktiež namietal uplynutie premlčacej doby pre
dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu a záverom rozporoval existenciu tiesne na strane
žalobkyne v čase uzavretia kúpnej zmluvy.

6. Žalovaná v rade 3./ sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 24.02.2016, namietala aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu 2./ voči žalovanej 3./ a súčasne absenciu existenciu naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení, pričom v rámci konania sa pridržiavala a poukazovala na vyjadrenie
žalovaného 2./.

7. Žalovaný 2./ v podaní doručenom súdu dňa 23.02.2016 opätovne namietol:
- nedostatok aktívnej legitimácie a nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu 2./ v konaní o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
- nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu 1./ v konaní o zaplatenie žalovanej sumy
- nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu 1./ v konaní o určenie vlastníckeho práva k

nehnuteľnosti pri parcele KN-C č. XXX/X, pre nevysvetlenie dôvodov požadovaného určenia.
-nedostatokpasívnejvecnejlegitimáciežalovaného2./vsporeozaplateniesumyaourčenieneplatnosti
kúpnej zmluvy
-nedostatokpasívnejvecnejlegitimáciežalovaného3./vsporeozaplateniesumyaourčenieneplatnosti
kúpnej zmluvy

- premlčanie práva žalobkyne 1. dovolať sa neplatnosti zmluvy
- premlčanie práva žalobcu 2. na zaplatenie bezdôvodného obohatenia
Žalovaný vo vyjadrení

8. Žalobcovia sa vyjadrili podaním doručeným súdu dňa 01.04.2016, kde uviedli, že ak sa domáha

určenia vlastníckeho práva má nepochybný právny záujem na požadovanom určení, pričom súdne
rozhodnutie je podkladom pre vykonanie zmien v katastri nehnuteľností.X. Svedkyňa H. B. na pojednávaní dňa 06.02.2016 uviedla, že niekedy v októbri 2008 jej otec U. B. bol v
zlom psychickom stave, nakoľko mu zomrel syn, brat svedkyne vo veku XX rokov. Otec toto psychicky
nezvládal, požíval alkoholické nápoje vo zvýšenej miere. Jedného dňa pred nami zastavilo auto, prišiel

k nám odporca v 1.rade pán P.. Pán P. prišiel za otcom svedkyne, ktorý mal vypité. Potom svedkov otec
išiel s pánom P. s autom P. preč. Svedkov otec bol v tom čase pod vplyvom alkoholu. Asi po 2 až 3
hodinách sa otec opitý ešte viac vrátil a povedal, že to predal, že predal bistro. Nemal žiadne listiny. Po
určitom čase, bolo to tiež v októbri 2008 k nám znova prišiel pán P. a pýtal od môjho otca peniaze, alebo
aby mu odovzdal kľúče od bistra. Ja som sa potom pána P. pýtala, čo to všetko znamená, ten mi povedal,

že otec mu všetko predal. Ja som sa pána P. pýtala, či má vedomosť o tom, že môj otec nič nevlastní,
patrí mu iba jedna budova - bistro, pozemky a ostatné sú mojej dcéry. Pán P. sa začal vyhrážať, že to zle
dopadne, že k nám prídu nejakí ľudia, že to budeme mať iný poprask, potom som ho vyzvala, aby opustil
priestory nášho domu, potom odišiel. Za niekoľko dní znova prišiel pán P., chcel znova vrátiť peniaze
od môjho otca, nevedela som, o akú sumu sa jednalo. Chcel od môjho otca peniaze za to bistro, čo mu
dal. Pán P. sa vyjadril, že on požičal peniaze môjmu otcovi, nepovedal, na čo mu mal peniaze požičať.

