Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. február 2019

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20C/3/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117201213
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3117201213.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobcov: 1/ U. S., nar. XX.X.XXXX,

trvale bytom R. XX, 2/ N. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. E. XXX, 3/ A. S., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom N. E. XX, 4/ A. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. XXX, 5/ S. S., nar. X.X.XXXX, trvale bytom
H. Ľ. N. XXX/XX, C., 6/ Z. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M. XXX, 7/ M. O., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom A. E. XXX/XX, C., 8/ B. Q., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom L. Vl. L. XXX/XX, S., 9/ Z. S., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom J. E. XXX/XX, S., žalobcovia 1/, až 9/ právne zastúpení Kováč | Krpčiarová &
partners - advokátska kancelária, s.r.o., M. Bela 2, Lučenec, IČO: 47 253 975 proti žalovanej B. Z., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom S. XXX, v konaní o určenie , že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že nehnuteľnosti pozemok parc. registra „E“ č. XXX/XXX orná pôda o výmere XXX m2,
pozemok parc. registra „E“ č. XXX/XXX orná pôda o výmere XX m2, všetky nehnuteľnosti zapísané na
LV č. XXX k.ú. R. patria do dedičstva po poručiteľovi B. S., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy
bytom R. XX.

II. Žalobcovia 1/ až 9/ majú proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o
výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali, aby súd určil, že do dedičstva po poručiteľovi B. S., nar.

XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom R. XX patria v celku nehnuteľnosti pozemok parc.
registra „E" č. XXX/XXX orná pôda o výmere XXX m2, pozemok parc. registra „E" č. XXX/XXX orná
pôda o výmere XX m2, všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. R.. V žalobe žalobcovia
uviedli, že tieto parcely boli vytvorené z pozemku s parcelným číslom XXX zapísaného vo vložke č.
XXX pozemkovej knihy pre katastrálne územie R.. Najskôr bol pozemok parc. č. XXX v podielovom
spoluvlastníctve A. U. a R. U. (o veľkosti spoluvlastníckeho podielu X/X). Na základe dielnej (zámennej)
zmluvy, ktorú uvedení spoluvlastníci uzavreli, sa stal výlučným vlastníkom parcely č. XXX A. U.. M. 4.

XX. XXXX uzavreli poručiteľ B. S. a A. U. kúpnu zmluvu, na základe ktorej A. U. odplatne previedol
vlastnícke právo k parcele č. XXX na poručiteľa. Kúpnu zmluvu podpísal predávajúci pred Okresným
súdom v Ilave, ktorý jeho totožnosť úradne overil. Kúpnu zmluvu schválil Miestny národný výbor v R..
Predávajúci A. U. v súlade s § 1 ods. 1 zákona č. 65/1951 Zb. o prevodoch nehnuteľností a o prenájmoch
poľnohospodárskej a lesnej pôdy požiadal Okresný národný výbor v Ilave (ďalej aj „ONV v Ilave") o
udelenie súhlasu s prevodom parcely č. XXX podľa kúpnej zmluvy. ONV v Ilave následne požiadal
Miestny národný výbor v R. o oznámenie prípadných námietok proti tomuto prevodu. Miestny národný

výbor v R. prevod parcely č. XXX podľa kúpnej zmluvy odporučil. X. v P. s prevodom vlastníctva k parcele
č. XXX na poručiteľa súhlasil. Pre upustenie od intabulačného princípu nebol tento prevod zapísaný do
pozemkovej knihy. V archívnych dokumentoch k parcele č. XXX sa nachádzal aj výmer ONV v P. zn. IX/
XXX-XXXX-A zo dňa XX. 4. XXXX. Tento výmer, rovnako ako výmer zo 6. XX. XXXX obsahuje súhlas sprevodom parcely č. XXX na poručiteľa podľa kúpnej zmluvy (obsahuje však chybu vpísaní, keď parcelu
č. XXX nesprávne označuje ako parcelu č. XXX). Dôvody jeho vydania žalobcovia nepoznajú. Dňa 5. 1.
XXXX podal poručiteľ na R. súd v P. Návrh o vklad vlastníckeho práva na základe skutočnej držby. Svoj

návrh odôvodnil tým, že predávajúci z kúpnej zmluvy umrel a poručiteľ zistil, že prevod vlastníckeho
práva k parcele č. XXX nebol zaevidovaný. Domáhal sa, aby súd nariadil prepis vlastníckeho práva k
parcele č. XXX na základe skutočnej držby (pretože originál kúpnej zmluvy mal stratiť). Okrem návrhu
a uznesenia o nariadení termínu pojednávania sa iné dokumenty z tohto konania nezachovali. Na
základe geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX-XX zo dňa 5. 6. XXXX bola parcela č. XXX rozdelená

a jej časť o výmere XXX m2 sa stala súčasťou novovytvorenej parcely registra „C" parc. č. XXX/X
(ďalej aj „diel X parcely č. XXX/X"; druhou časťou parcely č. XXX/X je časť pôvodnej parcely č. XXX o
výmere XXX mX). X.X V konaní o dodatočnom prejednaní dedičstva po poručiteľovi B. S. bolo potvrdené
nadobudnutie dielu X parcely č. XXX/X synovi poručiteľa pánovi N. S.. Pretože v čase dodatočného
prejednania dedičstva po poručiteľovi bol p. N. Poliak už mŕtvy, v tom istom konaní nadobudol diel
X parcely č. XXX/X na základe dedičskej dohody dedičov Žalobca 1/, syn N. S.. V odôvodnení tohto

rozhodnutia bolo okrem iného skonštatované, že v pôvodnom dedičskom konaní po poručiteľovi B. S.
nebol do dedičstva zaradený jeho podiel v parcele č. XXX. Druhý diel novovytvorenej parcely č. XXX/
X (časť pôvodnej parcely č. XXX o výmere XXX m2) nadobudol žalobca 1/ na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 1. 4. XXXX uzatvorenej s pani G. N.. Zostatok výmery parcely č. XXX bol nezisteným spôsobom
(zrejme pri obnove pozemkového vlastníctva) zapísaný do katastra nehnuteľností ako parc. reg E č.

XXX/XXX a č. XXX/XXX a ako ich vlastník bol (nesprávne) zaevidovaný právny predchodca žalovanej
a neskôr žalovaná. Pôvod pozemkov v parcele č. XXX je zrejmý aj z grafickej identifikácie parciel
vyhotovenej Okresným úradom P., katastrálnym odborom. Mimosúdne vyriešenie veci so žalovanou
nebolo úspešné, žalovaná trvala na tom, že pozemky sú jej výlučným vlastníctvom. Žalobcovia majú
naliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčení.Medzistranamijesporné,čiporučiteľB.S.nadobudol

vlastnícke právo k parcele č. XXX a komu patria predmetné pozemky. Žalovaná mimosúdne riešenie
veci odmietla, zastrašuje žalobcu 1/ rôznymi neoprávnenými úkonmi a ruší jeho niekoľko desiatok
rokov trvajúce pokojné užívanie pozemkov. Medzi stranami existuje dlhodobý stav právnej neistoty.
Rozhodnutie súdu o žalobe odstráni právnu neistotu v otázke, či parcela č. XXX patrí do dedičstva po
poručiteľovi alebo nie. Ak súd žalobe vyhovie, uskutoční sa dodatočné konanie o dedičstve, a ak to

bude potrebné, žalobcovia podajú návrh na začatie konania o určenie vlastníckeho práva k pozemkom,
ktorý by bez dodatočného prejednania dedičstva podať nemohli. Predmetná kúpna zmluva je platný
právny úkon. Má všetky zákonné náležitosti. Zmluvné strany boli spôsobilé na právne úkony a podpis
predávajúceho osvedčil súd. Žalobcovia poukázali na ustanovenie § 111 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb.
Občiansky zákonník, účinného v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy, podľa ktorého Vlastníctvo

k veciam jednotlivo určeným prevádza sa už samou smluvou, ak nie je dohovorené inak alebo ak
nevyplýva nič iné z osobitných predpisov. Občiansky zákonníka tak upustil od intabulačného princípu,
teda že prevod vlastníctva nehnuteľnej veci sa uskutoční až zápisom do pozemkovej knihy. Pokiaľ je
v § 112 Občianskeho zákonníka stanovené, že sa prevod vlastníctva zapíše do pozemkových alebo
železničných kníh, treba zdôrazniť, že tento zápis má povahu len deklaratórnu, ako to vyplýva aj z

odbornej literatúry, napr. N. J.: Prvý Občiansky zákonník, D., C. XXXX, s. XX ale aj z judikatúry súdov,
napr. rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo/472/2009. Všetky zákonné podmienky pre nadobudnutie
vlastníckeho práva k parcele č. XXX poručiteľom boli splnené. To, že tento prevod nebol zapísaný do
pozemkovej knihy, nemá žiaden význam. Aj keby bola kúpna zmluva neplatná, poručiteľ nadobudol
vlastnícke právo k parcele č. XXX vydržaním v zmysle § 115 a nasl. prvého Občianskeho zákonníka.

