Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. marec 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoP/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714211220
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8714211220.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr.

Jany Burešovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa X.. C. O., R.. XX.X.XXXX,
D. W. XXX/XX, XXX XX H. - D., Č. W., štátne občianstvo Č. W., proti odporcovi: O. O., R.. XX.X.XXXX, D.
XXX XX I., S. Č.. XX, štátne občianstvo I. W., zastúpenému X.. E. O., D. XXX XX I., S. Č.. XX, o zníženie
výživného s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 12C/231/-287
zo dňa 7.5.2018 v spojení s opravným uznesením č.k. 12C/231/2014 - 307 zo dňa 28.11.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výrokoch II., III. a IV.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že znížil
výživné určené pre O. O. rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 14P 15/2011- 69 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 20Cop 51/2012 a 2Cop 52/2012 z 28.5.2012 za obdobie od
2.10.2014 do 31.8.2016 na sumu 50 eur mesačne a počnúc dňom 1.9.2016 na sumu 90 eur mesačne,
ktoré uložil navrhovateľa platiť do rúk odporcu každého 19-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred
(výrok I.). Návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti zamietol (výrok II.). Zamietol aj návrh navrhovateľa
na zníženie výživného na sumu 800,- Kč mesačne od 1.9.2013 (výrok III.). Náhradu trov konania

účastníkom nepriznal (výrok IV.).

2. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že od poslednej úpravy výživného došlo k
zmene pomerov na strane navrhovateľa. V danom období bol navrhovateľ časť doby evidovaný ako
nezamestnaný a časť obdobia vykonával súkromnú zárobkovú činnosť s príjmom nedosahujúcim v F.
ani minimálnu mzdu. Dňom 1.9.2013 sa u navrhovateľa zvýšil počet osôb, voči ktorým má vyživovaciu
povinnosť o jednu osobu - dcéru K.. Zostala mu vyživovacia povinnosť na dve maloleté deti F. a O. O.

z nového vzťahu, u ktorých finančné náklady na ich výživu podľa tvrdenia navrhovateľa znáša matka a
navrhovateľ im zabezpečuje iba osobnú starostlivosť.
V mesiaci august 2016 u navrhovateľa došlo opäť k zmene pomerov spočívajúcich v znížení počtu
vyživovaných osôb, ukončením štúdia a zamestnania sa dcéry K..
Mal za preukázané, že u odporcu od poslednej úpravy výživného rovnako došlo k zmene pomerov
zvýšením jeho odôvodnených potrieb. V roku 2015 začal študovať na vysokej škole mimo miesta
bydliska. Náklady na jeho výživu sa zvýšili (úhrada internátneho ubytovania, nákup školských pomôcok,

stravovanie v mieste štúdia, miestna doprava, doprava do miesta bydliska, nákup hygienických potrieb,
ošatenie, osobné aktivity).
Bol toho názoru, že navrhovateľ vzhľadom ku svojmu veku, dosiahnutému vysokoškolskému vzdelaniu,
praxi ekonóma, skúsenosti v podnikaní ako živnostníka na základe rekvalifikácie a živnostenskéholistu, mal minimálne od roku 2014 schopnosti a možnosti zabezpečiť si stály zdroj príjmov na svoje
živobytie v rozsahu aspoň minimálnej mzdy v F.e za príslušné roky 2014 - 2017. Z minimálnej mzdy
mu Okresný súd - pobočka H. určil výživné na dcéru K. vo výške 50,- eur mesačne od 1.1. 2015.

Vychádzajúc z takto deklarovaných pomerov účastníkov, rozsahu stanovenej vyživovacej povinnosti
na dcéru C. vo výške 130 eur mesačne, možností a schopností navrhovateľa a odôvodnených potrieb
odporcu prvoinštančný súd za obdobie od podania návrhu do 30.8.2016 znížil navrhovateľovi výživné na
50 eur mesačne (cca 1250,- Kč) a od 1.9.2016, kedy navrhovateľ ukončil plnenie vyživovacej povinnosti
na dcéru K. na 90 eur mesačne (2250,- Kč).