Pán P. za otcom chodil opakovane s tým, že chcel stále od neho peniaze, potom si so sebou priviedol aj
nejaké peniaze. Svedok nevidel žiadne peniaze ani papiere. Až potom otec povedal, že predal P. všetko
- bistro, záhradu aj pozemky, teda všetko, čo patrilo mojej dcére, a povedal, že peniaze nemá odkiaľ
P. vrátiť. Neskôr zistili, že otec žiadnu kúpnu zmluvu s pánom P. neuzatvoril, mali spolu spísanú len
nejakú dohodu, že otec predá nehnuteľnosti aj tie, čo mu nepatrili P.. P. dal môjmu otcovi pôžičku, a

malo to byť za tým účelom, aby môj otec mohol vyplatiť pôžičku, ktorú si zobral od spoločnosti S.O.S
Financ, malo sa jednať o sumu 500.000 Sk, ktorú sumu mal pán P. požičať otcovi. Svedkyňa som sa
potom dohodla so žalobkyňou 1./, že aby mali pokoj doma, že predajú pánovi P. pozemok pod bistrom,
jednalo sa o výmeru 58 m2, jednalo sa o pozemok pod bistrom, ktorý pozemok bol vo vlastníctve mojej
dcéry. Pán P. prišiel k nám, dcéra mu ukázala odkiaľ pokiaľ je pozemok o výmere 58 m2, dohodli sme

sa, že si to príde oplotiť. Pozemok pod bistrom, ktorý predali P. patril mojej dcéry, bistro na predanom
pozemku patrilo môjmu otcovi, P. teda predali len pozemok pod bistrom. P. s tým súhlasil. Potom sa
žalobkyňa 1./, moja mama a môj otec zobrali, išli nejakému notárovi, pán P. ich tam mal už čakať. U
akého notára boli, to nevedela uviesť. Pán P. odišiel skôr, že ide nachystať zmluvu. Asi po hodine a
pol sa moji rodičia a dcéra vrátili, dcéra prišla s plačom, mala v ruke peniaze, nemala v ruke žiadne

peniaze, hovorila, že sa tam nejako dohadovali. Dcéra sa vyjadrila, že ona podpísala zmluvu, ale nevie
čo, lebo sa hádali aj pred notárkou, pán P. povedal, že sa ponáhľa preč, aby zmluvu podpísala, že
nemá čas sa s tým zaoberať. Žalobkyňa 1./ priniesla domov sumu 600.000 Sk. Podľa mňa sa jednalo o
peniaze za odpredaný stavebný pozemok. Aj keď sa jednalo o pozemok pod bistrom, pre nás to malo
hodnotu 600.000 Sk. Ja som si potom pozrela kúpno-predajnú zmluvu, ktorú mal môj otec a zistila som,

že predmetom zmluvy nebol len pozemok pod bistrom o výmere 58 m2, ale aj záhrada o výmere 239 m2.
Po tomto zistení oslovila moja dcéra žalobkyňa 1./ pána P., nakoľko nás podviedol, tento sa vyjadril, aby
nepodávala trestné oznámenie, že sa všetko dá do poriadku. Povedal dcére, že jej vráti nehnuteľnosti,
ktoré boli napísané v kúpno-predajnej zmluve, nechcel mať nič spoločné so súdmi ani s policajtami.
Následne na to neprišiel pán P., ale pracovníci pána Z. a išli stavať plot. Ja som potom volala starostu,

starosta volal aj pánovi P., ten sa vyjadril, že dá všetko do poriadku. Potom pán P. chodil vybavovať s
mojím synom úvery, že dá všetko do poriadku, ale pán P. zvýšil sumu, chcel sumu 1.300.000 Sk, syn
mu dal ešte 100.000 Sk. Potom išli k notárovi - žalobcovia 1,2, pán P., spísali tam predkúpne zmluvy,
čakalo sa, kedy bude mať môj syn vybavený úver. Potom moja dcéra volala pánovi P. a moja dcéra mu
povedala, že sme peniaze zohnali, že jej na to požičal pán Z., P. povedal, že v poriadku, že Z. má aj

kľúče od bistra. Pán Z. len sľuboval, že peniaze chce požičať, ale žiadne jej nepožičal, len ju klamal.

10. Z Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 10.10.2008 medzi U. B., A. B., Q. B. ako predávajúcimi a Y. P. ako
kupujúcim súd zistil, že predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV XX k.ú. O. S. - parc. č. XXX/X
a parc. č. XXX/X a LV č. XXX k.ú. O. S. -parc. č. 793/1, parc č. XXX/X, dom súp.č. XXXX na parc. č.

XXX/X, kúpna cena bola 1.200.000,- Sk, pričom suma 600.000,- Sk mala byť vyplatená Q. B. a suma
600.000,- Sk mala byť vyplatená U. B. a A. B..