Poručiteľ B. S. mal parcelu č. XXX v oprávnenej držbe najneskôr odo dňa uzavretia kúpnej zmluvy, t.j.
od 4. XX. XXXX, čo vyplýva aj z predložených listín. Zákonná 10ročná vydržacia lehota podľa § 116 ods.
1 časť za bodkočiarkou prvého Občianskeho zákonníka tak uplynula 4.12.1961. Držba parcely č. XXX
poručiteľom a jeho právnymi nástupcami trvá nepretržite niekoľko desiatok rokov. Poručiteľova držba
bola oprávnená v zmysle § 145 ods. 1 prvého Občianskeho zákonníka; poručiteľ bol dobromyseľný

vtom, že mu parcela č. XXX patrí. Jeho dobromyseľnosť možno vyvodiť najmä z existencie kúpnej
zmluvy,splneniavšetkýchzákonnýchpodmienokprenadobudnutievlastníckehoprávakparceleč.XXX,
jeho postupu, keď sa aktívne domáhal zápisu svojho vlastníckeho práva pred súdom. Keďže žalovaná
vlastnícke právo žalobcov neuznáva, žalobcovia boli nútení obrátiť sa na súd.

2. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 24.2.2017 žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že ona je vlastníčkou
pozemku s parcelným číslom XXX zapísaným vo vložke č. XXX pozemkovej knihy pre katastrálne
územie R., ktorý v súčasnosti predstavuje pozemok evidovaný ako parcela registra „E" parcela č. XXX/
XXX orná pôda o výmere XXX m2 a pozemok evidovaný ako parcela č. XXX/XXX orná pôda o výmereXX m2, oba zapísané na LV č. XXX k.ú. R.. Pozemok nikdy nebol vo vlastníctve pána B. S. a teda nikdy
nemohol patriť do dedičstva po tomto poručiteľovi. S. B. S. nikdy nenadobudol predmetné pozemky.
Neplatné, neúplné, vzájomne si odporujúce špekulatívne zmluvy, ktorými sa pokúšal pán B. S. získať

predmetné pozemky (duplicitne podpísané v jeden deň na tom istom mieste - R. s rôznym obsahom,
rôznymivýmerami,bezsvedkovatď.,tietozmluvynikdynebolischválenéplatnýmvýmerom).Neplatnosť
týchto zmlúv jednoznačne potvrdzuje aj sám pán B. S. tým, že po smrti A. U. - právoplatného majiteľa
pozemkov podal žiadosť o vydržanie týchto Pozemkov. Pán B. S. nemohol vydržať svoj vlastný majetok ,
ktorý by v tej dobe sám vlastnil. Žalobca 1/ inicioval z dôvodov stavby vlastného nového rodinného

domu vypracovanie nového geometrického plánu pozemku, na ktorom bude realizovaná stavba tohto
domu. Na základe tejto skutočnosti bola v roku 1989 na základe geometrického plánu vytvorená nová
zlúčená parcela XXX/X zložená z dvoch parciel, a to z časti parcely XXX a časti parcely XXX. Vytvorením
nového geometrického plánu zlúčenej parcely z časti pôvodných parciel s novým označením č. XXX/X
nedošlo k žiadnej zmene pôvodných platných vlastníckych vzťahov. Napriek preukázateľnej skutočnosti,
že predmetné časti parciel XXX a XXX neboli dovtedy a ani v čase úmrtia majetkom po poručiteľoch

B. S. alebo N. S., žalobcovia iniciovali dodatočné dedičské konanie s odôvodnením vzniku zlúčenej
parcely XXX/X (parcela pod nový dom pána U. S.) a vydaním notárskeho rozhodnutia bol zapísaný
vlastnícky vzťah k parcele XXX/X do katastra nehnuteľností. Nebola však uzatvorená platná kúpna
zmluva od pôvodného majiteľa alebo iná právna skutočnosť, na základe ktorých by parcela XXX (aj
parcela XXX) mohla byť predmetom dodatočného dedičského konania po uvedených poručiteľoch.

Podľa názoru žalovanej tak došlo k neplatnému notárskemu rozhodnutiu. Druhý diel parcely č. XXX/X
(časť pôvodnej parcely č. XXX o výmere XXX m2) nadobudol žalobca 1/ na základe kúpnej zmluvy zo
dňa X.X.XXXX uzavretej s pani G. Vozárovou. T. nikdy neodmietla možnosť mimosúdneho riešenia. Dňa
4. 12. 1951 podpísali pán B. S. a A. U. minimálne dve zmluvy. Obidve uvádzajú, že boli jednoznačne
uzavreté a podpísané v R., nie v P.. Kúpnu zmluvu na druhý deň 5.12.1951 dal pán A. U. iba overiť na

Okresnom súde v P., aby získali aspoň jednu úradnú pečiatku. Obidva dôkazy sú jednoznačne nazvané
a definované ako „zmluvy". Tieto zmluvy majú spoločný (rovnaký) dátum, miesto, cenu, predávajúceho
a kupujúceho. Vo všetkých ostatných zásadných údajoch sa zmluvy rozchádzajú, alebo tieto údaje
úplne chýbajú, a to veľkosť parcely, názov parcely a jej platná číselná identifikácia podľa pozemkovej
knihy, prítomnosť a podpis svedkov, schválenie MNV R., podpis schvaľujúceho, pečiatka MNV R..

Kúpnopredajnú zmluvu predloženú žalobcami žalovaná neuznáva v celom rozsahu, považuje ju za
duplicitný falzifikát , pretože nejde o kúpnopredajnú zmluvu, ktorá bola reálne uzavretá dňa 4.12.1951
medzi A. U. a B. S.. Tieto zmluvné strany dňa 4.12.1951 uzavreli pravú kúpnu zmluvu, ktorá sa však
netýka prevodu parcely č. XXX a je na rozdiel od nepravej kúpnej zmluvy opatrená nielen podpismi
kupujúceho a predávajúceho, ale aj pečiatkou MNV v R. a podpismi pôdohosp. ref. MNV a výživ. ref.

MNV v R.. Miestny národný výbor v R. prevod parcely č. XXX podľa kúpnej zmluvy odporučil, avšak
dátum vydania tohto doporučenia je 28.04.1953, a do tohto dátumu nemohol vydať ONV v Ilave platné
udelenie súhlasu s prevodom parcely č. XXX. Keďže neplatná zmluva bola preukázateľne podpísaná
bez účasti oprávnených zástupcov MNV v R. a nebola nimi schválená a opečiatkovaná, bola uzavretá
bez svedkov (chýbajú ich podpisy na zmluve), musel ONV Ilava vzhľadom na možnosť, že zmluva

odporuje záujmom a mohla byť robená so špekulatívnym zámerom požiadať MNV v R. o vyjadrenie.
Dňa 5.12.1951 ONV Ilava ešte len napísal požiadavku na Miestny národný výbor v Tuchyni o vyjadrenie
sa k predaju pozemkov od A. U. pre B. S., ONV Ilava teda v žiadnom prípade nemohol vydať v ten
istý deň 5.12.1951 právoplatné potvrdenie (výmer), keďže vyjadrenie zo strany Miestneho národného
výboru v Tuchyni bolo poskytnuté až o 2 roky neskôr. Skutočnosť, že vyjadrenie zo strany Miestneho

národného výboru v Tuchyni bolo vydané s tak veľkým časovým odstupom je daná tým, že pravá zmluva
bola odobrená na MNV v Tuchyni hneď pri podpise zmluvy (čo je v zmluve uvedené). Z tohto dôvodu
nevyžadovala dodatočné vyjadrenie od MNV v Tuchyni. Nepravá zmluva nebola podpísaná MNV v
Tuchyni, a preto nemohla byť platná a vyžadovala dodatočné schválenie. Problémom však bolo, že
zmluvy sa nemohli na MNV stretnúť, preto že by bola zistená ich duplicita a preukázaný ich špekulatívny

