Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. február 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/336/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916200358
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6916200358.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Danice Kočičkovej, v spore žalobcu:
Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154 zast. JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: M. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XX, zast. Mgr.
Petrom Sitarčíkom, Jókaiho 1, Lučenec, štátne občianstvo SR, o zaplatenie 201 € s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 7C/13/2016-77 zo dňa 29.
05. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 7C/13/2016-77 zo dňa 29. 05. 2018 v napadnutej

časti I. výroku, ktorou súd prvej inštancie žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 89 € a
v napadnutom III. výroku, p o t v r d z u j e.
II. V časti I. výroku, ktorou súd prvej inštancie žalovaného zaviazal zaplatiť úrok z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy 89 € od 18. 02. 2013 do zaplatenia a v závislom výroku o trovách konania (IV.
výrok), z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
III.Vostatnejodvolanímnenapadnutejčasti(II.výrok)zostávarozsudoksúduprvejinštancienedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Rimavská Sobota žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 89 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8, 75 % ročne zo sumy 89 € od 18.

02. 2013 do zaplatenia (I. výrok). Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (II. výrok).
Súd prvej inštancie povolil žalovanému predmetnú sumu splácať v mesačných splátkach vo výške 10 €,
a to vždy do 20-teho dňa v každom kalendárnom mesiaci na účet žalobcu, pod hrozbou straty výhody
splátok, počnúc dňom právoplatnosti odvolaním napadnutého rozsudku (III. výrok) a žalovanému voči
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 2,22 % (IV. výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnej veci mal preukázané,

že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o pôžičke, svojou povahou však ide
o spotrebiteľský úver, na ktorý sa v čase vzniku zmluvného vzťahu vzťahoval zákon č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pričom je zrejmé, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ
poskytoval dočasne peňažné prostriedky na základe zmluvy o pôžičke žalovanému ako spotrebiteľovi.
Je nepochybné, že žalovaný v zmluvnom vzťahu konal ako fyzická osoba spotrebiteľ. Súd prvej inštancie
preto skúmal, či zmluva, ktorú sporové strany uzavreli, má náležitosti, ktoré vyžaduje ust. § 9 ods.
2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie zistil, že v zmluve chýba

údaj o termíne splátok istiny, úrokoch a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia. Pokiaľ sa tento údaj (termín splatnosti jednotlivých splátok) nachádza vo
Všeobecných podmienkach žalobcu, súd prvej inštancie uviedol, že vyhlásenie dlžníka v zmluve, žežalovaný ako dlžník je riadne s nimi oboznámený, nemôže požívať právnu ochranu. Veriteľ takto
vopred formuje vyhlásenie o súhlase dlžníka s vopred naformulovanými zmluvnými podmienkami, ktoré
obsahujú dôležité ustanovenia o právach a povinnostiach žalovaného ako dlžníka. Sú formulované

drobným, takmer nečitateľným písmom, oveľa menším ako sú základné ustanovenia zmluvy. Len veľmi
ťažko možno predpokladať, že dlžník ako spotrebiteľ mal reálnu možnosť sa riadne oboznámiť s týmito
zmluvnými podmienkami, a že ich v čase akceptácie zmluvy aj riadne prijal. Vzhľadom k uvedenému
preto podľa názoru súdu prvej inštancie išlo o neplatné zmluvné dojednanie podľa § 39 Občianskeho
zákonníka a v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ žalovaný ako dlžník

svojim podpisom nemá inú možnosť, len podpísať súhlas so všeobecnými zmluvnými podmienkami,
ktoré boli výlučne naformulované iba stranou veriteľa a neboli nijako individuálne vyjednané. Naviac,
znenie všeobecným obchodným podmienok v časti ,,Podmienky splácania“, podľa ktorého ,,Klient je
povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a
termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v sume a
termínoch uvedených v zmluve a/alebo podmienkach a/alebo VOP“ je pre spotrebiteľa nejednoznačné

a mätúce. Súdu prvej inštancie nebol zo strany žalobcu predložený žiaden splátkový kalendár, a tento
podľa znenia zmluvy nie je ani súčasťou tejto zmluvy. Súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom k
neplatnosti tohto dojednania nemožno Všeobecné podmienky považovať za súčasť zmluvy o pôžičke.
Uvedená zmluva potom nemá všetky náležitosti vyžadované zákonom. V zmluve absentujú náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a preto sa úver považuje

podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov. Ak za tejto situácie
žalobca poskytol žalovanému pôžičku 649 € a žalovaný zaplatil celkovo 560 €, je žalovaný povinný vrátiť
žalobcovi sumu 89 €.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že keďže je žalovaný s platením dlhu v omeškaní, zaviazal ho

súd prvej inštancie podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj na zaplatenie úrokov z omeškania v
zákonnej výške, a to počnúc dňom 18. 02. 2013, t. j. tretí deň po prevzatí výzvy žalobcu.

