Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 8. február 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/126/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4297893292
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4297893292.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a
členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v exekučnej veci oprávneného:
Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, 29. augusta 8 a 10, IČO: 30 807 484, proti povinnému:
Poľnohospodárske, výrobno-obchodné družstvo Chotín, so sídlom Chotín, Vinohradská č. 322, IČO: 00
193 046, o vymoženie sumy 10 240,92 eura (308 518 Sk), o odvolaní súdneho exekútora proti výroku

o trovách exekúcie uznesenia Okresného súdu Komárno zo dňa 17. júla 2018, č. k. 0Er/791/1997-14,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora proti výroku o trovách exekúcie o d m i e t a.

Odvolací súd p r i z n á v a oprávnenému voči súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Beaty
Boncsekovej, Exekútorský úrad v Komárne so sídlom Ul. biskupa Királya č. 12 pod sp. zn. 0Er/791/1997
(EX 189/97) vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal

1.2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 243h, § 235 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods.

1, § 203 zákona č. 233/1995 Z. z.. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a
o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“).

1.3. V odôvodnení uviedol, že dňa 03. 11. 2017 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie podnet na
zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zanikol bez právneho nástupcu. Zároveň súdny exekútor
uviedol, že si náhradu trov exekúcie uplatňuje a žiada, aby k náhrade trov exekúcie bol zaviazaný

oprávnený. Súd prvej inštancie uviedol, že exekúciu nezastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku (pre nemajetnosť povinného), pretože takýto dôvod zastavenia exekúcie Exekučný poriadok v
čase začatia exekúcie (v znení účinnom do 31. 01. 2002) nepripúšťal. S poukazom na skutočnosť, že
oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorský úrad dňa 13. 05. 1997, pri rozhodovaní
o trovách exekúcie sa riadil právnym názorom Ústavného súdu SR vyslovenom v náleze Ústavného
súdu SR, sp. zn. II. 272/08 zo dňa 22. 10. 2008 a o trovách nebude rozhodovať podľa § 203 ods. 2

Exekučného poriadku účinného od 01. 02. 2002. Súd prvej inštancie exekúciu zastavil z dôvodu, že
povinnýbolvymazanýdňa13.09.2011akeďžeoprávnenýaniprináležitejopatrnostinemoholpredvídať
nemajetnosť povinného, nemohol byť na náhradu trov zaviazaný. Ďalej uviedol, že by nemalo zmysel ani
uložiť povinnosť náhrady trov konania nemajetnému povinnému, preto súdnemu exekútorovi náhradu
trov exekúcie nepriznal.

2. Proti výrokovej časti napadnutého uznesenia o trovách exekúcie podal súdny exekútor odvolanie
domáhajúc sa zmeny výroku napadnutého uznesenia, tak že trovy exekúcie súd priznáva a zaväzujena ich úhradu oprávneného. Namietal, že súd prvej inštancie mohol exekúciu zastaviť aj ex offo,
keďže tak neurobil, dal podnet na zastavenie exekúcie súdny exekútor. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2MCdo/11/2012. Uviedol, že ak exekučné konanie začalo pre 01. 02.

2002 a povinný zanikol výmazom z OR SR, už neexistujúcemu povinnému nemožno ukladať žiadne
povinnosti,aninahradiťtrovyexekúcie.KeďžeExekučnýporiadokneobsahuježiadneustanovenie,ktoré
upravovalaúhradutrovexekučnéhokonania,akpovinnýzaniknebezzanechaniamajetku,vtomprípade
sa použije analógia najbližšieho ustanovenia, ktorým je § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a to podľa
uznesenia Najvyššieho súdu SR 5 MCdo 21/2011. Pre exekučné konania začaté pred 01. 05. 2002

je potrebné aplikovať per analogiam neskoršiu právnu úpravu § 203 ods. 2, 3 Exekučného poriadku
podľa zásady lex posterior derogat legi priori, keď skoršia právna úprava neexistuje. Podľa uvedeného
právneho predpisu je potrebné vždy zaviazať oprávneného pri zistení nemajetnosti povinného.

3. Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu súdneho exekútora uviedol, že je toho názoru, že súd prvej
inštancie pri rozhodovaní vec správne právne posúdil, keď nepriznal náhradu trov súdnemu exekútorovi.