charakter. Hneď od samého počiatku je jasne preukázateľný záujem o špekulatívny zámer obidvoch
zmluvných strán (kupujúceho aj predávajúceho) spojený so spôsobom tvorby, formulácie a používaním
zmlúv. Je zákone neprípustné a nelogické, aby v ten istý deň na tom istom mieste dobrovoľne podpísali
rovnakí kupujúci aj predávajúci dve zmluvy rovnakého charakteru s rovnakou cenou, rôznou výmerou,
rôznym plošným určením umiestnením parcely. Zmluvy sú zámerne neúplné a nejednoznačné. Je úplne

jasné, že zúčastnené strany si boli toho vedomé a robili to s určitým špekulatívnym zámerom, ktorý
dnes už nie je známy. Platný schvaľovací výmer k predmetnému pozemku parc. č. XXX nikdy nebol zo
strany ONV v Ilave vydaný. Výmer ONV v Ilave zo dňa 6.12.1951 je neplatný, pretože bol schválený
skôr ako MNV v Tuchyni vydalo vyjadrenia MNV v Tuchyni, ktoré požadoval ONV v Ilave. ONV priamovo svojej žiadosti adresovanej MNV v Tuchyni uvádza možnosť špekulácie. V druhom Výmere ONV
v Ilave zn. IX/613 - 1953 - A sa nepíše, že sa týka parcely č. XXX na vložke č. XXX, ale je v ňom
jasne napísané že ide o parcelu č. XXX na vložke XXX. Doklad je teda vydaný na úplne iné číslo

vložky a na iné číslo parcely. Tvrdenie žalobcov, že ide o chybu je neprípustné, lebo potom je doklad
neplatný. Návrh o vklad vlastníckeho práva na základe skutočnej držby zo dňa 5.1.1959 tiež potvrdzuje,
že jediný platný výmer vydaný vo vzťahu k zmluvám zo dňa 4.12.1951 je, ako sám B. S. v tomto
návrhu uvádza Výmer ONV v Ilave zn. IX/613 - 1953 -A, ktorý výmer je však vystavený na iný pozemok.
Tvrdenie B. S., že dôvod nezapísania požadovanej parcely do pozemkovej knihy je spôsobený tým,

že stratil originál zmluvy je rozporuplné, pretože ku svojej žiadosti o vydržanie pripojil kópiu - opis
predmetnej kúpnej zmluvy. Predmetnú parcelu pán B. S. nenadobudol vydržaním, pretože v zmysle
platných zákonov pre nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnostiam dedením alebo vydržaním, musia
byť nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe , avšak v danom prípade sa v pozemkovej knihe ani v
katastrálnych dokladoch žiadny zápis o vydržaní predmetnej parcely XXX nenachádzal. Parcela č. XXX
bola vždy v zmysle zápisov v pozemkovej knihe ako aj v katastri nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej,

resp. jej právnych predchodcov. Žalobcu žalovaná nikdy ničím neobmedzila, dokonca nikdy neurobila
žiaden zásah na jej vlastnom pozemku. Na strane žalobcov je absencia naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení. Žiadna zákonná podmienka pre zmluvné nadobudnutie vlastníckeho práva k
parcele č.XXX pánom B. S. nikdy nebola splnená. Dôkazom toho, že B. S. na základe kúpnej zmluvy
parcelu nenadobudol je aj jeho tvrdenie v návrhu adresovanému Ľudovému súdu v Ilave, v ktorom

uvádza, že zistil že vlastnícke právo na neho ohľadne kúpenej nehnuteľnosti nie je ešte prepísané.
Žiadosť B. S. o zápis vlastníckeho práva na základe skutočnej držby bola zo súdu stiahnutá bez kladnej
odozvy a preto nie je preukázané, že nadobudol vlastnícke právo na základe držby predmetnej parcely,
čo je zrejmé aj zo záznamov v Štátnom archíve. Žalovaná v doplnku č. 1 k jej vyjadreniu uviedla, že
poručiteľ B. S. nemohol počas svojho života uzavrieť kúpnu zmluvu na časť parcely XXX včlenenej do

parcely č. XXX/X, lebo táto novovytvorená parcela č. XXX/X vtedy neexistovala, ale vznikla až 21 rokov
posmrtiB.S.nazákladegeometrickéhoplánu,atakátokúpnazmluvanebolavkonanípredložená.Preto
si žalobca 1/ v dodatočnom dedičskom konaní po B. S. a N. S. uplatnil neoprávnené dedičské nároky
na majetok, ktorý preukázateľne nebol vlastníctvom poručiteľa. Žalobca neoprávnene užíva parcelu č.
XXX, ktorá patrí žalovanej. V ďalšej časti podania žalovaná zopakovala tvrdenia z jej vyjadrenia zo

dňa 24.2.2017. V závere doplnku č. 1 navrhla žalovaná vydať rozsudok, ktorým by súd uložil žalobcom
viaceré povinnosti, pričom na výzvu súdu na odstránenie vád tohto podania žalovaná v podaní zo
dňa 25.9.2018 vysvetlila, že tento jej návrh nemyslela ako vzájomnú žalobu. Žiadala žalobu žalobcov
zamietnuť.

3. Žalobcovia na vyjadrenie žalovanej reagovali v podaní zo dňa 15.3.2017. V ňom uviedli, že žalovaná
dôvodnosť uplatneného nároku žalobcov sa snaží spochybniť iba skresľovaním tvrdení žalobcov a nimi
predložených dôkazov a rôznymi pochybnými právnymi a skutkovými konštrukciami. Zápis žalovanej
ako vlastníka v katastri nehnuteľností pozemku neznamená, že tento je dôvodný a správny. Žalobcovia
listinu, ktorú žalovaná označuje ako „pravú kúpnu zmluvu" vzhľadom na jej obsah nepovažujú za kúpnu

zmluvu, ale za dokument , ktorý opisuje okolnosti jej uzavretia a potvrdzuje vyplatenie kúpnej ceny,
súhlas miestneho národného výboru a iné súvisiace skutočnosti. Akékoľvek tvrdenia žalovanej o tom,
že falzifikátom je kúpna zmluva, ktorú predložili žalobcovia, sú účelové, pretože žalobcovia disponujú
jej originálom. Výmer ONV v Ilave zn. IX/613/1951-L zo dňa 6.12.1951 je platný, a je bez právneho
významu, pokiaľ sa táto listina nenachádza v štátnom archíve. Tento výmer vydal oprávnený orgán a

jehoobsahombolsúhlassprevodomparcelyč.XXXzA.U.naB.S..Jehovydanímbolisplnenézákonné
podmienky na uskutočnenie prevodu vlastníctva. Súhlas Miestneho národného výboru v Tuchyni sa
na platný prevod parcely č. XXX nevyžadoval v zmysle § 1 ods. 1 zákona č. 65/1951 Zb.. Pokiaľ je
v ďalšom výmere ONV v Ilave zn. IX 613/1953-A zo dňa 29.4.1953 uvedená parcela č. XXX z vložky
č. XXX pozemkovej knihy k.ú. R., ide o chybu v písaní, keďže z ďalšieho obsahu tejto listiny, a to

označenia účastníkov zmluvy, dátumu uzavretia, výmery parcely, kúpnej ceny je možné identifikovať,
že jej predmetom je schválenie prevodu parcely č. XXX na B. S.. Navyše z výpisu z vložky č. 669
pozemkovej knihy k.ú. Tuchyňa je zrejmé , že v tejto vložke žiaden pozemok s parcelným číslom XXX
ani žiaden vlastník s menom A. U. nie je vedený. Žalobcovia trvajú na tom, že majú naliehavý právny
záujem na tejto určovacej žalobe tak, ako ho odôvodnili v žalobe. Žalobcovia nepripúšťajú, že kúpna

zmluva je neplatná; len v žalobe uviedli, že pokiaľ by bola kúpna zmluva vyhodnotená ako neplatná, B.
S. nadobudol vlastnícke právo k pozemku na základe vydržania.4. Žalovaná k vyjadreniu žalobcov doručila súdu vyjadrenie zo dňa 28.4.2017, v ktorom zotrvala na
svojom názore, že kúpna zmluva, od ktorej žalobcovia odvíjajú nárok je neplatná, ide o falzifikát, má len
jeden overený podpis a jednu jednostrannú právoplatnú identifikáciu, nie je overený podpis kupujúcej

strany, a nie je podpísaná svedkami MNV. Údaje o mieste uzavretia zmluvy a podpisu sú nepravdivé a
nezhodujúsasoskutočnosťou.ZmluvanebolauzavretávTuchyni,alečiastočnevIlave.Pravdepodobne
bola uzavretá v Bolešove, keďže sa na nej uvádzajú písmená „Bole..", ktoré boli v texte zmluvy následne
opravené. Poukázala na to, že parcela č. XXX mala podľa pozemkovej knihy výmeru XXX m2, no podľa
pravej kúpnej zmluvy mala mať výmeru XXXX m2. V nepravej kúpnej zmluve je uvedená výmera XXX

m2.

