Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. október 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/419/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7197897743
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7197897743.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Jarmily Maximovej v spore žalobkyne C.. W. Y., nar. XX.X.XXXX,
bytom P., S. 17XX/XXA, zast. GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Košice, Vodná 3, IČO:
36730564, proti žalovanému E. o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku 16C 1156/1997-481 zo 6.6.2016 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom rozhodol o vyporiadaní majetku patriaceho do

bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu (ďalej len „BSM“) tak, že žalobkyňu zaviazal titulom
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov zaplatiť žalovanému sumu 4.413,145 € do 90
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalším výrokom uložil sporovým stranám zaplatiť súdny poplatok
za konanie spolu v sume 265,50 € a to žalobkyňu sumu 110,85 € a žalovaného sumu 132,75 € a
účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd konštatoval, že manželstvo sporových strán (uzavreté 30.4.1988) bolo právoplatne rozvedené

dňa 21.2.1996 rozsudkom sp. zn. 24C 444/1995, ktorým na čas po rozvode boli maloleté deti narodené
z manželstva účastníkov konania zverené žalobkyni, že účastníci konania dohodou BSM nevyporiadali,
že rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 17C 24/1996 z 1.12.2005, právoplatným 6.2.2007, bolo
zrušené právo spoločného nájmu bytu nachádzajúceho sa v M. na V. ulici č. XX, č. bytu XX, na 8.
poschodí, pozostávajúceho z dvoch izieb, kuchyne a príslušenstva, že žalobkyňa bola určená za výlučnú
nájomníčku predmetného bytu a členku družstva s tým, že žalovaný bol povinný sa z bytu vysťahovať
do 15 dní po tom, ako mu bude žalobkyňou zabezpečený náhradný byt žalobkyňou.

3.Právnesúdvecposúdilpodľa§143,§148ods.1,§149ods.1,§150,§100ods.1,§101Občianskeho
zákonníka (ďalej len“OZ“), § 120 ods. 3 O.s.p. a po vykonaní dokazovania a na základe zhodných
prejavov sporových strán súd uzavrel, že do BSM patrí cena obvyklá bytu nachádzajúceho sa v M.,
na ul. V.. XX, č. bytu XX na 8. poschodí, pozostávajúceho z dvoch izieb, kuchyne a príslušenstva, a
to v dobe jeho prevodu, z dôvodu, že po právoplatnom zrušení práva spoločného nájmu bytu, kedy sa
výlučnou nájomkyňou a členkou družstva stala žalobkyňa, bol tento byt bol prevedený na inú osobu

(dcéru strán sporu). Predmet vyporiadania BSM tvorí aj jedna z pôžičiek, ktorú po rozvode manželstva
splácala žalobkyňa výlučne zo svojich finančných prostriedkov a na pôžičku zaplatila sumu 451,27 €.
Žalovaný prejavil súhlas s tým, že jednu polovicu z takto uhradenej sumy žalobkyni nahradí. V priebehukonania sa strany sporu dohodli na vyporiadaní hnuteľných vecí patriacich do BSM a súd rešpektoval
ich vôľu týkajúcu sa tohto vyporiadania.

4. Žalobkyňa v priebehu konania vzniesla námietku premlčania ohľadom vyporiadania ceny obvyklej
za byt, argumentovala, že konanie o vyporiadanie BSM je sporovým konaním, v rámci ktorého platí,
že účastníci konania sú tí, ktorí určujú rozsah BSM, ktoré má byť súdom vyporiadané, že hodnota
predmetného bytu je majetkovým právom, preto žalovaný mal trojročnú premlčaciu lehotu, aby nárok
na časť hodnoty tohto členského podielu v konaní procesným úkonom uplatnil, že žalovaný v tejto

trojročnej lehote, počínajúc momentom zrušenia práva spoločného nájmu bytu, t.j. dňom 6.2.2007 až do
6.2.2010 toto právo neuplatnil, preto jeho právo je v celom rozsahu premlčané. Žalobkyňa poukázala
aj na rozhodnutia súdov, napr. Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1112/2006 z 23.5.2007, sp. zn.
22Cdo/1192/2007 z 26.11.2009, sp. zn. 22Cdo/2380/2007 z 22.5.2008, rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2 M Cdo 21/2005 zo 6.10.2006.

