Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. február 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/191/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116214679
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4116214679.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Štefánikova 8, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: T. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Na
B. XX/XX, o zaplatenie 1.320,05 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Nitra z 12. júla 2017, č. k. 10C/270/2016-64, v spojení s uznesením z 27. októbra 2017, č. k.
10C/270/2016-94, v spojení s uznesením z 29. júna 2018, č. k. 10C/270/2016-101, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti týkajúcej sa

náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 242,83
eura s 8,75% ročným úrokom z omeškania od 02.06.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania v
sume 280,89 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Konanie o
zaplatenie sumy 20,10 eura so 16,02% ročným úrokom od 02.06.2016 do 29.06.2016, s 8,75% ročným
úrokom z omeškania od 02.06.2016 do 29.09.2016 a úrokov z omeškania v sume 280,89 eura zastavil.

Zároveň žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa
21. 10. 2011 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá úverová zmluva č. XXXXXX, na základe ktorej
žalobca poskytol žalovanému, ako dlžníkovi, úver vo výške 3.545 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť
60-timi mesačnými anuitnými splátkami prvú až predposlednú po 86,25 eura, t. j . 5.088,75 eura (59 x
86,25 eura) a poslednú vo výške vypočítanej žalobcom podľa priebehu splácania úveru, splatné vždy
do 20-teho dňa v mesiaci, prvá dňa 20.11.2011 a posledná dňa 20.10.2016. Zároveň boli zakotvené
poplatky, a to za vedenie účtu v sume 2,20 eura mesačne, t. j. celkom 132 eura (60 x 2,20 eura) a

za poskytnutie úveru 35,45 eura. Celkovo žalovaný má zaplatiť žalobcovi 5.342,45 eura a keďže na
splátkach a poplatkoch mal žalovaný zaplatiť žalobcovi 5.256,20 eura (5.088,75 eura + 132 eur + 35,45
eura) bolo možné určiť poslednú splátku výpočtom vo výške 86,25 eura (5.342,45 eura - 5.256,20 eura)
bez ohľadu na to, či bola alebo nebola amortizačná tabuľka súčasťou zmluvy. Ďalej bola v zmluve
uvedená priemerná RPMN 20,65 eura a správne 19,15 eura, ktorá zahŕňala aj náklady žalovaného na
poplatkoch. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania so splátkami za čas dlhší ako tri mesiace, posledná
vnovembri2012,žalobcavyhlásilsplatnosťceléhoúveruk05.06.2013,pričomktomutodňuevidovaldlh

žalovaného vo výške 2.979,31 eura. Žalovaný však uhradil po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
sumu 2.736,48 eura. Úverovú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú. Právne vec odôvodnil v
zmysle § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, 5, 9, § 565, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej
aj „OZ“) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 497 Obchodného zákonníka, § 9 ods. 2 zák.č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Mal preukázané, že žaloba je sčasti dôvodná, pretože
žalovaný žalobcovi pohľadávku v uvedenej výške neuhradil. Mal povinnosť vrátiť zostatok nesplateného
úveru ku dňu zosplatnenia vo výške 2.979,31 eura. Žalovaný po zosplatnení uhradil sumu 2.736,48 eura,

ktoré žalobca započítal okrem istiny aj na úroky, ktoré v konaní od žalovaného požadoval. Tento nárok
mu však nepatrí, pretože zosplatnením úveru prišlo k zmene záväzku a k vzniku práva požadovať od
žalovaného jednorazové okamžité vrátenie celej poskytnutej sumy a povinnosti žalovaného túto sumu
zaplatiť. Keďže zostatok činila suma 2.979,31 eura a podľa histórie žalovaný zaplatil 2.736,48 eura, ktoré
protiprávne započítal aj na úroky, rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 242,83 eura

(2.979,31 eura - 2.736,48 eura) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Do omeškania sa žalovaný dostal
dňom 02.06.2016 s poukazom na § 3 ods. 1, § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Rozhodnutie
o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj
„CSP“) a keďže úspešnejšiemu žalovanému žiadne trovy nevznikli, nepriznal mu ich.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a to v jeho zamietajúcej