5. V podaní zo dňa 12.12.2017 sa žalobcovia vyjadrili k doplnku č. 1 k vyjadreniu žalovanej a k
vyjadreniu žalovanej zo dňa 28.4.2017. Uviedli, že Občiansky zákonník nevyžadoval pri zmluvách o
prevodoch nehnuteľností overovanie podpisov zmluvných strán. Irelevantné sú aj tvrdenia žalovanej o
mieste podpisu zmluvy. Žalobcovia odmietajú tvrdenia žalovanej o falzifikátoch, domnelých dôvodoch

konania poručiteľa B. S.. Odmietajú aj domnienky žalovanej o okolnostiach vydania výmerov ONV v
Ilave a zámeroch príslušných orgánov pri ich vydávaní. Výmery pozemkov v pozemkových knihách sú
nepresné, čo je všeobecne známe a neboli záväzné ako to konštatoval aj Najvyšší súd SR v rozsudku
sp. zn. 8Sžo 127/2008 zo dňa 12.3.2009.

6.Súdvecpodľa§180zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP")prejednal
a rozhodol v neprítomnosti žalobcov 2/ až 8/. Strany boli na pojednávanie riadne a včas predvolané.
Neprítomnosť žalobcov, ktorí sa na pojednávanie nedostavili ospravedlnil ich právny zástupca. Strany
o odročenie pojednávania nežiadali.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu 1/, žalobkyne 9/, žalovanej, zástupcu žalovanej,
oboznámením originálu kúpnej zmluvy zo dňa 4.12.1951, originálu výmeru Okresného národného
výboru Ilava zn. IX/613/1951-L zo dňa 6.12.1951, listiny označenej ako kúpna zmluva zo dňa 4.12.1951
(č.l. 13 spisu), žiadosti A. U. zo dňa 4.12.1951, žiadosti ONV v Ilave zo dňa 5.12.1951, doporučenia
MNV v Tuchyni zo dňa 28.4.1953, výmeru Okresného národného výboru Ilava zn. IX/613/1953-A zo

dňa 29.4.1953, návrhu B. S. zo dňa 4.1.1959, uznesenia Ľudového súdu v Ilave 2Nc 1276/59 zo dňa
10.3.1959, geometrického plánu zo dňa 1.6.1989, rozhodnutí Štátneho notárstva v Považskej Bystrici
sp. zn. D 313/90 zo dňa 23.2.1990, a D 314/90-9 zo dňa 23.2.1990, kúpnej zmluvy zo dňa 13.4.1990,
grafickej identifikácie parciel zo dňa 18.10.2016, poslednej predžalobnej výzvy zo dňa 14.1.2016,
odpovedí žalovanej zo dňa 19.2.2016, 16.3.2016, listu žalobcov zo dňa 5.4.2016, odpovede žalovanej

zo dňa 29.4.2016, osvedčenia o dedičstve sp. zn. 10D 733/2005-30 zo dňa 23.3.2006, rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR, čestného prehlásenia zo dňa 1.6.2016, mapy, dielnej zmluvy zo dňa 21.2.1948,
výpisu z pozemnoknižnej vložky č. 699 k.ú. Tuchyňa, vyjadrenia žalovanej zo dňa 24.2.2017, výpis
z LV č. XXX k.ú. Tuchyňa, odvolania žalovanej zo dňa 7.4.2016 proti rozhodnutiu obce Tuchyňa,
listu žalovanej zo dňa 19.2.2016, 16.3.2016, 8ks farebných fotografií, výpis z LV č. XXX k.ú. Tuchyňa,

vyjadrenie žalobcov zo dňa 15.3.2017, výpis z pozemno-knižnej vložky č. XXX k.ú. Tuchyňa, doplnku
č. 1 k vyjadreniu žalovanej, prílohy tohto vyjadrenia vrátane uznesenia Štátneho notárstva v Ilave sp.
zn. D 320/58-14 zo dňa 25.2.1959, opravy vyjadrenia žalovanej zo dňa 13.4.2017, príloh tejto opravy,
vyjadrenia žalovanej zo dňa 28.4.2017, prílohu tohto vyjadrenia, vyjadrenia žalobcov zo dňa 12.12.2017,
prílohu tohto vyjadrenia, podania žalobcov zo dňa 23.4.2018, identifikácie parciel zo dňa 16.10.2018,

doplnenia podania žalovanej zo dňa 25.9.2018, výpisu z LV č. XXX k.ú. Tuchyňa zo dňa 16.1.2019, výpis
z LV č. XXX k. ú. Tuchyňa zo dňa 22.2.2019, obsahu spisov Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn.
10D 733/2005, sp.zn. D 314/1990, vyjadrenia žalovanej zo dňa 22.2.2019.

8. Z výpisu z pozemno-knižnej vložky č. XXX k.ú. Tuchyňa vyplýva, že pôvodnými spoluvlastníkmi

pozemku parc. č. XXX roľa na járky o výmere 221 siah boli pod B1/ A. U., a pod B 2/ R. U., každý v
podiele po 1/ 2-ici, pričom na základe dielnej zmluvy zo dňa 21.2.1948 (doklad č. 649) sa výlučným
vlastníkom tejto parcely stal A. U. , bytom R. č.d. XXX.

9. Z originálu kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 4.12.1951 uzavretej v Tuchyni vyplýva, že A. U., bytom R. č.

XXX ako predávajúci previedol B. S., bytom R. č. XX ako kupujúcemu nehnuteľnosti zapísané na jeho
meno v pozemkovej knihe kat. územia R. vo vložke č. 699 parcele č. XXX roľa na járky o výmere XXX
siah za kúpnu cenu 9.000 Kčs. V odseku dva je uvedené, že kupujúci do úžitku kúpených nehnuteľností
už vstúpil. Kúpna zmluva je podpísaná oboma zmluvnými stranami, pričom podpis predávajúceho boloverený Okresným súdom v Ilave dňa 5.12.1951 ako vyplýva z odtlačku úradnej pečiatky tohto súdu
na druhej starne zmluvy. Z originálu výmeru Okresného národného výboru v Ilave IX/613/1951-L zo
dňa 6.12.1951 bolo zistené, že týmto výmerom bolo podľa § 1 ods. 1 zákona č. 65/1951 Sb. udelené

povolenienaprevodpoľnohospodárskychnehnuteľnostízapísanýchvovložkeč.699parcelyč.XXXkat.
územia R. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 4.12.1951 uzavretej medzi predávajúcim A. U. a kupujúcim
B. S. za kúpnu cenu 9.000 Kčs, pretože prevod sa neprieči všeobecnému záujmu. Z výpisu z pkn vložky
č. XXX k.ú. R. vyplýva, že prevod vlastníckeho práva na kupujúceho B. S. nebol zapísaný v pozemkovej
knihe. V tejto vložke je pod B5 (č.d. XXX) zapísané vlastnícke právo v prospech N. U. (ženatý s D. C.)

na základe právoplatného uznesenia o dedičstve Štátneho notárstva v Ilave sp. zn. D 320/58 zo dňa
25.2.21959.