5. Súd dospel k záveru, že v čase zániku BSM (21.2.1996), mali strany sporu v nájme družstevný byt
nachádzajúci sa v M. na ul. V č. bytu XX, ku ktorému rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn.
17C 1024/1996 z 1.12.2005 bolo zrušené právo spoločného nájmu, žalobkyňa bola určená za výlučnú
nájomníčku a členku družstva a žalovaný bol povinný z predmetného bytu sa vysťahovať po tom, čo
mu žalobkyňa zabezpečí náhradný byt. Z vkladu správy katastra Košice z 18.6.2007 súd zistil, že

žalobkyňa spolu so svojím terajším manželom Ing. L. Y. nadobudla predmetný byt do BSM a následne
dňa 11.1.2008 bola uzavretá darovacia zmluva, s právoplatnosťou vkladu do katastra nehnuteľností
25.2.2008, kedy bol predmetný byt bezodplatne prevedený na W. L., dcéru strán sporu. K uplatnenej
námietke premlčania súd uviedol, že žalovaný vyporiadanie hodnoty v tom čase ešte členského podielu
predmetného bytu uplatnil na pojednávaní dňa 28.2.2008 (č.l. 181 súdneho spisu). Rozsudok o zrušení

práva spoločného nájmu bytu nadobudol právoplatnosť 6.2.2007. Právo na vyporiadanie spoločného
členstva podielu v bytovom družstve nemôže byť premlčané skôr, než je zrušené spoločné členstvo
účastníkov v bytom družstve. Preto sa právo na vyporiadanie spoločného členského podielu bývalých
manželov, ktorí sa nedohodli na zrušení spoločného práva nájmu družstevného bytu a na tom, kto z nich
bude byt naďalej užívať ako výlučný nájomca a člen družstva alebo tých manželov, o ktorých spoločných

právach vo vzťahu k bytovému družstvu nebolo rozhodnuté podľa § 705 ods. 2 veta 2 Občianskeho
zákonníka v lehote 3 rokov, nemôže premlčať skôr, než dôjde k zrušeniu práva spoločného nájmu
družstevnéhobytuaurčenia,ktobytbudenaďalejužívaťakovýlučnýčlendružstva.Všeobecnátrojročná
premlčacia lehota v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka začína plynúť dňom nasledujúcim potom,
čo k takémuto zrušeniu práva došlo. Ten z rozvedených manželov, ktorý sa nestal členom v družstve,

sa môže úspešne domáhať voči druhému manželovi zaplatenia polovice hodnoty členského podielu
titulom vyporiadania spoločného majetkového práva. Toto majetkové právo sa premlčuje vo všeobecnej
trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Dňom právoplatnosti rozhodnutia o
zrušení spoločného nájmu družstevného bytu, na základe ktorého zaniklo spoločné členstvo, sa stáva
druhý manžel jediným nájomnom a jediným členom družstva (patrí mu členský podiel), čím nadobudol

majetok určitej hodnoty. Týmto dňom vzniká druhému manželovi právo na vyporiadanie v zmysle § 149
ods. 4 posledná veta Občianskeho zákonníka, pričom týmto dňom začína plynúť aj trojročná premlčacia
doba na uplatnenie tohto práva voči druhému manželovi, nakoľko sa toto právo mohlo po prvýkrát
vykonať až týmto dňom. Rozsudok o zrušení práva spoločného nájmu bytu nadobudol právoplatnosť
dňom 6.2.2007, žalovaný uplatnil svoj nárok na vyporiadanie polovice hodnoty členského podielu dňa

28.2.2008, premlčacia lehota začala plynúť dňa 7.2.2007, uplynula dňa 8.2.2010 (dňa 7.2.2010 bola
nedeľa). Preto návrh podaný žalovaným na vyporiadanie hodnoty členského podielu bol podaný včas
a nárok podľa názoru súdu, premlčaný nie je.

