Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. jún 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214200826
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4214200826.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovaným: 1. O. S., nar. XX.X.XXXX, bytom
O. č. XXX, XXX XX O., 2/ Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., o zaplatenie sumy 5.146,53 eura s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 6C/36/2014-118 zo
dňa 10.02.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia

sumy 5.146,53 eura s príslušenstvom na tom základe, že jeho právny predchodca - Slovenská
sporiteľňa, a.s., ktorá mu pohľadávku postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 -
uzatvoril so žalovanými dňa 13.10.2005 zmluvu o úvere č. 212099137, ktorou im bol poskytnutý
úver vo výške 200.000 Sk (6.638,78 eura) splatný v mesačných splátkach po 2.720 Sk (90,29 eura),
pričom konečná splatnosť bola určená dňom 10.10.2015. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že
predmetná zmluva o úvere bola skutočne uzatvorená tak, ako uvádzal žalobca, a zároveň mal za

preukázanúajzmluvuopostúpenípohľadávokzodňa27.09.2012,kedypostupcapostúpilnapostupníka
pohľadávky so všetkými právami a výhodami. Posudzovaný právny vzťah strán sporu súd posúdil ako
vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou, keďže pôvodný veriteľ bol v postavení dodávateľa a žalovaní
bolivpostaveníspotrebiteľa,anadanývzťahaplikovalustanovenie§52anasl.Občianskehozákonníka,
ktorésivyložilvsúladesobsahomaúčelomeurópskejochranyspotrebiteľovobsiahnutýchvpríslušných
smerniciach. Svoje rozhodnutie odôvodnil aj s odkazom na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o

ochrane spotrebiteľa, ako aj o ustanovenie § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka. Súd z prílohy
k zmluve o postúpení pohľadávky zistil, že dátum poslednej úhrady je 14.07.2009. Vzhľadom na to
konštatoval, že veriteľ mohol vyvolať splatnosť celého dlhu najneskôr dňa 31.12.2009 a prvýkrát mohol
svoje právo uplatniť 01.01.2010, kedy mu začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá mu uplynula
dňa 01.01.2013. Žalobu však podal dňa 21.01.2014, t. j. po uplynutí premlčacej doby, a z toho dôvodu
súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 257 CSP tak, že úspešnému žalovanému

náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok zmeniť a
žalobe vyhovieť v celom rozsahu, resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne
posúdenieveci,akoajnedostatočnézistenieskutkovéhostavu.Podľanehozodôvodnenianiejezrejmé,
na základe akých zákonných skutočností súd ustálil možnosť zosplatnenia úveru veriteľom najneskôr

31.12.2009. Takéto odôvodnenie pokladá za svojvoľné a nerešpektujúce skutkový stav veci, v dôsledku
čoho súd odňal žalobcovi právo konať pred súdom a porušil jeho právo na súdnu a inú právnu ochranuzakotvenú v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V tomto ohľade poukázal na úryvky rozhodnutí
rôznych súdov. V súvislosti s premlčaním uviedol, že si žalobou uplatnil len nepremlčané splátky

úveru, splatné od 10.02.2011, do konečnej splatnosti úveru 10.10.2015. Veriteľ má oprávnenie vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru, no nie je to jeho povinnosť, a v prípade, že k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti nepristúpi, plynie premlčacia doba pre každú jednotlivú splátku samostatne. Poukázal na
nesprávnu aplikáciu Občianskeho zákonníka pri posudzovaní premlčania, keďže ide zmluvu o úvere,
t.j. o absolútny obchodný záväzkový vzťah s nutnosťou použitia štvorročnej premlčacej doby podľa §