11. Zo Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 05.09.2008 medzi žalovaným 1./ a U. B. (dlžník), vyplýva, že
predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 500.000,- Sk, pričom prostriedky sa zaviazal dlžník

vrátiť do 31.12.2008.

12. Súd vec posúdil podľa nasledovných ustanovení zákona.13. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

14. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

15. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej

16. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

17. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

18. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

19. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení

§ 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za
platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme,
ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym
predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je

takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

20. Podľa ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť
právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo
z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

21. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

22. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch

nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

23. Podľa § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak zákon ustanovuje, že k zmluve je
potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.

24. Podľa ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba
urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba,
ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto
neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

25. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

26. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo po prvý raz vykonať.

27. Podľa § 137 písm. c) a d) zákona č. 160/2015 Z.z., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitnéhopredpisu,alebourčeníprávnejskutočnosti,

ak to vyplýva z osobitného predpisu.28. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z.z., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej
obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie
dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

29. Podľa § 150 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.(ďalej len „CSP“), strany majú povinnosť pravdivo a úplne
uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

30. Podľa § 470 ods. 1 a 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. (1) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. (2).

31.Súdkonanienazákladespäťvzatiažalobyvsúladescitovanýmizákonnýmiustanoveniamizastavil v
časti o žalobe žalobkyne Michaely Škrovanovej proti žalovanému Jozefovi Hrúzovi, nakoľko má za to, že

síce žaloba bola vzatá späť len čiastočne, ale vo vzťahu k žalovanému 2./ celkom, a preto súd rozhodol
tak, že voči žalovanému dva konanie o žalobe žalobkyne 1./ zastavil za súhlasu ostatných strán, nakoľko
má súd za to, že žalovaný dva nie je pasívne legitimovaným subjektom z takto podanej žaloby, pričom
z povahy veci plynie, že žalobca 2./ nemá na podanie takejto žaloby aktívnu legitimáciu. Odhliadnuc od
uvedeného čiastočné späťvzatie žaloby bolo prakticky realizované doručením zmeneného návrhu, ako

aj pripustením zmeny návrhu, kde žaloba voči žalovanému 2./ už reálne nesmeruje v žiadnom ohľade
proti žalovanému 2./, a preto jeho účasť v konaní je nadbytočná. Súd má súčasne za to, že ide zo strany
žalobkyne 1./ o samostatné procesné spoločenstvo voči žalovanému 2./, nakoľko žalobca 2./ nebol
účastníkomkúpnejzmluvyatedanemôžetvoriťnerozlučné(nútené)spoločenstvo,kdebysavyžadovala
jeho účasť v konaní. Súd súčasne poukazuje na ods. 32 odôvodnenia vo vzťahu k neplatnosti zmluvy,

pričom pri určovacom výroku vo vzťahu k nehnuteľnosti, nemusí byť účastníkom právny predchodca
žalovaného 3./ čo ostatne plynie aj z ustálenej rozhodovacej praxe (mimo iné viď rozhodnutie Krajského
súdu Nitra sp.zn. 6Co 25/2015 zo dňa 11.03.2015).

32. Z obsahu žaloby po jej poslednej zmene a čiastočnom späťzvatí sú predmetom konania tri nároky,

a) určenie neplatnosti kúpnej zmluvy v časti týkajúcej sa parciel č.XXX/X a XXX/X a synalagmatický
záväzok vo vzťahu k určeniu neplatnosti, resp. vlastníctva
b) určenie vlastníctva žalobkyne 1. / k dvom parcelám, a to č.XXX/X a XXX/X
c) nárok žalobcu 2./ na zaplatenie sumy 3.319,93 eur.