6. Potom, čo sa súd prvej inštancie vysporiadal s otázkou premlčania a uzavrel, že v rámci BSM je

potrebné vyporiadať hodnotu členského podielu družstevného bytu, zisťoval, či zo strany žalobkyne bola
žalovanému zabezpečená bytová náhrada. Z vykonaného dokazovania mu vyplynulo, že žalobkyňa
bytovú náhradu žalovanému nezabezpečila. Byt bol darovaný bezodplatne dcére účastníkov konania,
ktorá sa jeho vlastníčkou stala dňa 25.2.2008. Súd konštatoval, že k uvedenému dňu zisťoval hodnotu
bytu získanú prevodom, a to cenu obvyklú, pretože ak došlo k prevodu práv a povinností, do

vyporiadania už nemožno zahrnúť zostatkovú hodnotu členského podielu, ale hodnotu prevodom zaň
získanú, vyjadrenú peňažným ekvivalentom. Sporové strany sa zhodli na tom, že hodnota bytu ku dňu
bezodplatného prevodu, t.j. ku dňu 25.2.2008 predstavovala sumu 400.000,- Sk (13.277,57 €).7. Žalobkyňa požadovala, aby sa jej uhradilo, čo zo svojho vynaložila na spoločný majetok, poukazujúc
na to, že po rozvode manželstva platila spoločnú pôžičku, ktorú nadobudli počas trvania manželstva.
Žalovaný súhlasil, že žalobkyni uhradí polovicu z ňou vynaložených finančných prostriedkov na spoločný

dlh, t.j. sumu 225,64 €. Žalobkyňa požadovala aj úhradu jednej polovice zo sumy 4.000 €, ktorú
vynaložila po rozvode manželstva na úhradu dlhov za spoločný byt účastníkov, s čím žalovaný tiež
súhlasil. Z uvedeného súd uzavrel, že žalovaný má titulom vyporiadania nahradiť žalobkyni spolu
sumu 2.225,64 €. Hodnota BSM je 13.277,57 € a z uvedenej sumy má každý z účastníkov nárok na
jednu polovicu, t.j. sumu 6.638,785 €. Po odrátaní jednotlivých nárokov účastníkov konania vzájomne

voči sebe, žalobkyňa je tak povinná titulom vyporiadania BSM účastníkov zaplatiť žalovanému sumu
4.413,145 € (6.638,785 - 2.225,64 €).

8.Knámietkežalobkyne,žepodľavyporiadacíchzásaddanýchust.§150Občianskehozákonníka(ďalej
len „OZ“) žalovaný nemá morálne ani zákonné právo na akýkoľvek nárok titulom vyporiadania BSM,
pretože žalovaný si neplnil vyživovaciu povinnosť voči deťom pochádzajúcich z manželstva účastníkov

konania, kvôli čomu bolo voči nemu vedené trestné stíhanie súd konštatoval, že z uznesenia Okresného
súdu Košice I sp. zn. 3T/79/2007 z 5.12.2007, právoplatného 28.12.2007 zistil, že voči žalovanému bolo
vedené trestné stíhanie pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 107 ods. 1 Tr. zákona, ktoré
bolo podmienečne zastavené a žalovanému bola určená skúšobná doba v trvaní 3 rokov. Z uznesenia
vyplýva, že od 1.12.2006 do 1.4.2007 si žalovaný ako nezamestnaný neplnil vyživovaciu povinnosť

určenú rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. P 33/96 zo 14.10.2004, právoplatný 11.6.2005, že
žalovaný sa ku skutku, ktorý mu bol kladený za vinu, priznal, vyjadril ľútosť a uviedol, že vyživovaciu
povinnosť si neplnil z dôvodu straty zamestnania, ocitol sa vo finančnej tiesni a teda nie z nedbanlivosti.
Zároveň vyhlásil v zmysle § 558 OZ, že si dlh na výživnom vo výške 20.000,- Sk (663,88 €) splní v
splátkach vo výške 2.000,- Sk (66,39 €) mesačne a to po dobu 10 mesiacoch pod hrozbou straty výhody

splátok. Súd sa preto nestotožnil s návrhom žalobkyne týkajúceho sa disparity podielov, pretože nemal
za preukázané, aby žalovaný si počínal nezodpovedne voči rodine, nestaral sa o jej potreby, prípadne,
aby spôsobil nejakú škodu, ktorá musela byť počas trvania manželstva uhradená.