397 Obchodného zákonníka.

3. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 01.07.2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), prejednal vec viazaný

rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej
inštancie (§ 383 CSP) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP)
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na súd dňa 21.01.2014 domáhal zaplatenia
sumy 5.146,53 eura s ročným úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 11.02.2011 do 04.11.2012
v sume 149,48 eura a s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.146,53 eura od 05.11.2012 do
zaplatenia. V žalobe uviedol, že pohľadávku nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávky, uzatvorenou
dňa 27.09.2012 so Slovenskou sporiteľňou, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, (ďalej aj „banka“)

ako postupcom, pričom tento pôvodný veriteľ so žalovanými uzatvoril dňa 13.10.2005 zmluvu o úvere s
výškou úveru 6.638,78 eura, s dohodnutou dobou splatnosti 10.10.2015, a to s odkazom na ustanovenie
§ 497 až § 507 Obchodného zákonníka. Žalobca v konaní uvádzal, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym
obchodom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, a preto právne vzťahy zo zmluvy o
úvere uzavretej predo dňom 01.01.2008 sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu

účastníkov záväzkového vzťahu. Pohľadávka mu mala byť postúpená v celkovej výške 7.769,74 eura,
pozostávajúcej z istiny 6.475,07 eura, riadneho úroku v sume 780,13 eura, úroku z omeškania v sume
475,67 eura a ostatného príslušenstva v sume 38,87 eura. Žalobou si uplatnil splátky úveru splatné od
10.02.2011 do 10.10.2015, teda 57 dohodnutých splátok úveru v celkovej výške 5.146,53 eura, spolu s
8,75 % ročnými úrokmi z omeškania z každej splátky s počiatkom odo dňa splatnosti tej - ktorej splátky

do 04.11.2012 a 8,75 % ročné úroky z omeškania zo sumy 5.146,53 eura od 05.11.2012 do zaplatenia.

6. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcu urobil záver, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý
zamietol žalobu z dôvodu premlčania práva žalobcu, nie je preskúmateľné pre nedostatok dôvodov
a nezodpovedá požiadavke presvedčivosti súdneho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP), a to najmä v

časti odôvodnenia týkajúceho sa úsudku o premlčaní uplatnenej pohľadávky. Záver o premlčaní súd
vyvodil z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky, podľa ktorej je dátum poslednej úhrady 14.07.2009
a veriteľ preto mohol vyvolať splatnosť celého dlhu najneskôr dňa 31.12.2009 a prvýkrát mohol svoje
právo uplatniť 01.01.2010, kedy mu začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá mu uplynula dňa
01.01.2013. Žalobca podal žalobu dňa 21.01.2014, čo bolo po uplynutí premlčacej doby, a z toho

dôvodu súd žalobu zamietol. Odvolací súd s ohľadom na výsledky vykonaného dokazovania takýto
záver zatiaľ nepovažuje za správny a ani správne odôvodnený, aj keď záver súdu o spotrebiteľskom
charaktere vzťahu zo zmluvy o splátkovom úvere je nesporne daný na podklade ustanovenia § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v časte uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy.

7. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozsudku navyše nevysporiadal s tým, kedy sa žalovaní
dostali do omeškania s platením žalobcom uplatnených splátok, a v základe veci sa nevysporiadal
ani s tým, či žalobca uplatnenú pohľadávku nadobudol platným právnym úkonom postúpenia v
nadväznosti na ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, podľa ktorého: „Ak
je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako

90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočkazahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči

banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.“

V tomto prípade z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že pôvodný veriteľ splatnosť úveru
voči žalovaným nevyhlásil a do spisu nebol doložený ani dôkaz o tom, či veriteľ ešte pred postúpením
pohľadávky žalobcovi vyzval žalovaných na splatenie zvyšnej časti úveru.

8. S ohľadom na ustanovenie bodu 7.6.1 písm. a) VOP bola banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru, no úver podľa doložených listín postúpila bez toho, aby vopred - v súlade s citovaným

ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách - žalovaných písomne vyzvala na zaplatenie, keďže boli
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku, a bez toho, aby bez súhlasu žalovaných postúpila svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto
peňažnému záväzku žalobcovi. Podľa obsahu spisu zo strany banky pred postúpením nedošlo
ani k vyhláseniu splatnosti celého dlhu, čo znamená, že banka mohla v danom čase postúpiť po

predchádzajúcej písomnej výzve len v tom čase nesplatenú časť dlhu. Na tom základe sa teda bolo
v prvoinštančnom konaní potrebné vysporiadať aj s tým, či žalobca je aktívne legitimovaný, teda či k
postúpeniu pohľadávky nedošlo v rozpore s ustanovením 92 ods. 8 zákona o bankách, a či právny úkon
postúpenia nie je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka,
podľaktoréhoje(absolútne)neplatnýprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelomodporujezákonu

alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, a či je žalobca z tohto dôvodu vôbec vo veci aktívne
legitimovaný.