33. ad a) Súd sa ako prvým zaoberal určením neplatnosti dotknutého právneho úkonu a existenciou
naliehavého právneho záujmu na takomto určení. Súd uvádza, že právna skutočnosť sa od 01.07.2016
určuje len v prípadoch stanovených zákonom, čo nie je tento prípad, ale ide napr. o žalobu neplatnosť
výpovede z nájmu bytu, čo stanovuje § 711 Občianskeho zákonníka, atď.. Od 01.07.2016, t.j. od
účinnosti nových procesných predpisov sa zvýraznila, avšak aj v minulosti platná zásada (vyjadrená v

§ 80 zákona č.99/1963 Zb.), že určovacia žaloba pri určení práva musí mať naliehavý právny záujem,
inak sa žaloba zamietne. Pričom žaloba o určenie právnej skutočnosti už nie je vôbec po uvedenom
termíne možná s výnimkou zákonom určených možností, tak ako súd uviedol vyššie. Súd konštatuje,
že tak ako je formulovaný tento žalobný petit, ide o určenie právnej skutočnosti. Súd však vychádza zo
znenia prechodných ustanovení, a preto skúmal naliehavý právny záujem aj pri požadovanom určení,

keďže žaloba bola podaná pred účinnosťou uvedených predpisov, a preto skúmal naliehavosť právneho
záujmu aj pri žalobným návrhom požadovanom určení právnej skutočnosti. Súd má za to, že nie je daný
naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a to z viacerých dôvodov. Prvým je ten, že žaloba
musí slúžiť potrebám praktického života a výsledkom žaloby nemá byť prípadné ďalšie súdne konanie,
ale určovacia žaloba musí odstrániť právnu neistotu medzi účastníkmi a zabezpečiť konečné vyriešenie

vzájomného sporu. Žaloba tak ako bola podaná žalobcami v časti o určenie neplatnosti neodstráni
právnu neistotu, a ani nezabráni ďalším súdnym sporom, t.j. neslúži praktickému životu, ale bola by
len právnym výrokom, ktorý nemá bez ďalšieho, právny význam v reálnom živote, nakoľko platnosť/
neplatnosť právneho úkonu sa takmer vždy skúma len ako predbežná právna otázka, ktorej posúdenie
má význam v reálnom konaní s hmatateľným právnym výsledkom, tj. v konaní o určení vlastníckeho

práva, ktorá je aj predmetom tohto konania. Otázku riešenú v tomto konaní v časti o určenie neplatnosti
zmluvy posúdi súd ako predbežnú otázku v časti žaloby o určenie vlastníckeho práva. Len výnimočne
má určovací výrok možnosť prejsť testom naliehavosti právneho záujmu, napr. v žalobe o určenie
vlastníckeho práva ku konkrétnej nehnuteľnosti, alebo v konaní o určenie, že dlh je v určitej výške,kde vyslovený určovací výrok odstráni právnu neistotu. Súd konštatuje, že napr. v žalobe o neplatnosť
kúpnej zmluvy taktiež absentuje naliehavý právny záujem, lebo po takomto výroku nie je vyriešený
základný vzťah a problém účastníkov, na to je potrebný práve určovací výrok, že niekto je vlastníkom

niečoho. Na základe uvedených skutočností má súd za to, že nie je daný naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, a preto žalobu v časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy týkajúcej sa parciel
č. XXX/X a XXX/X zamietol. Súd poukazuje na rozsiahlu judikatúru v oblasti naliehavosti právneho
záujmu, pričom spomenie aspoň rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo 460/2013, z
ktorého súd cituje: „Ak právna otázka má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva

alebo povinnosti, nie je daný naliehavý právny záujem na vyriešení (určení) tejto predbežnej otázky.“
Súd žalobkyni 1./ uvádza, že zákonodarca nastavil tieto podmienky tak, pričom rozhodovacia prax sa s
nimi stotožnila v záujme predchádzaniu určovania žalôb bez praktického významu, ktoré by neúmerne
zaťažovali súdy a nemali by praktický význam, pričom by nič neriešili, ale viedli k ďalším sporom (ak
by uvedené žaloby boli možné - prípustné, súdny systém by bol preťažený žalobami bez významu,
ako je pri takto formulovanom petite táto žaloba. Odhliadnuc od uvedeného má súd ďalej za to, že

žalobca 2./ nemá aktívnu legitimáciu na podanie takejto žaloby, nakoľko nebol účastníkom uvedeného
právneho vzťahu, čo samo o sebe by viedlo k zamietnutiu žaloby vo vzťahu k jeho požiadavku na
určenie neplatnosti, ktorý však reálne už v konaní nie je od pripustenia zmeny žaloby v roku 2015.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Trnava č.k. 19C/15/2010-235 zo dňa
23.04.2012, ktorý žalobu v rovnakej veci (o neplatnosť kúpnej zmluvy zamietol), pričom Krajský súd v

Trnaverozsudkomč.k.24Co/273/2012-387zodňa11.12.2013uvedenérozhodnutievtejtočastipotvrdil.

