Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. december 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/77/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913215994
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6913215994.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána
Deáka a členov senátu JUDr. Juraja Babjaka a JUDr. Jozefa Mikluša, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému:
Z. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. č. XXX, G., o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume

336,- eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD. so
sídlom Exekútorského úradu Kálmana Mikszatha č. 268, 979 01 Rimavská Sobota pod spisovou
značkou EX 1312/2013, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota
č.k. 17Er/1157/2013-86 zo dňa 26.10.2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení zákona účinného do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný
poriadok“) žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vedenia exekučného konania
na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu,

zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. (ďalej len „rozhodcovský súd“) pod spis.
značkou SR 12288/11 zo dňa 30.04.2012. Oprávnený v priebehu exekučného konania ozrejmil
charakter svojho právneho vzťahu s povinným, na základe ktorého došlo k vystaveniu zmenky. Súdu
predložil fotokópiu zmenky vystavenú dňa 21.12.2010, zmluvu o úvere zo dňa 21.12.2010 vrátane k
nej náležiacich Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej aj „VPPÚ“). V zmysle záväzného
právneho názoru z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5CoE/107/2014 zo dňa

27.01.2015 bola zo strany oprávneného súdu predložená aj rozhodcovská zmluva, ktorú uzavrel s
povinným dňa 21.12.2010.

3. Súd prvej inštancie v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal predložený exekučný
titul a mal za preukázané, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval
a priznal oprávnenému nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou. Vychádzal

pritom zo záveru, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako
dlžníkom, ktorá bola zabezpečená zmenkou, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom
súde svoj nárok, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) a zároveň aj zmluvou o
spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o spotrebiteľských úveroch“). Súd mal za preukázané, že nárok uplatnený v tomto exekučnom konaní
vznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvou,keďmalzato,žeoprávnenýneuniesoldôkaznébremenovyvrátenia domnienky spotrebiteľskej povahy právneho vzťahu uzavretého s povinným. Oprávneným
tvrdené poskytnutie úveru na výkon podnikania bolo spochybnené s poukazom na súdu známu prax
oprávneného a čestné vyhlásenie povinného, že údaj o jeho podnikateľskom statuse v zmluve o úvere

uviedol na podnet obchodného zástupcu oprávneného.

4. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že rozhodcovská zmluva, od ktorej rozhodcovský súd odvodil
svoju právomoc konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi konania sa nachádza na samostatnej listine,
datovanej dňom 21.12.2010. V ten istý deň bola uzavretá medzi oprávneným a povinným aj zmluva o

úvere. Rozhodcovská zmluva sa nachádzala na predtlačenom formulári, ktorý vypracoval oprávnený,
nesplývala s ostatnými zmluvnými podmienkami a aj priemerne pozornému čitateľovi muselo byť zjavné,
že ide o listinu odlišnú od zmluvy o úvere. Odmietnutie rozhodcovskej zmluvy by podľa zhodnotenia
súdu prvej inštancie nemalo vplyv na obsah zmluvného vzťahu zo súbežne uzavretej zmluvy o úvere.
Pokiaľ povinný podpísal aj rozhodcovskú zmluvu, niet pochýb o jeho vôli uzavrieť túto osobitnú zmluvnú
podmienku. Na základe uvedeného považoval súd prvej inštancie právomoc rozhodcovského súdu za

platne dojednanú predloženou rozhodcovskou zmluvou.

5. V súvislosti so spotrebiteľskou povahou právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným mal
súd za preukázané, že v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na obmedzenie zabezpečenia
spotrebiteľského úveru zmenkou s poukazom na ust. 25 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch,

ktorý do 31.12.2010 vo vzťahu k zabezpečeniu nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou
alebo šekom odkazoval na ustanovenia dovtedajších prepisov, t.j. na zákon č. 258/2001 Z. z. Zmenky
vystavené za účelom zabezpečenia nároku oprávneného zo zmluvného vzťahu zákon č. 258/2001
Z. z. nezakazoval, avšak v ust. § 4 ods. 6 druhej vete určil významné obmedzenie ich použitia tak,
že zmenková suma v čase vyplnenia mohla byť maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného

spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského
úveru. V prejednávanej veci je zrejmé, že zmenka bola vystavená nad rámec prípustného rozsahu v
rozpore s obmedzením vyplývajúcim z cit. zákonného ustanovenia. Pri úvere v sume 300,- eur, ktorý
bol povinnému poskytnutý, zmenková suma nemohla presiahnuť sumu 390,- eur ani v prípade, ak istina
poskytnutá povinnému nebola uhradená ani čiastočne. V danom prípade bola zmenka oprávneným

vyplnená v sume 416,- eur, na ktorú skutočnosť rozhodcovský súd v rozpore so zákonom neprihliadol.

