Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Oľga Nižňanská

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoBezdôvodné obohatenie

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Rozhodnutie

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 10C/248/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212216880
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Nižňanská
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1212216880.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou v právnej veci navrhovateľa:
E. E., nar. XX.XX.XXXX, F. XX, L. zastúpená advokátom JUDr. Jurajom Hadrbulcom, Riečna 2,
Bratislava, proti odporkyni: K. F., nar. XX.XX.XXXX, F. XX, L., zastúpená: Advokátska kancelária Mišík,
s.r.o., Prievozská 4B, Bratislava, o zaplatenie istiny 10.800 €, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke 10.680 € s 8,75% úrokom z omeškania ročne od
17.1.2013 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania 648 € a náhradu trov právneho zastúpenia vo
výške 1.078,24 €, všetko do troch dní od jeho právoplatnosti.

Vo zvyšku žalovanej istiny a príslušenstva súd návrh z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na súd dňa 10.07.2012 sa navrhovateľka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie istiny 10.800 € s príslušenstvom. Navrhovateľka vo svojom
návrhu uviedla, že je výlučnou vlastníčkou bytu č. X nachádzajúceho sa na F. ulici č. XX v L.. Predmetný
byt navrhovateľka nadobudla ako dedička po svojom nebohom otcovi. Navrhovateľka vo svojom návrhu
ďalej uviedla, že odporkyňa byt užíva bez právneho dôvodu a proti jej vôli. Suma 10.800 €, ktorej
zaplatenia sa navrhovateľka domáha, predstavuje bezdôvodné obohatenie odporkyne za posledné dva
roky pred podaním návrhu.

Odporkyňa s návrhom navrhovateľky nesúhlasila. Vo svojom vyjadrení sa k návrhu uviedla, že
navrhovateľka výšku bezdôvodného obohatenia určila neurčito ako nájomné za posledné dva roky
iba subjektívnym odhadom a teda žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala výšku nájomného.
Odporkyňa vo svojom návrhu ďalej uviedla, že nebohý otec navrhovateľky bol jej druhom. Odporkyňa
mu počas jeho života požičala dňa 30.06.2006 sumu 650.000,- Sk a dňa 04.07.2006 sumu 1.400.000,-
Sk, čo v mene euro predstavuje sumu 68.047,53 €. Peniaze získala odporkyňa predajom svojho bytu v
J. za sumu. S poručiteľom spolu v byte bývali, pričom medzi sebou uzatvorili písomnú dohodu o tom,
že odporkyňa zostane bývať v byte na F. ulici č. X až pokiaľ jej poručiteľ nesplatí požičanú sumu. Na
základe uvedeného dospela odporkyňa k záveru, že navrhovateľke voči nej nevznikol žiaden nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia, naopak odporkyni vznikol voči navrhovateľke nárok na zaplatenie
sumy 68.047,53 €.

Súd vo veci vydal dňa 09.08.2012 platobný rozkaz, v ktorom zaviazal odporkyňu na zaplatenie žalovanej
istiny s príslušenstvom. Tento platobný rozkaz bol zrušený uznesením č.k. 32Ro/1213/2012 zo dňa
26.10.2012.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom odporkyne oboznámením sa s
obsahom listinných dôkazov: výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, oznámenia o všeobecnej cene prenájmu
nehnuteľností, prehlásenia R. G. J. R..K..S.., prepisu elektronickej komunikácie medzi účastníčkami
konania, výpisov z účtu odporkyne, osvedčenia o dedičstve sp. zn. 2D/126/2009, sp. zn. Dnot 9/2009,
uznesenia Krajského súd v Bratislave č.k. 6Co/32/2013-59, oznámenia Národnej asociácie realitných
kancelárií Slovenska a zistil nasledovný skutkový stav:

Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka nadobudla byt na F. ulici č. XX po smrti svojho otca.
Odporkyňa ktorá je bývalá partnerka je otca, v tomto byte zostala bývať aj po smrti jej otca. Navrhovateľka
vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že odporkyňa sa s jej otcom rozišla približne dva roky pred jeho smrťou.
V byte bývali spolu, ale otec navrhovateľky sa po ich rozchode z bytu odsťahoval. Túto situáciu jej otec
neriešil pre svoj zlý zdravotný stav. Bol v nemocnici a následne na to zomrel. Po dedičskom konaní
navrhovateľka spolu so súrodencami vyzývala odporkyňu, aby byt opustila. Odporkyňa uhrádza náklady
za služby spojené s bývaním, avšak neplatí žiadne nájomné.