9. Súd strany sporu zaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok v sume 265,50 € z hodnoty

vyporiadavaného majetku 13.277,57 € (2 % z predmetu konania podľa položky 6 písm. b/ prílohy zákona
č.71/1992Zb.vzneníúčinnomdo31.12.2000).Žalobkyňajepovinnázaplatiťsúdnypoplatokzakonanie
vo výške 110,58 € a žalovaný vo výške 132,75 € na účet Okresného súdku Košice I ( 265,50 € : 2 =
132,75 €, 132,75 € mínus 21,90 €- žalobkyňou zaplatený súdny poplatok za návrh) .

10. O trovách konania rozhodol súd podľa § 150 ods. 1 O.s.p., čo odôvodnil osobitným charakterom
sporu, vychádzajúc z toho, že konanie o vyporiadanie BSM, je vlastne vyústením rozvodového konania
a nemožno jednoznačne ustáliť kto zavinil tento spor a kto v akej miere bol úspešný. Žalobkyňa ani
žalovaný nemali v konaní plný úspech a je ťažko vyčísliteľné, ak nemožné, v akom pomere ten ktorý
z nich je úspešný.

11. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. d/, f/ a h/ CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla, aby

odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť jej sumu 225,64
€ a prizná jej trovy celého konania. Vo vzťahu k nároku na vyporiadanie polovice hodnoty bytu a
k ňou vznesenej námietke premlčania argumentovala, že účinným uplatnením nároku na peňažné
plnenie, ktorého účelom má byť prerušenie plynutia premlčacej doby, musí byť účinne uplatnený návrh.
K takémuto návrhu, pokiaľ ide o vyporiadanie polovice hodnoty bytu zo strany žalovaného nedošlo,

pretože z prednesu žalovaného na pojednávaní dňa 28.2.2008 nevyplynulo, že si tento nárok uplatňuje.
Jeho právna zástupkyňa len prehlásila, že so späťvzatím žaloby nesúhlasí z dôvodu, že predmetom
vyporiadania nebola hodnota členského podielu bytu v bytovom družstve. Pokiaľ súd prihliadol na údajné
uplatnenie práva zo strany žalovaného a zároveň neprihliadol na vedomosť žalovaného o spôsobe
účinného uplatnenia práva, napriek ktorej svoje právo neuplatnil , a napriek tomu rozhodol, že nárok

žalovaného bol účinne uplatnený, suploval tak hmotnoprávne ale aj procesné povinnosti žalovaného
neodôvodnene v neprospech žalobkyne, čím sa dopustil vady konania majúcej za následok nesprávne
rozhodnutie o veci (prihliadol na skutočnosť, ktorá nevyplynula a opomenul rozhodnú skutočnosť,
ktorá vyšla v konaní najavo), čím je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP. Pokiaľkonajúci súd zhodnotil, že nárok žalovaného premlčaný nie je, hoci k jeho účinnému uplatneniu nedošlo
(premlčacia doba jeho uplatnenia márne uplynula), dopustil sa súd aj pochybenia spočívajúceho v
nesprávnom právnom posúdení, čím je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Žalobkyňa

trvala na tom, že (pokiaľ sa súd nestotožní s premlčaním nároku žalovaného na vyporiadanie polovice
hodnoty bytu), že existujú okolnosti, ktoré odôvodňujú disparitu podielov strán sporu pri vyporiadaní
BSM podľa § 150 OZ. Nestotožnila sa s tvrdením súdu, že neuniesla dôkazné bremeno pri hodnotení
splnenia podmienok pre disparitu podielov. Tvrdila, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ona sa
starala o spoločné dcéry, obstarávala uspokojovanie ich potrieb, pretože žalovaný si neplnil vyživovaciu

povinnosť, zaslúžila sa o udržanie bytu, keď bola nútená uhradiť dlžoby za žalovaného, a tento byt
darovala spoločnej dcére strán sporu, nešlo teda o modifikáciu majetku BSM, z ktorej by mala akýkoľvek
prospech a žalovaný akýkoľvek úbytok na majetku. Súd dospel k nesprávnemu skutkovému záveru o
nesplnení podmienok pre disparitu podielov, čím je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP.
Súd nezákonne odňal dokazovaním zisteným skutočnostiam dôkaznú silu v žalobkyňou namietanom
smere nutnosti aplikácie disparity podielov strán sporu bez dôkazného podkladu (keď súd konštatoval