6.Ďalejokresnýsúdzistil,ževzmluveuzavretejmedziúčastníkmikonaniaabsentujeokreminéhoajúdaj
o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), ako aj údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej
miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. j/ a y/ zákona o

spotrebiteľských úveroch, preto mal byť považovaný za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm.
a/ zákona o spotrebiteľských úveroch). Za nekalú obchodnú praktiku súd považoval aj skutočnosť, že
povinný musel vyplniť blankozmenku, v ktorej bol uvedený zmenkový úrok 0,25 % denne z dlžnej sumy.
Ide o nárok, ktorý zo zmluvy o úvere nevyplýva, v zmluve sa povinný zaviazal zaplatiť úver zvýšený
o príslušný poplatok v sume 288,- eur (nie 392,- eur ako uviedol prvoinštančný súd). O inej zmluvnej

odplate za používanie poskytnutých finančných prostriedkov v zmluve niet zmienky. V právnom štáte by
podľa súdu nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že 0,25 % denné zmenkové úroky, ktoré činia 91,25
% ročne, nemôžu byť považované za primerané a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku
ani s dobrými mravmi.

7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie s návrhom, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Ako dôvody
podania odvolania uviedol § 365 ods. 1 písm. h/ a písm. f/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadokvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„CSP“).Vodvolanítvrdil,žesúdprvejinštancieprekročil
v prejednávanej veci rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu Exekučný poriadok a v jeho

nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Súd v prejednávanej
veci okrem § 44 ods. 2 Exekučného poriadku aplikoval na zistený skutkový stav aj § 45 ZoRK, s čím
oprávnený nesúhlasil a mal za to, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval
právny predpis napriek tomu, že ustanovenie § 45 ods.1, ods. 2 ZoRK upravuje povinnosť exekučných
súdovzastaviťexekučnékonanievprípade,akrozhodcovskýrozsudokukladápovinnosť,ktoráodporuje

dobrým mravom. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z predložených
podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Preskúmaním materiálnej stránky
zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Exekučný súd
nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, pretože rozhodcovský rozsudok, a nie rozhodcovskékonanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať
k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo niečomu čo je v rozpore s dobrými
mravmi však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu.

8. Ďalej tvrdil, že exekučný súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného
exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu
skutkovo zjavných dôvodov. V prípade, ak súd na zistený skutkový stav aplikoval § 45 ods. 2 ZoRK
spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného
konania o práva, ktoré im priznáva zákon o rozhodcovskom konaní, ako aj Občiansky súdny poriadok, a

to hlavne právo na prejednanie veci pred príslušným súdom. Strana exekučného konania sa takto môže
vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie.
Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 ZoRK dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách
o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom
zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený namietal neúplne zistený skutkový stav, keďže namietal
skutočnosť,žeoprávnenýuzatváraspovinnýmrozhodcovskúzmluvupodľaust.§3anasl.ZoRKformou

samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine a v niektorých prípadoch je rozhodcovská
doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné.
V danom prípade teda bol exekučný titul na základe dohody zmluvných strán vydaný oprávneným
orgánom, a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní upravenom ZoRK. Pokiaľ ide o ust. § 53 ods.
4 písm. r/ zák. č. 40/1964 Zb. oprávnený poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je

cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, v danej veci preto
konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

9. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

10. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že s účinnosťou od 01.07.2016 vstúpil do platnosti
procesný predpis - CSP, ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v zmysle § 9
a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 použije aj v právoplatne neskončených
exekučných konaniach.

11. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia, ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

12. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci

nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.

13. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

15. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385
ods. 1 CSP v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

16. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 19.09.2013 bola pred súdnym exekútorom JUDr.
Ing. Jánom Gasperom, PhD. spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie.
Následne bola súdu prvej inštancie dňa 30.09.2013 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. V prejednávanej veci oprávnený predložil exekučný titul, ktorým je
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so

sídlom v Bratislave sp. zn. SR 12288/11 zo dňa 30.04.2012.

17. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v exekučných konaniach,
ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pripodaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh
na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

18. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do účinnosti tohto zákona
nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4 a § 40 použijú rovnako.

19. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom od 23.12.2015, v návrhu na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou

osobouoprávnenýopíšeajrozhodujúceskutočnostitýkajúcesavlastnéhovzťahu(odkazna§17zákona
č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového v znení zákona č. 438/2015 Z. z.) s povinným. Skutočnosti
podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom
indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

20. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti

je prípustné odvolanie.

21. Podľa § 4 ods. 6 vety druhej zákona č. 258/2001 Z. z., veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo
šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského

úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.

22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného a účinného ku dňu 14.06.2011, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

24. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

25. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

27. Podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 23.12.2015 obsiahnutej v § 243f ods. 1 Exekučného
poriadku, sú exekučné súdy povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo
zmenky, ak dospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka - spotrebiteľa, čo
zisťujú v súlade s novelizovaným ust. § 17 ods. 1, ods. 2 Zákona zmenkového a šekového, k tomu, či

bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi poskytnutá taká primeraná
ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí.28. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie povinný opísať rozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené
skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23.12.2015 je tak povinný urobiť aj v prebiehajúcich exekúciách, resp.

exekučných konaniach, ktoré začali pred dátumom 23.12.2015, pretože aj v exekučných konaniach,
v ktorých do účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. nebolo rozhodnuté o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia, exekučný súd postupuje podľa právnej úpravy účinnej od 23.12.2015, ak sa
na podklade exekučného titulu priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou -
spotrebiteľom.

29. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za

individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

30.Popreskúmaníspisovéhomateriáluodvolacísúdsúhlasísozáveromsúduprvejinštancie,žezmluva
o úvere uzavretá dňa 21.12.2010 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je zmluvou

o spotrebiteľskom úvere, pretože sú splnené zákonné znaky spotrebiteľského úveru vyplývajúce z
ust. § 1 ods. 2 a 3 a § 2 zákona čo spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
predmetnej zmluvy, ako aj ďalšie predpoklady vyžadované touto osobitnou právnou normou na to, aby
sa vzťah medzi veriteľom a dlžníkom podriadil právnemu režimu podľa tohto zákona. Odvolací súd
sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v exekučnom konaní oprávnený nepreukázal

nespotrebiteľský charakter právneho vzťahu s povinným relevantnými dôkazmi. Preto právny vzťah
medzi oprávneným a povinným je aj podľa odvolacieho súdu vzťahom spotrebiteľským aj v zmysle
ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom rozhodcovský súd na jeho spotrebiteľskú povahu pri
rozhodovaní o nároku zo zmenky neprihliadol.

31. Neprihliadol ani na to, že v úverovej zmluve nebola uvedená žiadna sadzba úroku z úveru
ani na to, že jej súčasťou neboli podmienky uplatňovania úrokovej sadzby, index alebo referenčná
úroková sadzba, ani RPMN - ročná percentuálna miera nákladov tak, ako to v tom čase vyžadoval
zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 9 ods. 2 písm. j/. V zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zákona
o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere sa preto

spotrebiteľský úver poskytnutý na základe uvedenej zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov.

32. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nielen zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou,
ale spotrebiteľskou zmluvou je aj zmenková dohoda, ktorá je obsiahnutá v Dohode o vyplnení zmeniek
začlenenej do čl. 13 VPPÚ, a to v zmysle definície obsiahnutej v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Veriteľ - spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. bol remitentom blankozmeniek, ktoré síce v tom čase
úplnými zmenkami ešte neboli (zmenkou sa prvá z nich sa stala doplnením chýbajúcich údajov o
výške zmenkovej sumy a o jej splatnosti), ktoré tak, ako vyplýva z Dohody o vyplnení zmeniek a
mali zabezpečovací charakter, pretože zabezpečovali splnenie spotrebiteľského úveru. Ak uzatvárala
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ a remitent s dlžníkom Dohodu o vyplnení zmeniek, a teda

zmenkovú dohodu tak, že dlžník vystaví v jeho prospech zmenky bez toho, že by bolo z tejto zmenkovej
dohody zrejmé, že vystavuje blankozmenky, že tieto sú vystavené výslovne „na rad“, tzv. ordre zmenky,
a teda že sa nejedná o zmenky „nie na rad“, teda tzv. rektazmenky a že by bolo z obsahu tejto dohody
jasne, určite a zrozumiteľne zrejmé, že dlžník mal vedomosť o tom, aké dôsledky pre neho vystavenie
blankozmeniek na rad spôsobí a akú celkovú sumu bude musieť na zmenku zaplatiť, zhoršil podľa

názoru odvolacieho súdu postavenie povinného, a tým aj možnosť jeho obrany.