34. Ad b) druhým nárokom je žalobný návrh na určenie vlastníckeho práva žalobkyne k dotknutým
parcelám KNC č. XXX/X a KN-C č. XXX/X. Súd konštatuje, že žalovaní namietali nedostatky
požadovaného petitu, čo do jeho vykonateľnosti. Súd má za to, že petit s ohľadom na skutkové tvrdenia

je vykonateľný, pričom drobné chyby v ňom nachádzajúce sa by nemali za následok zamietnutie
žaloby, keď súd jeho doplnenie môže vyvodiť zo skutkových tvrdení obsiahnutých v žalobe. Súčasne
má súd za to, že pri danom určovacom výroku je daný naliehavý právny záujem žalobkyne 1./, ktorá
ako predchádzajúci vlastník v prípade otázky spornosti vlastníckeho práva naliehavý právny záujem
bezpochyby má.

Otázkou, ktorá je však podstatná pre konanie, je či sú splnené skutočnosti, ktoré by odôvodňovali určiť,
že navrhovateľka je vlastníčkou dotknutých nehnuteľností, pričom v tejto časti sa súd vysporiada s
otázkou platnosti/neplatnosti zmluvy.

35. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že Y. P., poskytol starému otcovi navrhovateľky U. B. pôžičku

vo výške 500.000,-Sk dňa 5.9.2008. Následne dňa 10.10.2008 navrhovateľka, jej starý otec U. B. a stará
matka A. B. uzavreli s Y. P. kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľností, ktoré sú priľahlými nehnuteľnosťami
k predmetným nehnuteľnostiam, podľa tvrdenia navrhovateľky dôvodom bola skutočnosť, že Y. P. žiadal
peniaze vrátiť. Dňa 28.10.2008 uzavrel Q. B.- brat navrhovateľky ako budúci kupujúci s Y. P. ako budúcim
predávajúcim Zmluvu o budúcej zmluve predmetom ktorej boli nehnuteľnosti uvedené v žalobe, ktoré

boli zmluvou zo dňa 10.10.2008 prevedené na Y. P.. Ďalej z nesporných tvrdení účastníkov, mal súd
preukázané, že v čase predaja nehnuteľností boli tieto prevedené prostredníctvom zabezpečovacieho
prevodu práva na spoločnosť S.O.S. finance, s.r.o., pričom pred predajom boli poskytnuté prostriedky
na vyplatenie záväzkov voči tejto spoločnosti. Ďalej mal súd preukázané, že došlo k uzavretiu zmluvy o
budúcej kúpnej zmluve k dotknutým parcelám, kde kupujúcim mal byť žalobca 2./.

Súd vyhodnocoval žalobu o určenie vlastníckeho práva z dvoch pohľadov, a to z pohľadu prípadnej
relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy (ba) a z pohľadu možnej absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy (bb).

36. Ad ba) vo vzťahu k prípadnej relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy musí súd konštatovať, že ak by
žalovaný1./uviedolžalobkyňu1./doomyluohľadnepredmetukúpnejzmluvy,čibyšloojednu,aleboobe

parcely, tak tento nárok je z pohľadu súdu premlčaný, nakoľko žalobkyňa mala možnosť podať žalobu
v lehote troch rokov od uskutočnenia právneho úkonu, a to podpísania zmluvy, nakoľko tento právny
úkon bol platný a účinný týmto momentom (10.10.2008), avšak žalobu podala až 11.10.2011 (v utorok)
a teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby (viď ods. 25 a 26) za účelom domáhania sa
neplatnosti podľa § 40a v spojení s § 49a Občianskeho zákonníka, a preto súd žalobu z tohto dôvodu

zamietol ako nedôvodnú. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že žalobkyňa 1./ počas priebehu celého
konania nevysvetlila dôvody, prečo žalobu podala s odstupom troch rokov, a prečo žalobu do tohto
momentu neriešila. V ďalších odôvodnení súd bude rozoberať aj to, ako vyhodnocoval omyl žalobkyne
a jej situáciu v súvsťažnosti k absolútnej neplatnosti právneho úkonu.37. Ad bb) pri skúmaní podmienok absolútnej neplatnosti (splnenie podmienok podľa § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka) súd vychádzal z vykonaného dokazovania a obsahu spisového materiálu,

