Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. marec 2017

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 7C/1027/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7515217775
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Mlejová
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2017:7515217775.3

Rozhodnutie

Okresný súd Košice-okolie sudkyňou JUDr. Dagmar Mlejovou v spore žalobcu: Obec Milhosť, Milhosť
6, 044 58 Seňa, IČO: 31 947 034, právne zast. JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, Masarykova 2,
080 01 Prešov, proti žalovanej: N.. R. S., nar. XX.X.XXXX, N. 33, 0X4 XX N., právne zast. JUDr. Pavel
Šopák, advokát, AK Kuzmányho 11, 040 01 Košice, v konaní o zaplatenie 1 967,30 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Konanie čiastočne - do výšky 105,65 eur zastavuje.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 170,29 eur s 5,05% úrokom od 23.6.2015 až do zaplatenia
do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalobca je povinný uhradiť žalovanej 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 7.9.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť
im sumu 1 967,30 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 881,76 eur od 23.6.2015
do 3.8.2015, zo sumy 1 967,30 eur od 4.8.2015 do zaplatenia na tom základe, že uzavreli pracovný
pomer so žalovanou počnúc dňom 1.9.2002. Pracovný pomer dohodli na dobu neurčitú s dohodnutým

druhom práce a miestom výkonu práce, a to učiteľka Materskej škôlky v N.. Oznámením o výške a
zložení funkčného platu zo dňa 21.1.2013 bol žalovanej s účinnosťou od 1.1.2013 určený funkčný plat
spolu vo výške 815,00 eur mesačne. Oznámením o výške a zložení funkčného platu zo dňa 14.1.2014
bolo žalovanej s účinnosťou od 1.1.2014 určený funkčný plat spolu vo výške 852,00 eur mesačne. V
čase určovania funkčného platu žalovanej podľa uvedených oznámení a v čase rozhodovania o ďalších
súvisiacich peňažných a iných nárokov žalovanej bol starostom obce Milhosť manžel žalovanej Q..

G. S.. Predmetný nárok žalobca odôvodnil tvrdením, že v období od mája 2013 do decembra 2014
bol žalovanej neoprávnene vyplatený osobný príplatok vo výške 911,36 eur, taktiež jej bol vyplatený
neoprávnene príplatok za výkon špecializovanej činnosti, ktorý bol v roku 2014 spolu vo výške 55,98
eur. Boli jej vyplatené tiež neoprávnene odmeny v roku 2014, na ktorú žalovaná nemala nárok, vo výške
780,00 eur a vyplatená náhrada mzdy za časť dovolenky, na ktorú žalovanej taktiež nevznikol nárok, a
to v sume 1 134,42 eur. Žalovaná na ich výzvu vrátila vyplatenú náhradu mzdy za čerpanie dovolenky

vo výške 914,46 eur a ostatnú sumu neuhradila. Žalovanej bol vyplatený osobný príplatok od mája 2013
do decembra 2014 vo výške 911,36 eur aj napriek tomu, že jej nevznikol nárok, nakoľko v personálnom
spise sa nenachádza návrh vedúceho zamestnanca - riaditeľa materskej škôlky na priznanie osobného
príplatku. Tak isto bol jej vyplatený príplatok za vykonávanie špecializovanej činnosti - triednictvo v roku
2014 v sume 55,98 eur, a to neoprávnene, lebo v roku 2014 odpracovala za celý kalendárny rok len 28
dní. Odmena za rok 2014 jej bola taktiež priznaná neoprávnene, lebo mala odpracovaných len 28 dní.

Odmena, na ktorú nemala žalovaná nárok, jej bola vyplatená vo výške 780,00 eur. Žalovaná počas roku
2014 odpracovala 28 pracovných dní, a preto jej v súlade s ust. § 101 a § 105 Zákonníka práce nevznikolnárok na dovolenku za kalendárny rok. V roku 2014 mala žalovaná nárok len na 4 dni dovolenky. V tomto
roku však čerpala až 42 dni dovolenky, za ktorú jej bola vyplatená náhrada mzdy, na ktorú nemala nárok,
predstavovala sumu 1 134,42 eur. Žalovaná bola vyzvaná na vrátenie sumy 2 881,76 eur do 3.6.2015.