Uviedol, že Okresný súd Komárno správne rozhodol, keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil
v súlade s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, pretože povinný stratil v priebehu konania
spôsobilosť byť účastníkom konania. Bol toho názoru, že podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v
prípade zastavenia exekúcie môže súd uložiť oprávnenému povinnosť uhradiť trovy exekúcie výlučne
len vtedy, ak zastavenie exekúcie procesne zavinil. Ďalej uviedol, že procesné zavinenie oprávneného

na zastavení exekúcie neprichádza do úvahy v prípade, ak v priebehu exekučného konania povinný
zanikne bez právneho nástupcu výmazom z OR, pretože zánik povinného výmazom z OR SR pri podaní
návrhu na vykonanie exekúcie nemohol predpokladať, ani predvídať, preto v takom prípade nemožno
uložiť oprávnenému povinnosť nahradiť trovy zastavenej exekúcie. Na základe uvedeného navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a odvolanie súdneho exekútora zamietol.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) po oboznámení sa s obsahom spisu, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) sa najskôr zaoberal tým, či odvolanie súdneho exekútora
smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa a dospel k záveru,
že odvolanie je potrebné podľa § 386 písm. c) CSP odmietnuť z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému odvolanie nie je prípustné, a to aj napriek nesprávnemu poučeniu súdu prvej inštancie o
možnosti podať odvolanie.

5. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava

dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP.

6. Podľa § 9a ods. 1 Exekučné poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 386 písmeno c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

8. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právna úprava sporového konania, účinná do 30. 06.

2016, vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek rozhodnutiam
(rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvého stupňa (§ 201 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) s
tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania, boli v procesnom predpise výslovne uvedené
(medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ neustanovuje inak
osobitný zákon - § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Procesná úprava, účinná od 01. 07.

2016, zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom (§ 355 ods. 1 CSP), avšak
vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania, t. j. odvolanie je
prípustné, len ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP). V dôsledku tejto zmeny síce zostala
pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým § 202 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, teraz § 355 ods. 2 CSP), avšak kým do 30. 06. 2016 mohol výnimku, teda prípustnosť

odvolania, ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 01. 07. 2016 môže pripustiť
odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného
poriadku).9. To však neznamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať na exekučné konania v každej
situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení CSP a len vtedy,
ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP (ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda

je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám
exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že
trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania.

Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v
znení do 31. 03. 2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú
úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta),
osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani
nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež osobitný
spôsobrozhodovaniavprípadoch,keďsaonichrozhoduje(nerozhodujesaosobitneonárokuaosobitne

o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho
exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora-
§ 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady
neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1 CSP) nepripustenie
odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov

nemožno ani "primerane" subsumovať pod rozhodnutie "o nároku na náhradu trov konania" podľa § 357
písm. m) CSP.

11. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti
rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave, účinnej do

30.06.2016,prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti alebo
výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 CSP ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti
uzneseniam súdov prvej inštancie.

12. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu napadnúť

riadnym opravným prostriedkom. Preto výpočet prípadov, v ktorých nie je prípustné podať odvolanie,
treba považovať za taxatívny a možno ho rozšíriť len zákonom. V prejednávanej veci súd prvej inštancie
napadnutým uznesením nepriznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Zákon vyslovene neuvádza
možnosť podať odvolanie proti takémuto uzneseniu, preto voči nemu nie je prípustné podať odvolanie.

13. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti
týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o
nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené
Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v
spojení s § 355 ods. 2 CSP).

14. Z uvedených dôvodov odvolací súd odmietol odvolanie súdneho exekútora podľa § 386 písm. c) CSP
ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, na základe čoho sa nemohol
ďalej zaoberať dôvodmi odvolania a vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

15. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania postupoval odvolací súd v súlade s ustanovením
§ 396 ods. 1 CSP tak, že analogicky aplikoval ustanovenie § 256 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto
postupu je skutočnosť, že Civilný sporový poriadok neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách
odvolacieho konania v prípade, ak je odvolanie odmietnuté. Samotné ustanovenie § 396 ods. 1 CSP
odkazuje na použitie ustanovení o trovách konania pred súdom prvej inštancie. Preto bolo potrebné

rozhodnúť o trovách odvolacieho konania podľa analogického použitia ustanovenia § 256 ods. 1
CSP, ktoré upravuje problematiku svojou povahou najbližšiu odmietnutiu odvolania, pretože i v tomto
prípade odvolacie konanie končí bez toho, aby odvolací súd rozhodoval o veci samej. Vzhľadom na
uvedené, odvolací súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%, keďže odmietnutie odvolania zapríčinil súdny exekútor, tým že podal odvolanie proti výroku, proti

ktorému prípustné nie je. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).