10. Z obsahu spisov Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 10D 733/2005, sp. zn. D 314/1990 bolo
zistené, že základné dedičské konanie vo veci prejednania dedičstva po B. S., nar. XX.X.XXXX, zomr.
X.X.XXXX bolo vedené pred Štátnym notárstvom v Považskej Bystrici pod sp. zn. D 974/69, pričom z

rozhodnutia o dedičstve zo dňa 26.8.1970 je zrejmé, že predmetom dedičstva nebola pozemno-knižná
parcela č. XXX z vložky č. XXX k.ú. R.. V konaní o dodatočnom prejednaní dedičstva po poručiteľovi
B. S. vedenom na Štátnom notárstve v Považskej Bystrici pod sp. zn. D 313/90 bolo rozhodnutím zo
dňa 23.2.1990 potvrdené nadobudnutie dedičstva synovi poručiteľa pánovi N. S., a to 1/ 2-ice dielu
1 (o výmere 498 m2) parcely reg. E č. XXX/X roľa o výmere XXX m2 vytvorenej z časti pkn parcely

č. XXX na základe geometrického plánu č. 243-207-223-89 zo dňa 1. 6. 1989, a v celosti dielu 2 ( o
výmere 297 m2) parcely reg. E č. XXX/X roľa o výmere XXX m2 vytvorenej z časti pkn parcely č. XXX
na základe toho istého geometrického plánu. Pretože v čase dodatočného prejednania dedičstva po
poručiteľovi B. S. bol N. S. už mŕtvy, v konaní o dodatočnom prejednaní dedičstva po poručiteľovi N.
S., zomr. XX.X.XXXX vedenom na Štátnom notárstve v Považskej Bystrici pod sp. zn. D 314/90 bolo

rozhodnutím zo dňa 23.2.1990 potvrdené nadobudnutie uvedených dielov parcely v prospech žalobcu
1/ na základe dedičskej dohody dedičov. V odôvodnení tohto rozhodnutia je uvedené, že v pôvodnom
dedičskom konaní po poručiteľovi B. S. nebol do dedičstva zaradený jeho podiel v parcele č. XXX. Druhú
polovicu dielu 1 novovytvorenej parcely č. XXX/X (časť pôvodnej parcely č. XXX o výmere XXX m2)
nadobudol žalobca 1/ na základe kúpnej zmluvy zo dňa 1.4.1990 uzatvorenej s predávajúcou pani G.

N.. V konaní vo veci dodatočného prejednania dedičstva po B. S. vedenom u súdneho komisára T.
Běhalovej, notára sp. zn. XXD 733/2005, Dnot 196/05 neboli prejednané parcely reg. „E" č. 213/501, č.
213/502, čo to vyplýva z osvedčenia o dedičstve zo dňa 23.3.2006.

11. Z grafickej identifikácie parciel zo dňa 18.10.2016, a textovej identifikácie parciel zo dňa 16.10.2018,

vyhotovených Okresným úradom Trenčín, katastrálnym odborom bolo zistené, že parc. registra „E" č.
XXX/XXX orná pôda o výmere XXX m2, parc. registra „E" č. XXX/XXX orná pôda o výmere XX m2 boli
vytvorené z pozemno-knižnej parcely č. XXX, zapísanej vo vložke č. XXX k.ú. R., z tých jej častí, ktoré
ostali po odčlenení parcely č. XXX/X z pozemno-knižnej parcely č. XXX a parcely č. XXX.

12. Na liste vlastníctva č. XXX k.ú. R. je ako výlučná vlastníčka pozemku parc. registra „E" č. XXX/XXX
orná pôda o výmere XXX m2, pozemku parc. registra „E" č. XXX/XXX orná pôda o výmere XX m vedená
žalovaná s titulom nadobudnutia D 1431/1997.

13. Žalobca 1/ na pojednávaní uviedol, že predmetné pozemky užíva asi 30 rokov. Na pozemkoch si

postavil dom. Ďalšiu časť pozemkov využíva na sadenie, teda ako roľu. Sadia tam zemiaky. Originál
predloženej predmetnej kúpnej zmluvy našiel žalobca 1/ vo svojich papieroch. Nevedel si spomenúť, či
niekto v minulosti namietol oprávnenie žalobcu 1/ užívať predmetné pozemky.

14. Žalobkyňa 9/ na pojednávaní trvala na podanej žalobe. Uviedla, že jej otcom bol B., a jej matka

sa volala G. S.. Celú parcelu č. XXX roľu na jarky kúpili rodičia žalobkyne 9/ od A. U., ktorý parcelu
predal, pretože potreboval peniaze, ktoré nemal. S úhradou kúpnej ceny za parcelu rodičom žalobkyne
9/ pomohol slobodný brat žalobkyne 9/ Q. S.. V čase uzavretia kúpnej zmluvy bývala žalobkyňa 9/ v
R.. Ďalej žalobkyňa uviedla, že rodičia na roľu chodili, sadili tam. Žalobkyňa 9/ sa vydala, keď mala
21 rokov a do Púchova sa odsťahovala, keď mala 22 rokov, pričom aj v nasledujúcom období chodila

žalobkyňa9/každýtýždeňpomáhaťmatkedoTuchynevdomácnosti,ajnapredmetnúroľusadiťplodiny.
Nevedela uviesť, prečo vlastnícke právo jej otca nebolo zapísané v pozemkovej knihe. N. U. ani nikto
iný sa nedomáhal svojich vlastníckych práv k tejto roli. Kúpnu zmluvu, ktorú predložili žalobcovia v
origináli na pojednávaní, odovzdala matka žalobkyne 9/ a brat žalobkyne 9/ žalobcovi 1/ U. S.. Napokonžalobkyňa 9/ dodala, že ju mrzí, že sa žalovaná domáha vlastníckeho práva k roli, ktorú kúpil otec
žalobkyne 9/ za ťažko zarobené peniaze.

15. Právny zástupca žalobcov na pojednávaní k tvrdeniam zástupcu žalovanej uviedol, že predmetom
dedenia je vždy reálny pozemok, ktorý existuje. To, že došlo v priebehu času k číselným zmenám v
označení parciel je irelevantné. V konaní bolo z identifikácie parciel preukázané, že parcely, ktoré žiadajú
žalobcovia určiť, že patria do dedičstva po poručiteľovi B. S. boli vytvorené z pozemno-knižnej parcely
č. XXX k.ú. R.. Žalobcovia predložili všetky relevantné listiny, ktorými preukázali svoj nárok, keďže z

nich vyplýva, že B. S. nadobudol celú pozemno-knižnú parcelu č. XXX v k.ú. R. od A. U.. Žalovaná
nárok žalobcov nevyvrátila relevantnými dôkazmi. Žalobcovia predmetné pozemky užívajú viac ako 60
rokov. Pokiaľ nadobudol U. S. parcelu č. XXX/X v dedičskom konaní po N. S., vychádzali žalobcovia z
predpokladu, že táto parcela im patrí, keďže bola vytvorená tiež z pozemno-knižnej parcely č. XXX
k.ú. R..

16.Žalovanánapojednávaníuviedla,žepredmetnýpozemokzdedilaposvojomotcoviN.P.vdedičskom
konaní v roku 1998. Poukázala na to, že A. U. mal tri deti N., Q. a dcéru Z., rod. P.. Z rodiny žalovanej
nikto predmetnú roľu neužíval. Žalovaná za predmetný pozemok platila daň na Obecnom úrade v R..
Keďokoloroleprechádzala,videla,žeS.malinaparceleuskladnenésudysodpadovýmolejom.Asipred
10 rokmi členovia rodiny S. sa žalovanej opýtali, či vie, že je na ňu zapísané vlastníctvo k pozemku, ktorý

žalovanej nepatrí podľa ich názoru. Potom sa žalovaná začala o túto nehnuteľnosť zaujímať. Predmetná
roľa sa nachádza v intraviláne obce. V ostatnom poukázala na svoje vyjadrenia založené do súdneho
spisu. Žiadala, aby súd rozhodol vo veci spravodlivo. Bude rešpektovať rozhodnutie súdu.

17. Zástupca žalovanej na pojednávaní preniesol stanovisko žalovanej zo dňa 22.2.2019 k žalobe.

Žalovanámázato,žepozemkyuvedenévžalobeparcelyreg.Eč.XXX/XXXač.XXX/XXX k.ú.R.vznikli
až 21 rokov po smrti B. S. na základe geometrického plánu a teda počas života B. S. neexistovali. Nebola
tak splnená podmienka existencie dedičstva. Vlastníkom pozemno-knižnej parcely č. XXX zapísanej v
pkn vložke č. XXX k.ú. R. B. S. nikdy nebol. Pozemok nadobudol N. U., následne žalovaná. Nebola tak
naplnená existencia oprávneného dedičského titulu v prospech dedičov B. S.. Žiadal žalobu zamietnuť.

18.Podľa§111ods.1zákonač.141/1950Sb.Občianskehozákonníkavzneníúčinnomkudňuuzavretia
kúpnej zmluvy (ďalej aj „zákona č. 141/1950 Sb.") Vlastníctvo k veciam jednotlive určeným prevádza sa
už samou smluvou, ak nie je dohovorené inak alebo ak nevyplýva nič iné z osobitných predpisov.