pričom dospel k záveru, že nejde o zastretý právny úkon, nakoľko obe strany chceli uzavrieť kúpnu
zmluvu, súčasne zmluva bola určitá. Problematickou zostala otázka slobodnosti a vážnosti pri scudzení
parcely č. XXX/X. Vo vzťahu k parcele XXX/X má súd za to, že táto parcela bola predaná slobodne
a vážne, čo v konaní žalobkyňa opakovane uviedla, a teda vôbec pri tejto parcele nemožno hovoriť o
neslobodnosti, alebo vážnosti, pričom vo vzťahu k uvedenej parcele žalobkyňa neurobila žiadne riadne

skutkové tvrdenia, neoznačila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobcovia v konaní súčasne
tvrdili, že ide o konanie v rozpore s dobrými mravmi zneužívajúc tieseň rodiny žalobcov. Súd uvedené
skúmal vo vzťahu k argumentácii žalovaných a vo vzťahu k vykonaným dôkazom. Súd konštatuje,
že žalobkyňa 1./ zotrvala na svojich tvrdeniach do konca konania, pričom v priebehu konania boli
vypočutí ňou navrhnutí svedkovia, ktorí vypovedali v súlade s jej tvrdeniami. Svedkom bola matka
žalobkyne, ktorá v rámci výpovede uviedla, že ona sa dohodla s dcérou o predaji len jednej parcely,

súčasne uviedla, že nebola priamym svedkom podpisu zmluvy, avšak dcéra vraj uviedla, že sa so
žalovaným 1./ hádala pred notárom ohľadne obsahu zmluvy. Súd vyhodnotil žalobu žalobkyne 1./ ako
nedôvodnú, nakoľko žalobkyňa podľa názoru súdu, účelovo tvrdila skutočnosti, a prispôsobovala ich
momentálnej situácii s cieľom dosiahnuť úspech v konaní, pričom už v úvodných skutkových tvrdeniach
uviedla nepravdivé okolnosti, keď na jednej strane tvrdila, že sa nemohla oboznámiť s obsahom zmlúv u

notára a nechcela predať parcelu, pričom však svedecká výpoveď jej matky túto okolnosť jednoznačne
vyvracia, keďže táto uviedla, že sa u notára podľa dcéry, táto hádala so žalovaným 1./, t.j. žalobkyňa
1./ si musela byť vedomá, že obsahom kúpnej zmluvy je aj parcela KN -C XXX/X, rovnako si tohto
musela byť vedomá zo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, ktorá podľa nesporných tvrdení
bola uzavretá na obe parcely, ako aj parcely vo vlastníctve starého otca. Tu súd konštatuje uvedenie

ďalších nepravdivých skutkových tvrdení žalobkyne, že nevedela o problémoch starého otca, nakoľko
z obsahu samotnej kúpnej zmluvy plynie, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne 1./ aj jej starého
otca boli predmetom zabezpečovacieho prevodu práva v čase predaja (ktorý podľa obsahu zmluvy bol
právoplatne zavkladovaný dňa 26.09.2007) a teda žalobkyňa musela mať vedomosť o situácii starého
otca, ako aj o vlastnej finančnej situácii, dávno predtým ako uviedla, a teda nekonala ani v časovej tiesni,

ale svoju situáciu riešila dlhodobo. Súd tiež konštatuje, že z nesporne tvrdeného obsahu Zmluvy o
budúcej kúpnej zmluve zo dňa 28.10.2008 plynie, že žalobca 2./ poskytol sumu 3.319,39 eur, ktorá bola
označená ako nájom, ktorý podľa zmluvy nebol žalovaný 1./ povinný vrátiť. Žalobcovia však v žalobe
tento obsah zmluvy, považovali za neplatný v rozpore s dobrými mravmi a považovali za zálohu na
budúcu kúpnu cenu. Z obsahu uvedených skutkových tvrdení plynie, že žalobkyňa 1./ si bola vedomá