Súd prvej inštancie pri stanovení výšky výživného prihliadol aj na schopnosti a možnosti druhého rodiča,
ktorý má rovnako vyživovaciu povinnosť voči odporcovi a s ktorým dieťa žije v spoločnej domácnosti
a ktorému dňom 1.9.2016 rovnako zanikla vyživovacia povinnosť na jedno dieťa. U matky podľa jej
vyjadrenia k podstatnej zmene príjmu nedošlo.
Konštatoval, že o zmene výživného rozhodol odo dňa podania návrhu na súd v súlade s ust. § 78
Zákona o rodine. V prevyšujúcej časti zníženia výživného už od 1.9.2013 a vrátenia preplatku výživného

za minulé obdobie súd návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný. Z týchto dôvodov zamietol návrh
navrhovateľa na zníženie výživného na sumu 800,- Kč mesačne od 1.9. 2013.
Z dôvodu hospodárnosti upustil od vykonania dôkazu výsluchom odporcu za účelom zistenia, či
nepracuje brigádnicky a či z tohto dôvodu nedisponuje ďalšími finančnými prostriedkami. Uviedol, že
Zákonník práce predpokladá možnosť uzavrieť dohodu o brigádnickej práce študentov. Príjmy takto

študentom získané nemôžu zásadným spôsobom ovplyvniť zákonnú vyživovaciu povinnosť rodičov
a slúžia hlavne na prilepšenie finančnej situácie oprávneného. Uzavrel, že započítavanie takýchto
drobných, zákonom obmedzených príjmov v prospech povinného by nebolo v súlade so základnými
zásadami zákona o rodine ani v súlade s dobrými mravmi..
O trovách konania rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal s poukazom na ust. § 52 CMP.

Opravnýmuznesenímč.k.12C/231/2014-307z28.11.2018súdprvejinštancieopravilzáhlavierozsudku
č.k. 12C/231/2014-287 zo 7.5.2018.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že súd
prvej inštancie mu znížil výživné až od 2.10.2014 napriek tomu, že výživné na syna O. mu bolo zvýšené

na základe toho, že mu zanikla vyživovacia povinnosť na dcéru K., ktorá prestala študovať a nastúpila do
zamestnania a potom opäť nastúpila do školy a požiadala o výživné, ktoré spätne dostala od 1.9.2013.
Z tohto dôvodu žiadal o zníženie k rovnakému dňu, ku ktorému mu opäť pribudla jedna vyživovacia
povinnosť. Namietal, že prvoinštančný súd sa nezmienil o schodku, ktorý týmto rozhodnutím vznikne a
ktorý bude musieť uhradiť. Ďalej namietal, že súd zamietol jeho žiadosť o zistenie, či syn O. nepracuje,

túto podal na základe zistenia, že jeho sestra C. si privyrobila brigádami cca 4000 Eur za rok. Poukázal
na skutočnosť, že zrušením vyživovacej povinnosti na dcéru K. (od 1.9.2016) sa mu celkové výživné,
ktoré hradil na 3 deti vo výške 150 Eur mesačne zdvihne, keďže výživné na 2 deti bude hradiť vo výške
180 eur mesačne, a to aj keď sa C. a O. nezmenili pomery (k 1.9.2016), pretože aj predtým boli obaja
študentmi vysokej školy. Uzavrel, že nakoľko vie, že dcéra C. má z brigád nadštandardný príjem, je

možné, že tento nadštandardný príjem má aj syn O.. Mal za to, že životná úroveň detí je podstatne lepšia
ako tá jeho a nevidí dôvod, prečo by mali mať tento luxus ešte luxusnejší. Na záver dodal, že výživné
vo výške 50 eur už hradí dlhšiu dobu a ako je vidieť, je dostatočné u oboch detí. Žiadal zrušiť rozsudok
prvoinštančného súdu a určiť výživné na syna O. počnúc dňom 1.9.2013 vo výške 50 eur mesačne.