19. Podľa § 111 ods. 1 zákona č. 141/1950 Sb. Prevod vlastníctva k nehnuteľným veciam, zapísaným
v pozemkovej alebo železničnej knihe, zapíše sa do týchto kníh.

20.Podľa§366zákonač.141/1950Sb.Kúpnousmluvousapredávajúcizaväzujeodovzdaťkupujúcemu
predmet kúpy a kupujúci sa zaväzuje ho odobrať a zaplatiť dojednanú cenu.

21. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 65/1951 Sb. o prevodoch nehnuteľností a o prenájmoch
poľnohospodárskej a lesnej pôdy Na prevod nehnuteľnosti a na prenájom poľnohospodárskej alebo
lesnej pôdy je potrebné privolenie okresného národného výboru. Ako prevod nehnuteľnosti sa posudzuje
i jej rozdelenie.

22. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 65/1951 Sb. Ak je prevod alebo prenájom v rozpore so všeobecným
záujmom, okresný národný výbor privolenie odoprie.

23. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. účinného od 1.4.1964 Dedičstvo sa nadobúda

smrťou poručiteľa.

24. Podľa § 137 písm. c) CSP účinného od 1.7.2016 Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä
o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

25. Súd v konaní o žalobe na určenie, či vec patrí do dedičstva posudzuje, či poručiteľ bol v čase
smrti vlastníkom veci. V prípade úspechu žaloby, je tento majetok zahrnutý do dedičstva po poručiteľovi
a prejednaný v dedičskom konaní. Predtým než súd pristúpil k vyhodnoteniu uplatneného nároku povecnej stránke, súd preskúmal, či sú splnené zákonné procesné podmienky konania, vrátane úplného
okruhu účastníkov. Spor, či určitá vec je súčasťou dedičstva po poručiteľovi sa prejednáva na základe
návrhu dedičov poručiteľa, resp. ich právnych nástupcov o určenie, že poručiteľ bol v deň smrti

vlastníkom predmetnej veci. V konaní o určenie do dedičstva musia byť jeho účastníkmi všetci do úvahy
prichádzajúci dedičia poručiteľa, pretože majú postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov a účastníkmi
konania musia byť aj osoby, ktoré sú zapísané ako vlastníci nehnuteľností, ktorých sa konanie týka. V
danom prípade bolo z osvedčenia o dedičstve súdneho komisára T. C., notára sp. zn. 10D 733/2005-30,
Dnot 196/05 zo dňa 23.3.2006 vo veci dodatočného prejednania dedičstva preukázané, že dedičmi

poručiteľaB.S.súžalobkyňa9/dcéraporučiteľa,žalobcovia3/,5/,7/,8/akovnuciporučiteľa,tedaprávni
nástupcovia N. S. zomrelého (r. XXXX) syna poručiteľa, žalobcovia 1/, 2/, 4/, 6/ ako vnuci poručiteľa,
teda žijúci právni nástupcovia N. S. zomrelého (r. XXXX) syna poručiteľa. Je teda daná aktívna vecná
legitimácia žalobcov v tomto konaní. Z výpisu z LV č. XXX k.ú. R. mal súd za preukázané, že žalovanej
v katastri nehnuteľností aktuálne svedčí zápis vlastníckeho práva v celosti k predmetným pozemkom,
ktoré žiadajú žalobcovia určiť do dedičstva po B. S.. Preto je naplnená aj podmienka pasívnej vecnej

legitimácie v konaní.

26. Žaloba bola podaná na súd dňa 24.1.2017, teda za účinnosti CSP. Procesnou podmienkou
prípustnosti určovacej žaloby je v zmysle § 137 písm. c) CSP existencia naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení. V danom prípade naliehavý právny záujem nevyplýva z osobitného predpisu,

a preto je ho potrebné preukázať. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je
naliehavý právny záujem na určení práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha. Pre žalobcu to
znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho
záujmu na žiadanom určení. Strana sporu má naliehavý právny záujem na určení práva, ktorého sa
žalobou domáha vtedy, ak v prípade, že súd jej žalobe vyhovie, zmení sa jej právne postavenie,

resp. kde by bez požadovaného určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo by sa jeho postavenie
stalo neistým. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie
naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny
záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania. Podľa názoru súdu žalobcovia
majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení veci do dedičstva po ich právnom predchodcovi.

Predmetné nehnuteľnosti sú v katastri nehnuteľností evidované ako vlastníctvom žalovanej, ktorú
uviedla, že z jej rodiny predmetnú roľu nikto neužíval, avšak popierala, že pozemky patria do dedičstva
po právnom predchodcovi žalobcov. Na základe rozsudku súdu, vydanom po meritórnom posúdení
existencie vlastníctva právneho predchodcu žalobcov k sporným nehnuteľnostiam, bude deklarovaný
iný stav než ten, ktorý je momentálne zapísaný v katastri nehnuteľností, teda na základe ktorého bude

určené, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi B. S., môže byť tento majetok prejednaný v
dedičskom konaní po tomto poručiteľovi. Ten z dedičov, ktorému bude potvrdené vlastnícke právo k veci
v dedičskom konaní bude aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie svojho nároku voči subjektu, ktorý
je stále vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti. Následne môže kataster
nehnuteľností s poukazom na ust. § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností zapísať

vlastnícke právo žalobcov k nehnuteľnostiam. Tým bude zároveň odstránený stav právnej neistoty v
postavení žalobcov ohľadom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Súd mal potom za to, že žaloba
žalobcov o určenie , že nehnuteľnosti patria do dedičstva, je v danom prípade jediný účinný právny
prostriedok, ktorým možno docieliť zosúladenie stavu zapísaného v katastri nehnuteľností so stavom
skutočným. Najvyšší súd SR svojimi rozhodnutiami (napr. sp. zn. 1Cdo 26/2007, sp. zn. 4Cdo 247/2011)

ustálil rozhodovaciu prax o danosti procesnej prípustnosti žaloby o určenie, že určitá vec patrí do
dedičstva po poručiteľovi.

27. V konaní mal súd z vykonaného dokazovania preukázané, že žaloba žalobcov je dôvodná. Z
predloženého originálu kúpnej zmluvy zo dňa 4.12.1951 (ktorej fotokópia sa nachádza v spise na č.l.

12) bolo preukázané, že poručiteľ B. S. nadobudol do vlastníctva v celosti parcelu č. XXX roľa na járky o
výmere XXX siah zapísanú v pozemno-knižnej vložke č. XXX v k.ú. R. od pozemno-knižného vlastníka
A. U., ktorý bol v čase uzavretia kúpnej zmluvy výlučným vlastníkom tejto parcely. Súd túto kúpnu zmluvu
vyhodnotil ako platnú, pretože je zrozumiteľná, určitá, vyplýva z jej obsahu v zmysle § 366 zákona č.
141/1950 Sb. prejav vôle oboch zmluvných strán previesť vlastnícke právo k pozemno-knižnej parcele

č. XXX z predávajúceho A. U. na kupujúceho B. S. a záväzok kupujúceho zaplatiť predávajúcemu
dohodnutú kúpnu cenu 9.000 Kčs. V čase uzavretia kúpnej zmluvy neplatilo na území Slovenska už
uhorské obyčajové právo, ale bol platný a účinný zákon č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník (účinný od
1.1.1951), ktorý upustil od intabulačného princípu uplatňovaného za účinnosti uhorského obyčajovéhopráva, v zmysle ktorého princípu sa vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam nadobúdalo
až zápisom prevodu do pozemkovej knihy. Podľa ustanovenia § 111 ods. 1 zákon č. 141/1950 Zb. k
prevodu vlastníctva dochádza už uzavretím kúpnej zmluvy, ak nie je dohodnuté inak alebo ak inak

nevyplýva z osobitných predpisov. Osobitný zákona č. 65/1951 Sb. o prevodoch nehnuteľností a o
prenájmoch poľnohospodárskej a lesnej pôdy v § 1 ods. 1 stanovoval, že na prevod nehnuteľnosti
je potrebné privolenie okresného národného výboru. Táto zákonná podmienka potrebná pre to, aby
bol prevod platný, bola splnená, pretože v konaní bolo preukázané, že Okresný národný výbor v
Ilave výmerom zn. IX 613/1951-L zo dňa 6.12.1951 udelil privolenie na prevod predmetnej parcely