Z výsluchu odporkyne súd zistil, že odporkyňa žila s otcom navrhovateľky 15 rokov. Odporkyňa vo svojej
výpovedi uviedla, že predtým bývala v jednoizbovom byte na Š. ulici v L.. Tento byt bol malý a preto po
dohode s otcom navrhovateľky odišli bývať na F. ulicu. S otcom navrhovateľky sa rozišli v roku 2008.
V januári 2009 zomrel. Otec navrhovateľky jej chcel zabezpečiť náhradne bývanie, to sa však do jeho
smrti nestihlo doriešiť. Odporkyňa vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že po jeho pohrebe mala stretnutie s
navrhovateľkou a jej súrodencami, kde sa dohodli na platbách za byt okrem nájomného. Odporkyňa vo
svoje výpovedi ďalej uviedla, že chce bytovú náhradu, nakoľko nemá kde bývať. Predala jednoizbový
byt na Š. a trojizbový byt v Petržalke. Všetky peniaze odovzdala otcovi navrhovateľky za účelom kúpy
rôznych nehnuteľností. Navrhovateľka vlastní rodinný dom na S. v obci F.. V tomto dome bývajú jej
rodičia. Predmetný rodinný dom kúpila približne v roku 2007. Jeho cenu si už presne nepamätá, ale išlo
o sumu približne 100.000,- Sk.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX súd zistil, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou bytu č. 1, ktorý
sa nachádza na F. ulici č. XX v L..

Z oznámenia o všeobecnej cene prenájmu nehnuteľností súd zistil, že spoločnosť ARTHUR Real Estate
Company, spol. s r.o., odhadla cenu prenájmu jednoizbového bytu na F. ulici č. XX v L. sumou 480,-
€ mesačne.

Z prehlásenia spoločnosti DOMAREAL P2P s.r.o. súd zistil, že uvedená spoločnosť odhadla cenu nájmu
zariadeného zrekonštruovaného bytu v Bratislave - Starom meste sumou 420,- €.

Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 2D/126/2009, sp. zn. Dnot 9/2009 súd zistil, že navrhovateľka ako
dedička poručiteľa K. E. nadobudla po jeho smrti dedením vlastníctvo bytu č. 1, nachádzajúceho sa
na F. ulici č. XX v L..

Z prepisov internetovej komunikácie súd zistil, že navrhovateľka ponúkla e-mailom zo dňa 02.06.2011
vyplatiť sumu 20.000,- €. odporkyňa e-mailom zo dňa 08.06.2011 požiadala navrhovateľku o zaplatenie
kompenzácie v sume 50.000,- €.

Z výpisov z účtu odporkyne súd zistil, že odporkyňa dňa 30.06.2006 vybrala zo svojho účtu v hotovosti
sumu 570.000,- Sk a dňa 04.07.2006 sumu 1.400.000,- €.

Z oznámenia Národnej asociácie realitných kancelárií Slovenska súd zistil, že uvedená organizácia
odhadla obvyklú trhovú cenu prenájmu jednoizbového bytu v Bratislave - Starom meste sumou 440,- €
mesačne pre rok 2010, sumou 445,- € mesačne pre rok 2011 a sumou 450,- € mesačne pre rok 2012.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou bytu č.
1, ktorý sa nachádza na F. ulici č. X v L.. Táto skutočnosť nie je sporná. Rovnako tak nie je medzi
účastníkmi konania sporná ani skutočnosť, že v čase, za ktorý sa navrhovateľka domáha od odporkyne
vydania bezdôvodného obohatenia, tento byt užívala odporkyňa. Práve o tieto skutočnosti, ako aj o
skutočnosť, že odporkyňa byt užívala bez právneho dôvodu, opierala navrhovateľka aj svoj nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia.

Užívanie bytu bez právneho dôvodu bezpochyby zakladá v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka
nárok vlastníka bytu na vydanie bezdôvodného obohatenia voči jeho užívateľovi. Samotné užívanie
bytu totiž predstavuje určitú majetkovú hodnotu, ktorej privlastňovaním bez akéhokoľvek zákonného
dôvodu sa neoprávnený užívateľ bytu obohacuje na úkor jeho vlastníka. Odporkyňa spochybňovala
nárok navrhovateľky dôvodiac tým, že medzi otcom navrhovateľky nebohým K. E. a odporkyňou došlo
k uzavretiu ústnej dohody, na základe ktorej mala mať odporkyňa právo užívať predmetný byt až do
doby, kedy jej K. E. nevráti poskytnutú pôžičku v sume 2.050.000,- Sk, čo v súčasnej mene predstavuje
sumu 68.047,53 €. Na základe uvedeného tak odporkyňa považovala dohodu uzatvorenú medzi ňou
a otcom navrhovateľky, za právny dôvod na základe ktorého je oprávnená v predmetnom byte zotrvať.
Podľa jej názoru toto oprávnenie trvá aj po smrti otca navrhovateľky, ktorý bol jej druhom. Po vykonanom
dokazovaní je súd nútený konštatovať, že uvedené tvrdenia odporkyne nie je možné považovať za
preukázané. Odporkyňa existenciu uvedenej dohody opierala iba o výpisy zo svojho účtu, ako aj o e-
mailovú komunikáciu medzi účastníčkami konania. Z výpisov z účtu odporkyne, však nie je zrejmé,
či ňou vybrané prostriedky v hotovosti následne skutočne poskytla otcovi navrhovateľky. Rovnako tak
existenciu dohody medzi odporkyňou a otcom navrhovateľky nepreukazuje ani e-mailová komunikácia
medzi účastníčkami konania. To, že navrhovateľka ponúkla odporkyni určitú peňažnú sumu (20.000,-
€), bez toho, aby uviedla dôvod tejto svojej ponuky, nie je možné považovať za dôkaz o existencii
dohody. Odporkyňa ako účastníčka konania bola povinná predložiť alebo aspoň označiť súdu dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení. Odporkyňa nepredložila súdu také dôkazy, na základe ktorých by mohli
byť ňou uvádzané skutočnosti považované za preukázané.

