Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. apríl 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 16C/21/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114229222
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ildikó Vekrbauerová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7114229222.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ildikó Vekrbauerovou v právnej veci navrhovateľa: W.. V. K., trvale

bytom XXX XX K. XX, proti odporcovi Krajský súd v Košiciach, Štúrova 29, 041 51 Košice v konaní o
náhradu škody takto

r o z h o d o l :

I. Návrh z a m i e t a .

II. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.11.2014 domáhal voči odporcovi náhrady
škody titulom nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu.

Svoj návrh odôvodnil tým, že podaním zo dňa 9.12.2013 požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá mu vznikla
nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom Krajského súdu v Košiciach, teda odporcu,
v konaní vedenom pod sp. zn. 1K 48/1997. Odpoveďou zo dňa 8.8.2014 Ministerstvo spravodlivosti
SR navrhovateľovi oznámilo, že žiadosti nevyhovuje a ako uviedlo v liste zo dňa 30.6.2014, opieralo
sa o súdnu prax, literatúru a nie zákony, alebo uvedené zákony obišlo. Ďalej navrhovateľ vo svojom
návrhu uviedol, že správca konkurznej podstaty JUDr. L. Madaras na prieskumnom pojednávaní dňa

13.12.2001 prihlásenú pohľadávku v prisúdenej výške 86.247,- Sk v celom rozsahu priznal a odvolania
pred vyhlásením konkurzu zobral späť, preto Krajský súd v Košiciach odvolacie konanie zastavil
uznesením 10C/1536/1995 zo dňa 31.3.2004. Navrhovateľ výzvou zo dňa 22.6.2004 písomne požiadal
správcu konkurznej podstaty o zaplatenie uvedenej sumy s príslušenstvom, ktorý na výzvu nereagoval.
Navrhovateľ 7.3.2006 už po tretíkrát písomne vyzval JUDr. Madarasa na zaplatenie právneho nároku,
kedy už disponoval s finančnými prostriedkami z odpredaja imanie družstva, avšak ani na túto výzvu
nereagoval a aj osobný kontakt s ním bol nemožný. Svojim konaním a nečinnosťou úmyselne robil

prieťahy v konaní, aby vec odďaľoval. Od 8.10.2012, kedy sa prvýkrát ako veriteľ dozvedel od Krajského
súdu v Košiciach o zaradení do IV. triedy, do podania žiadosti na Ministerstvo spravodlivosti SR dňa
9.12.2013 neuplynula 3-ročná premlčacia doba podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Odporca
podľa prihlásených pohľadávok mal navrhovateľa zaradiť do prvej skupiny veriteľov. Ďalej navrhovateľ
poukázalnaust.§54ods.1zákonač.328/1991Zb.aargumentoval,žeajpodľa§68ods.1,2uvedeného
zákona mal navrhovateľa odporca zaradiť do prvej triedy veriteľov, keďže nositelia pohľadávok na
náhradu podľa predpisov uvedených v ods. 1 sú prednostnými veriteľmi. Navrhovateľ taktiež poukázal

na ust. § 29 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. v znení účinnom od 1.2.1998 a argumentoval, že odporca
podľa § 29 uvedeného zákona mu mal doručiť výzvu podľa § 29 ods. 5 uvedeného zákona, avšak porušil
zákon, keď navrhovateľovi výzvu nedoručil a taktiež mu mal doručiť podľa § 30 ods. 2 uvedeného zákona
rozvrhové uznesenie. Od podania návrhu na Okresný súd Michalovce dňa 1.2.1993 sp. zn. 10C/90/93doposiaľ je to vyše 21 rokov trvania procesných postupov súdmi. Navrhovateľ Najvyššiemu súdu SR
podal odvolanie proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16.12.2013 cestou tohto súdu
z dôvodu, že postúpené podanie Najvyššiemu súdu SR sp. zn. Nob 11122013 zo dňa 29.10.2013 na

ďalší procesný postup neprešetril, podané odvolanie zo dňa 27.12.2013 na Najvyšší súd SR nezaslal,
ale poslal ho na Ministerstvo spravodlivosti SR, čím znemožnil prešetrenie podania Najvyšším súdom
SR. Navrhovateľ uviedol, že ako poškodený si uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorú mu spôsobil
odporca vo výške 288.622,- Sk (9.580,50 EUR) ako reštitučný nárok podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona
č. 514/2003 a náhradu nemajetkovej škody spôsobenej prieťahmi v konaní vo výške 2.000 EUR podľa

§ 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z.z..