č. XXX . k.ú. R. na základe uvedenej kúpnej zmluvy v súlade s ust. § 1 ods. 1 zákona č. 65/1951
Zb. o prevodoch nehnuteľností. Z obsahu kúpnej zmluvy nevyplýva, žeby zmluvné strany dohodli
iný čas prevodu vlastníctva z predávajúceho na kupujúceho než moment uzavretia kúpnej zmluvy.
Právne predpisy platné a účinné v čase uzavretia kúpnej zmluvy už nevyžadovali pre prevod vlastníctva
zápis do pozemkovej knihy. Podľa ustanovenia § 112 zákona č. 141/1950 Zb. prevod vlastníctva k
nehnuteľným veciam, zapísaným v pozemkovej alebo železničnej knihe, sa zapíše do týchto kníh. Z

listín bolo preukázané, že prevod vlastníctva k predmetnej parcele na základe kúpnej zmluvy zo dňa
4.12.1951nebolzapísanývpozemkovejknihe.Skutočnosť,žeprevodvlastníctvanazákladetejtokúpnej
zmluvy nebol zapísaný v pozemkovej knihe, nemá vplyv na jej platnosť ani na účinky kúpnej zmluvy. Z
ustanovenia § 112 zákona č. 141/1950 Zb. totiž jasne vyplýva, že zápisy v pozemkovej knihy mali len
evidenčný charakter, tieto zápisy nemali právotvorné účinky. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd

SR v rozsudku sp. zn. 6Sžo 472/2009 zo dňa 28.9.2010, v ktorom konštatoval, že zápis nadobudnutia
vlastníctva v pozemkovej knihe v zmysle § 112 zákona č. 141/1950 Zb. už nebol podmienkou prevodu
vlastníctva, nemal hmotnoprávny význam a zostal mu iba význam deklaratórny. Účinky kúpnej zmluvy
spočívajúce v prevode vlastníckeho práva na B. S. nastali teda uzavretím kúpnej zmluvy a jej schválením
Okresným národným výborom v Ilave.

28. Nedôvodné boli aj ostatné námietky žalovanej ohľadom neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, od
ktorej žalobcovia odvíjali žalobný nárok. Súd poukazuje na to, že právna úprava platná a účinná ku
dňu uzavretia kúpnej zmluvy nevyžadovala, aby uzavretie kúpnej zmluvy potvrdzovali svojím podpisom
okrem zmluvných strán aj svedkovia, prípadne iné osoby. Právna úprava nevyžadovala ani úradné

overenie podpisu kupujúceho. V danom prípade bol podpis predávajúceho na kúpnej zmluve na
Okresnom súde v Ilave úradne overený. Kúpna zmluva má všetky náležitosti v zmysle § 366 zákona č.
141/1950 Zb., pretože je v nej nezameniteľným spôsobom vymedzený predmet kúpy, zmluvné strany,
vyplýva z nej záväzok predávajúceho odovzdať kupujúcemu predmet kúpy a kupujúci sa zaväzuje
zaplatiť predávajúcemu dojednanú cenu. Skutočnosť, že zmluvné strany naozaj kúpnu zmluvu uzavreli

a že predávajúci A. U. prejavil vôľu odplatne previesť vlastnícke právo k celej parcele č. XXX k.ú. R.
na kupujúceho B. S. je potvrdená aj tým, že A. U. podpísal žiadosť o udelenie súhlasu k prevodu
pozemku zo dňa 4.12.1951 adresovanú Okresnému národnému výboru v Ilave, v ktorej listine žiadal A.
U. o schválenie kúpnej zmluvy zo dňa 4.12.1951, na základe ktorej odpredal B. S. celú parcelu č. XXX
roľa o výmere XXX štvorcových siah zapísanú vo vložke č. XXX pozemkovej knihy k.ú. R.. Skutočnosť,

že A. U. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 4.12.1951 previedol vlastníctvo k parcele č. XXX na B. S.,
ktorý zaplatil A. U. dohodnutú kúpnu cenu potvrdila v rámci svojej výpovede aj žalobkyňa 9/, dcéra B. S.,
ktorá v čase uzavretia kúpnej zmluvy žila tiež v R. a chodila pomáhať rodičom sadiť plodiny na parcelu
od jej kúpy. Na tvrdenia žalovanej o špekulatívnom konaní predávajúceho a kupujúceho pri uzatváraní
kúpnej zmluvy súd neprihliadal. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že A. U. riadne prejavil vôľu

kúpnou zmluvou previesť parcelu do vlastníctva B. S. a B. S. za parcelu predávajúcemu zaplatil kúpnu
cenu, kúpil pozemok, aby ho napokon užíval s rodinou v súlade s jeho účelovým určením. Žalobcovia na
pojednávaní predložili originál kúpnej zmluvy. Žalovaná bližšie nekonkretizovala a nepreukázala svoje
tvrdenia,žesajednáosfalšovanúkúpnuzmluvu. Pokiaľideolistinuzodňa4.12.1951(nachádzajúcasa
v spise na čl. 13 spisu), ktorú žalovaná označovala ako pravú kúpnu zmluvu, túto listinu súd nevyhodnotil

ako kúpnu zmluvu. Listiny, právne úkony vykonané v písomnej forme je potrebné hodnotiť podľa ich
obsahu, nie len podľa ich označenia. Z obsahu tejto listiny nevyplýva, že sa jedná o kúpnu zmluvu,
pretože v nej absentujú podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, a je v nej uvedené, že A. U. odpredal
B. S. roľu u Záhrad vo výmere 10 árov, teda je použitý minulý čas, a pokiaľ by šlo naozaj o kúpnu
zmluvu, sloveso o predaji by bolo formulované v prítomnom čase. Z obsahu tejto listiny spísanej v R. za

prítomnosti dvoch členov Miestneho národného výboru Tuchyňa ďalej vyplýva, že bola uzavretá kúpna
zmluva medzi predávajúcim A. U. a kupujúcim B. S. a že bola vyplatená kúpna cena 9.000 Kčs a je v nej
obsiahnuté kladné stanovisko MNV v Tuchyni k prevodu pozemku na základe zmluvy zo dňa 4.12.1951.
Schválenie zmluvy o prevode nehnuteľností miestnym národným výborom však nebolo podmienkouplatnosti prevodu vlastníckeho práva v zmysle zákona č. 65/1951 Sb.. Zo skutočnosti, že v spise sa
vyskytuje ďalšie kladné doporučenie Miestneho národného výboru v Tuchyni na udelenie privolenia k
prevodu pozemku parc. č. XXX z neskoršieho dátumu, konkrétne zo dňa 28.4.1953 a následne ďalší

výmer Okresného národného výboru v Ilave zn. IX/613-1953-A zo dňa 29.4.1953, ktorým sa udelilo
privolenie na prevod pozemku, kde je uvedený pozemok s iným parcelným číslom 223 z inej vložky
č. XXX k.ú. R., nemožno bez iných relevantných dôkazov vyvodiť, že kúpna zmluva, o ktorú opreli
žalobcovia svoj žalobný nárok je neplatná, resp. sfalšovaná, ako tvrdila žalovaná. Nie je vylúčené, že v
tomto výmere Okresného národného výboru v Ilave zo dňa 29.4.1953 skutočne šlo o chybu v písaní čo

do označenia čísla parcely a čísla pozemno-knižnej vložky, keďže sa zhodujú iné relevantné údaje, a to
dátumuzavretiakúpnejzmluvy,označeniezmluvnýchstrán,výškakúpnejceny,výmerapozemku.Tomu,
že ide o chybu v písaní nasvedčuje aj fakt, že vo výpise z pozemno-knižnej vložky č. XXX k.ú. R. nie je
zapísaná žiadna parcela s číslom XXX a ani vlastník A. U.. Dôvody vydania tohto ďalšieho výmeru nie sú
zrejmé. Bol však evidentne vydaný nadbytočne, keďže prevod pozemku parc. č. XXX na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 4.12.1951 bol schválený už výmerom Okresného národného výboru č. IX/613/1951-L v

