Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. august 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 63Cb/135/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117225642
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Holečková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6117225642.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci žalobcu: SYSTEMS SECURITY SERVICE, s.r.o., so sídlom:
J. Kozáčeka 8, 960 01 Zvolen, IČO: 45 557 195, právne zastúpený: Ulianko & partners, s.r.o., so sídlom:
Nám SNP 37, 960 01 Zvolen, IČO: 36 856 517, proti žalovanému: Y. N., L. Y. T.: W. T. XXXX/X, XXX XX
F. F., K.: XX XXX XXX, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % od žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca doručil súdu dňa 02.augusta 2017 návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca
odôvodnil návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, tým že žalobca má voči žalovanému
pohľadávku v celkovej výške 9.754,- Eur, titulom neuhradenia nasledovných faktúr:

- fa č. 170100020, na sumu 2.400,- Eur, splatnú dňa 14.04.2017,
-fa č. 170100021, na sumu 1.254,- Eur, splatnú dňa 14.04.2017 (čiastočne uhradenú vo výške 1.100,-
Eur, t.j. zostatok je suma 154,- Eur),
- fa č. 170100027, na sumu 2.400,- Eur, splatnú dňa 14.05.2017,
- fa č. 170100041, na sumu 2.400,- Eur, splatnú dňa 14.06.2017,
- fa č. 170100044, na sumu 2.400,- Eur, splatnú dňa 14.07.2017.

Uvedené faktúry vystavil žalobca žalovanému na základe zmluvy o poskytovaní účtovníckych služieb,
uzatvorenej dňa 01.05.2015, ukončenej dohodou zo dňa 30.06.2017. Žalovaný dlžnú sumu vo výške
9.754,- Eur neuhradil ani po písomnej a viacerých ústnych výzvach. Podľa názoru Žalobcu, z opisu
rozhodujúcich skutočností vyplýva dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana -
žalovaný nárok žalobcu nikdy nespochybnil, naopak, čiastočne ho plnil.

2. Čo sa týka rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia, ohrozenie exekúcie vidí žalobca v nasledovnom. Okresný súd Banská Bystrica povolil
reštrukturalizáciu žalovaného v konaní 2R/14/2015, pričom reštrukturalizácia žalovaného bola ukončená
uznesením Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn.: 2R/14/2015 dňa 03.05.2016 (oznámenie
v Obchodnom vestníku). Uvedeným uznesením bol schválený aj reštrukturalizačný plán prijatý

schvaľovacou schôdzou dňa 05.04.2016. Napriek tomu, že reštrukturalizácia žalovaného bola ukončená
a žalovaný tak mal byť „pozbavený“ svojich dlhov za súčasného pokračovania v podnikateľskej činnosti,
žalovanému napriek tomu naďalej vznikajú dlhy z jeho podnikateľskej činnosti, čo dokazujú dôkazy
predložené žalobcom.

3. Z verejne prístupných zdrojov má žalobca tiež zistené (údaje zverejnené na webovom portáli

finstat.sk), že žalovaný je dlžný voči Sociálnej poisťovni sumu 155.293,83 Eur, voči Všeobecnej
zdravotnej poisťovni má žalovaný nedoplatok na preddavkoch za poistné v sume 17.384,74 Eur, vočipoisťovni Dôvera má žalovaný nedoplatok na preddavkoch za poistné v sume 9.670,91 Eur, a voči
poisťovni UNION má žalovaný nedoplatok na preddavkoch za poistné v sume 6.231,40 Eur.

4. Žalobca má tiež vedomosť, že žalovaný je vlastníkom osobného automobilu zn. T., Y. Z., Š.: F. XXX X.,
Č.K. S., U.: O. (ďalej aj „vozidlo“), ktoré mal nadobudnúť od leasingovej spoločnosti ČSOB Leasing, a.s.,
Panónska cesta 11, Bratislava, IČO: 35 704 713. Vzhľadom k tomu, že informáciu o vlastníckom práve k
vozidlu nemožno zo strany žalobcu získať, nakoľko takouto informáciou môže disponovať len Okresné
riaditeľstvo policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát, príp. ČSOB Leasing, a.s., žalobca

žiada súd, o vyžiadanie si správy od uvedených subjektov k otázke uvedenia vlastníka predmetného
vozidla. Uvedené motorové vozidlo podľa vedomostí žalobcu predstavuje majetok žalovaného, ktorý
nie je zaťažený žiadnymi ťarchami, a z ktorého môže byť žalobca uspokojený. Nehnuteľnosti pritom
predstavujú základný majetok žalovaného a žalovaný iný majetok vyššej hodnoty prakticky nevlastní.