Uznala však len neoprávnené vyplatenie mzdy za čerpanie dovolenky v sume 1 134,42 eur, ale túto
sumu krátila o nevyplatený osobný príplatok a príplatok za triednictvo za mesiac február a máj 2015 vo
výške 219,96 eur. Na základe tohto započítania vrátila sumu 914,46 eur. Sumu 1 967,30 eur nevrátila
a dňa 23.6.2015 sa dostala do omeškania, a preto si uplatnili aj úroky z omeškania vo výške 5,05 %
ročne a trovy tohto konania.

2. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila a žiadala žalobu zamietnuť. Tvrdila, že osobný príplatok jej
bol vyplácaný v súlade so zákonom. Odmena jej nebola vyplatená za plnenie pracovných úloh, ale za
mimoriadne zásluhy mimo pracovných povinnosti.

3. Žalobca na pojednávaní dňa 20.2.2017 vzal sčasti žalobu späť, t.j. do výšky 105,65 eur, ktorá

pozostávala z nároku za vyplatený príplatok za triednictvo za mesiac február 2015 vo výške 28,00 eur a
máj 2015 vo výške 21,60 eur. Túto sumu si žalovaná započítala do sumy 219,96 eur, ktorú nezaplatila
žalobcovi a tiež aj príplatok, ktorý žalovanej bol vyplatený v roku 2014 vo výške 55,98 eur. Žalovaná
s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasila, a teda späťvzatie sa stalo účinným, a preto súd do výšky
105,65 eur konanie zastavil (§ 144, 145 ods.2, 146 ods.1 CSP).

4. Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, oboznámením sa s pracovnou
zmluvou, evidenciou dochádzky, oznámením o výške a zložka funkčného platu, žiadosť na preplatenie
odmeny zo dňa 22.12.2014 a 2.12.2014 výzva zo dňa 3.6.2015, odpoveď na výzvu zo dňa 27.7.2015,
podnet na kontrolu Inšpektorátom práce Košice zo dňa 20.3.2015, návrh na priznanie osobného

príplatku, rozhodnutie o plate zo dňa 1.2.2013, priznanie osobného príplatku a takto zistil skutkový stav
veci:

5. Žalobca so žalovanou uzavrel dňa 26.8.2002 pracovnú zmluvu, na základe ktorej bol dohodnutý
pracovný pomer s jej nástupom do práce dňom 1.9.2002, ako učiteľka Materskej škôlky v N. a bola

zároveň dohodnutá mzda vo výške 10 260,00 Sk.

6. Dňa 25.10.2002 riaditeľka Materskej školy N., 044 XX C. podala obci N. návrh na priznanie osobného
príplatku žalovanej. Obec N. priznala žalovanej dňa 30.10.2002 osobný príplatok vo výške 1 450,00 Sk
mesačne za obdobie od 1.10.2002 do 31.12.2002.

7. Právny zástupca žalobcu tvrdil, že pre priznanie osobného príplatku pre žalovanú bol podaný len
vyššie uvedený návrh a osobný príplatok bol vyplatený žalovanej aj po uplynutí obdobia, na ktorý bol
príplatok priznaný.

8. Žalovaná potvrdila, že ešte p. riaditeľka N. podala návrh na priznanie osobného príplatku a tento
príplatok jej bol priznaný. Následne na to neobdŕžala žiadne rozhodnutie, ktorým by bol jej tento osobný
príplatok odňatý, obmedzený. Každý rok obdŕžala dekrét o výške a o zložení svojho platu a stále v ňom
mala uvedený aj špecifikovaný tento osobný príplatok. V takto určenej výške jej bola mzda vyplácaná a
ona ju prijala dobromyseľne s vedomím, že jej táto mzda patrí. Nikdy s nikým sa nerozprávala o výške

svojej mzdy.

9. Svedkyňa N. N. zo svojej svedeckej výpovede uviedla, že si nepamätá, či podala ešte aj ďalší návrh
na priznanie osobného príplatku u žalovanej a že určite návrh nepodala na priznanie príplatku na dva
mesiace, lebo oni viac-menej všetko upravovali na celý školský rok.

10. Svedkyňa A. I. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že v auguste 2010 nastúpila ako učiteľka do
materskej školy a koncom augusta 2010 bola poverená vykonávať funkciu riaditeľky, pričom žalovaná
v tom čase bola učiteľkou. Potvrdila, že v období, keď vykonávala funkciu riaditeľky, nepodala návrh na
priznanie osobného príplatku pre žalovanú.

