Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. január 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/115/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712217622
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1712217622.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: G.C.
J. H.., X.. XX.XX.XXXX, L. P. XX, R. E., zastúpený G. J. R.., X.. XX.XX.XXXX, L. P. XX, R. E., proti
žalovanému: Mesto Svätý Jur, so sídlom Prostredná ul. č. 29, Svätý Jur, IČO: 00 304 832, zast.
Advokátska kancelária MULARČÍK A PARTNERI, s.r.o., so sídlom Nám. M. Benku 15, Bratislava, o
určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Pezinok zo dňa 21. Novembra 2016 č.k. 8C 289/2012-78 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že
je oprávnený z vecného bremena, ktorému zodpovedá právo stavby súp. č. XXX na pozemku parcela
č. XX a užívania pozemku registra "C" parcela č. XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 996 m2,
k.ú. R. E., vedeného v katastri nehnuteľnosti Správy katastra Pezinok, v LV č. X ku dňu 31.01.2000,
eventuálny petit súd určuje v prospech žalobcu vecné bremeno, ktorému zodpovedá právo stavby súp.
č. XXX na pozemku parcela č. XX a užívania pozemku registra "C" parcela č. XX, zastavané plochy

a nádvoria o výmere 996 m2, k.ú. R. E., vedeného v katastri nehnuteľnosti Správy katastra Pezinok,
v LV č. X. Vecné bremeno sa zriaďuje za jednorazovú náhradu 1000 eur. Žalobca žalobu odôvodnil,
že titulom vydržania sa domáha určenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Žalovanému sa
priznal náhrada trov konania v rozsahu 100%.

2. Vychádzal aj z vyjadrenia žalovaného, že v zmysle kúpnej zmluvy č. 2/1994 zo dňa 16.11.1994
uzavretejmedziAMITAINVESTMENT,a.s.aG.J.st.,jevčl.I.uvedené,žekupujúcikupujenehnuteľnosť

nachádzajúci sa v obci R. E., k.ú. X., s.č. XXX postavenú na parcele č. XX bez pozemku. To znamená,
že priamo z tejto kúpnej zmluvy žalobca vedel, že kupuje predmetnú nehnuteľnosť bez pozemku,
a teda nebude vlastníkom pozemku pod stavbou, ktorú kúpil a že v čase kúpy nehnuteľnosti nemá
žiadny právny vzťah k pozemku pod stavbou. Z toho vyplýva, že žalobca od momentu nadobudnutia
vlastníckeho práva k stavbe, nie je dobromyseľný k právnemu vzťahu pri predmetnom pozemku.
Žalobca uvádza vo svojej žalobe eventuálny petit, že vecné bremeno sa zriaďuje za jednorazovú
náhradu vo výške 1000 Eur. Výška navrhovanej odplaty za zriadenie vecného bremena nemá akékoľvek

opodstatnenie a je neprimerane nízka. Žalobca sa snaží touto žalobou nahradiť právny vzťah k pozemku
pod nehnuteľnosťou v jeho vlastníctve a týmto spôsobom nahradiť uzatvorenie nájomnej zmluvy, a to
zriadením vecného bremena.3. Vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinami rozhodnutie výst. 247/1973-Zš, rozhodnutie
č.j. 1477/73, rozhodnutie č.j. 7200/1972, rozhodnutie č. 250/1973, darovacia zmluva 17.12.1999, kúpna
zmluva č. 2/1994.

4. Z Kúpnej zmluvy č. 2/1994 zo dňa 16.11.1994 uzavretej medzi AMITA INVESTMENT, a.s., a žalobcom
G. J. R.. z článku I. zistil, že predmetom kúpy je nehnuteľnosť nachádzajúca sa v obci R. E., F..Ú.. X.,
s.č. XXX, postavenú na parcele č. XX, bez pozemku, zapísaná v katastrálnom úrade na LV č. XXX.
Darovacou zmluvou G. J. R.. ako darca daroval G. J. H.. podľa LV č. XXX kat. územie X. nehnuteľnosti,

a to maloobchodnú predajňu a vonkajšie úpravy. Pozemok parcela č. XX, LV č. XXX nie je predmetom
prevodu.

5. Po právnej stránke posúdil vec súd prvej inštancie podľa § 134 ods. 1, § 135 c ods. 3, § 151o ods.
1 občianskeho zákonníka.

6. Uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal zriadenia vecného bremena na pozemku parcela č. XX a
užívania pozemku registra "C" parcela č. XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 996 m2, k.ú. R.
E., a to z dôvodu vydržania. Konštatoval, že oprávnená držba je spojená s dobromyseľnosťou držiteľa
práva, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí, resp. že toto právo vykonáva oprávnene.
Dobromyseľnosť musí byť daná zo zreteľom ku všetkým okolnostiam. To predpokladá, že držiteľ práva

je presvedčený, že mu toto riadne vzniklo, resp., že na neho riadne prešlo, hoci sa tak v skutočnosti
nestalo. V Kúpnej zmluve č. 2/1994 zo dňa 16.11.1994 je v článku jednoznačne uvedené, že žalobca
(G. J. R..) kupuje nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v obci R. E., F..Ú.. X., s. č. XXX postavenú na parcele
č. XX bez pozemku. Žalobca nemohol byť v dobrej viere, že je vlastníkom aj pozemku, už od momentu
nadobudnutia vlastníckeho práva k stavbe, t.j. od podpísania kúpnej zmluvy 16.11.1994. Taktiež žalobca

G. J. H.. ktorý nadobudol na základe darovacej zmluvy zo dňa 17.12.1999 nehnuteľnosť- maloobchodnú
predajňu, je taktiež v darovacej zmluve uvedené, že pozemok parcelné číslo XX nie je predmetom
prevodu. Vyslovil, že skutočnosť, že sa niekto chová spôsobom naplňujúcim možný obsah práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu- prechádza cez cudzí pozemok, využíva pozemok na parkovanie,
vybuduje terasu... ešte neznamená, že je držiteľom vecného práva. Dobrá viera oprávneného držiteľa,

ktorájedanásozreteľomnavšetkyokolnostivecisamusívzťahovaťajktitulu,nazákladektoréhomohlo
držiteľovi vzniknúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Na základe vyššie uvedeného dospel súd
prvej inštancie k záveru, že žalobca nesplnil podmienky vydržania.

7. Súd prvej inštancie tiež skúmal, či žalobca naplnil aj podmienky podľa § 135c ods. 3 Občianskeho

zákonníka. Dospel k záveru, že žalobca v tomto prípade nenaplnil ani podmienky ust. § 135 ods. 3 Obč.
zák., nakoľko nejde o neoprávnenú stavbu podľa § 135c ods. 1 Obč. zák.. Ak nejde o neoprávnenú
stavbu podľa ust. § 135c ods. 1 Obč. zák., nemôže súd v prospech vlastníka stavby zriadiť vecné
bremeno podľa ust. § 135c ods. 3 OZ, a to ani v prípade, že by jeho zriadenie bolo hospodársky
nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Aj keby súd bol toho názoru, že je dôvodné zriadiť

vecné bremeno za náhradu, žalobca pri stanovení náhrady za zriadenie vecného bremena uviedol, že
sa domáha náhrady 1000 Eur, pretože má za to, že žalovaný získal pozemok za 30 000 Sk. Pri stanovení
výšky náhrady za zriadenie vecného bremena v prospech stavebníka je rozhodujúca kompenzácia
ujmy vlastníka pozemku s prihliadnutím i na mieru zavinenia stavebníka vo vzťahu k neoprávnenému
vzniku stavby. Vo výške náhrady za zriadenie vecného bremena by v takomto prípade mala byť okrem

trhovej hodnoty zohľadnená skutočnosť, že vlastník stavby konal nedovolaným spôsobom a zasiahol
protiprávne do vlastníctva vlastníka pozemku, prípadne obmedzil v užívaní ďalších pozemkov. Žalobca
neodôvodnil výšku navrhovanej náhrady, taktiež nežiadal, aby súd nariadil znalecké dokazovanie, ani
nepredložil súdu súkromný znalecký posudok, to znamená, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno.
V tomto prípade súd prvej inštancie poukázal na to, že by bolo účelné uzavrieť medzi stranami sporu

nájomnú zmluvu, tak ako to niekoľko rokov požaduje žalovaný, resp. pozemok, ktorý je predmetom, by
žalobca na základe kúpnej zmluvy nadobudol. Nakoniec aj z praktickej stránky by to bolo efektívnejším
spôsobom usporiadania vzťahov ako zriadiť vecné bremeno. Z dispozičného princípu vyplýva, že
žalobca žalobou vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke, a týmto jeho vymedzením
je súd v zásade viazaný. Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzeným v žalobe, čo znamená,

že plnenie nemožno priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený
v žalobe. Žalobca na pojednávaní uviedol, že žalovaný si neoprávnene privlastnil pozemok, kde došlo
k neoprávnenej delimitácii a tým zasiahol do práv žalobcu. V konaní sa domáhal zriadenia vecného
bremena a nie určenia vlastníckeho práva, preto sa týmto nezaoberal. Nakoľko súd nemôže rozhodnúťo inom nároku ako o tom, ktorý žalobca požaduje v rámci svojho petitu, dokazovanie ohľadom určenia
vlastníckeho práva, nebolo predmetom žaloby, a takéto dokazovanie by z toho hľadiska bolo aj neúčelné
a nehospodárne.

