Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. marec 2019

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218200205
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Czafiková
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2019:4218200205.4

Uznesenie

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobcu: Z.. S. Y., Q.. XX.XX.XXXX, U. T. XXXX/XX, X.Á.,
práv. zast.: JUDr. Roman BLAŽEK, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pohraničná 4, Komárno,
proti žalovanému: Mesto Komárno, IČO: 00 306 525, bytom Námestie gen. Klapku 1, Komárno, práv.
zast.: LOWY & LOVY s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Slowackého 56, Bratislava, o zaplatenie
11.568,94 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.01.2018 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 11.568,94 eur s príslušenstvom titulom náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva.

2. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 04.03.2019 po predbežnom
právnom posúdení veci súdom vzal podanú žalobu v zmysle § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bez uvedenia bližšieho dôvodu v celom rozsahu späť. Žalovaný
prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril súhlas so späťvzatím žaloby a žiadal, aby mu súd
priznal nárok na náhradu trov konania.

3. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

4. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

6. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

7. Žalobca po otvorení pojednávania dňa 04.03.2019 vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť. Keďže
žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby, súd konanie v zmysle § 145 ods. 1 CSP zastavil.

8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1
CSP, podľa ktorého ak niektorá zo strán procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.9. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia.
Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch

procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel
zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil
zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo toho, aby išlo o
reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy
žalovaného žalobca. Istou výnimkou v tomto smere je ustanovenie § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne

súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Z právneho hľadiska
platí, že § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku je z obsahového hľadiska v podstate zhodný so
skorším § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť 30. júna 2016. Niet preto
dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov, ktorá sa týka § 146 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (nález Ústavného súdu SR zo dňa 20. 03. 2018 sp. zn. ÚS 569/2017-46). Pri použití
§ 146 ods. 2 prvej vety OSP treba otázku, či účastník konania zavinil zastavenie konania, posudzovať

podľa procesného výsledku. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu, možno
odporcovi uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania v prípade, ak pre jeho správanie bol
vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne. Vo všeobecnosti možno uviesť, že odporca procesne zaviní
potrebu späťvzatia návrhu a následného zastavenia konania spravidla vtedy, keď sa po podaní návrhu
rozhodne navrhovateľov nárok uspokojiť (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 03.

2006 sp. zn. II. ÚS 569/2017).

10. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 CSP, sa posudzuje výlučne z procesného
hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však

nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom
príčinou je správanie sa strany sporu, t. j. aj jej prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby a dôsledkom
je vznik trov protistrany (uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 563/01, sp. zn. I. ÚS 469/04).
Pojem„procesnézavinenie“jetakpotrebnévykladaťkomplexneaextenzívne,čozodpovedáajustálenej
judikatúre, t. j. nie v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je

správanie účastníka konania. Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady
nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie
konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to
vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a
skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené

(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. 09. 2011 sp. zn. 7M Cdo 4/2010).

11. Žalobca vzal späť žalobu po vyslovení predbežného právneho posúdenia veci súdom, pričom
žalobca neuviedol žiadny dôvod, pre ktorý berie žalobu späť. V danom prípade teda žalobca procesne
zavinil zastavenie konania tým, že zobral žalobu späť v celom rozsahu bez uvedenia dôvodu, teda bez

toho, aby preukázal, že ho k tomu viedlo správanie žalovaného po podaní žaloby. Žalovanému súd preto
voči žalobcovi v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Komárno (§ 357 písm. a) a m) CSP a § 362 ods. 1 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto

ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 ods. 1 a 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).