5. Podľa ďalších zistení žalobcu disponuje žalovaný nehnuteľným majetkom evidovaným na LV č. XXXX,

V.. Ú.. F. F., N. Č.. XXXX, E. N. Č.. XXX, V.. Ú.. Š., avšak tento majetok je zaťažený záložným právom v
prospech Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a.s., resp. exekučným záložným právom zriadeným
exekútorom JUDr. Dušanom Cirbesom, Rimavská Sobota.

6. Uvedené skutočnosti, ako aj vedomosť žalobcu o tom, že žalovaný neplní ani svoje záväzky zo

schváleného reštrukturalizačného plánu, vyvolávajú u žalobcu obavu, že situácia žalovaného môže
významne ovplyvniť vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu.

7. Žalobca je toho názoru, že účel sledovaný žalobcom (predovšetkým zabezpečenie jeho pohľadávky,
s ohľadom na situáciu žalovaného), je možné dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením. Žalobca má

za to, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovaného - vzhľadom
na výšku pohľadávky ho zabezpečovacie opatrenie nijakým spôsobom neobmedzí.

8. Žalobca pripojil k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia listinné dôkazy, a to Zmluva
o poskytovaní účtovníckych služieb, uzatvorená dňa 01.05.2015, Dohoda o ukončení zmluvy zo dňa

30.06.2017, faktúry č. 170100020, 170100021, 170100027, 170100041, 170100044, Pokus o zmier zo
dňa 18.07.2017 ( s podacím lístkom), údaje o žalovanom z portálu finstat.sk, uznesenie OS BB sp. zn.:
2R/14/2015 dňa 03.05.2016 (oznámené v obchodnom vestníku), LV č. XXXX, N. Č.. XXXX, V.. Ú. F.
F., N. Č.. XXX, V.. Ú.. Š., správa ODI vyžiadaná zo strany súdu, správa ČSOB leasing, a. s. vyžiadaná
zo strany súdu.

9. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka, zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „OZ“); „Záložné právo
sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím
súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa
nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.“

10. Podľa § 151d ods. 1,2,4 a 5 OZ; „Záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový
priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo
iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec. Záložné právo sa
vzťahuje na záloh, jeho súčasti, plody a úžitky a príslušenstvo, ak zmluva o zriadení záložného práva

neurčujealebozákonneustanovujeinak.Naplodyaúžitkysazáložnéprávovzťahujeaždoichoddelenia
od zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak. Záložné právo možno zriadiť aj na vec,
právo, inú majetkovú hodnotu, byt alebo nebytový priestor, ktorý záložca nadobudne v budúcnosti, a to aj
vtedy, ak vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor vzniknú v budúcnosti alebo ktorých
vznik závisí od splnenia podmienky. Pohľadávku možno zabezpečiť aj záložným právom zriadeným na

niekoľko samostatných zálohov.“

11. Podľa § 343 ods. 1 zákona číslo 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“);
„Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že

exekúcia bude ohrozená.“

12. Podľa § 343 ods. 2 CSP; „Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom
opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.“13. Podľa § 343 ods. 3 CSP; „Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.“

14. Podľa § 344 CSP; „Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na
zabezpečovacie opatrenie.“

15. Podľa § 324 CSP; „Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh

nariadiť neodkladné opatrenie.“

16. Podľa § 324 ods. 3 CSP; „Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.“

17. Podľa § 326 CSP; „V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby

podľa § 132 uvedie opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že
exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa
navrhovateľ domáha.“

18. Podľa § 329 ods. 1 CSP; „Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.“

19. Žalobca súdu navrhol, aby súd za účelom zabezpečenia vyššie uvedenej pohľadávky žalobcu, zriadil
záložné právo k vyššie špecifikovanému vozidlu a preto žalobca navrhol, aby súd vydal uznesenie,
ktorým zriadi k motorovému vozidlu značky T., Y. Z., Š.: F.XXXEZ, U.: O., ktoré je vo vlastníctve
žalovaného, záložné právo v prospech žalobcu a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky vo výške

9.754,- Eur s príslušenstvom a zaviazal žalobcu aby do 30-tich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
predmetného uznesenia podal žalobu vo veci samej.