časti, domáhajúc sa jeho zmeny tak, že žalovaný bude povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.057,12
eura, úrok vo výške 16,02% zo sumy 1.299,05 eura od 30.09.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 8,75% zo sumy 1.057,12 eura od 30.09.2016 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške
0,60% zo sumy 242,83 eura od 02.06.2016 do zaplatenia. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že
rozhodnutie považuje, v zamietajúcej časti, za nesprávne, pretože vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Podľa čl. 5 ods. 4 druhej vety zmluvy o úvere, vznikom
povinnosti platiť úrok z omeškania, povinnosť dlžníka platiť dohodnuté úroky nezaniká. Je tu explicitne
vyjadrená povinnosť dlžníka zaplatiť úroky z nesplateného úveru odo dňa jeho prvého čerpania, až
do jeho skutočného zaplatenia. Úroky sú súčasťou peňažného záväzku dlžníka, a preto dôsledkom
omeškania s ich platením je zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť úroky z omeškania. V citovanom

rozhodnutíNSSR4Obo/143/1998sasúdnezaoberalprípustnosťouparalelnéhoúročeniaistinyúverovej
pohľadávky popri úrokoch z omeškania. Treba dôsledne odlišovať úroky ako odplatu za poskytnutie
finančných prostriedkov a úroky, ktoré vzniknú pri nesplnení záväzku vyplývajúceho zo zmluvy. Obidva
úroky môžu byť veriteľom požadované vedľa seba bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná alebo nejedná
o občianskoprávny vzťah. Uplatnenie práva na úroky z úveru sa nevylučuje s uplatnením práva na úroky

z omeškania. Tieto dva nároky svedčia veriteľovi súbežne až do momentu, kým je úver dlžníkom riadne
zaplatený. Úrok z úveru nemá sankčný charakter, a preto ho nemožno zamieňať s úrokom z omeškania.
Okamihom vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, nemôže dôjsť k zániku práva veriteľa na zmluvne
dohodnutý úver. Je povinnosťou dlžníka platiť úroky až do vrátenia celého úveru. Ide o dva rozdielne
inštitúty, ktoré sa odlišujú svojou podstatou, ako aj funkciami, všeobecne treba vychádzať z toho, že

pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a jednak
na úrok z omeškania. Postavenie dlžníka je lepšie v prípade porušenia záväzku (nesplácanie úveru),
než v prípade riadneho plnenia povinností. Predčasným zosplatnením úveru v dôsledku porušenia
povinnosti žalovaným tak paradoxne dochádza k jeho ekonomicky výhodnejšiemu postaveniu, keď
namiesto povinnosti zaplatiť žalobcovi aj zmluvne dohodnuté úroky vo výške 16,02% popri úrokoch z

omeškania (ako zákonom stanovenej sankcie), je žalovaný povinný zaplatiť iba úrok z omeškania.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou

osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) s verejným
vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako

vecne správny potvrdiť. Výrok rozsudku, ktorým bolo sčasti konanie zastavené a čiastočne vyhovené,
pre absenciu odvolania nadobudol právoplatnosť.

5. V prejednávanej veci sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 1.320,05 eura s ročným
úrokom vo výške 16,02% od 02.06.2016 do zaplatenia a s 8,75 % úrokom z omeškania od 02.06.2016

do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 280,89 eura, pričom žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným
uzatvoril dňa 21. 10. 2011 úverovú zmluvu č. XXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému,
ako dlžníkovi, úver vo výške 3.545 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť 60-timi mesačnými anuitnými
splátkami, prvú až predposlednú, po 86,25 eura, t. j, 5.088,75 eura (59 x 86,25 eura) a poslednú vo výškevypočítanej žalobcom podľa priebehu splácania úveru splatné vždy do 20.-teho dňa v mesiaci, prvá dňa
20.11.2011 a posledná dňa 20.10.2016. Zároveň boli zakotvené poplatky za vedenie účtu v sume 2,20
eura mesačne, t. j. celkom 132 eura (60 x 2,20 eura) a za poskytnutie úveru 35,45 eura. Žalovaný zo

zostatku nesplateného úveru ku dňu zosplatnenia vo výške 2.979,31 eura, zaplatil 2.736,48 eura. Súd
prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom.

