Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. september 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoSr/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617202167
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4617202167.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov
senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: X.
V., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., U. XXX/XX, zastúpená: R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, proti
žalovanému: Poštová banka, a.s., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, právne
zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 47 232

471, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu
Topoľčany zo dňa 29. marca 2018, č. k. 6Csr/1/2017-133, proti výroku o nároku na náhradu trov konania,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovanému p r i z n á v a voči
žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

Odvolací súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Topoľčany ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením žalovanému nárok na
náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 251, § 256
ods. 1, § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). V odôvodnení uviedol,
že žalobkyňa dňa 16. 03. 2017 podala na Okresný súd Topoľčany žalobu na zrušenie rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská a mediačná zo dňa 01. 03. 2016,
sp. zn. IA-A/1214/0288. Pred začatím pojednávania vo veci samej zástupca žalobkyne uviedol, že

žalobkyňa berie žalobu späť a konanie žiada zastaviť, nakoľko došlo k zastaveniu exekučného konania
vedeného voči žalobkyni na základe predmetného rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu.
Uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 13. 09. 2017, č. k. 6Csr/1/2017-104 bolo konanie zastavené. O
trováchkonaniabolorozhodnutétak,žežiadnazostránnemánároknanáhradutrovkonania.Uznesenie
v časti zastavenia konania nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 10. 2017. Proti predmetnému uzneseniu
v časti trov konania podal odvolanie žalovaný domáhajúc sa zmeny napadnutého rozhodnutia tak, že

súd žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uznesením Krajského súdu v
Nitre zo dňa 29. 11. 2017, č. k. 8CoSr/1/2017-122 bolo napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti
výroku o trovách konania zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z odôvodnenia
uznesenia krajského súdu vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej
časti o trovách konania nie je riadne, je nedostatočné, pričom nedostatok riadneho odôvodnenia má
za následok nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia v tejto časti. V danej veci súd prvej inštancie

považoval za spravodlivé nepriznať žalovanému, úspešnému v tomto konaní, náhradu trov konania.
Výnimočnosť pre nepriznanie náhrady trov videl súd v okolnostiach danej veci, keď žalobkyňa zobralasvoj návrh na začatie konania späť z dôvodu, že exekučné konanie bolo zastavené. Okresný súd
Topoľčany uznesením zo dňa 13. 06. 2017 č. k. 9Er/33/2017-49 zastavil exekúciu, priznal súdnej
exekútorke nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému a povinnej trovy konania nepriznal.

Uznesenie o zastavení exekúcie bolo povinnej doručené dňa 23. 06. 2017. Na základe predmetného
uznesenie v exekučnej veci zobrala žalobkyňa svoj návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku späť.
Pre dôvody hodné osobitného zreteľa a okolnosti, ktoré viedli žalobkyňu podať žalobu na súde prvej
inštancie, nebola priznaná úspešnému žalovanému náhrada trov konania, keďže žalobkyňa zobrala
žalobuspäť,ktoráboladôvodná,ibazdôvoduzastaveniaexekúcie,pretožeexekučnýsúdrozhodcovskú

doložku vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že exekučný titul Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Rozhodcovská a mediačná - Rozhodcovský rozsudok zo dňa 01. 03. 2016, sp. zn.
IA-A/1214/0288 s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky nemožno považovať za spôsobilý
exekučný titul. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, že žalovanému nepriznal
nárok na náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

2. Proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 29. marca 2018, č. k. 6Csr/1/2017-133 podal
v zákonom stanovej lehote žalovaný v zastúpení právneho zástupcu odvolanie z dôvodov, že súd
prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam [odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP], vec nesprávne právne posúdil [odvolací dôvod podľa § 365

ods. 1 písm. h) CSP], konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci [odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP], domáhajúc sa, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil tak, že žalovanému súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Namietal, že
súd nesprávne vyhodnotil skutkový stav, ak považoval za výnimočnú okolnosť pre nepriznanie náhrady
trov konania žalovaného späťvzatie žaloby z dôvodu zastavenia exekúcie pred pojednávaním dňa

13. 09. 2017, pričom o takomto zastavení žalobkyňa vedela 3 mesiace pred pojednávaním vo veci
samej, ďalej namietal, že súd neskúmal ani pasívnu legitimáciu žalovaného, ktorú žalovaný v konaní
od počiatku nemal a ktorej nedostatok namietal. Žalovaný zastal názor, že súd nesprávne vyhodnotil
obsah okolností hodných osobitného zreteľa a v uznesení nevysvetlil, v čom považuje späťvzatie
žaloby na základe zatavenia exekúcie pre pohľadávku nežalovaného veriteľa 3 mesiace po obdržaní

informácie o zastavení exekúcie za okolnosť hodnú osobitného zreteľa. Mal za to, že uznesenie súdu
je nepreskúmateľné. Ak žalobkyňa disponovala informáciou o tom, že exekučné konanie voči nemu na
základe rozhodcovskej doložky bolo zastavené ešte 3 mesiace pred prvým pojednávaním vo veci samej,
mala možnosť šetriť trovy konania a žalovaného, ktorý v dôsledku konania žalobkyne musel absolvovať
cestu na pojednávanie z Bratislavy, čím mu vznikli cestovné náklady a trovy za náhradu za stratu