11. Súd zo svedeckej výpovedi Q.. G. S., manžela žalovanej zistil, že skutočne žalovanej bol priznaný
osobný príplatok v roku 2002 na návrh bývalej p. riaditeľky a tento príplatok bol priznaný len za určité
obdobie a po uplynutí tohto obdobia došiel k záveru, že aj naďalej žalovanej patrí tento príplatok, leboriaditeľka škôlky nepodala návrh na obmedzenie alebo odňatie osobného príplatku. Pri každej zmene
sa vydával nový platobný dekrét, ktorý bol žalovanej doručený a súčasťou tohto platového dekrétu bol
vyčíslený funkčný plat, príplatky a osobný príplatok. Taktiež potvrdil, že v tomto osobnom spise žalovanej

sa nenachádza ďalší návrh na priznanie osobného príplatku.

12. Žalovanej bol vyplatený osobný príplatok od mája 2013 do decembra 2014 spolu vo výške 911,36
eur. Výšku vyplateného osobného príplatku žalovanej, ktorú žalobca vyčíslil podľa výplatných pások
žalovaná nenamietala.

13. Podľa § 222 ods. 1 Zákonníka práce, ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor
zamestnávateľaaleboaksazamestnávateľbezdôvodneobohatínaúkorzamestnanca,musíobohatenie
vydať.

14. Podľa § 222 ods. 6 Zákonníka práce, vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od

zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy
nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty.

15. Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za
vykonanú prácu mzdu.

16. Podľa § 10 ods. 1 zák. 553/2003 Zb. zák., zamestnancovi na ocenenie mimoriadnych osobných
schopností, dosahovaných pracovných výsledkov alebo za vykonávanie práce nad rámec pracovných
povinností možno priznať osobný príplatok až do sumy zodpovedajúcej ustanovenému limitu; to sa
nevzťahuje na zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 1 ods. 1 písm. g). Osobný príplatok sa určí

pevnou sumou zaokrúhlenou na 50 eurocentov nahor.

17. O priznaní osobného príplatku podľa ods. 1 jeho zvýšení, znížení alebo odobratí rozhoduje
zamestnávateľ na základe písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca. Osobný príplatok je
nenárokovateľnou zložkou platu. Je súčasťou funkčného platu zamestnanca a uvádza sa v oznámení

o výške a zložení funkčného platu zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný vydať zamestnancovi
oznámenie o výške a zložení funkčného platu (§ 4 ods.7 zák.č. 553/2003 Zb. zák.) okrem iného aj
pri každej úprave funkčného platu. Ak zamestnávateľ určí zamestnancovi výšku osobného príplatku
a uvedie ju v oznámení o výške a zložení funkčného platu zamestnanca, je povinný takto určený
osobný príplatok zamestnancovi aj vyplácať. Znížiť alebo odobrať osobný príplatok môže zamestnávateľ

zamestnancovi len na základe písomného návrhu príslušného vedúceho zamestnanca. Každá zmena
osobného príplatku zamestnanca musí byť vykonávaná prostredníctvom oznámenia o výške a zložení
funkčného platu zamestnanca.

18. V danom prípade bol podaný návrh na priznanie osobného príplatku u žalovanej ešte dňa 25.10.2002

vedúcim zamestnancom a zamestnávateľ na základe tohto návrhu aj priznal žalovanej osobný príplatok,
ale len za obdobie od 1.10.2002 do 31.12.2002.

19. Skutočnosť, že osobný príplatok bol priznaný len na určitú dobu, zamestnávateľ to žalovanej
neoznámil, ale naďalej jej zasielal pri každej úprave funkčného platu oznámenie o výške osobného

príplatku, ktorý jej aj vyplácal. Z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že nebol preukázaný vznik
bezdôvodného obohatenia v súlade s § 222 ods. 6 Zákonníka práce, pričom v tejto súvislosti sú v
zmysle staršej judikatúry č.R 26/1975 venoval pozornosť aj zisťovaniu dobromyseľnosti zamestnávateľ
zamestnancom - žalovanej, nakoľko podľa názoru súdu z vykonaného dokazovania nebolo preukázané,
aby žalovaná vedela alebo z okolnosti prípadu musela predpokladať, že ide o sumu omylom vyplatenú,

