Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. február 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/60/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214200826
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4214200826.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou spoločnosťou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovaným: 1/ O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
O. XXX, XXX XX O., a 2/ Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., o zaplatenie sumy 5.146,53 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 6C/36/2014-164 zo
dňa 14.11.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a žalovaným 1/, 2/ náhradu trov
konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy
5.146,53 eura s príslušenstvom na tom základe, že jeho právny predchodca - Slovenská sporiteľňa,
a.s., ktorá mu pohľadávku postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2012 - uzatvoril
so žalovanými dňa 13.10.2005 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, ktorou im bol poskytnutý úver vo
výške 200.000 Sk (6.638,78 eura) splatný v mesačných splátkach po 2.720 Sk (90,29 eura), pričom
konečná splatnosť bola určená dňom 10.10.2015. Žalovaní dohodnuté splátky nedodržali, preto ku dňu

postúpenia pohľadávky bola táto vo výške 7.769,74 eura. Listom zo dňa 16.10.2012 pôvodný veriteľ
oznámil dlžníkom postúpenie predmetnej pohľadávky žalobcovi. Listom zo dňa 02.12.2013 žalobca
vyzval žalovaných na zaplatenie celého úveru do 09.12.2013. Podľa prílohy č. l k zmluve o postúpení
pohľadávok posledná úhrada dlžníkmi bola vykonaná dňa 14.07.2009. Súd po vykonanom dokazovaní
zistil,žepredmetnázmluvaoúverebolaskutočneuzatvorenátak,akouvádzalžalobca,azároveňmalza
preukázanúajzmluvuopostúpenípohľadávokzodňa27.09.2012,kedypostupcapostúpilnapostupníka
pohľadávky so všetkými právami a výhodami. V tomto konaní si žalobca uplatnil splátky splatné v období

od 10.02.2011 do 10.10.2015, pričom splátky splatné od 20.11.2012 do 10.10.2015 sa stali splatné dňa
04.11.2012, kedy bola vyhlásená mimoriadna splatnosť celého úveru. Posudzovaný právny vzťah strán
sporu súd posúdil ako vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou, keďže pôvodný veriteľ bol v postavení
dodávateľa a žalovaní boli v postavení spotrebiteľa, a na daný vzťah aplikoval ustanovenie § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, ktoré si vyložil v súlade s obsahom a účelom európskej ochrany spotrebiteľov
obsiahnutých v príslušných smerniciach.

2. Súd konštatoval absenciu aktívnej legitimácie žalobcu v spore, pretože neboli splnené zákonné
podmienky postúpenia pohľadávky z pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., na žalobcu.
Vychádzal pri tom z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a
doplneníniektorýchzákonov(ďalejlen„zákonobankách“),vzmyslektoréhomôžebankapostúpiťinémusubjektu časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplatenému dlhu. Ak teda banka postúpila pohľadávku
z úveru žalobcovi, postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách a banka nebola oprávnená
postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Na právny vzťah

zo spotrebiteľskej zmluvy sa aplikuje ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka v
znení účinnom od 01.05.2014, podľa ktorého všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva. V tomto prípade žalovaní uzavreli spotrebiteľskú zmluvu s bankou. Súd teda skúmal
aktívnu legitimáciu žalobcu v tomto spore, t. j. skúmal, či právo uplatnené v tomto konaní žalobca

nadobudol v súlade so zákonom na základe zmluvy o postúpení pohľadávok 27.09.2012. Vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti dlhu vyhlásil až žalobca listom zo dňa 16.10.2012, ktorý nepreukázal, že boli
dodržané zákonom o bankách upravené podmienky postúpenia úveru (§ 92 ods. 8). Súd teda urobil
záver, že absentuje aktívna vecná legitimácia žalobcu, lebo zmluva o postúpení pohľadávok sa považuje
za neplatnú z dôvodu, že bez povolenia NBS na poskytovanie a správu nezosplatnených úverov
žalobcovi nemoholbyťplatnepostúpenýtakzvanýživýúver,keďženiejedržiteľombankovéhopovolenia

na poskytovanie bankových úverov (§ 7 ods. 1 zákona o bankách). Predmetom postúpenia z banky
na nebankovú obchodnú spoločnosť môžu byť totiž len splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako
90 dní po lehote splatnosti. Zároveň musí byť splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve svojho
klienta na úhradu peňažného záväzku, s ktorým bol v omeškaní nepretržite 90 dní. Žalobca v tejto
veci nepreukázal, že banka predtým vyzvala dlžníka na úhradu dlhu po tom, čo bol 90 kalendárnych