času advokáta. Trovy žalovaného zjavne zapríčinila žalobkyňa, pričom sa im dalo predísť. Žalobkyni
tak nemôžu svedčiť dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobkyňa mohla predísť vzniku trov tým, že
by žalobu vzala späť pred pojednávaním a informovala o tejto skutočnosti žalovaného. Poukázal na
skutočnosť, že žaloba bola podaná voči nelegitimovanému subjektu, ktorý už v čase jej podania žaloby
nebol veriteľom pohľadávky zo Zmluvy o úvere a nebol oprávnený ani z rozhodcovského rozsudku.

Tvrdil, že tieto skutočnosti žalovaný súdu dostatočne preukázal, pričom uviedol, že súdu oznámil ešte
vo vyjadrení zo dňa 30. 03. 2017, že nie je pasívne legitimovaným na dané súdne konanie z dôvodu,
že pohľadávku zo Zmluvy o úvere postúpil dňa 10. 02. 2017 na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENT
LIMITED, poukazujúc na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave v konaní 10Co/304/2016, v ktorom
odvolací súd potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V, ktorý zamietol žalobu na zrušenie

rozhodcovského rozsudku z dôvodu postúpenia pohľadávky Poštovej banky, a.s. Súčasne žalovaný
poukázal na oneskorené podanie žaloby, t.j. po uplynutí zákonom určenej prekluzívnej lehoty na podanie
žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Z uvedeného dôvodu by tak k zastaveniu konania došlo
aj bez späťvzatia žalobného návrhu. Aj v zmysle uvedeného, je tak dôvodný záver, že žalobkyňa zavinila
konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku a rovnako tak zavinila i späťvzatie žaloby. Žalovaný

namietal, že v dôsledku procesného zavinenia žalobkyne, žalovanému vznikli v súvislosti s konaním
účelne vynaložené výdavky, a preto žalovaný nepovažuje rozhodnutie súdu o nepriznaní náhrady trov
konania za spravodlivé.

3. Žalobkyňa v zastúpení svojho zástupcu doručila súdu vyjadrenie k odvolaniu žalovaného, v ktorom

bolo uvedené, že s odvolaním žalovaného nesúhlasia a trvajú na pôvodnom uznesení zo dňa 29. 03.
2018.4. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (podľa § 34 CSP) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutejčasti,akoajpostupsúdu,ktorýmupredchádzalvmedziachpodanýchodvolanípodľa§379a
§ 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a po preskúmaní uznesenia súdu prvej

inštancie v napadnutej časti dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a preto uznesenie
súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 388 CSP zmenil, keď neboli splnené podmienky na jeho
potvrdenie (§ 387 CSP), ani na jeho zrušenie (§ 389 CSP).

5. Predmetom tohto konania je žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského

rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská a mediačná sp. zn. IA-
A/1214/0288. V dôsledku toho, že došlo k zastaveniu exekučného konania, ktorého účastníkmi boli
žalobkyňa a žalovaný, ktoré sa viedlo na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská a mediačná sp. zn. IA-A/1214/0288, žalobkyňa
pred začatím pojednávania vo veci samej uviedla, že berie žalobu späť a konanie žiada zastaviť.
Vzhľadom na späťvzatie žalovanej súd prvej inštancie konanie zastavil a rozhodol, že žiadna zo

strán nemá nárok na náhradu trov konania. Pretože rozhodnutie v časti zastavenia konania nebolo
napadnuté odvolaním, v tejto časti nadobudlo právoplatnosť. V dôsledku podaného odvolania, odvolací
súduznesenímzodňa29.11.2017,č.k.8CoSr/1/2017-122uznesenievčastivýrokuotrováchzrušilako
nepreskúmateľné a v časti zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.

6. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

7.Podľa§257CSP,výnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného

zreteľa.

8. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie bola
transformovaná do podoby vyjadrenej v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo

strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem „procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska
a je nevyhnutné vykladať ho komplexne a extenzívne. Zásada procesnej zodpovednosti je inštitútom
procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré
vznikli po začatí sporu. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale
vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu. Prvok zavinenia môže

byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu
toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom
o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne
povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania,
je považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť

späťvzatia dôvodne podanej žaloby.