a to s poukazom na skutočnosť, že mzda žalovanej pozostávala z tarifného platu, príspevku a osobného
príplatku, výška ktorej bola žalobcom oznámená žalovanej. Súd poukazuje aj na skutočnosť, že obec
ako zamestnávateľ má takéto oprávnenie na vyplácanie osobného príplatku, lebo osobný príplatok je
fakultatívna zložka platu plne závislá od vôle zamestnávateľa. Nakoľko v konaní nebolo preukázané, že
žalovaná vedela alebo musela predpokladať, že sa jedná o neoprávnene vyplatenú časť mzdy, a preto

nemožno súdom takýto nárok priznať podľa § 222 ods.6 Zákonníka práce.

20. Žalobca žiadal, aby žalovaná vrátila jej vyplatené odmeny vo výške 780,00 eur, na ktoré nemala
nárok, a to sumu 400,00 eur, ktorá jej bola priznaná dňa 2.12.2014 a sumu 380,00 eur, ktorá jej bolapriznaná dňa 22.12.2014 a ktoré jej aj boli vyplatené. V čase priznania odmien žalovanej bol taktiež
starostom obce Q.. G. S., ktorý jej tieto odmeny priznal a priznal ich neoprávnene a bezdôvodne, lebo
žalovaná v roku 2014 mala reálne odpracovaných len 28 dní.

21. Žalovaná neuznala tento nárok žalobcu a uviedla, že išlo o vyplatenie odmien, ktoré jej boli vyplatené
za mimopracovnú činnosť, a to najmä za činnosť v prospech obce. Tvrdila, že bola organizátorkou týchto
činnosti a okrem nej zúčastnili sa aj ďalší spolupracovníci nielen z materskej škôlky, ale aj z obecného
úradu a tiež im boli vyplatené odmeny.

22. Skutočnosť, že odmena, ktorá bola vyplatená žalovanej, nebola odmenou za prácu v zamestnaní,
ale za činnosť pre obec (týkalo sa to spoločenských podujatí) potvrdil aj starosta obce a tiež aj svedkyňa
A. I. vo svojich svedeckých výpovediach. Aj zo žiadosti obce N., ktorá bola adresovaná spoločnému
obecnému úradu E. na vyplatenie odmien zo dňa 2.12.2014 a 22.12.2014 jednoznačne vyplýva, že
ide o odmeny, ktoré dala vyplatiť obec obyvateľom obce N. ako to uviedla nielen žalovaná, ale aj

svedkovia tým občanom, ktorí sa podieľali na príprave jednotlivých spoločenských a kultúrnych podujatí
konaných v obcí. Súd mal za preukázané, že nešlo v tomto prípade o odmeny súvisiace s pracovnou
činnosťou u žalovanej tak ako to tvrdil žalobca, ale išlo o odmeny za mimopracovnú činnosť v prospech
obce N.. Žalobca neuniesol v tomto prípade dôkazné bremeno, na preukázanie svojho tvrdenia. Práve
naopak, žalovaná vyvrátila toto jeho tvrdenie a súd mal za jednoznačné preukázanie, že išlo o odmeny,

ktoré boli priznané obcou nie na základe pracovného pomeru žalovanej. Súd zistil, že aj tento nárok je
neopodstatnený.

23. Žalobca taktiež žiadal, aby súd zaviazal žalovanú vrátiť im časť vyplatenej náhrady mzdy za
dovolenku, na čerpanie ktorej nemala nárok. Žalovaná počas roka 2014 odpracovala 28 pracovných dní

a v súlade s § 101 a 105 Zákonníka práce jej nevznikol nárok na dovolenku za tento kalendárny rok. V
roku 2014 mala žalovaná nárok len na dovolenku za odpracované dní po zaokrúhlení 4 dni dovolenky.
Žalovanej z roku 2013 sa prenieslo 9,5 dňa dovolenky, v roku 2014 mala nárok na čerpanie spolu 13,5
dňa dovolenky. Žalovaná však čerpala až 42 dní, za ktorú jej bola vyplatená náhrada mzdy vo výške 1
134,42 eur. Tento nárok žalovaná uznala a z tejto sumy vrátila dňa 3.8.2015 sumu 914,46 eur s tým, že

si započítala nárok voči žalobcovi, a to za osobný príplatok a príplatok za triednictvo za mesiac február
a máj vo výške 219,96 eur. Žalobca z tohto nároku vzal časť späť, a to do výšky 49,60 eur a tak trval
len na zaplatení sumy 170,29 eur.