4. Odporca sa k doručenému odvolaniu v zákonom stanovenej lehote nevyjadril.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich

z ust. §§ 65 až 67 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok („CMP“), bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na
úradnej tabuli, ako aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 215 ods. 3 CSP) dňa 7.3.2019 a
dospel k záveru, že odvolanie dôvodným nebolo nakoľko rozsudok je vecne správny.

6. Súd prvej inštancie rozhodol na základe skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní.
Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci odvolací súd považuje odôvodnenie preskúmavaného rozsudku
za vecne správne a osvojuje si ho. V priebehu odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového stavu
ani neboli zistené dôvody pre zmenu právneho posúdenia veci. Odvolací súd v celom rozsahu poukazujena odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a k odvolacím
dôvodom preto len dodáva:

7. Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom doručeným
prvoinštančnému súdu dňa 2.10.2014 domáhal, aby súd znížil výživné stanovené mu na odporcu v
čiastke 150 eur počnúc dňom 1.9.2013 na čiastku 800,- Kč mesačne. Zároveň žiadal, aby mu bol
preplatok na výživnom od 1.9.2013 vrátený.
Posledná úprava výživného na odporcu bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k.

14P/15/2011 zo dňa 29.09.2011 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 14P/15/2011 zo dňa 06.03.2012,
ktoré boli potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2CoP/51/2012 a 2CoP/54/2012 zo
dňa 28.05.2012, s právoplatnosťou k 04.06.2012, a to vo výške 120 eur.

8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé

sa živiť.

9. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

10. Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará

11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Ustanovenie § 62 Zákona o rodine vrátane čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd garantuje

právo rodičov vychovávať svoje deti a na druhej strane garantuje právo detí na rodičovskú starostlivosť
a výchovu. Toto právo v sebe zahŕňa okrem iného aj povinnosť zabezpečiť zo strany rodičov všetky
podmienky materiálnej aj nemateriálnej povahy na to, aby sa dieťa mohlo riadne rozvíjať.

13. Pri rozhodovaní o zmene výživného (§ 78 ods. Zákona o rodine) je potrebné porovnať

okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia a v čase rozhodnutia nového.
Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom nemôže byť akákoľvek zmena pomerov,
musí ísť o výraznú zmenu okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o
výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť aj vyšší vek dieťaťa, zvýšenie alebo zníženie príjmu
ovplyvňujúceho celkovú situáciu osôb, ktoré sú povinné prispievať na výživu, a to nielen po krátke

obdobie.

14. Z uvedeného teda vyplýva, že rozhodujúcim predpokladom pre trvanie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom podľa ust.§ 62 ods.1 Zákona o rodine je neschopnosť dieťaťa živiť sa samé.
Schopnosťou dieťaťa živiť sa samostatne sa na základe vyššie uvedeného vo všeobecnosti rozumie

objektívnamožnosťzvlastnýchzdrojovuspokojovaťsvojerelevantnéživotnénákladyajedanáspravidla
ukončením sústavnej prípravy na budúce povolanie.

15. Posúdením všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy
sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov

konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v
okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho
zmenu.

16. Na základe uvedeného odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné

dokazovanie a správne vyhodnotil majetkové pomery navrhovateľa ako aj odôvodnené potreby odporcu.
Súd prvej inštancie postupoval správne, ak vzhľadom na podstatné zmeny pomerov na strane
navrhovateľa spočívajúce v zvýšení počtu osôb ku ktorým mal navrhovateľ vyživovaciu povinnosť o
jednu osobu a v zhoršení jeho ekonomickej situácie, ktorá bola zapríčinená tým, že v danom obdobíbol evidovaný ako nezamestnaný a časť obdobia vykonával súkromnú zárobkovú činnosť s príjmom
nedosahujúcim ani minimálnu mzdu v Českej republike, znížil výživné pre odporcu za obdobie od
2.10.2014 do 31.8.2016 na sumu 50 Eur mesačne. Odvolací súd sa zároveň stotožnil s postupom

prvoinštančného súdu, ktorý následne, po tom, čo navrhovateľovi zanikla vyživovacia povinnosť k dcére
K. rozhodol o zvýšení výživného pre odporcu počnúc dňom 1.9.2016 na sumu 90 eur mesačne.