Ilave zo dňa 6.12.1951, predloženým v origináli. Pokiaľ B. S. požiadal návrhom smerujúcim proti N. U.
a Z. U. doručeným Ľudovému súdu v Ilave dňa 5.1.1959 o prepis vlastníckeho práva v jeho prospech
k parcele č. XXX zapísanej vo vložke č. XXX pozemkovej knihy k.ú. R. na základe skutočnej držby,
nemožno z toho vyvodzovať, že tým potvrdil neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 4.12.1951 uzavretej s
predávajúcim A. U. ohľadom parcely č. XXX, ako to naznačovala žalovaná vo svojich vyjadreniach. V

tomto návrhu podpísanom splnomocneným zástupcom navrhovateľa, zaevidovanom na Ľudovom súde
v Ilave pod sp. zn. 2Nc 1276/59 navrhovateľ B. S. svoju žiadosť logicky odôvodnil tým, že parcelu
č. XXX roľa na jarku z vložky č. XXX v k.ú. R. odkúpil od A. U. na základe kúpnej zmluvy zo dňa
4.12.1951, kúpnu cenu predávajúcemu vyplatil, roľu nerušene užíva ako svoju, no predávajúci A. U.
zomrel, pričom vlastnícke právo k pozemku nebolo v pozemkovej knihe prepísané na B. S., a v tom čase

B. S. nevedel nájsť originál pôvodnej kúpnej zmluvy, mal len odpis kúpnej zmluvy, ktorý pripojil k tomuto
návrhu. Postup B. S. podľa názoru súdu zodpovedá obvyklému správaniu sa každého, kto by sa ocitol v
porovnateľnej situácii a konal s primeranou mierou obozretnosti. Podal tento návrh na súd, aby docielil
zaevidovanie v pozemkovej knihe jeho vlastníckeho práva k pozemku, ktorý kúpil a kúpnu cenu zaň
zaplatil, aby evidencia zodpovedala stavu skutočnému, keďže hrozilo, že v rámci dedičského konania

po A. U. by notár vychádzal zo zápisov v pozemkovej knihe, v ktorej bol naďalej ako vlastník pozemku
evidovaný A. U., a došlo by k prededeniu pozemku v prospech dedičov A. U.. Napokon sa udalosti aj
takto vyvinuli, keďže ako vlastník parcely č. XXX bol vo vložke č. XXX pozemkovej knihy pre k.ú. R.
zapísaný N. U. na základe dedičského uznesenia zn. D 320/58-18 zo dňa 25.2.1959. V spise je fotokópie
predvolania Ľudového súdu v Ilave zo dňa 10.3.1959 na termín pojednávania 19.3.1959 o 15.00 hod

na Miestny národný výbor v Tuchyni, pričom nie je zrejmé, ako dopadlo toto súdne konanie začaté na
návrh B. S.. Poznať výsledok tohto konania je však pre rozhodnutie o uplatnenom nároku bezpredmetné.
Nedôvodné sú aj výhrady žalovanej, že B. S. nebol vlastníkom parciel registra „E" č. XXX/XXX a č.
XXX/XXX k.ú. R., keďže pozemky s týmito parcelnými číslami boli vytvorené geometrickým plánom
zo dňa 1.6.1989 po jeho smrti. Súd k tomu uvádza, že označenie pozemku konkrétnym parcelným

číslom je len evidenčnou záležitosťou a v priebehu času môže dôjsť vzhľadom na zmenu evidenčného
systému, prípadne vzhľadom na odčlenenie časti parcely, k zmene číselného označenia pozemku, jeho
častí. Identifikáciou parciel bolo preukázané, že na tej časti zemského povrchu, na ktorej bola pôvodne
evidovaná parcela č. XXX o výmere XXX štvorcových siah ( 795,60 m2, keď 1 štvorcová siaha = 3,6
m2) sú v katastri nehnuteľností evidované parcely s iným parcelnými číslami, a to jednak časť parcely

registra „C" č. XXX/X (ktorá bola vytvorená aj z pozemno-knižnej parcely č. XXX), ako aj parcely registra
„E" č. XXX/XXX o výmere XXX m2 a č. XXX/XXX o výmere 87 m2, ktoré sú takto v katastri nehnuteľností
na LV č. XXX k.ú. R. v súčasnosti zapísané, a žalobný petit je v tomto smere správny, korešponduje s
aktuálnym označením parciel v katastri nehnuteľností.

29. Zhrnúc výsledky vykonaného dokazovania súd uzavrel, že B. S. nadobudol vlastnícke právo k
pozemku parcele XXX zapísanej vo vložke č. XXX pozemkovej knihy pre k.ú. R., a to právom
aprobovaným spôsobom, teda na základe platnej kúpnej zmluvy zo dňa 4.12.1951. Nebolo tvrdené, a
ani preukázané, žeby vlastnícke právo k pozemku bolo zo strany B. S. za jeho života prevedené na
iný subjekt, a menovaný poručiteľ bol vlastníkom pozemku ku dňu svojej smrti 1.6.1968. Preto patria

do dedičstva po menovanom poručiteľovi parcely reg. „E" č. XXX/XXX o výmere XXX mX a č. XXX/
XXX o výmere XX mX k.ú. R., ktoré podľa identifikácie parciel boli vytvorené z parcely č. XXX roľa
na jarky, zapísanej vo vložke č. XXX pozemkovej knihy pre k.ú. R.. Predmetom konania nebola tá
časť pozemno-knižnej parcely č. XXX, z ktorej bola vytvorená parcela E. č. XXX/X k.ú. R. na základegeometrického plánu zo dňa 1.6.1989, pretože jej vlastníkom je na základe dedičského rozhodnutia D
314/90 zo dňa 23.2.1990 žalobca 1/ podľa výpisu z LV č. XXX k.ú. R.. Keďže A. U. parcelu č. XXX
dňa 4.12.1951 predal B. S., ku dňu svojej smrti A. U. tento pozemok nevlastnil, pozemok nemohol byť

predmetom dedičstva po ňom a ani žalovaná sa nestala vlastníčkou tohto pozemku v dedičskom konaní
po jej otcovi N. P.. Na právne úkony, ktoré nastali po smrti poručiteľa, a dôsledkom ktorých mohol byť
v zmysle právnych predpisov prevod alebo prechod vlastníckeho práva k predmetným pozemkom na
inú osobu súd v konaní o určenie, že pozemky patria do dedičstva po poručiteľovi neprihliada. Uvedený
záver zodpovedá už ustálenej judikatúre súdov, keď Najvyšší súd SR napr. v uznesení sp. zn. 3 Cdo

154/2010 zo dňa 16.12.2010, publikovanom aj v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky pod č. 3/2011 konštatoval, že v konaní o žalobe, ktorou sa dedič domáha určenia,
že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom
tejto veci. Navrhované určenie sa tu vzťahuje k okamihu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po
tomto okamihu nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Po smrti poručiteľa môžu vo všeobecnosti
nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik vlastníctva niekoho iného; v konaní, v

ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie)
skutočnosti právne bezvýznamné.

30. Z uvedených dôvodov súd žalobe výrokom I. vyhovel. Súd sa nezaoberal tým, či sa B. S. stal
vlastníkom predmetných parciel na základe druhého žalobcami tvrdeného dôvodu, a síce, že vlastnícke

právo k parcelám nadobudol B. S. vydržaním.

31. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, ktorí sa nedostavili na pojednávanie, pretože od
tohto návrhu na dokazovanie strana žalobcov upustila na pojednávaní. Súd nevykonal dokazovanie
podľa návrhu žalovanej, aby súd uložil žalobcom predložiť podpísaný originál návrhu B. S. adresovaný

Ľudovému súdu v Ilave, keďže na prvej strane fotokópie tohto návrhu sa nachádza podpis
splnomocneného právneho zástupcu pána B. S., a pre rozhodnutie v spore nebolo potrebné oboznámiť
túto listinu v jej origináli, keďže od nej žalobcovia neodvodzovali svoj nárok, a šlo by o nadbytočné a
nehospodárne dokazovanie. Súd neuložil žalobcom v zmysle návrhu žalovanej, aby predložili zmluvy,
na základe ktorých nadobudol B. S. parc. č. XXX/XXX a č. XXX/XXX, keďže v spise je založený originál

kúpnej zmluvy zo dňa 4.12.1951, ktorý súd oboznámil, a z ktorého v spojení s identifikáciou parciel
jednoznačne vyplýva, že na základe tejto kúpnej zmluvy B. Poliak nadobudol vlastníctvo parcely č. XXX,
z ktorej boli neskôr vytvorené parcely reg. „E" č. XXX/XXX a č. XXX/XXX.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Žalobe bolo vyhovené v celom rozsahu. Žalobcom vznikol vzhľadom na zásadu úspechu podľa §
255 ods. 1 CSP nárok proti neúspešnej žalovanej na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o čom súd
rozhodol výrokom II. O výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným
rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne v 10 vyhotoveniach.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto

ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.