Odporca sa k návrhu navrhovateľa vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 23.3.2016, v ktorom
uviedol, že v zmysle ust. § 1 zákona č. 514/2003 Z.z. tento zákon upravuje a/ zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, b/ zodpovednosť obce a vyššieho
územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy

pri výkone samosprávy, c/ predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú
náhradu.Vzmysle§2citovanéhozákonanaúčelytohtozákonaa/výkonverejnejmocijerozhodovaniea
úradný postup orgánu verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb, b/ orgán verejnej moci je
1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy, verejno-právna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy,

fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci. V zmysle ust. § 3
zákona č. 514/2003 Z.z. (1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci
a/ nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným rozhodnutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej
slobody,c/rozhodnutímotreste,oochrannomopatreníaleborozhodnutímoväzbe,alebod/nesprávnym

úradným postupom.
(2) Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

V zmysle ust. § 4 ods. 1 citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu

a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa

osobitného predpisu.

Odporca poukázal na to, že z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím súdu alebo jeho nesprávnym úradným postupom zodpovedá štát (Slovenská
republika), v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR, a teda Krajský súd Košice nie je

pasívne legitimovaný vo vyššie uvedenom konaní, keďže nie je nositeľom povinnosti nahradiť škodu
navrhovateľovi v zmysle zákona 514/2003 Z.z.. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odporca
navrhol návrh navrhovateľa zamietnuť ako nedôvodný.

Súd vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 15.4.2016 v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p.

v neprítomnosti odporcu, ktorý podaním doručeným súdu dňa 23.3.2016 žiadal svoju neúčasť na
pojednávaní ospravedlniť a navrhol vec prejednať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti.

Na pojednávaní konanom dňa 15.4.2016 navrhovateľ upresnil svoj návrh na začatie konania a žiadal,
aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 11.580,50 EUR a náhrady trov konania vo výške 11,05

EUR.

Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov, tento zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,

b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu
spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.Podľa § 2 citovaného zákona na účely tohto zákona
a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,

b) orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej

moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Z návrhu navrhovateľa na začatie konania je zrejmé, že navrhovateľ v tomto konaní si uplatňuje voči
odporcovi nárok na náhradu škody v zmysle zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotno-právnom vzťahu (niekedy aj v
procesno-právnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní.
Účastník konania, ktorý je nositeľnom hmotno-právnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu.

Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd návrhu vyhovie len vtedy, ak navrhovateľ žaluje
osobu, ktorá je nositeľnom hmotno-právnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd návrh zamietne
so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu bez ohľadu na prípadné zistenie, že
nositeľnom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale navrhovateľ za odporcu neoznačil.

Súd v prejednávanej právnej veci dospel k záveru, že navrhovateľom označený odporca nie je pasívne
vecne legitimovaným účastníkom tohto konania, keďže z vyššie uvedených zákonných ustanovení § 1,
§ 2, § 3 ods. 1 písm. a/ a d/, § 4 ods. 1 písm. a/ 1. zákona č. 514/2003 Z.z. vyplýva, že vo veci náhrady
škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo
spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak, škoda bola

spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v konaní je sám o sebe dôvodom pre zamietnutie podaného
návrhu súdom a je zrejmé, že aj odporca namietal vo svojom písomnom vyjadrení, že nie je pasívne
vecne legitimovaný v tomto konaní.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd návrh navrhovateľa
považoval za nedôvodný, a preto ho zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého

účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.V danom prípade navrhovateľ v konaní bol neúspešný, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal
a odporca ako úspešný účastník konania si náhradu trov konania ani neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za

nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.