Súd pre úplnosť považuje za potrebné uviesť, že aj v prípade, ak by odporkyňa svoje tvrdenia o
existencii dohody medzi ňou a odporkyňou preukázala, nebolo by možné túto dohodu považovať za
dôvod na zamietnutie návrhu navrhovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ústna dohoda medzi
odporkyňou a otcom navrhovateľky tak, ako bola odporkyňou popísaná, nenapĺňa z hľadiska svojho
obsahu náležitosti nájomnej zmluvy. Obsahom tejto dohody malo byť právo odporkyne užívať predmetný
byt do doby než jej otec navrhovateľky zabezpečí iný byt. Keďže otec navrhovateľky zomrel, plnenie -
zabezpečenie iného bytu pre navrhovateľku sa stalo nemožným plnením. Smrťou otca navrhovateľky
tak zaniklo aj právo odporkyne predmetný byt užívať. Obdobný názor vyslovil aj Krajský súd v Bratislave
vo svojom uznesení 6Co/32/2013-59.

Odporkyňa si svoj nárok na zaplatenie sumy 68.047,53 uplatnila v konaní, ktoré je v súčasnosti vedené
na tunajšom súde pod sp. zn. 19C/189/2012, pričom uvedené konanie predchádza tomuto konaniu.
Jej prípadný nárok na zaplatenie uvedenej sumy preto súd v tomto konaní nemôže považovať ani za
procesnú obranu voči nárokom navrhovateľky.

Zo všetkých uvedených skutočností tak jednoznačne vyplýva, že návrh navrhovateľky na vydanie
bezdôvodného obohatenia od odporkyne je daný. Samotná výška bezdôvodného obohatenia sa

odporkyne zodpovedá výške za akú by bolo možné predmetný byt v danom mieste a čase prenajať. Súd
pri určovaní konkrétnej výšky vychádzal najmä z oznámenia Národnej asociácie realitných kancelárií
Slovenska súd zistil, že uvedená organizácia odhadla obvyklú trhovú cenu prenájmu jednoizbového
bytu v Bratislave - Starom meste sumou 440,- € mesačne pre rok 2010, sumou 445,- € mesačne pre
rok 2011 a sumou 450,- € mesačne pre rok 2012. Pri použití uvedených cien nájmu na obdobie od
10. júla 2010 do 10. júla 2012 súd dospel k záveru, že výška bezdôvodného obohatenia sa odporkyne
na úkor navrhovateľky predstavuje sumu 10.680,- €. Preto zaviazal odporkyňu zaplatiť uvedenú sumu
navrhovateľke a vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.

Navrhovateľkin nárok na náhradu bezdôvodného obohatenia je nárokom peňažným. To znamená, že
omeškaním s jeho plnením vznikla odporkyni aj povinnosť uhradiť navrhovateľke úroky z omeškania.
Súd tak zaviazal odporkyňu aj na zaplatenie úrokov z omeškania z istiny 10.680,- € a to od 17.01.2013
teda, od dňa nasledujúcom po dni, kedy je bol návrh navrhovateľky doručený, keďže práve v tento deň
sa mala odporkyňa preukázateľne možnosť dozvedieť o uplatnení nároku navrhovateľky.

Keďže navrhovateľka mala v tomto konaní neúspech iba v pomerne nepatrnej časti, súd jej v súlade
s § 142 ods. 3 tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke trovy konania pozostávajúce z zo
zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 648,- € a trov právneho zastúpenia v sume 1.078,24 €.
Trovy právneho zastúpenia navrhovateľky určené podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. pozostávajú zo štyroch
úkonov právnej pomoci po 270,54 € (prevzatie a príprava zastupovania, podanie návrhu na súd, účasť
na pojednávaní dňa 15.10.2013, účasť na pojednávaní dňa 02.10.2013), dvoch režijných paušálov á
7,63 €, jedného režijného paušálu á 7,81 € a dvoch režijných paušálov á 8,04 €. Celkom náhrada trov
právneho zastúpenia predstavuje sumu 1.393,27 €, keďže si však právny zástupca navrhovateľky vyčíslil
trovy právneho zastúpenia iba v sume 1.078,24 €, súd priznal navrhovateľke právo na náhradu trov
konania v tejto výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo. (§ 204 ods. 1 O. s. p.)

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods.
2 O. s. p.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.