9. Odvolací súd preskúmal odvolanie žalovaného a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je dôvodné. V tomto štádiu konania odvolací súd vo vzťahu k trovám konania preskúmava
kto procesne zavinil zastavenie konania, a teda je povinný druhej strane nahradiť účelne vynaložené

náklady. Z obsahu spisu má odvolací súd jednoznačne preukázané, že k zastaveniu konania došlo v
dôsledku späťvzatia žaloby žalobkyňou. Keďže žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania, nárok
na náhradu trov konania vznikol podľa § 256 ods. 1 CSP protistrane, t. j. žalovanému. Odvolací súd
sa s právnym názorom súdu prvej inštancie s aplikáciou ustanovenia § 257 CSP nestotožňuje, pretože
podľa názoru odvolacieho súdu nemožno zastavenie exekučného konania hodnotiť ako dôvod hodný

osobitného zreteľa, pre ktorý by bolo možné nepriznať žalovanému náhradu trov konania.

10. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom
skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť

života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov
konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.11. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
v konaní. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy
v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a

nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov
celkomalebosčastineprizná.Musíísťocelkomvýnimočnýprípad,ktorýmusíbyťvrozhodnutíajnáležite
odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán
sporu. Uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len
výnimočne, a preto sa musí vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania

podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať
dobrým mravom. Dôvody hodné osobitného zreteľa, sa skúmajú vždy u strany konania povinnej plne
alebo čiastočne nahradiť trovy konania. Tieto dôvody, inak pomerne jasne vymedzené stabilizovanou
judikatúrou, spôsobujú čiastočný alebo úplný zánik práva na náhradu trov konania u čiastočne alebo
úplne úspešnej strany sporu.

12. V prvom rade pri uplatnení aplikácie § 257 CSP je treba prihliadnuť najmä na okolnosti, či strana,
ktorej sa priznáva náhrada trov konania, uviedla skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý jej patril.
K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej
procesnej situácie. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a
prihliadnuť i na postoj strán sporu v konaní.

13. Ďalšou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s
veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery

oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o
úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom
na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (citované z uznesenia Ústavného súdu
SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14, a prispôsobené novej právnej úprave). Je teda
potrebné skúmať pomery nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého

majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá.

14. Judikatúra taktiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by
zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd
povinnýskúmať,čivprejednávanejvecineexistujúzvláštneokolnostihodnéosobitnéhozreteľa,naktoré

je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto
nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania (s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010,
sp. zn. 2 M Cdo 17/2009). Ustanovenie § 257 CSP je teda zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska
náhrady trov konania predstavuje určitú formu výnimky zo všeobecne platnej zásady zodpovednosti za

výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia
ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam.
Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu
dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie
vždy dopadá na tú stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom

jeho použitia je teda existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak
úspešnej strane sporu a existencia výnimočnosti daného prípadu.

15. Odvolací súd zastáva názor, že v predmetnom konaní nemožno ako dôvod hodný osobitného zreteľa
vzhliadnuť zastavenie exekúcie, hoci sa exekučné konanie týkalo rovnakých účastníkov konania ako

sa týka predmetné sporové konania a hoci v predmetnom exekučnom konaní bol exekučným titulom
vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok. V zásade platí, že pri späťvzatí žaloby trovy konania znáša
žalobca. Svoju povinnosť znášať trovy konania však môže preniesť na žalovaného za kumulatívneho
splnenia dvoch podmienok: a) žaloba musela byť podaná dôvodne a b) späťvzatie žaloby bolo
zapríčinené správaním žalovaného. Podľa ustálenej súdnej praxe sa zavinenie ako aj dôvodnosť žaloby

posudzujú výlučne z procesnoprávneho hľadiska, nie z hmotnoprávneho, teda, za dôvodnú možno
považovať takú žalobu, ktorá bola vzatá späť, pretože žalovaný svojím chovaním žalobcom uplatnený
nárok uspokojil, a to bez ohľadu na to, či uplatnený nárok žalobcovi objektívne patril. Vzhľadom na
to, že žalovaným uplatňované námietky v odvolaní boli hmotnoprávneho charakteru (pasívna vecnálegitimácia žalovaného, uplynutie prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku), odvolacísúd sa týmito námietkaminezaoberal. Exekučné konanie bolo zastavené na základe
rozhodovacej činnosti súdu, a nie zavineným konaním žalovaného, preto v danom prípade nemožno

žalovanému pričítať na ťarchu ako dôvod späťvzatia zavinené správanie žalovaného. Vzhľadom na
to, že neboli kumulatívne naplnené obidva predpoklady, pre ktoré by bolo možné žalovaného zaviazať
na náhradu trov konania, resp. mu náhradu trov konania nepriznať, odvolací súd dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť. Z uvedených dôvodov, je preto potrebné
prijať záver, že rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému podľa ustanovenia § 257

CSP by bolo neprimerané tvrdé a v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na vyššie uvedené dôvody,
odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto
uznesenia.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 ods.
2, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods.1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal právo

na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262
ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť

v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).