Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. október 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/27/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813201276
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Tengely

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7813201276.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Marian Tengely v právnej veci žalobcu: Ing. Ladislav Makovník -

MIKA, Šafárikova 70, 048 01 Rožňava, IČO: 35125721, proti žalovanému: E. P.C., G. XX.X.XXXX, K. J.
XX, XXX XX P., zastúpenému: JUDr. Ladislav Korfanta, Cyrila a Metoda 4, 048 01 Rožňava, o obnovu
konania 5C/32/2007, takto

r o z h o d o l :

I. Z a m i e t a žalobu na obnovu konania 5C/32/2007.

II. P r i z n á v a žalovanému právo na trovy konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal obnovy konania sp.zn. 5C/32/2007 Okresného súdu Rožňava
z dôvodu, že rozsudkom 5C/32/2007-128 zo dňa 25.11.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v

Košiciach 11Co/68/2009-160 zo dňa 2.12.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 6.2.2010, súd zamietol
jeho žalobu o zaplatenie 678.000 Sk z dôvodu premlčania. Žalobu podal dňa 5.2.2013 podľa § 228
ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Doplnením žaloby zo dňa 8.4.2013 rozšíril dôvody
obnovy konania v súlade s § 228 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), f) Občianskeho súdneho poriadku z
dôvodu, že Okresný súd Rožňava v rozsudku zo dňa 25.11.2008 prehlásil nárok žalobcu za premlčaný,
ale neurčil dátum premlčania a tým poprel právo na spravodlivý proces, lebo nevyjadril žiadny právny
názor k premlčaniu. Nezaoberal sa náplňou činnosti firmy MR Rožňava s.r.o., za korunného svedka

považoval matku žalovaného, ktorá bola spoločníčkou žalobcu. Hlavným dôvodom obnovy konania
je existencia svedka M. V., ktorý vydal prehlásenie z 10.1.2013 a ktorý preukazuje spolu s ostatnými
svedkami zabránenie vstupu pracovníkov firmy do priestorov pracoviska a nepremlčateľnosť nároku.

2. Žalobca v konaní zdôraznil, že nárok na náhradu škody nebol premlčaný, nakoľko z výpovede svedka
P. M. a z písomného prehlásenia svedka M. V. vyplynulo, že žalovaný uzavrel bránu na areáli, do
ktorého sa žalobca nemohol dostať, avšak to nebolo také podstatné, ako skutočnosť, že do prevádzky

kuchyne alebo do kotolne sa nemohli dostať ostatní zamestnanci. Žalobca do areálu nevstupoval,
nakoľko sa chcel vyhnúť konfliktom, ale znemožnené bolo zamestnancom dostať sa do kuchyne, pričom
do práce prichádzali medzi 5.30 a 5.45 hod. s tým, že obedy sa nahlasovali od 7.30 do 8.00 hod. Sporné
obdobie sa začalo 27.12.2004 a keďže bola zima a nepustili kuriča do areálu, nedalo sa zakúriť a preto
prevádzka kvôli zime nemohla fungovať a došlo aj k vzniku škody na zariadení. Ďalším problémom
bolo to, že na pracovisko neboli pustení zamestnanci a následne nebolo možné prijímať objednávky
na jedlo a jedlo včas pripraviť. V prípade, že sa brána otvorila okolo 10.00 hod., to situáciu neriešilo,

nakoľko záujemcovia nemohli nahlásiť stravu a obed sa nedal pripraviť včas. Naviac bolo potrebné
zabezpečovať tovar u súkromníkov. Z výpovede navrhnutých svedkov jednoznačne vyplynulo, že brána
bola uzamknutá od 27.12.2004 do konca roka a následne aj v novom roku a preto žalobca v januári
2005 podal návrh na vydanie neodkladného opatrenia. Súd neuviedol konkrétny dátum, kedy mal byťnárok žalobcu premlčaný a z výpovedí svedkov vyplýva, že dátum premlčania sa má posunúť, nakoľko
prístup do areálu nebol umožnený až do doby, kedy sa zastavilo konanie o predbežnom opatrení.
Žalobca zdôraznil, že o nových dôkazoch a to výpovede svedkov M. V. a P. M. nevedel v čase konania

5C/32/2007, ale o týchto skutočnostiach sa dozvedel až neskôr a preto podal návrh na obnovu konania.
Jedná sa o nové dôkazy, ktoré existovali, ale o ktorých žalobca nemal vedomosť a tieto dôkazy majú
vplyv na otázku premlčania jeho nároku, ktorý si uplatnil v konaní 5C/32/2007. So svedkom M. V. sa
stretol až v januári 2013, kedy sa dozvedel o tom, že aj on mal kľúče od brány a mal vedomosť o tom,
že bola brána uzamknutá. Podobne vo februári 2013 sa žalobca dozvedel aj skutočnosť, že svedok P.