17. Prvoinštančný súd náležitým spôsobom uviedol a konkretizoval zmenu pomerov aj na strane
odporcu. Je potrebné v tejto súvislosti podotknúť, že odôvodnenými potrebami pri určovaní výživného

sú nielen základné a najnutnejšie hmotné potreby pre život človeka ako je jedlo, ošatenie, obuv, ale aj
ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti, rovnako sem patria aj náhodné výdavky
spojené napríklad so zdravotnou starostlivosťou.

18. Pri skúmaní oprávnených potrieb plnoletých detí je potrebné a nutné vziať do úvahy nielen potreby
obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce, ale aj potreby, ktoré sa vyskytujú len niekedy. Účelom výživného je

uhrádzať nielen priebežne sa vyskytujúce bežné potreby, ale všetky potreby prospešné pre všestranný
vývoj detí, teda i potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie. K týmto odôvodneným
potrebám sa musí prihliadať pri určovaní výšky výživného.

19. Súd prvej inštancie vo veci správne zistil skutkový stav a správne rozhodol. Za preukázaného

skutkového stavu bolo dôvodné dospieť k záveru, že aj u odporcu došlo k podstatnej zmene pomerov v
súvislosti so zvýšením odôvodnených potrieb spojených predovšetkým so štúdiom na vysokej škole.
Z listinných dôkazov predložených odporcom je zrejmé, že aj v akademickom roku 2017/2018
bol študentom vysokej školy, tretieho ročníka bakalárskeho štúdia. Podľa potvrdenia Slovenskej
poľnohospodárskej univerzity v R., Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov, odporca študuje

dennou formou, teda naďalej sa pripravuje na budúce povolanie. Z toho vyplývajú aj zvýšené náklady
na cestovanie, stravu a ubytovanie na internáte, keďže odporca študuje mimo miesta svojho bydliska.

20. Je nutné poznamenať, že každé osvedčenie o odbornosti je len v prospech dieťaťa, ktoré bude
mať po ukončení štúdia väčšie možnosti pri hľadaní zamestnania. Výdavky súvisiace so zvyšovaním

kvalifikácie pre následnú lepšiu možnosť uplatnenia sa na trhu práce, nemožno v žiadnom prípade
považovať za akýsi nadštandard, bez ktorého sa dieťa zaobíde.

21. K odvolacím námietkam navrhovateľa ohľadne výšky výživného odvolací súd uvádza, že výška
výživného 50 eur mesačne na plnoletého odporcu, ktorý študuje na vysokej škole, je len o niečo vyššia

ako je minimálne výživné, preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak stanovil výšku výživného na
sumu 90 eur mesačne po tom, čo došlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľa tým, že mu
zanikla jedna vyživovacia povinnosť k dcére K.Stanovením výšky výživného na sumu 90 eur mesačne,
nedôjde k zmene, ktorá by sa závažnejším spôsobom prejavila v aktuálnych majetkových pomeroch
navrhovateľa, Na odvolaciu námietku navrhovateľa, že zrušením vyživovacej povinnosti k dcére K. sa

mu celkové výživné zdvihne, odvolací súd poznamenáva, že v danom prípade nejde o zvýšenie, ktoré
by mohlo negatívne zasiahnuť do ekonomickej sféry navrhovateľa.