20. Súd vykonal dokazovanie lustráciou verejne dostupných zdrojov a to web stránky www.finstat.sk
a má preukázané, že žalovaný je dlžný voči Sociálnej poisťovni sumu 155.293,83

Eur, voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni má žalovaný nedoplatok na preddavkoch za poistné v
sume 17.384,74 Eur, voči poisťovni Dôvera má žalovaný nedoplatok na preddavkoch za poistné v
sume 9.670,91 Eur, a voči poisťovni UNION má žalovaný nedoplatok na preddavkoch za poistné v
sume 6.231,40 Eur. K vyššie uvedeným záväzkom žalovaného súd uvádza, že samotnú existenciu
záväzkov žalovaného voči tretím osobám súd nepovažuje za dostatočnú na to, aby vo veci nariadil

zabezpečovacie opatrenie. Samotná skutočnosť, že žalovaný má existujúce záväzky voči vyššie
uvedeným subjektom neznamená, že žalovaný neuhradí predmetný dlh žalobcu. Taktiež skutočnosť,
že žalovaný má existujúce záväzky voči tretím subjektom, ako aj záväzok voči žalobcovi, samé o sebe
nezakladajú odôvodňujúcu potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude v
budúcnosti ohrozená. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená predovšetkým v prípadoch, keď

nositeľ hmotnoprávnej povinnosti- v žalovanom prípade žalovaný skutočne aj realizuje faktické alebo
právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Súd však nemá zo
skutočností uvedených žalobcom v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a z listín k nemu
pripojených preukázané, že by žalovaný realizoval faktické právne úkony, ktoré by reálne ohrozili budúcu
exekúciu alebo ju nejakým spôsobom sťažili.

21. Civilný sporový poriadok v súvislosti s vyššie citovanými ustanovenia § 324 a nasl. CSP,
výslovne vyžaduje, aby žalobca uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. V rámci osobitných náležitostí
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí preto žalobca opísať skutočnosti, hodnoverne

osvedčujúcedôvodnosťatrvanienároku,ktorémusamáposkytnúťochrana.Bezosvedčeniadôvodnosti
chráneného nároku neprichádza nariadenie zabezpečovacieho opatrenia do úvahy. Samotná existencia
iných záväzkov žalovaného voči žalobcovi, alebo tretím osobám neodôvodňuje podľa právneho názoru
súdu potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo ohrozenia budúcej exekúcie. Uvedené konštatovaniekonajúci súd podopiera aj rozhodnutím R 20/1998: „ Samotný dlh nemôže bez ďalšieho byť dôvodom na
nariadenie predbežného/ (resp. teraz zabezpečovacieho opatrenia) opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré
osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého

dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom rozhodnutia postihnúť, alebo iné
konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery.“ Na základe tvrdení
žalobcu v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia - súd konštatuje, že žalovaný v súčasnosti
nekoná spôsobom, ktorým by fakticky znižoval hodnotu svojho majetku. Samotná existencia iného dlhu
žalovaného, nezakladá vo svojej podstate dôvodnosť na nariadenia zabezpečovacieho opatrenia v

intenciách v akých ju vyžaduje CSP.

22. Pokiaľ žalobca uvádza, že žalobca má vedomosť o údajnom vlastníctve žalovaného ku
predmetnému motorovému vozidlu - značky T., Y. Z., Š.: F., U.: O., k tejto skutočnosti konajúci
súd uvádza, že ku dňu podania návrhu na zabezpečovacie opatrenie, žalobca nijakým spôsobom
neosvedčil vlastnícke právo žalovaného ku predmetnému motorovému vozidlu. Nakoľko sa jedná

o návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (t. j. predpokladom jeho nariadenia súdom je
existencia dôvodnej a naliehavej ochrany záujmu žalobcu), k tomuto súd uvádza, že súd môže v tomto
prípade vychádzať len z tvrdení uvádzaných žalobcom a z listinných dôkazov priložených žalobcom
ku návrhu. Žalobca teda v tomto štádiu konania je ex lege povinný súdu osvedčiť všetky ním tvrdené
skutočnosti. Vychádzajúc z návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia a priložených listinných

dôkazov, aktuálny stav majetku (hnuteľného) žalovaného súdu nie je známy, nakoľko žalobca žiadnym
listinným dôkazom vlastnícke právo ku predmetnému automobilu nepreukázal.

23. Na to, aby súd mohol nariadiť zabezpečovacie opatrenie a zriadiť záložné právo na veciach,
právach, majetkových hodnotách uvedených žalobcom v petite návrhu na nariadenie zabezpečovacieho

nariadenia, musí byť osvedčená, dostatočne odôvodnená a dôkaznými prostriedkami preukázaná
obava, že exekúcia bude ohrozená.

24. Na základe vyššie uvedeného, skutočností uvedených žalobcom v návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho nariadenia, listinných dôkazov predložených žalobcom na preukázanie svojich

tvrdení, dospel súd k záveru, že nebolo možné návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia vyhovieť, a tento súd zamietol.

25.Podľa§255ods.1CSP; „Súdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.“

26. O trovách zabezpečovacieho opatrenia súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, teda podľa zásady
úspechu strany konania. Keďže bol žalovaný v konaní úspešný, tak súd priznal žalovanému nárok na
náhradu trov konania od žalobcu v rozsahu 100 %.

27. Súd rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po

právoplatnosti tohto uznesenia (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.