24. Podľa § 101 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru

k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na
dovolenkuzakalendárnyrok,prípadnenajejpomernúčasť,akpracovnýpomernetrvalnepretržitepočas
celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval
prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.

25. Podľa § 103 ods. 3 Zákonníka práce, dovolenka riaditeľa školy, riaditeľa školského výchovno-
vzdelávacieho zariadenia, riaditeľa špeciálneho výchovného zariadenia a ich zástupcov, učiteľa,
pedagogického asistenta, majstra odbornej výchovy a vychovávateľa je najmenej osem týždňov v
kalendárnom roku.

26. Podľa § 105 Zákonníka práce, zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny
rok ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa
prácu aspoň 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za
kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.

27. Podľa § 117 Zákonníka práce, zamestnanec je povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku
alebo jej časť, na ktorú stratil nárok alebo na ktorú mu nárok nevznikol.

28. V danom prípade súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok vzhľadom na zistený skutkový
stav veci na vrátenie vyplatenej náhrady mzdy za čerpanú dovolenku, na ktorú žalovanej nevznikol

nárok. Žalovaná tento nárok uznala a sčasti plnila, ale započítala si svoju pohľadávku voči žalobcovi
vo výške 219,96 eur. Pohľadávky z pracovno-právnych vzťahov predstavujú také pohľadávky, ktoré
nemožno započítať a ani proti nim nie je možné namietať započítanie jednostranným úkonom, nakoľko
Zákonník práce nepozná Inštitút započítania ako je upravený v § 580 Občianskeho zákonníka. Z tohtovyplývajedinýzáver,žezamestnávateľsvojepohľadávkyvočizamestnancovimusíuplatniťsamostatnou
žalobou a nie započítacou námietkou, a to isté platí aj pre žalovanú, ak má nárok voči žalobcovi, nemôže
si ho započítať. Z tohto dôvodu vznikol nárok žalobcovi na doplatenie ešte sumy 219,96 eur, ale žalobca

vzal sčasti tento nárok späť, t.j. do výšky 49,67 eur, a preto súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi
sumu 170,29 eur.

29. Súd dospel vzhľadom na vyššie uvedené k jednoznačnému záveru, že nárok žalobcu na vrátenie
vyplateného osobného ohodnotenia nevznikol. Taktiež nevznikol mu ani nárok na vrátenie odmeny,

nakoľko išlo o odmenu tak ako si ju uplatnil z pracovno-právneho vzťahu, ale o odmenu, ktorá bola
vyplatená za mimopracovnú činnosť obcou žalovanej. Žalobcovi vznikol nárok len na doplatenie náhrady
mzdy za vyčerpanú dovolenku, na ktorú žalovanej nevznikol nárok, a to vo výške 170,29 eur. Preto súd
žalobe vyhovel len v časti 170,29 eur a zastavil konanie do výške 105,65 eur a v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol.

30. Žalobca vyzval žalovanú, aby žalovanú sumu uhradila do 7 dní od prevzatia výzvy, t.j. do 22.6.2015.
Žalovaná uhradila len časť z tejto sumy, t.j. 914,46 eur, a to vrátila časť náhrady mzdy za čerpanie
dovolenky, na čerpanie ktorej nemala nárok. Sumu 219,96 eur nevrátila. Žalobca časť z tejto sumy, t.j.
49,60 vzal späť. Súd zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi sumu 170,29 eur, nakoľko sa dňa 23.6.2015
dostala do omeškania, preto ju súd zaviazal uhradiť úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka vo výške 5,05% ročne od 23.6.2015 až do zaplatenia.

31. Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. Žalovaná mala v tomto konaní úspech, a len v nepatrnej časti, t.j. 8,6% neúspech, preto súd zaviazal
žalobcu uhradiť jej 100% trov tohto konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, podať

odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie
odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami.
U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd
vyhotoví na náklady odvolateľa.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.