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1
C.s.p., a v konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok

súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, dôvodiac tým, že
súd prvej inštancie sa otázkou oprávnenosti stavby dostatočne nezaoberal, alebo že by táto bola
preukázaná. Vychádzal z LV č. 17, podľa ktorého bola v čase postavenia stavby v roku 1973 až do roku
1999 vlastníčkou pozemku parc. č. XX C. P., ktorá nikdy nedala súhlas s postavením stavby na tomto
pozemku a sama podala žalobu na Okresný súd Bratislava III žalobu konanie vedené pod sp. zn. 14C
155/97.Mal za to, že prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v

prvoinštančnom konaní, možno v odvolacom konaní použiť, lebo má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. c/ a d/CSP).

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu

žalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav, s ktorým sa správne vysporiadal a náležite sa vysporiadal
aj s prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany. Mal za to, že skutočnosti uvádzané žalobcom
v jeho odvolaní boli predmetom posudzovania súdu prvej inštancie, preto neobstojí jeho tvrdenie, že
došlo k vadám v konaní, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci s poukazom na

ust. § 366 písm. c/a d/ CSP.

11. Žalobca vo svojom vyjadrení k tomuto vyjadreniu žalovaného nesúhlasil s jeho tvrdením, že sa
súd prvej inštancie so skutkovým stavom dostatočne vysporiadal. Bol toho názoru, že Mesto R. E.
porušilo zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Uviedol, že jeho traja právnici, ktorí sa tejto problematike

venovali a ktorým dôveroval, však nedotiahli tento spor do konca, preto pri spore sp. zn. 14C 155/97,
pri ktorom ho zastupoval E.. O. R., súd konanie uznesením zastavil pre neúplnosť podania. Preto
požiadal E.. J. R. C. E.. J. H., o vypracovanie určovacej žaloby, s ktorou tiež pre neadresnosť a
neúplnosť nepochodili. Niekoľkokrát sa domáhal vrátenia pozemku, avšak bezúspešne. Mesto R.Ä.V.
E. si uplatňuje žalobou nedovolené obohatenie na predmetnom pozemku, preto chce túto skutočnosť

zvrátiť žalobou o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Zároveň uviedol, že vznáša
námietku zaujatosti voči vec prejednávajúcej sudkyni E.. E. S., ktorá rozhoduje aj v žalobe o vydanie
bezdôvodného obohatenia k predmetnému pozemku aj o žalobe o určenie práva zodpovedajúcemu
vecnému bremenu. O tejto námietke odvolací súd nerozhodoval, nakoľko neboli splnené podmienky
pre predloženie odvolaciemu súdu súdom prvej inštancie. Doložil Úradný záznam zo dňa 8.1.2016

spísaný na Okresnom úrade Bratislava, Sťažnosť na postup Mestského úradu Vo R. E., Analýzu
majetkoprávneho stavu nehnuteľnosti parc. č. XX, k.ú. X., obec R. E..

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k tomuto vyjadreniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalobca sa opätovne odvoláva na dôkazy, ktoré boli

vykonané, ním uvádzané dôkazy nemal za relevantné pre toto konanie. Považoval žalobu žalobcu za
účelovú, keďže s ním vedie spor o vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože neplatí nájomné za
predmetný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve.

13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,

§ 380 CSP) prejednal vec bez pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie
vykonané súdom prvej inštancie (§ 385 CSP) a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 a § 219
ods. 3 C.s.p., keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

14. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15.Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvá veta CSP).16. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

17. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

18. Ak súd zistí, že so zreteľom na okolnosti prípadu bude spravodlivé a v súlade s dobrými mravmi, aby
vlastníctvostavbyostalonedotknuté,zriadinavýkonvlastníckehoprávakstavbevecnébremenovspore
týkajúcom sa neoprávnenej stavby na cudzom pozemku (§ 135c ods. 3 Obč. zák.). Súčasne rozhodne
o náhrade patriacej vlastníkovi pozemku. Podstatou inštitútu vecných bremien je obmedzenie vlastníka
nehnuteľnosti tak, že je povinný niečo strpieť, niečo znášať alebo niečo vykonať (§151n ods. 1 Obč. zák.)
za účelom prospešnejšieho využitia nehnuteľnosti iného konkrétneho vlastníka alebo v prospech určitej

konkrétnej osoby. Zriadenie vecného bremena konštitutívnym rozhodnutím súdu pre závažný zásah do
právnej pozície vlastníka veci prichádza preto do úvahy výlučne v taxatívne vymedzených prípadoch.