predaja oboch nehnuteľností, pričom skutočnosť, že sa jej rodine neskôr nepodarilo zabezpečiť dostatok
prostriedkov na splnenie záväzkov zo zmluvy o budúcej zmluve sa v súčasnosti pokúša zvrátiť touto a
obdobnou žalobou vedenou pod sp.n. 19C 15/2010.
Súd uvádza, že z výkladu k citovanému ustanoveniu § 37 Občianskeho zákonníka vyplýva, že vážnosť
vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak

v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria úkony urobené s vnútornou
výhradou, simulované právne úkony, úkony urobené pri vyučovaní, pri hre, úkony spojené s recesiou
a pod. Aj keď posudzovanie vážnosti vôle nespôsobuje v praxi osobitné ťažkosti, treba zdôrazniť,
že adresát nevážneho právneho úkonu sa musí - ak nemohol ani predpokladať nedostatok vážnosti
právneho úkonu - chrániť pred dôsledkami toho, že takému prejavu vôle pripisoval dôsledky, ktoré sa

inak spájajú s platným právnym úkonom. Vo vzťahu k nemu je teda právny úkon v celom rozsahu platný.
V takomto hraničnom prípade dôkazné bremeno, pokiaľ ide o nevážnosť vôle, zaťažuje toho, kto konal
bez atribútu vážnosti. Dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno sa týkajú skutkovej okolnosti vzťahujúcej
sa na to, že adresát nevážneho úkonu aspoň mohol pochopiť (aj keď nepochopil), že chýba vážnosť ako
základná náležitosť vôle. (viď doc. X.. M B., V.. a kol., Občiansky zákonník, Veľké komentáre, C.H.BECK)

Právny úkon je urobený vážne, ak vôľa smeruje naozaj k uskutočneniu právneho úkonu. Vôľa nie je
vážna, ak prejavujúci nechcel vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku prejavu takej vôle
nastali. Niekedy však druhej strane nie je zrejmé, že nejde o prejav vážnej vôle a dôverujúc v urobený
prejav sa dobromyseľne domnieva, že právny úkon vznikol a svoje veci zariadi v súlade s týmto mylným
predpokladom. Ak by právo túto jej opodstatnenú dôveru nechránilo, vystavilo by právny styk veľkej

neistote,leboakbysakaždýmoholkedykoľvekodvolávaťnato,žejehovôľanebolavážna(nesmerovala
k právnym následkom), nikdy by nebolo isté, či právny úkon vôbec vznikol a aké má následky. Vôľa,
ktorá nie je vážna (nesleduje právne následky), nemôže byť vôbec základom právneho úkonu, a preto
ide o absolútne neplatný (neexistentný) právny úkon. Ak by však druhej osobe, so zreteľom na všetkyokolnosti prípadu, nebolo a ani nemohlo byť zrejmé, že prejav vôle nie je vážny, treba v záujme ochrany
dobromyseľnosti tejto osoby považovať právny úkon za platný. Existenciu vážnosti vôle k právnemu
úkonu možno usudzovať z objektívnych skutočností, za ktorých bol urobený, najmä ak bol urobený

spôsobom a za okolností, ktoré nevyvolávajú pochybnosti, že subjekt prejavujúci vôľu zamýšľal privodiť
právne účinky, ktoré zákon spája s takýmto prejavom vôle. (viď JUDr. H. E., D.., Občiansky zákonník ,
Veľký komentár, EUROKÓDEX, s.r.o.).

38. Súd vychádzajúc z uvedeného ako aj vyššie popísaného zisteného stavu dospel k záveru, že žaloba

je v celom rozsahu nedôvodná, nakoľko ak by žalovaný vyvolal u žalobkyne 1./ omyl, tak jej nárok
by bol premlčaný, pričom však má súd za to, že omyl nebol vyvolaný, a to s ohľadom na skutočnosti
zistené v priebehu konania, t.j. svedeckú výpoveď matky žalobkyne 1./, ako aj listinné dôkazy, ktoré boli
v konaní predložené. Súčasne má súd za to, že žalobkyňa pri predaji konala vedome a vážne, pričom
otázku vlastníctva do budúcnosti nechcela riešiť tak, že by nadobudla vlastníctvo ona sama priamo, ale
nehnuteľnosti mal nadobudnúť žalobca 2./ na základe zmluvy o budúcej zmluve, pričom súd má tiež