absenciu zavinenia žalovaného vo vzťahu k neplneniu vyživovacej povinnosti ako aj zhodnotením, že
žalobkyňa údajne plnila úhradou vo výške 4.000 € spoločné dlhy, pričom išlo o výlučné dlhy žalovaného),
čo malo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, teda odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/
CSP. Mala za to, že odôvodnenie výroku o náhrade trov konania neobsahuje dostatočné odôvodnenie
dôvodov, ktoré konajúci súd považuje za hodné osobitného zreteľa.

12. Žalovaný bol v odvolacom konaní nečinný.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa
5.10.2017 na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 a § 219 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379
a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok je vecne
správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol dňa 6.6.2016, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku
(do30.6.2016),odvolaniežalobkynebolopodanébolopodané26.7.2016,tedapočasúčinnostiCivilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“, účinný od 1.7.2016).

15. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

16. Podľa ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

17. Žalobkyňa uplatnila odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP.

18. Dôvodom na odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP je existencia inej vady majúcej za následok
nesprávnerozhodnutievoveci.Vadykonaniasúvymedzenéveľmivšeobecne,pretodôvodomodvolania
podľa tohto ustanovenia môže byť akákoľvek vada konania, ktorej následkom je možnosť nesprávneho

rozhodnutia vo veci. O konaní možno povedať, že je postihnuté vadou, ak bolo porušené ktorékoľvek
z ustanovení zákona, upravujúcich vedenie konania od jeho začiatku až do jeho skončenia. Spravidla
je takouto vadou napr. porušenie poučovacej povinnosti súdu spočívajúcej v prekročení § 5 ods. 1
O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), prihliadnutie na skutočnosti a dôkazy, ktoré
účastník predložil alebo označil až po vyhlásení uznesenia, ktorým bolo dokazovanie skončené a pod.

Na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.

19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre

jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkovézistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce

skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je
logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré
vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo,
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z

§ 191- § 194 CSP.

20. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na
daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil
nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

21. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

22. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani
nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými

dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. §
133 až § 135 O.s.p. účinných v čase jeho rozhodovania alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval
nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je
ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci.

23. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p.
účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo

zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil,
preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

24. Správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo

také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalobkyne
nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

25. Žalobkyňa v odvolaní argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej
inštancie, s ktorými sa súd náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci samej. Odvolacie

námietky žalobkyne nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Ani počas
odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.

26. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalobkyne, podľa ktorej súd prvej inštancie
vyporiadalajmajetok,ktorýstranysporuneurobilipredmetomvyporiadaniaanesprávnepretovyporiadal

aj hodnotu členského podielu družstevného bytu.

27. V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), ktoré sa
začína len na návrh, súd po vyporiadavanom majetku z BSM síce nepátra a vychádza zo skutkového
opisu vecí tak, ako ho vykonali strany, ale nie je viazaný návrhmi strán, a to ani pokiaľ ide o rozsah

tohto spoluvlastníctva, ani pri posúdení právnej otázky, či určitý majetok patrí do nevyporiadaného BSM.
Rovnako súd nie je viazaný návrhmi strán ani pokiaľ ide o spôsob vyporiadania BSM, pretože spôsob
vyrovnania vzťahu medzi nimi vyplýva zo zákona. Konanie o vyporiadanie BSM je konaním osobitým, ide
o tzv. iudicium duplex, v ktorom obe strany majú postavenie žalobcu a žalovaného. Súd prvej inštanciepreto postupoval správne, ak po prednese žalovaného na pojednávaní 28.2.2008, kedy nesúhlasil so
zastavením konania z dôvodu, že predmetom vyporiadania nebola hodnota členského podielu bytu,
vykonalvšetkopotrebnédokazovanieohľadommajetku,ktorýnadobudlistranyzatrvaniaichmanželstva

do bezpodielového spoluvlastníctva, v tomto konkrétnom prípade ohľadne hodnoty členského podielu
bytu. Súd výkladom dospel k správnemu záveru, že tento prednes žalovaného smeroval k tomu, že
chce ako strana sporu vyporiadať túto majetkovú hodnotu, a teda uplatnil návrh na vyporiadanie hodnoty
členského podielu bytu. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalobkyňou v súvislosti s návrhom
žalovaného na vyporiadanie hodnoty členského podielu, odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom

súdu prvej inštancie, že nárok uplatnený žalovaným nie je premlčaný a v podrobnostiach poukazuje na
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj na bod 5. tohto odôvodnenia.