M.Ň. mal vedomosť o uzatvorenej bráne z dôvodu, že jeho firma odoberala stravu. Obidva tieto dôkazy
sú novými dôkazmi, ktoré existovali počas pôvodného konania, ale žalobca sa o nich dozvedel pred
podaním návrhu na obnovu konania s tým, že uvedené dôkazy môžu priniesť pre žalobcu priaznivejšie
rozhodnutie vo veci ohľadom otázky premlčania nároku, nakoľko sa bude posúvať čas dokedy bola
brána zatvorená. Žalobca v pôvodnom konaní nenavrhol vykonať tieto dôkazy výsluchom svedkov M.G.
V. a P. M., nakoľko o týchto dôkazoch nevedel, pričom takéto dôkazy existovali. Uplatnil si náhradu trov

konania.

3. Žalovaný nesúhlasil s návrhom na obnovu konania a navrhol ho zamietnuť a priznať náhradu trov
konania. Súd v pôvodnom konaní 5C/32/2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
11Co/68/2009 na základe vykonaných dôkazov a v súlade so skutočným stavom všetky skutočnosti

a dôkazy vyhodnotil a správne rozhodol. Návrh na obnovu konania je nedôvodný, pričom žalobcom
navrhnuté dôkazy mohli byť vykonané aj v pôvodnom konaní. Žalobca nepreukázal dôvody na obnovu
konania. Svedkovia sú predpojatí, pričom o týchto skutočnostiach mohli vypovedať aj skôr. Samotný
žalobca v pôvodnom konaní uviedol, že od 27.12.2004 do 10.2.2005 sa do prevádzky neprišiel ani
pozrieť, pričom brána bola otvorená už 28.12.2004, čo potvrdil aj svedok T. T.. Žalobca teda nepredložil

žiadne nové dôkazy, ktoré by odôvodňovali obnovu konania.

4. Z výpovede svedka P. M. vyplýva, že strany sporu pozná dlhé roky s tým, že žalobca a matka
žalovaného spoločne podnikali a svedok so svojou firmou Praga Slovakia odoberal stravu. V roku 2005
musel ukončiť odoberanie stravy, nakoľko koncom roka 2004 nastali problémy, keď už ani nemal komu

zaplatiť faktúru. O problémoch sa dozvedel vo februári 2013 na oslave žalobcu, kde zistil, že žalobca s
matkou žalovaného ukončili spoločnú činnosť. Na rok 2004 sa pamätal, nakoľko bolo koncom roka, keď
chcel objednať slávnostnejší obed medzi sviatkami, ale už nebolo u koho to objednať. Prevádzka medzi
sviatkami nefungovala a celý január nemal komu zaplatiť faktúru. Pamätal si, že na vstupe do areálu
bola brána zavretá zámkami. Strava sa objednávala do 8.00 hod. a teda stravu nevedel objednať, lebo

bolo zavreté a nikomu sa nevedel ani dovolať. Takisto ani v januári sa nedalo objednať, lebo brána bola
zavretá. Preto od februára sa začali stravovať v inej firme.

5. Z písomného prehlásenia svedka M. V. vyplýva, že v decembri 2004 sa so žalobcom dohodol, že
bude kontrolovať vchod do jeho prevádzky v ranných aj večerných hodinách, nakoľko rodina P. žalobcovi

uzavrela vchod do prevádzky. Pri kontrole zistil, že vstupná brána bola zavretá dvomi reťazami s
kladkami.Žalobcamuodovzdalkľúčeodkladky,pričomotvoriťsadalalenjedna.Oddruhejväčšejnemal
kľúč. Následne pri cestovaní autom sa stále ráno o 8.00 hod. zastavil pri bráne za účelom skontrolovania
reťazí a takisto aj večer okolo 19.00 - 20.00 hod. Na bráne sa stále nachádzala hrubá a tenká reťaz s
dvomi kladkami. Neskôr sa odsťahoval a žalobcovi zabudol oznámiť, že pravidelne chodil kontrolovať

vstup. Prehlásenie dal žalobcovi 10.1.2013.

6. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na obnovu konania
Okresného súdu Rožňava sp.zn. 5C/32/2007 nie je dôvodný a preto ho zamietol.

7. Podľa § 470 ods. 1 - 4 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku: (1) Ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí

skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. (3)
Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto
zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.(4) Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa
predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

8. Žalobca podal dňa 5.2.2013 návrh na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. b) v tom čase platného
Občianskeho súdneho poriadku, pričom následne počas konania dôvody rozšíril na celé ustanovenie §
228 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

9. Podľa § 228 ods. 1,2,3 zákona 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku: (1) Právoplatný rozsudok

môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak: a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo
dôkazy,ktorébezsvojejvinynemoholpoužiťvpôvodnomkonaní,akmôžuprivodiťprenehopriaznivejšie
rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak
môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v
dôsledku trestného činu sudcu, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom
rozsudkukzáveru,žerozhodnutímsúdualebokonaním,ktorémupredchádzalo,boliporušenézákladné

ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené
priznaným primeraným finančným zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora
Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev, f) možnosť jeho preskúmania
vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v
inom členskom štáte Európskej únie, g) bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na jeho podklade sa zamietla32ab) alebo exekúcia
vykonávaná na jeho podklade bolo zastavená,32ac) pretože vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na: 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2.
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
(2) Návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť i právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený

zmier, ak možno dôvody obnovy podľa odseku 1 vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier
schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný platobný rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový platobný
rozkaz a šekový platobný rozkaz. (3) Návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach
( § 42 ods. 3) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti, ktoré
svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj

to, čoho sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 230 ods. 1,2 Občianskeho súdneho poriadku: (1) Návrh na obnovu konania treba podať v
lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo
od toho času, keď ho mohol uplatniť. (2) Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať

len z dôvodu uvedeného v: a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade
ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych
predpisov zrušený, b) § 228 ods. 1 písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými
metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, c) § 228 ods. 1 písm. c), d) § 228 ods. 1
písm. d), e) § 228 ods. 1 písm. e).

11. Konanie Okresného súdu Rožňava sp.zn. 5C/32/2007 bolo právoplatne skončené dňa 6.2.2015,
keď rozsudok 5C/32/2007-128 zo dňa 25.11.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
11Co/68/2009-160 zo dňa 2.12.2009 nadobudol právoplatnosť. Žalobca podal návrh na obnovu konania
dňa 5.2.2013, teda v trojročnej lehote od právoplatnosti rozsudku a v trojmesačnej lehote odkedy tvrdil,

že sa dozvedel od svedkov údaje (január 2013 svedok V. a február 2013 svedok M.).

12. Za hlavný dôvod na obnovu konania žalobca považoval skutočnosť, že súd nesprávne zamietol
jeho pôvodnú žalobu z dôvodu premlčania a nové dôkazy, ktoré uviedol v návrhu na obnovu konania,
preukazujú skutočnosť, že je potrebné posunúť premlčaciu dobu s tým, že nárok žalobcu na náhradu

škody by nebol premlčaný, nakoľko jeho dôkazy preukazujú skutočnosti, že brána bola uzavretá aj v
mesiaci január aj v mesiaci február do 10.2.2005, pričom žalobca podal žalobu na náhradu škody dňa
8.2.2007 v konaní 5C/32/2007 a teda pred uplynutím premlčacej doby. Ďalej žalobca zdôraznil, že v
čase pôvodného konania nebolo možné vykonať navrhnuté dôvody v rámci obnovy konania, nakoľko
síce existovali, ale žalobca o nich nemal vedomosť a môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie

vo veci tým, že sa posunie doba, od ktorej by mohlo začať plynúť premlčanie nároku na náhradu škody.