za to, že žalovaný 1./ nemohol zneužiť tieseň starého otca žalobkyne, nakoľko ak aj bol tento v tiesni,
nebola v nej žalobkyňa 1./, čo ani netvrdila, ale naopak tvrdila, že mali rozbehnuté celkom úspešné
podnikanie - bistro (prvý ods. tretej strany žaloby). Súd nezistil z vykonaného dokazovania žiadny rozpor
s dobrými mravmi aj vzhľadom na vyššie uvedené zistenia a závery plynúce z dokazovania Za takto
zisteného stavu súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je v celom rozsahu nedôvodná, a ako takú

ju zamietol vrátane synalagmaticky požadovanej časti, kde žiadala, aby bola zaviazaná na zaplatenie
sumy 19.916,35 eur žalovanému 1./.

39. Ad c) dôvodnosť nároku žalobcu 2./ na zaplatenie sumy 3.319,39 eur by vychádzala z toho, ak
by súd dospel k záveru, že zmluva o budúcej zmluve je absolútne neplatná (resp. neplatná v časti

dojednania nájmu) pre nezhodu vôle, prejavu, slobody a vážnosti pri jej uzavretí. Súd musí konštatovať,
že žalobca 2./ bol v konaní nečinný, nepredkladal ani navrhoval vykonanie dôkazov na preukázanie
svojich tvrdení, pričom svoj nárok odvodzoval od domnienky o neplatnosti zmluvy, ktorá ale v konaní
preukázaná nebola. Na pojednávania sa žalobca 2. bez ospravedlnenia nedostavoval napriek riadnemu
predvolaniu (viď č.l. 440, 457, 482). Súd konštatuje, že v konaní bola zo strany žalobcov nedostatočná

procesná aktivita, kedy títo v zásade vykonávali procesné aktivity s cieľom oddialiť rozhodnutie vo veci,
pričom však neprodukovali v konaní dôkazy na preukazovanie svojich tvrdení, pričom ani nerozporovali
skutočnostitvrdenéprotistranou.Zataktozistenéhostavusúdžalobnýnávrhžalobcu2./rovnakovcelom
rozsahu zamietol, nakoľko nemal preukázané splnenie podmienok na jeho vyhovenie, keďže zmluvu
považoval za platne uzavretú, pričom vychádzal z nesporných tvrdení účastníkov o obsahu zmluvy, a

nepreukázania nároku žalobcom 2./. pričom súčasne súd poukazuje na odôvodnenie v ods. 37 a 38
odôvodnenia, ktorého závery možno plne aplikovať aj na nárok žalobcu 2./

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane

43. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení
pričom náhradu trov konania rozdelil podľa jednotlivých účastníkov a nárokov strán. Súd priznal
žalovanému 1./ plnú náhradu trov konania voči žalobcovi 1./, nakoľko bol voči nemu plne úspešný vo veci
určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, určenia vlastníckeho práva, pričom rovnako mu priznal plnú náhradu

trov voči žalobcovi 2./ v časti sporu o zaplatenie sumy 3.319,39 eur. Rovnako súd rozhodol v časti trov
konania žalovaného 2./, ktorému priznal plné právo na náhradu trov konania tak voči žalobcovi 1./, ako
aj voči žalobcovi 2./, nakoľko obaja ho žalovali v tomto konaní, pričom pasívne legitimovaný nebol. Súd
konštatuje, že každý žalobca si musí zvážiť koho označí ako žalovaného a až potom by sa mal púšťať
do sporu. Skutočnosť, že konanie o žalobe žalobcu 1./ voči nemu bolo zastavené, súd vyhodnotil ako

procesnýúspechžalovaného2./,keďžespäťvzatienebolorealizovanézdôvodu,akéhokoľvekurovnania
sporu, resp. plnenia zo strany žalovaného 2./. Súd priznal žalovanému v rade 3./ nárok na náhradu trov
konania voči žalobkyni 1./, nakoľko táto podala dňa 02.02.2012 návrh na pristúpenie tejto žalovanej do
konania, a teda znáša dôsledky neúspechu žaloby.44. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia
prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.