19. Z rozsahu a dôvodov odvolania žalobcu vyplýva len jeho odvolacia námietka, že sa súd prvej
inštancie nedostatočne vysporiadal s otázkou oprávnenosti stavby poukazujúc, že do roku 1999 bola

vlastníčkou pozemku parc. č. XX C. P., ktorá nikdy nedala súhlas s postavením stavby na tomto
pozemku. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí konštatoval, že ak nejde o neoprávnenú stavbu
podľa ust. § 135c ods. 1 Obč. zák., nemôže súd v prospech vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno
podľa ust. § 135c ods. 3 OZ, a to ani v prípade, že by jeho zriadenie bolo hospodársky nevyhnutné
na výkon vlastníckeho práva k stavbe. K odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že z Rozhodnutia

Západoslovenského krajského národného výboru Bratislava, odbor výstavby a územného plánovania
zo dňa 7.8.1973 vyplýva, že týmto bolo potvrdené rozhodnutie Okresného národného výboru, odboru
výstavby a územného plánovania, Bratislava -vidiek č. Výst. XXXX/XXXX z 8.2.1973, ktorým vyvlastnil
nehnuteľnosti - parc.č. XX,XX,XX C. XX podľa výpisu z LV č. XXX evidencie nehnuteľností v kat. úz.
X. z vlastníctva C. P. v prospech čsl. Štátu do správy MNV v Jure pri Bratislave za finančnú náhradu.

Účelomvyvlastneniapredmetnýchpozemkovbolovzmysle§18ods.1zákonač.87/58Zb.ostavebnom
poriadku, uskutočnenie stavby -predajňa potravín, keďže sa javilo nevyhnutné zo spoločenského
hľadiska zabezpečiť zásobovanie obyvateľov, zabezpečiť občiansku vybavenosť nutnými službami
zodpovedajúcimi potrebám obyvateľov a v rodinnom dome, ktorý bol s pozemkami vyvlastnený ich
vlastníčka nebývala ani nik z príslušníkov jej rodiny. Nešlo teda o zriadenie neoprávnenej stavby na

cudzom pozemku.
Kúpnou zmluvou zo dňa 16.11.1994 previedla spoločnosť AMITA INVESTMENT, a.s. predmetnú
nehnuteľnosť súp. č. XXX postavenú na parc. č. XX bez pozemku na G. J., X.. X.X.XXXX a tento ju
Darovacou zmluvou previedol na G. J., X.. XX.XX.XXXX-žalobcu.
Priamo text ust. § 135c Obč. zák. hovorí o zriadení stavby na cudzom pozemku bez oprávnenia.

Rozhodujúci je tu teda právny stav v čase zriadenia stavby. V prípade, že ten kto stavbu zriadil s právnym
titulom k pozemku pod ňou, vôbec sa nejedná o neoprávnenú stavbu, i keď neskôr zanikne oprávnenie
k zriadeniu (umiestneniu) stavby na pozemku. (k tomu bližšie R., E.. S. vlastnictví a držby v občanském
zákonníku. 2., doplnené vydanie. Praha: C.H. Beck, 2005,str. 188 a nasl.). Dôkazné bremeno ku
skutočnosti, že sa jedná o neoprávnenú stavbu, teda o stavbu zriadenú na cudzom pozemku bez

občianskoprávneho oprávnenia má pri žalobách podľa § 135c OZ žalobca, jeho povinnosťou preukázať
podmienky pre požadované rozhodnutie, teda preukázať aj to, že sa jedná o neoprávnenú stavbu. čo
nepreukázal, naopak z vyššie uvedených listinných dôkazov mal súd prvej inštancie, ako aj odvolací
súd preukázané, že nejde o neoprávnenú stavbu. Ďalšie námietky žalobcu uvedené v jeho vyjadrení
sa predmetu sporu netýkajú.

20. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255

ods. 1 CSP a žalovanému, úspešnému v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).