13. V čase rozhodovania súdu platí zákon č. 160/2015 Civilný sporový poriadok a preto súd pri
rozhodovaní o návrhu na obnovu konania postupoval podľa § 406 až 415 Civilného sporového poriadku.14. Podľa § 414 Civilného sporového poriadku ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne
rozsudkom, či obnovu konania povolí alebo zamietne.

15. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nie sú dôvody na povolenie obnovy konania
5C/32/2007.

16. Žalobca v žalobe tvrdil, že dôvodom na obnovu konania je skutočnosť, že možno vykonať dôkazy,

ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní a to výsluch svedka M. V. a P. M.. Zároveň tvrdil, že tieto
dôkazy môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

17. Súd má zato, že žalobca už v pôvodnom konaní 5C/32/2007 mohol označiť, resp. mohol navrhnúť
vykonať dôkaz výsluchom uvedených svedkov, nakoľko podľa obsahu ich svedeckých výpovedí mal
M. V. poskytnúť kľúč od visiaceho zámku a tiež mal vedomosť o tom, že firma P. M. si u neho

objednáva obedy. Uvedení svedkovia totiž neuvádzali také tvrdenia, o ktorých by žalobca nemal v
čase pôvodného konania vedomosť a teda pri náležitej opatrnosti mal možnosť tieto dôkazy v konaní
navrhnúť. Súd pripúšťa aj možnosť, že žalobcu vzhľadom na plynutie času v rámci pôvodného konania
nenapadlo, že uvedení dvaja svedkovia majú vedomosti ohľadom doby uzavretia brány. Túto okolnosť
mohol zistiť aj v roku 2013, keď sa to od nich dozvedel. Táto okolnosť však podľa názoru súdu

nemôže privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, nakoľko jeho žaloba nebola zamietnutá
len pre premlčanie nároku na náhradu škody. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti odôvodnenie
rozsudku Krajského súdu v Košiciach 11Co/68/2009-160 zo dňa 2.12.2009 na strane 5. - 7., z ktorého
jednoznačne vyplýva, že odvolací súd súhlasil so žalobcom v otázke premlčania a konštatoval, že
záver prvostupňového súdu o premlčaní celého jeho nároku sa nejaví ako presvedčivý. Odvolací súd

ďalej konštatoval, že nie celkom správne posúdenie otázky premlčania uplatneného nároku nemá vplyv
na vecnú správnosť napadnutého rozsudku z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď
nepreukázal ani nekonkretizoval vzniknutú škodu a nepreukázal príčinnú súvislosť medzi konaním
žalovaného a spôsobenou škodou. Ďalej súd uviedol, že žalobca si sčasti splnil dôkaznú povinnosť, lebo
označil niektoré dôkazy na svoje tvrdenia, avšak to nepostačovalo na unesenie dôkazného bremena

na jeho strane, lebo sa mu nepodarilo preukázať nie len to, že areál bol zneprístupnený viac ako
jeden deň, ale aj to, v akej príčinnej súvislosti bolo uzamknutie vchodovej brány s ním vyčíslenými
rozsiahlymi škodami, ktoré mali spočívať vo finančnej strate, či priam krachu firmy MR Rožňava,
s.r.o., znefunkčnením kúrenia a zariadenia v dôsledku mrazov, či znemožnení prenajímať kancelárske
priestory. Súd teda rozhodol správne, ak žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena zo

strany žalobcu.

18. Z vyššie uvedeného rozhodnutia teda jednoznačne vyplýva, že nie z dôvodu premlčania nároku
žalobcu bola žaloba zamietnutá, ale z dôvodu neunesenia dôkazného bremena na strane žalobcu
ohľadom uplatnenej náhrady škody. Preto ak sa žalobca domáhal obnovy konania vykonaním dôkazov

preukazujúcich inú dobu začatia plynutia premlčacej lehoty, nebolo možné takejto žalobe na obnovu
konania vyhovieť, lebo nové dôkazy, ktoré žalobca označil, nemôžu pre neho privodiť priaznivejšie
rozhodnutie vo veci, lebo žaloba mu nebola zamietnutá pre premlčanie nároku.

19. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku,

podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo; v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2
Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

20. Žalovaný mal v konaní úspech v celom rozsahu a preto mu bolo priznané právo na náhradu trov
vo výške 100 % .

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej nštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré

predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej

podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami

mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže

oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.