9. S ohľadom na uvedené sa súd v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou všeobecných súdov
mal zaoberať tým, či žalobca, na ktorom spočíva dôkazné bremeno, listinnými dôkazmi (ktoré mu pri

postúpení banka bola povinná odovzdať) dostatočne preukázal, že banka pred postúpením pohľadávky
vyzvala žalovaných na zaplatenie niektorej časti peňažného záväzku, v dôsledku čoho by bol s platením
dlhu v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a či následne žalobcovi postúpila svoju
pohľadávku zodpovedajúcu len tomuto peňažnému záväzku. Ak totiž banka postúpila svoju pohľadávku
žalobcovi bez splnenia zákonnej povinnosti písomnej výzvy a vo výške nad rámec v tom čase dlžných

súm, potom bolo potrebné súdom prvej inštancie zhodnotiť súlad takéhoto právneho úkonu postúpenia
pohľadávky so zákonom a urobiť záver o platnosti či neplatnosti takéhoto právneho úkonu (§ 39, § 525
ods. 2 Občianskeho zákonníka), a to v nadväznosti na ustanovenie § 17 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky. Absolútna

neplatnosť právnych úkonov totiž pôsobí voči každému, súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti,
nemožno ju odstrániť ratihabíciou ani konvalidáciou, nepremlčuje sa a poskytnuté plnenie z takého
právneho úkonu predstavuje bezdôvodné obohatenie.

10. Keďže s ohľadom na uvedené neboli v tejto veci dané podmienky ani na potvrdenie napadnutého

rozsudku a ani na jeho zmenu, odvolací súd tento rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a
vec podľa § 391 ods. 2 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej
inštancie najskôr posúdi platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky žalobcovi a v prípade zistenia,
žetentoprávnyúkonjeabsolútneneplatný(§39Občianskehozákonníka),žalobenebudemôcťvyhovieť
z dôvodu, že na základe neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca nemohol platne nadobudnúť

právo na zaplatenie dlhu zo zmluvy o úvere voči žalovaným, t.j. že nebol nositeľom práva a teda nebol
aktívne legitimovaný. V prípade opačného záveru (platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky) opätovne
posúdi uplatnenie práva žalobcu v rámci premlčacej doby z hľadiska ustanovenia § 100 ods.
1, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka a § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, a ak ustáli premlčanie
práva žalobcu, tento svoj záver nebude opierať o údaj, kedy mohol veriteľ vyvolať splatnosť celého

dlhu najneskôr, ale jasne vyloží, že došlo k premlčaniu práva, kedy sa žalovaní dostali do omeškania s
platením dlhu, resp. jeho jednotlivých splátok, a kedy veriteľ mohol svoje právo na súde vykonať po prvý
raz. Svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavke presvedčivosti a prekúmateľnosti
(§ 220 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí v zmysle § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o trovách konania,vrátane trov konania odvolacieho, kde je nutné zohľadniť, že na strane žalovaných sú dva subjekty, čo
súd prvej inštancie v napadnutom výroku rozsudku v časti trov konania nezohľadnil. Odvolací súd v
závere poznamenáva, že pokiaľ bude súd doručovať písomnosti fyzickej osobe oznámením na úradnej

tabuli súdu a na webovej stránke súdu podľa § 106 ods. 3 CSP a oznámením o podanej žalobe podľa
§ 116 ods. 2 CSP, je potrebné v oznámení (v spise na č. l. 101, 107, 121, 139) uvádzať nielen údaj o
vyvesení oznámenia na úradnej tabuli súdu, ale aj údaj, kedy bolo oznámenie z úradnej tabule zvesené,
s cieľom posúdenia dodržania zákonnej lehoty upravenej v ustanovení § 106 ods. 3 druhej vety CSP.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).