Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. marec 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/172/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117224525
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117224525.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: O. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O., L. G. 6, právne zastúpený: B.. Igor Šafranko, advokát so sídlom Svidník, Sov. hrdinov 163/66,
proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598 so sídlom Bratislava, Pribinova 25, v konaní
o primerané finančné zadosťučinenie 500,- Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 15Csp/274/2017-47 zo dňa 22.05.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
primerané finančné zadosťučinenie 500,- Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II.
uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 3 ods.5 a § 5a ods.1 zákona č.250/2007
Z.z.

3. V spotrebiteľských vzťahoch určité povinnosti vznikajú i dodávateľom. Jednou z týchto povinností
je i povinnosť upravená v ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vychádzajúc z
tohto ustanovenia proti porušeniam práv a povinnosti ustanovených týmto zákonom s cieľom ochrany
spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Spotrebiteľ,
ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Jediným

predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva,
aby spotrebiteľovi bola skutočne privodená nejaká ujma. Postačí, ak k takémuto porušeniu práva alebo
povinnosti dôjde. V prejednávanej veci sp.zn. 12C/458/2015 to bol žalovaný, kto predložil spotrebiteľovi
na podpis Dohodu o zrážkach zo mzdy bez toho, aby mu dal možnosť dohodu odmietnuť, a aby ho vôbec
o tomto inštitúte poučil. Účelom a zmyslom § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je
odškodniť spotrebiteľa za diskomfort, ktorý nastal z dôvodu, že spotrebiteľ sa rozhodol uplatniť ochranu

proti porušeniu práv a povinností zo strany dodávateľa na súde, pričom v tomto konaní bol úspešný.
Z hypotézy citovanej právnej normy jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľ musí byť pri uplatňovaní
práva úspešný. Iba za tohto predpokladu mu vznikne právo na priznanie finančného zadosťučinenia.
V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca v konaní sp.zn. 12C/458/2015 namietal použitie Dohodyo zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 09.03.2015 uzavretej k Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXX dňa 09.03.2015 a v konaní bol úspešný. Súd preto nevidel dôvod žalobe nevyhovieť
a priznal žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie v požadovanej výške 500,- Eur s povinnosťou

žalovaného uhradiť sumu v lehote 3 dní po právoplatnosti rozsudku. Výrok o trovách konania odôvodnil
súd prvej inštancie ust.§ 251, § 255 ods.1,2 a § 262 ods.1,2 Civilného sporového poriadku (ďalej
C.s.p.). Konštatoval, že o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa pomeru úspechu, keď plne
úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu od neúspešného žalovaného v rozsahu 100 %.
Zároveň konštatoval, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

4. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd podľa ust.§ 391
ods.1 C.s.p. rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal
úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho konania. Žalovaný poukázal na znenie
ust.§ 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Zároveň uviedol, že neuznáva žalobcom

uplatnený nárok na finančné zadosťučinenie ani čo do dôvodu ani čo do výšky. Zdôraznil, že žalobca
nijakým relevantným spôsobom neodôvodnil vznesený nárok, a preto mu finančné zadosťučinenie
neprislúcha. Neexistuje žiaden relevantný dôvod na jeho priznanie. Žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala
priznanie finančného zadosťučinenia žalobcovi nevznikla. Žalobca plnil veriteľovi len to, s čím spočiatku
súhlasil a bol o tom dostatočne informovaný. Preto má žalovaný za to, že žiadna ujma nevznikla.

Okrem iného sumu, ktorú žalobca vyčíslil neodôvodnil a nepodložil žiadnym relevantným dokladom.
Primerané finančné zadosťučinenie je nutné chápať ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu
vyjadrenú v rôznych formách. Priznanie žalobcom požadovaných finančných prostriedkov prichádza do
úvahy v tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné už napraviť inak. Z toho logicky vyplýva,
že už neprichádza do úvahy uvedenie veci do pôvodného stavu, resp. zrušenie rozhodnutia. Žalobca

neplatil splátky podľa dohody o plnení v splátkach, čím sa dostal do omeškania. Žalovaný zdôraznil
znova, že svoj nárok relevantným spôsobom neodôvodnil. Žalobca vo svojom návrhu vôbec neuvádza
na základe porušenia akého práva alebo povinnosti ustanovenej Zákonom o ochrane spotrebiteľa
a osobitnými predpismi si voči žalovanému uplatňuje nárok na primerané finančné zadosťučinenie.
Nešpecifikuje v návrhu aká ujma mu mala byť ako spotrebiteľovi spôsobená. Nepreukázal, že by v

návrhu nešpecifikované porušenie práva alebo povinnosti zo strany žalovaného bolo spôsobilé privodiť
mu ako spotrebiteľovi ujmu. Zároveň neuviedol na základe čoho určil výšku požadovaného primeraného
finančného zadosťučinenia na sumu 500,- Eur. Žalovaný zároveň poukázal na článok 5 C.s.p., teda
že zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Zároveň poukázal na dôležitý gramatický výklad
slova primerane v rôznych slovníkoch slovenského jazyka, zároveň, že nie je naplnená základná zásada

C.s.p. v zmysle článku 8 a to, že strany sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
Dokazovať je povinný každý kto v spore niečo tvrdí. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/196/2009 a sp.zn. 5Obo/52/2010.

5. Odvolanie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu na vyjadrenie. Vyjadrenie zaslané nebolo.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote § 362 ods.1 C.s.p.) oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.) preskúmal rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo

v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.§ 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p.
a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke
Krajského súdu v Prešove dňa 27.02.2019 a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistenej

skutočnosti vyvodil aj správne právne závery. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na uvedenom
nič nezmenilo. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom
rozsahu v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. poukazuje.

8. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím dôvodom odvolací

súd uvádza, že nie je možné súhlasiť so žalovaným, že v konaní nebolo preukázané splnenie
všetkých zákonných podmienok v zmysle § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. Podmienky ohľadom
úspešného uplatnenia porušenia práv alebo povinnosti splnené boli. Správne súd prvej inštancie
poukázalnarozsudokOkresnéhosúduPrešovsp.zn.12C/458/2015zodňa13.04.2017,ktorýnadobudolprávoplatnosť dňa 10.05.2017. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že Okresný súd Prešov rozhodol tak, že
žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 09.03.2015,
uzavretej k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, zo dňa 09.03.2015. Žalobca má vo vzťahu

k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania. Z odôvodnenia tohto
rozsudku vyplýva, že z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy nie je zrejmé, že by pred jej uzavretím bol
žalobca ako spotrebiteľ poučený o následkoch jej uzavretia a ani to, že by mal možnosť túto dohodu
odmietnuť. Žalobca vo svojej výpovedi poukázal na to, že dohoda mu bola predložená k podpisu
spolu so zmluvou, a to bez poučenia o tom, čo to dohoda o zrážkach zo mzdy vôbec je. Okrem

toho, že možnosť odmietnuť dohodu nebola súčasťou dohody, žalovaný nepredložil súdu ani žiaden
dôkaz, ktorým by splnenie týchto dvoch podmienok preukazoval. Z uvedených dôvodov súd vzhľadom
na zistenie, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatným právnym úkonom, čo súd posudzoval ako
predbežnú otázku, žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach
zo mzdy tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Navyše je potrebné prisvedčiť námietke
zástupcovi žalobkyne, že predmetný spotrebiteľský úver, resp. zmluva o spotrebiteľskom úvere zo

dňa 09.03.2015 neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy čo spôsobuje, že v zmysle § 11 ods.
1 ZoSÚ je predmetný spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov a v prípade použitia dohody o
zrážkach zo mzdy umožňuje dodávateľovi (žalovanému) siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa tým,
že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných zmluvných podmienok. Spôsobuje tým podľa názoru

súdu hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takému konaniu podriadiť bez
predchádzajúcej súdnej kontroly.

9. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu opierajúci sa o ust. § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Citované ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje

právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní
porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné
uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými

predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu.
Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto
súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Odvolací súd
osobitne zdôrazňuje, že je pritom bez právneho významu, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože
postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy.

10. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku
účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút
náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného
práva v podmienkach Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu.

Pre porovnanie sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a exemplary damages
v práve Veľkej Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr
potrestať žalovaného za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým
žalobcovi spôsobil škodu a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto
konania v budúcnosti. Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne. Jazyk

európskych predpisov a judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda
funkciu preventívnu (porov. najmä používanie adjektíva "odradzujúci").

11. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobca ako spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľskej zmluve a tiež má právo domáhať sa, aby sa dodávateľ

zdržal protiprávneho konania, odstránil protiprávny stav a za podmienky, že si na súde úspešne uplatní
porušenie práva, alebo povinnosti stanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa má
právo aj na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva, alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom zodpovedá.

12. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že nárok na primerané finančné zadosťučinenie nie je závislý
na tom, či k vzniku ujmy aj reálne došlo alebo nie. Na to, aby súd priznal spotrebiteľovi nárok na
primerané finančné zadosťučinenie úplne postačuje samotná existencia hrozby vzniku ujmy počas
účinnosti zákona č. 250/2007 Z.z. Preto odvolací súd konštatuje, že za daného stavu vzhľadom nazávažné a viacnásobné porušenie práv žalobcu zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobca
úspešnej domohol na všeobecnom súde sa priznanie finančného zadosťučinenia javí ako plne
dôvodné. Aj podľa názoru odvolacieho súdu priznaná výška finančného zadosťučinenia 500,- Eur je

primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobcu a zodpovedá účelu, teda poskytnúť satisfakciu
spotrebiteľovi a odradí dodávateľa od porušenia práv spotrebiteľov. Odvolací súd má za to, že takéto
finančné zadosťučinenie vo výške 500,- Eur vo vzťahu k žalobcovi ako spotrebiteľovi nepredstavuje
neopodstatnené a neprimerané obohacovanie sa, či duplicitné uplatňovanie nároku spotrebiteľa. V
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na prednes právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa

22.05.2018vreakciínapísomnévyjadreniežalovaného,žezdohodyozrážkachzomzdy,ktorúžalovaný
predložil zamestnávateľovi žalobcu mohla vzniknúť bližšie nešpecifikovaná škoda, pretože žalovaný
ani neuviedol aká je výška dlhu, iba žiadal vykonávať zrážky zo mzdy a zároveň dobu vykonávania
zrážok časovo neohraničil. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca v konaní sp.zn. 12C/458/2015
namietal použitie dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 09.03.2015 uzavretej k zmluve o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 09.03.2015 a v konaní bol úspešný. Úvaha súdu prvej

inštancie, že nevidel dôvod žalobe nevyhovieť a považoval za primerané finančné zadosťučinenie v
požadovanej výške 500,- Eur, zodpovedá pravidlám formálnej logiky, keď sa súd prvej inštancie stotožnil
s výškou primeraného finančného zadosťučinenia tak ako žiadal žalobca.

13. Súd prvej inštancie správne rozhodol. Správny je i výrok o trovách konania. Preto odvolací súd

postupom podľa ust.§ 387 ods.1,2 C.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s ust. § 251 a § 255 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi nebola priznaná
náhrada trov odvolacieho konania z dôvodu, že mu preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania

zo spisu nevyplývajú. Neúspešný žalovaný nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo. Preto
odvolací súd v súlade so zásadou hospodárnosti vyslovil, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho
konania nepriznáva.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.