6.Podľa§387ods.1,2CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako

aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

8. Pokiaľ ide o vec samú, je potrebné konštatovať, že vo vzťahu k zamietajúcej časti výroku rozsudku
súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne skutkový

stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie
zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového
stavu. Na týchto skutkových a právnych zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu
odvolacieho konania. Odvolací súd sa preto stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a s
osvojením náležitého a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu, na ktoré v

plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu a na zvýraznenie správnosti
napadnutého rozsudku dodáva nasledovné.

9. Žalobca v podanom odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

10. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny
právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

11. Je nepochybné, že vyššie uvedená úverová zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je

štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa,
pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z
uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka

o spotrebiteľských zmluvách.

12. Je nutné prisvedčiť právnej argumentácii súdu prvej inštancie v súvislosti s tvrdením, že podľa
ustálenej súdnej praxe (uznesenie ÚS SR sp. zn IV. ÚS 476/2012 zo dňa 18.09. 2012) vyplýva, že
dohodnutéúroky(zmluvnéúroky)zposkytnutýchprostriedkovpatrialendosplatnostidlhu(jehosplátok).

Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (R 59/1998, 4Obo/143/1998). Takýto
záver Ústavného súdu je logický, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo
k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru ako aj úrokov z omeškania, čo by
spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi.

13. Odvolací súd vyzdvihuje, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca), pristúpil k tomu, že považuje
celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie
už úrokov z úveru. Správne túto situáciu vyhodnotil súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia
a v závislosti od toho upravil sumu, ktorú je možné priznať žalobcovi a správne uzavrel, že nie je možnépriznať úroky z úveru za čas po splatnosti celého úveru, pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z
omeškania tak, ako to vyplýva z citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/1998.

14. K námietkam žalobcu uvedených v odvolaní odvolací súd udáva, že žalobca sa dovoláva nárokov na
odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný stav zákonnej domnienky, teda trvanie
záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v
termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav netrvá, je zrejmé, že došlo k zmene záväzku, ktorá
bola privodená omeškaním spotrebiteľa a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa.

V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné objasniť inštitút predčasného zosplatnenia úveru
a jeho právny režim.

15. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové okamžité vrátenie celej požičanej
istiny, kým dohodnutý úrok predstavuje cenu, za ktorú veriteľ poskytuje dlžníkovi istinu k dispozícii. Tento

zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného
záväzku. Takýto úrok predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru
v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové
vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov, kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Teda
zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných

peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozícii s
istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca nárok veriteľ na úroky za požičané peňažné
prostriedky od spotrebiteľa. Ak teda spotrebiteľ už nemá právny titul na peňažné prostriedky u seba tieto
užívať, niet dôvodu už na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by si spotrebiteľ
mal právo držby finančných prostriedkov, inak by nastal nespravodlivý a ústavne nekonformný stav pre

spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal
nárok na úroky zo zmluvy. Išlo by teda o stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej
zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky, ako keby k zmene záväzku nedošlo.
Spotrebiteľ by nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolané
zmenouzáväzku.Navyšebydošlokhrubejnadvládeveriteľa,akbyboltentonečinnýprivymáhanísvojej

pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj pri svojej potencionálnej nečinnosti. Takéto správanie
dodávateľa nemôže byť podporované a požívať právnu ochranu.

16. Odvolací súd dodáva, že i akákoľvek dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z omeškania,
prípadne ďalších sankciách, platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splatenia

úveru, spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavujú značné zhoršenie postavenia
spotrebiteľaoprotizákonnémupravidlu,ktoréchránispotrebiteľavúverovýchvzťahochprednadmerným
navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne
dojednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne. Odvolací súd sa
preto stotožňuje s názorom o neplatnosti takejto dohody (o úrokoch popri úrokoch z omeškania) pre

rozpor so zákonom (§ 39 a § 52 ods. 2 v spojení s § 517 ods. 2 OZ).

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietajúcej časti a v naň nadväzujúcom výroku o
náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP.

18. O náhrade trov odvolacieho rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a v
danomprípadeúspešnémužalovanémunáhradutrovodvolaciehokonanianepriznal,pretoževpriebehu
odvolacieho konania mu žiadne trovy nevznikli, čím bol daný dôvod pre aplikáciu článku 4 CSP.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanieje podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).