dní v omeškaní so splácaním; nepreukázal teda, že list pôvodného veriteľa zo dňa 21.12.2009 bol
žalovaným doručený, a nepreukázal ani to, že bol postúpený splatný úver. Právny predchodca žalobcu
bol oprávnený postúpiť celú pohľadávku z úverového vzťahu, ale musel by tento vzťah ukončiť a
následne v súlade so zákonom postúpiť aj osobe, ktorá nie je bankou. Na základe toho súd pre absenciu
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu žalobu ako nedôvodnú zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil

s odkazom na ustanovenie § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od
01.07.2016 (ďalej len „CSP“) s tým, že úspešným žalovaným nepriznal náhradu trov konania, pretože
im žiadne nevznikli.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok

zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne
skutkové zistenia. Podľa neho vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou
pre platné postúpenie pohľadávky. Ani zo samotného znenia ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách
nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná.
K postúpeniu pohľadávky došlo v súlade so zákonom. Žalovaní boli v čase postúpenia pohľadávky

v nepretržitom omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi dlhšie
ako 90 kalendárnych dní a zároveň bol postupcom pred postúpením pohľadávky opakovane vyzvaní
na úhradu omeškaných splátok. Keďže tieto skutkové tvrdenia žalovaní nenamietali, je potrebné ich v
zmysle § 151 ods. 1 CSP považovať za nesporné skutkové tvrdenia. V tomto smere poukázal aj na
ustanovenia Všeobecných obchodných podmienok o tom, že klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená

kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky. Banka alebo pobočka si so svojím klientom môžu
zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to
zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa
od nich nemožno odchýliť. Keďže ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov
medzi bankou a klientom odchylne od ustanovení zákona o bankách, pričom ustanovenie § 92 ods. 8

zákona o bankách nevylučuje odchylnú úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si v posudzovanom
prípade dohodli otázku postúpenia odchylne od predmetného zákona, a to v bode 19.16 Všeobecných
obchodných podmienok (VOP). Oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky bez ďalšieho
zakladá jeho aktívnu legitimáciu a súd má povinnosť z týchto oznámení vychádzať bez toho, aby ako
prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Účelom predmetného

ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platností postúpenia
pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva.
Aj podľa dôvodovej správy bolo hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového
tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky
uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Na

podporu svojich tvrdení poukázal aj na odôvodnenie rozhodnutí iných súdov v obdobných veciach.

4. Žalovaní sa k odvolaniu nevyjadrili.5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) a po
prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.

1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) napadnutý rozsudok súdu prvej ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil. Konanie v tejto veci bolo začaté za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku v znení neskorších predpisov, účinného do 30.06.2016 (ďalej len „OSP“), a tak odvolací súd
v odvolacom konaní postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1,2 CSP, podľa ktorého: (1) Ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

6. Zároveň odvolací súd aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v

celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd použijúc v tomto prípade citované
zákonné ustanovenie konštatoval, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne a podrobne odôvodnil

v súlade s citovanými ustanoveniami reštitučného zákona, na ktoré aj odvolací súd poukazuje. Súd
prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal všetkými okolnosťami uvádzanými dovtedy
stranami sporu, pričom jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní a sú v súlade aj s aktuálnou
judikatúrou súdov v obdobných veciach. Odvolacie dôvody žalovaného neobsahujú také skutočnosti,
ktoré by mohli zvrátiť výsledok prvoinštančného konania v jeho prospech.

7. Z obsahu spisu vyplýva ten skutkový stav, ktorý konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozsudku a na ktorý odvolací súd odkazuje. Je zrejmé, že žalobca mal uplatnenú pohľadávku
nadobudnúť zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa 27.09.2012 so Slovenskou sporiteľňou,
a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, (ďalej aj „banka“) ako postupcom, pričom tento pôvodný

veriteľ so žalovanými uzatvoril dňa 13.10.2005 zmluvu o úvere podľa § 497 až § 507 Obchodného
zákonníka, s dohodnutou výškou úveru 200.000 Sk, ktorú mali žalovaní spolu s príslušenstvom splniť v
splátkach po 2.720 Sk mesačne od 10.11.2005. Žalobca uvádzal, že zmluva o úvere je tzv. absolútnym
obchodom podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, a preto právne vzťahy zo zmluvy o
úvere uzavretej predo dňom 01.01.2008 sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu

účastníkov záväzkového vzťahu. Pohľadávka mu bola postúpená platne postúpená s tým, že predčasnú
splatnosť úveru pre neplatenie splátok žalovanými vyhlásil ešte pôvodný veriteľ a dlžná suma v tom
čase činila 8.351,94 eura.