22. K odvolacej námietke ohľadne doby, od ktorej navrhovateľ žiadal stanoviť výživné v sume 50 eur
mesačne na odporcu, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého

vyplýva, že súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery, pričom zmena, okrem
výživného pre maloletého, je možná len na návrh. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak určil
výživné na odporcu od 2.10.2014, teda odo dňa, kedy bol návrh navrhovateľa doručený súdu.

23. K žiadosti navrhovateľa o vrátenie preplatku na výživnom od 1.9.2013 (v tomto období bol odporca

maloletý), odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 78 ods. 2 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že
ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné
sa nevracia.

24. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že otec si má byť vedomý svojich možností a schopností,

tieto má využívať na prospech a záujem detí. Zasielanie stanoveného výživného je jediná forma, ktorou
navrhovateľ prispieva k starostlivosti o odporcu, keďže podľa jeho vyjadrenia nie sú s otcom v žiadnom
kontakte. Navrhovateľ si musel byť vedomý, že starostlivosť o päť detí bude finančne náročná, a preto
takmer celé finančné zabezpečenie, výchovu a starostlivosť o deti by nemal prenášať len na svoju bývalúmanželku a partnerku, ktorá podľa jeho vyjadrenia znáša náklady na deti sama, a ktorej, ako uviedol vo
svojom výsluchu pred dožiadaným súdom dňa 7.1.2016, neprispieva na chod domácnosti.

25. Odvolaciemu súdu neuniklo navrhovateľovo niekoľkoročné úsilie v konaniach o zníženie výživného
na jeho deti, vedených aj na tunajšom súde, z tohto dôvodu by chcel jeho pozornosť vzhľadom na
jeho vek, zdravotný stav, vzdelanie a pracovné skúsenosti, upriamiť na snahu o získanie finančne
výhodnejšieho zamestnania, s cieľom zvýšiť ekonomickú úroveň a finančne zabezpečiť celú svoju
rodinu, nakoľko z jeho vyjadrení a z predložených dokladov vyplýva, že v rozhodujúcom období na

základe jeho súkromnej podnikateľskej činnosti nedosahoval ani minimálnu mzdu v Českej republike. Pri
posudzovanímajetkovejsféryrodičajenutnéprihliadaťnielenkfaktickydosahovanýmpríjmom,hodnote
jeho majetku, ale aj k spôsobu jeho života, potenciálu a subjektívnym vlastnostiam, ktorými disponuje.

26. Civilný mimosporový poriadok ukladá účastníkom povinnosť označiť dôkazy na preukázanie ich
tvrdení (§ 25 Civilného mimosporového poriadku), pričom v mimosporovom konaní je súd povinný

vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 36
Civilného mimosporového poriadku). O tom, ktoré z označených dôkazov budú vykonané, rozhoduje
vždy súd (§ 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku). To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi
účastníkov na vykonanie dokazovania
A ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy.

27. K odvolacím námietkam navrhovateľa ohľadom nevykonania dôkazu výsluchom odporcu za účelom
zistenia, či si odporca neprivyrába brigádou odvolací súd uvádza, že nemožno pripočítať odporcovi
ako negatívum, v prípade ak by si išiel zarobiť na brigádu, že sa snaží zvýšiť si životnú úroveň.
Čo sa týka prípadných úspor, je možné, že odporca sa snaží zabezpečiť si po ukončení vzdelávania

tzv. odrazový mostík do života, kedy možno predpokladať zvýšené výdavky v spojitosti s hľadaním
zamestnania, s osamostatnením sa ako takým, či už vo forme vlastného bývania alebo či len
uspokojovania svojich základných potrieb v počiatočnej fáze po zániku vyživovacej povinnosti rodičov.
Odporca sa de facto nachádza vo finálnej fáze štúdia a je predpoklad, že v dohľadnej dobe štúdium aj
ukončí. Vtedy vyživovacia povinnosť navrhovateľa skončí.

28. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
vo výrokoch II. a III. potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.

29. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolací súd má za to, že dôvody na aplikáciu ust. § 55 CMP nie sú dané.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona

č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.