28.Vdanomprípadesastranydohodlinavyporiadaníhnuteľnýchvecí apredmetomvyporiadaniaostala
hodnotačlenskéhopodieludružstevnéhobytunaV.12vM.,ktorústranynenamietali.Rozhodnutímsúdu
vinejprávnejvecitýchtostránsporu(žalobkyneažalovaného)bolozrušenéichprávospoločnéhonájmu

bytu, žalobkyňa bola určená za výlučnú nájomníčku bytu a členku bytového družstva. V predmetnom
konaní (o zrušenie práva spoločného nájmu bytu) sa ale nerozhodovalo o majetkovom vyporiadaní
bývalých manželov ohľadom ich spoločného majetkového práva. Členský podiel manželov v bytovom
družstve je majetkovou hodnotou, ktorú treba vyporiadať v rámci vyporiadania BSM. Súd pri tomto
vyporiadaní musí na ňu prihliadnuť ako na iné spoločné majetkové hodnoty manželov. Pri vyporiadaní

sa berú do úvahy cenové pomery v čase vyporiadania, teda hodnotu členského podielu treba vyjadriť
ako všeobecnú (trhovú) cenu. Pri vyporiadaní BSM je rozhodujúce, že určitá vec v čase jeho zániku
existovala a z tohto hľadiska je v preskúmavanom prípade irelevantné, že byt je v súčasnosti vo
vlastníctve tretej osoby (dcéry strán sporu) na základe darovacej zmluvy a že preto podľa odvolacích
námietok žalobkyne nešlo o modifikáciu majetku BSM, z ktorej by mala prospech.

29. K odvolacej námietke žalobkyne o nesprávnej aplikácii zásady parity pri vyporiadaní BSM, poukazuje
odvolací súd na to, že podľa § 150 OZ sa pri vyporiadaní vychádza z toho, že podiely oboch
manželov sú rovnaké. Citované ustanovenie upravuje zásady, z ktorých treba vyhádzať pri vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva

manželov je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Základnou
zásadou pre vykonanie vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je, že podiely oboch manželov
sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady však zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj
iným pomerom. Výšku podielov môže ovplyvniť napríklad skutočnosť, že niektorý z manželov sa napriek
svojim schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu, že sa nepričiňoval (hoci mohol) o nadobudnutie

a zveľaďovanie spoločných vecí a podobne. Pre úvahu o (ne)rovnosti podielov je významné, ako
sa každý z manželov v priebehu manželstva staral o rodinu (spoločnú domácnosť, či uspokojovanie
spoločných potrieb) a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ

na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

30. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že proti žalovanému bolo dňa 9.5.2007 uznesením
ČVS: ORP-742/2-OSV-K-2007 vznesené obvinenie za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1 Trestného zákona. Z uznania dlhu podľa § 558 OZ spísaného dňa 27.11.2007 pred probačným

a mediačným úradníkom Okresného súdu Košice I bolo zistené, že žalovaný uznal svoj dlh vo výške
20.000,-Sk z titulu zanedbania povinnej výživy a zaviazal sa ho splácať po dobu 10 mesiacov v splátkach
po 2.000,-Sk, prvú splátku uhradil v mesiaci august 2007, s tým, že ak vynechá čo i len jednu splátku
stane sa celý dlh splatný naraz.

31. Súd prvej inštancie vychádzajúc z uznesenia Okresného súdu 3T 79/2007 z 5.12.2007 zistil, že síce
žalovaný si v období od 1.12.2006 do 1.4.2007 neplnil vyživovaciu povinnosť, ale ku skutku sa priznal,
vyjadrilľútosťauviedol,ževyživovaciupovinnosťsineplnilzdôvodustratyzamestnania,bolvofinančnej
tiesni, teda vyživovaciu povinnosť si neplnil nie z nedbanlivosti. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom
prvej inštancie, že neplnenie vyživovacej povinnosti z uvedeného dôvodu pri následnom uznaní dlhu na

výživnom a zaviazaní sa splácať ho, nie sú dôvodom pre disparitu podielov pri vyporiadavaní BSM.