8. Odvolací súd urobil záver, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne, keď žalobu zamietol. Z

právneho hľadiska totiž správne skúmal, či žalobca ako postupník danú pohľadávku v spotrebiteľskom
vzťahu nadobudol platným právnym úkonom postúpenia. Je nesporné, že medzi veriteľom a dlžníkmi
bola uzavretá spotrebiteľská zmluva tak, ako to uzavrel aj súd prvej inštancie s odkazom na ustanovenie
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia tejto zmluvy, a to bez ohľadu
na to, že zmluva odkazovala na ustanovenia Obchodného zákonníka. Podľa § 290 Civilného sporového

poriadku spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, kedy ide o spor s ochranou slabšej strany, teda o
spor, v ktorom je súd povinný aplikovať odlišné procesné postupy od všeobecného sporového konania.
Zákonodarca tu vychádza z hmotnoprávnej úpravy, ktorá podľa neho dostatočne pokrýva definičné
znaky tejto skupiny sporov. Takýto postup je odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu

ochrany práva do spotrebiteľských právnych vzťahov, pri ktorých sa súd nemá spoliehať v plnej miere
na splnenie si dôkaznej povinnosti spotrebiteľa, ale môže prevziať dôkaznú iniciatívu sám.

9. Povaha spotrebiteľského sporu a postavenie spotrebiteľa ako objektívne a prirodzene slabšej
strany právneho aj procesnoprávneho vzťahu vylučujú uplatnenie prísnej koncentrácie konania typickej

pre všeobecné sporové konania. Z tohto dôvodu spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky
skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci
samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú
v spotrebiteľských sporoch, v ktorých nie je spotrebiteľ zastúpený advokátom (§ 291 ods. 3, § 296CSP). Spotrebiteľ môže predkladať a označovať skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. V zmysle ustanovenia § 295 CSP súd môže vykonať
aj dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, a súd aj bez

návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz, a na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada súd z
úradnej povinnosti. Zároveň je potrebné uviesť, že podľa § 470 ods. 2 CSP pri použití tohto zákona na
konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

10. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o
postúpení pohľadávky (ku ktorému v tejto veci došlo zmluvou zo dňa 27.09.2012): „Ak je napriek
písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu

tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je
bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej
banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke
zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí,
ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči

banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.“

Pri rozhodovaní v tomto spore bolo potrebné mať na zreteli aj ustanovenie § 525 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom. V prípade, ak by postúpenie bolo v rozpore so zákonom, bol by daný dôvod na
aplikáciu ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

11. Na základe uvedeného bolo potrebné ustáliť, že proces postúpenia pohľadávky zo strany veriteľa,
ktorým je banka, mal byť nasledovný: Ak nastala splatnosť spotrebiteľom neuhradenej splátky a klient
banky bol nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho
peňažného záväzku voči banke, banka pred samotným postúpením pohľadávky mala preukázateľne

dlžníka vyzvať na zaplatenie dlžnej sumy (§ 92 ods. 8 prvá veta zákona o bankách). V prípade, že dlžník
na výzvu nereagoval a bola splnená podmienka omeškania po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní,
banka mohla postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku na inú osobu, a to aj na
takú, ktorá nie je bankou, a to bez súhlasu dlžníka. S ohľadom na ustanovenie § 17 zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) môže banka postúpiť pohľadávku
vyplývajúcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere len vtedy, ak sa postupuje pohľadávka so všetkými
právami s ňou spojenými a postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského
úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru (t.j. po vyhlásení mimoriadnej splatnosti dlhu). Banka teda vo všeobecnosti pri spotrebiteľskom

úvere nemôže postúpiť len časť nesplateného dlhu (napríklad 1 splatnú splátku), ale buď musí vyčkať
konečnýtermínsplatnostidlhualebovyhlásiťmimoriadnusplatnosťdlhuprenesplnenieniektorejsplátky,
ak to bolo dohodnuté (§ 565 Občianskeho zákonníka). Zároveň banka musí vždy - pred samotným
postúpením - zaslať preukázateľne spotrebiteľovi výzvu na zaplatenie a dodržať aj ustanovenie § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, t. j. upozorniť spotrebiteľa, že po 15 dňoch si uplatní právo na tvz.

„zosplatnenie“ celého dlhu (ak ešte nenastala konečná splatnosť dlhu) v súlade s dohodou oboch
zmluvných strán a súčasne na podklade § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. Až následne by
mohlacelúzosplatnenúpohľadávkupostúpiťsubjektu,ktorýniejebankou,vnadväznostinaustanovenie
§ 17 ods. 1 zákon o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého - v tomto prípade v znení účinnom ku dňu
postúpenia pohľadávky - ak veriteľ postúpi práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na

tretiu osobu, vrátane vzájomného započítania pohľadávok, postupuje sa podľa Občianskeho zákonníka.
Podľa aktuálneho znenia § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch práva vyplývajúce zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak
prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a: a) ide o prechodalebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu na veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti

spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru.