33. Dohoda o vyplnení zmeniek uzavretá medzi oprávneným a povinným bola vyhotovená vopred na
predtlačenom formulári rovnako ako aj zmluva o úvere a bola začlenená do VPPÚ drobným písmom
medzi množstvo iných dojednaní, ktoré sa nachádzali na jej zadnej strane. Oprávnený podmienil

poskytnutieúveruvystavenímblankozmeniekpovinným,pričomtentodôležitýúdaj,žepovinnývystavuje
blankozmenky, výslovne v Dohode o vyplnení zmeniek neuviedol. Neuviedol tak dostatočne určito, jasne
a zrozumiteľne všetky zmluvné podmienky, z ktorých by bol mohol povinný zistiť výšku a spôsob platenia
zmenkovej sumy. Jej obsahom bol najmä súhlas vystaviteľa s tým, aby veriteľ mohol do niektorej zblankozmeniek vyplniť údaj o výške zmenkovej sumy a jej splatnosť. Povinnému nebola Dohoda o
vyplnení zmeniek predložená na podpis, rovnako ani VPPÚ. Dohoda o vyplnení zmeniek tak nebola
dohodnutá individuálne, preto spĺňa všetky znaky neprijateľnej podmienky v zmysle úpravy obsiahnutej

v § 52 ods. 2 a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak podmienky platenia zmeniek neboli dojednané
individuálne, ide o neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu.

34. Rozhodcovský súd sa pri skúmaní ne/spotrebiteľského charakteru hlavného právneho vzťahu
obmedzil len na konštatovanie, že tento právny vzťah nie je spotrebiteľský, nakoľko povinný vyznačil

v predtlačenom texte zmluvy o úvere, že poskytnuté peňažné prostriedky berie na účel, ktorý vylučuje
záver o tom, že v tomto právnom vzťahu pôsobí ako spotrebiteľ. Tento záver rozhodcovského súdu
presvedčivo vyvrátil súd prvej inštancie.

35. Odvolací súd sa stotožnil s posúdením, že v exekučnom konaní vyšlo najavo, že vymáhaný nárok
vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na

neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v zmluve o úvere medzi oprávneným a povinným, ale najmä
na to, že veriteľ smel podľa vtedy platnej a účinnej právnej úpravy prijať od dlžníka zabezpečovaciu
zmenku, na ktorej bola v čase jej vyplnenia uvedená zmenková suma maximálne vo výške aktuálnej
výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva o výške maximálne 30% istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru prípustné (§ 4 ods. 6 druhej vety zákona č. 258/2001 Z. z. ). Stotožnil sa aj s

odôvodnením súdu prvej inštancie, že rozhodcovský súd pri svojej rozhodovacej činnosti nezohľadnil
obsahový korektív právnych úkonov v podobe dobrých mravov, ktorý nachádza svoje uplatnenie v
súkromnoprávnych vzťahoch bez ohľadu na povahu ich subjektov.

36. Zabezpečenie splnenia nároku oprávneného zo spotrebiteľského úveru zmenkami vystavenými

v rozpore so zákonom a následné uplatnenie si nároku z takejto zabezpečujúcej zmenky v konaní,
v ktorom súd neprihliadne na obmedzenie prípustnosti použitia zmenky, na neprijateľné zmluvné
podmienky v spotrebiteľskej zmluve ani na rozpor s dobrými mravmi a vydá exekučný titul v uplatnenom
rozsahu tak ako sa stalo v prejednávanej veci, je zákonným dôvodom, pre ktorý súd zamietne žiadosť
súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku.

37. V závere sa žiada uviesť, že odvolací súd si nemohol osvojiť právny názor súdu prvej inštancie
ohľadom rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi exekučného konania dňa 21.12.2010, ktorú
nedôvodne považoval za individuálne uzavretú zmluvnú podmienku. Napriek rozdielnosti v posúdení

rozhodcovskej zmluvy z hľadiska jej ne/prijateľnej povahy ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskom
vzťahu, bolo nevyhnutné vzhľadom na existenciu ďalších zákonných dôvodov podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku prijať záver o vecnej správnosti napadnutého uznesenia prvoinštančného súdu.

38. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. §

387 ods. 1 CSP potvrdil.

39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).