32. K odvolacej námietke žalobkyne, že výlučne za žalovaného uhradila dlh vo výške 4.000 €, ktorý
mal vzniknúť na byte na V. XX, ktorého bola nájomkyňou, odvolací súd uvádza, že podľa rozsudkuOkresného súdu Košice I sp. zn. 17C 1024/1996-268, bola žalobkyňa výlučnou nájomkyňou bytu č. XX
od 6.2.2007 (právoplatnosť rozsudku), preto len ona mala povinnosť znášať platby súvisiace s užívaním
predmetného bytu. Vlastníčkou predmetného bytu bola od 25.6.2007. Ak po rozvode manželstva, resp.

po tom čo bola výlučnou nájomkyňou bytu a následne jeho vlastníčkou, v súvislosti s užívaním bytu
zaplatila nejaké platby za byt, napriek tomu, že ho neužívala, mohla sa ich domáhať od žalovaného
žalobou na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale nie v tomto konaní o vyporiadanie BSM. Naviac
v tomto konaní z vykonaného dokazovania ani nevyplynulo, dokedy žalovaný býval v byte na V. 12 a
dokedy mala žalobkyňa zaňho platiť, teda žalobkyňa v tomto smere neuniesla svoje dôkazné bremeno.

33. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie stupňa správne a úplne zistil skutkový stav veci,
takto zistený skutkový stav podradil pod relevantné ustanovenia hmotného práva, ktoré na danú vec
správne aplikoval a interpretoval. Konanie ani rozhodnutie netrpí žiadnou z vád, ktoré by boli dôvodom
na zrušenie rozsudku podľa § 389 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie pri hodnotení vykonaných dôkazov
postupoval v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. účinných v čase jeho rozhodovania, skutkové zistenia

vychádzajú z vykonaného dokazovania a odvolací súd nezistil, žeby súd prvej inštancie opomenul
niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie o veci samej. Žalobkyňa v odvolaní
argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd
náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci samej. Odvolacie námietky žalobkyne nie sú
spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

34. Žalobkyňa namietala, že rozsudok je vo výroku o trovách konania nepresvedčivý, neodôvodnený,
arbitrárny a neobsahuje dostatočné odôvodnenie dôvodov, ktoré konajúci súd považuje za hodné
osobitného zreteľa. Odvolací súd sa s touto odvolacou námietkou nestotožňuje. Súd prvej inštancie
uviedol,žekonanieovyporiadanieBSMsaviedlozdôvodu,žesporovéstranysanedokázalimimosúdne

dohodnúť, že ide o osobitý spor, kde nemožno jednoznačne ustáliť, kto ho zavinil a kto v akej miere je
úspešný. Súd prvej inštancie teda riadne odôvodnil v čom vidí dôvody hodné osobitného zreteľa pre
použitie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Jeho rozhodnutiu nemožno
vytknúť arbitrárnosť ani nepreskúmateľnosť. Odvolací súd si osvojuje v plnom rozsahu názor súdu prvej
inštancie, pokiaľ ide o výrok o náhrade trov konania, naviac odvolací súd vo vzťahu k náhrade trov

konania konštatuje, že žalovaný bol v konaní pred súdom prvej inštancie úspešnejší ako žalobkyňa, ale
vzhľadom na charakter prerokúvanej veci mu súd nepriznal náhrada trov konania vychádzajúc z ust. §
150 ods. 1 O.s.p., s čím sa odvolací súd ako vyššie uviedol v plnej miere stotožňuje.

35. Vzhľadom na uvedené dôvody, odvolací súd dospel k záveru, že námietky žalobkyne v odvolaní sú

neopodstatnené, preto podľa § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil vo veci samej ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania.

36. Žalobkyňa nemala úspech v odvolacom konaní, žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, ale
žiadne trovy mu v odvolacom konaní nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP).

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.