4. Na záver súd prvej inštancie uviedol, že keďže je žalovaný starobným dôchodcom a poberá len
dôchodok vo výške 213 €, rozhodol o povolení splácať žalovanú sumu žalobcovi v mesačných splátkach

vo výške 10 €, a to vždy do 20-teho dňa v každom kalendárnom mesiaci na účet žalobcu, pod hrozbou
straty výhody splátok, čo znamená, že nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“) tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 2,22 %. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobca bol v konaní úspešný v časti o
zaplatenie 89 € s prísl. + v časti 120 €, kde procesne zavinil zastavenie konania žalovaný svojimi
čiastočnými úhradami, t. j. spolu 209 €. Žalovaný bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 112 €, v ktorej
bola žaloba zamietnutá, v časti o zaplatenie sumy 30,29 €, v ktorej zavinil zastavenie konania žalobca
(30 € nezapočítaná úhrada žalovanej sumy pred začatím konania a úprava petitu o - 0,29 €) ako aj

v časti 76,20 €, v ktorej zavinil zastavenie konania žalobca. Úspech žalobcu predstavoval 48,89 % a
úspech žalovaného 51,11 %.

6. Proti I., III. a IV výroku rozsudku podal žalovaný odvolanie, nakoľko súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie v časti I. výroku, III. výroku a IV. výroku zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie
súdu prvej inštancie, alebo aby rozsudok v časti I. výroku, III. výroku a IV. výroku zmenil tak, že žalobu
žalobcu zamietne v celosti a žalovanej prizná náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v

rozsahu 100%, ktoré je povinný uhradiť žalobca.

7. Žalovaný sa nestotožnil s názorom prvoinštančného súdu, že žalobca má voči nemu zákonný nárok
na zostávajúcu nesplatenú časť poskytnutej pôžičky v sume 89 €. Žalovaný tak ako už uviedol počas
konania s poukazom na to, že sa jedná o spotrebiteľský úver, mal žalobca aplikovať na zosplatnenie

pôžičky ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, čo však neurobil. S odkazom na ust. § 53 ods. 9
Občianskehozákonníkamalžalobcaakoveriteľprávozosplatniťúvernajskôrpouplynutítrochmesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal, že pred zosplatnením upozornilžalovaného na uplatnenie tohto práva, nemohol v zmysle ust. § 53, ods. 9 Občianskeho zákonníka
platne zosplatniť tento úver a následne sa od žalovaného v konaní domáhať takéhoto plnenia. Nakoľko
žalobca nepostupoval pri zosplatnení pôžičky v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, je takéto

zosplatnenie neplatné a preto žalobca na plnenie, ktoré odvodil od toho neplatného zosplatnenia úveru,
nemá zákonný nárok. Za takto zisteného skutkového stavu preto prvoinštančný súd nemal žalobcovi
priznať nárok na zaplatenie sumy 89 € od žalovaného a mal žalobu žalobcu v celosti zamietnuť.

8. Žalobca sa k odvolania žalovaného písomne nevyjadril.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal napadnuté výroky rozsudku súdu prvej
inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ustanovenia § 379 CSP a § 380 CSP, prejednal
vec bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti I. výroku, ktorou súd prvej inštancie žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 89 € a v napadnutom III. výroku je potrebný ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. V

časti I. výroku, ktorou súd prvej inštancie žalovaného zaviazal zaplatiť úrok z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 89 € od 18. 02. 2013 do zaplatenia a v závislom výroku o trovách konania (IV. výrok)
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil s tým, že podľa § 391 ods. 1 vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

12. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie

alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

13. Súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie zvyšnej časti istiny vo výške 89 € do
zaplatenia, pričom odvolacou námietkou žalovaného bolo to, že nakoľko žalobca nepostupoval pri
zosplatnení pôžičky v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, je takéto zosplatnenie neplatné a

preto žalobca na plnenie, ktoré odvodil od toho neplatného zosplatnenia úveru, nemá zákonný nárok.

14. Z obsahu spisového materiálu súd zistil, že žalobca a žalovaný dňa 18.07.2012 uzavreli písomnú
zmluvu o pôžičke (č. l. 3 spisu). Predmetom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky v celkovej sume 840 €,
keď podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v 42 mesačných splátkach po 20 €, pričom

posledná splátka bola splatná 20.01.2016.

15. Nakoľko nesporným nebolo či úver poskytnutý žalovanému možno považovať za bezúročný a bez
poplatkov, keď v tomto smere sa s uvedeným podrobne zaoberal i súd prvej inštancie a s ktorým
odôvodnením sa stotožňuje i odvolací súd, teda žalobca mohol požadovať iba istinu, to znamená sumu,

ktorú žalobca žalovanému titulom úveru poskytol. Bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanému
pôžičku (finančné plnenie) vo výške 649 €, pričom žalovaný žalobcovi vrátil 560 €, preto žalobca má
nárok iba na sumu 89 €, ktorá bola žalobcovi i súdom priznaná.

16. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, ak ide

o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo
podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

17. Je pravdou tá skutočnosť, že aby žalobca mohol pristúpiť k zosplatneniu nesplácanej pôžičky musia

byť splnené podmienky jednak v zmysle ust. § 565, ale i § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, inak tento
úkonnemožnopovažovaťzaplatný.Hocižalobcaktakémuúkonupristúpillistomzodňa09.02.2013(č.l.
5spisu),skúmaťčitentoúkonbolplatneučinenýjeužvčastizostatkuistinyvovýške89€bezpredmetné,
nakoľkosplatnosťposlednejsplátkybola20.01.2016.Toznamená,žeužvčasevyhlásenianapadnutéhorozhodnutia súdom prvej inštancie (29. mája 2016) bol splatný celý dlh a žalovaný bol povinný i bez
zosplatnenia úveru tento vrátiť žalobcovi. Z uvedeného dôvodu, preto súd prvej inštancie správne
zaviazal žalovaného na zaplatenie zvyšnej časti istiny úveru, ktorú žalobcovi nevrátil.

18. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti I. výroku, ktorou súd prvej inštancie žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 89 € ako vecne správny potvrdil.

19. Odvolací súd taktiež potvrdil napadnutý III. výrok, ktorým súd prvej inštancie povolil žalovanému
predmetnú sumu splácať v mesačných splátkach vo výške 10 €, keďže tento vykazoval vecnú správnosť
a odvolateľ ho ani nenapadol konkrétnymi odvolacími dôvodmi.

20. Odvolací súd sa však stotožňuje s odvolaním žalovaného, pokiaľ napadol I. výrok a to v časti ktorou
súd prvej inštancie žalovaného zaviazal zaplatiť úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 89

€ od 18. 02. 2013 do zaplatenia.

21. Z odôvodenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie zaviazal
žalovaného na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške, a to počnúc dňom 18. 02. 2013, t. j.
tretí deň po prevzatí výzvy žalobcu.

22. Obsahom práva na spravodlivý proces je aj právo na riadne a dostatočné odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Súd prvej inštancie rozhodnutie v časti I. výroku ktorou zaviazal žalovaného zaplatiť úrok z
omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 89 € od 18. 02. 2013 do zaplatenia nedostatočne odôvodnil.

23. Zo spisu odvolací súd zistil, že žalobca predžalobnou upomienkou zo dňa 9.2.2013 žalovaného
vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo (č. l. 5 spisu). Predmetnú výzvu žalovaná
prevzala dňa 14.02.2013 (č. l. 6 spisu).

24. Zo spisu odvolací súd ďalej zistil, že právny zástupca žalovanej na pojednávaní konanom dňa 29.

mája 2018 poukázal na skutočnosť, že žalovaná právo odôvodňuje zo zosplatnenia úveru a to listom
zo dňa 02. 09. 2013 (malo byť 09.02.2013), avšak z uvedeného listinného dôkazu ako ani zo žaloby
nie je zrejmé, či žalobca postupoval pri zosplatnení úveru v súlade so zákonom podľa ust. § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však vyplýva, že súd prvej inštancie
sa predmetnou skutočnosťou vôbec nezaoberal.

25. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vôbec neskúmal predpoklady platného zosplatnenia
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Skúmať predpoklady platného zosplatnenia bude v
predmetnom prípade dôležité z dôvodu, že nie je zrejmé odkedy prislúcha žalobcovi zákonný úrok z
omeškania. Z tohto dôvodu sa odvolaciemu súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie javí ako nedostatočne

odôvodnené resp. nepreskúmateľné.

26. Priznanie zákonného úroku z omeškania od 18. 02. 2013 z hore uvedených dôvodov po právnej
stránke neobstojí, preto odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie v časti I. výroku, ktorou súd prvej inštancie žalovaného zaviazal zaplatiť úrok z omeškania vo

výške 8,75 % ročne zo sumy 89 € od 18. 02. 2013 do zaplatenia a v závislom výroku o trovách konania
(IV. výrok) a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), pretože neboli
splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho zmenu (§ 388 CSP).

27. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd

prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).

28. Úlohou prvoinštančného súdu bude vo vymedzenom rozsahu pokračovať v konaní a zaoberať sa
otázkou či žalobca postupoval pri zosplatnení pôžičky v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
nakoľko je potrebné ustáliť od kedy prislúchajú žalobcovi zákonné úroky z omeškania. Zároveň svoje

rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s § 220 ods. 2 CSP.

29. Rozsudok súdu prvej inštancie v II. výroku, ponechal nedotknutý bez preskúmavania v zmysle §
367 ods. 2 CSP.30. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods.3
CSP).

31. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).