12. V tomto prípade z výsledkov dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že veriteľ
- dodávateľ - uvedené zákonné podmienky pred postúpením pohľadávky nedodržal. Ak zákonné

predpoklady postúpenia pohľadávky na inú osobu nie sú splnené, pohľadávka banky je nepostupiteľná,
a to bez ohľadu na to, že vo Všeobecných obchodným podmienkach je uvedené, že klient súhlasí s tým,
že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky. Pokiaľ zákon stanoví určité
pravidlá pri postupovaní pohľadávky, nie je možné dohodnúť si také podmienky postúpenia, ktoré sú v
rozpore so zákonom; takéto postúpenie je potom pre rozpor so zákonom neplatné (§ 39 Občianskeho
zákonníka). Vykonaným dokazovaním v tomto konaní bolo preukázané len oznámenie pôvodného

veriteľa o postúpení pohľadávky. Nebolo však preukázané, že pôvodný veriteľ pred postúpením
pohľadávky postupoval v súlade s ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky, teda že preukázateľne pred samotným postúpením
pohľadávky dlžníkov vyzval na splnenie dlhu. Žalovaným 1/,2/ až po postúpení pohľadávky oznámil, že
došlo k postúpeniu pohľadávky a že bola postúpená na žalobcu, ktorému majú plniť dlhovanú sumu s

príslušenstvom.

13. Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.03.2018, podľa ktorého podmienky podľa § 92 ods. 8
vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému

subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané).
Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre
rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka)“.

14. Keďže uvedené zákonné ustanovenia pred postúpením pohľadávky banky terajšiemu žalobcovi

neboli dodržané, odvolací súd konštatoval, že právny úkon postúpenia je absolútne neplatný pre
rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Na tom základe bolo nutné urobiť záver, že
žalobca, ktorý svoje právo opieral o zmluvu o postúpení pohľadávky, v tejto veci nepreukázal svoju
aktívnu legitimáciu, a z toho dôvodu bolo potrebné žalobu ako takú zamietnuť. Absolútna neplatnosť
právnych úkonov totiž pôsobí voči každému, súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti, nemožno ju

odstrániť ratihabíciou ani konvalidáciou a nepremlčuje sa. Odvolací súd teda postúpenie pohľadávky
vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, v dôsledku ktorého žalobe nebolo možné vyhovieť;
žalobca nepreukázal, že je nositeľom uplatneného práva, lebo na základe neplatnej zmluvy o postúpení
pohľadávky nemohol platne nadobudnúť právo na zaplatenie dlhu zo zmluvy o úvere.

15. V závere odvolací súd poznamenáva, že žalobcom namietané neuplatnenie ustanovenia § 89 ods. 1
zákona o bankách v čase uzavretia zmluvy o úvere neobsahovalo dnešné znenie o tom, že banka alebo
pobočka zahraničnej banky si so svojím klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov
odchylne od zákona alebo osobitného predpisu. Avšak aj v prípade aktuálne platného a účinného znenia
§ 89 ods. 1 zákona o bankách by bolo nutné posudzovať o. i. aj to, či zákon alebo osobitný predpis

výslovne iné dojednanie nezakazuje alebo či z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno
odchýliť. V tomto smere bola námietka žalobcu irelevantná. Rovnako odvolací súd nepovažoval za
právne významné ani tvrdenie žalobcu, že žalovaní nenamietali neplatnosť právneho úkonu postúpenia
pohľadávky, a preto bolo treba aplikovať ustanovenie § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého skutkové tvrdenia
strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Konanie bolo v tomto prípade

začaté ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu a v zmysle § 470 ods. 2 druhej vety
CSP, ktorý sa odo dňa jeho účinnosti (01.07.2016) použil aj na toto konanie, nebolo možné uplatňovať
ustanovenia tohto zákona o popretí skutkových tvrdení protistrany (§ 151 CSP), ak by boli v neprospech
strany (v tomto prípade žalovaných). Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok vrátane
výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní 1/,2/, voči ktorým bola žaloba zamietnutá a ktorým
by z toho dôvodu patrila náhrada trov účelne vynaložených v tomto štádiu konania (§ 255 ods. 1 CSP).Keďže im žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol (§ 396 ods. 1 CSP), že sa
im nárok na ich náhradu nepriznáva.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).