Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. apríl 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13C/64/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8709204330
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8709204330.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Kurucom, žalobcu K. M., W.. XX.X.XXXX, F. Y. XX, zast.

JUDr. Františkom Komkom, advokátom, Hlavná 27, Prešov, IČO: 37941054, proti žalovanej R. V.,
X.X.XXXX, F. Y. XX, zast. Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom, Okružná 871/65, Stará Ľubovňa, IČO:
37877291,
o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Z vecí patriacich do BSM p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalovanej nehnuteľnosť -
pozemok parc. č. 70/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 40 m2, zapísaný na LV č. XXX pre
k. ú. Y., hnuteľné veci, a to zariadenie spálne pozostávajúce z dvoch dvojdverových skríň, manželskej

dvojpostele s úložným priestorom, 2 ks nočných stolíkov, obývacia stena, gaučová súprava, konferenčný
stolík, detská posteľ, automatická práčka značky Whirlpool, plynový sporák s elektrickou rúrou značky
Whirlpool, digitálny fotoaparát značky Panasonic, DVD prehrávač značky Philips, mikrosystém - Veža
značky Toyota, LCD televízor značky Samsung, mikrovlnná rúra značky Whirlpool, chladnička, žehlička,
elektrický vysávač a zostatok na účte v Tatrabanke, a. s.

II. Žalovaná p r e b e r á pohľadávku strán voči vlastníkom rodinného domu

č. súp. XX postaveného na parc. č. 65 - zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na LV č. XX pre k.
ú. Y. z titulu investícií do rodinného domu.

III. Žalovaná sa z a v ä z u j e zaplatiť žalobcovi z titulu vysporiadania BSM sumu 8.396,10 eur v lehote
3 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Náhradu trov konania stranám n e p r i z n á v a .

V. Slovenská republika m á n á r o k na náhradu trov štátu voči žalobcovi v rozsahu 50 %.

VI. Slovenská republika m á n á r o k na náhradu trov štátu voči žalovanej v rozsahu 50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 11.5.2009 žiadal, aby súd rozhodol o vysporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM), pretože po rozvode manželstva nedošlo k dohode o
vysporiadaní BSM. Žalobca uviedol, že počas trvania manželstva strany nadobudli nehnuteľnosť, a to
pozemokparc.č.70/2,nachádzajúcisavk.ú.Y.,hnuteľnéveci,ktoréstranyšpecifikovalinapojednávaní

ažiadaltiežvysporiadaťinvestície,ktoréurobilistranydorodinnéhodomuč.súp.XXnachádzajúcehosa
v Y., kde počas trvania manželstva bývali a požadoval zohľadniť to, čo zo spoločných prostriedkov bolo
uhradené na leasing žalovanej. Žalobca tiež tvrdil, že do BSM by mala patriť aj dvojgaráž nachádzajúca
sa v Y.. V rámci záverečného návrhu žalobca súhlasil s prikázaním nehnuteľnosti, ako aj hnuteľnýchvecí do vlastníctva žalovanej. Trval na tom, že zo strany brata žalovanej stranám neboli darované,
ani požičané žiadne finančné prostriedky na zaplatenie akontácie na motorové vozidlo a pohľadávku z
titulu investícií do rodinného domu navrhol prikázať žalovanej, pretože ide o rodinný dom, ktorý je vo

vlastníctve blízkych osôb žalovanej.

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila najmä z dôvodu, že dvojgaráž, na ktorú poukazuje žalobca,
je v bezpodielovom spoluvlastníctve jej rodičov. Tvrdila, že pozemok parc. č. 70/2 je jej výlučným
vlastníctvom a čo sa týka pohľadávky z titulu investícií do rodinného domu č. súp. XX, navrhla túto

pohľadávku rozdeliť tak, aby každej zo strán bola prikázaná v 1/2-ici, pretože každá zo strán si môže
vymáhať tieto pohľadávky v samostatnom konaní. Potom, čo bolo určené, že pozemok parc. č. 70/2
patrí do BSM, žalovaná súhlasila s prikázaním tohto pozemku do jej vlastníctva, taktiež s prikázaním
všetkých hnuteľných vecí s tým, že žalobcovi vyplatí polovicu hodnoty nehnuteľnosti aj hnuteľných
vecí tak, ako bola ustálená znaleckými posudkami. Potvrdila, že počas manželstva uzavrela leasingovú
zmluvu na zakúpenie motorového vozidla, splátky boli uhrádzané zo spoločných prostriedkov a k

ukončeniu leasingu došlo až po rozvode manželstva s tým, že ona nadobudla motorové vozidlo do
vlastníctva. Tvrdila však, že je potrebné zohľadniť pôžičku, ktorú jej poskytol brat, a ktorá bola použitá
na vyplatenie akontácie za motorové vozidlo, pričom spočiatku žiadala zohľadniť sumu 2.887,87 eur,
ktorá predstavovala práve akontáciu a v záverečnom návrhu žiadala zohľadniť sumu 4.881,18 eur, ktorá
predstavuje celkovú výšku pôžičky 135.000,-- Sk.

3. Z výpovedí strán, z výpovedí svedkov R. V., T. V.,
K.. T. M., U. M. a z pripojených listinných dôkazov, najmä
z obsahu prehlásenia o požičaní finančných prostriedkov, výpisu z LV č. XXX, geometrického plánu,
leasingovej zmluvy, výpisov z účtov v Tatrabanke, a. s., dokladov o investíciách do rodinného domu,

úverových zmlúv, dokladov o nákupe stavebných materiálov, znaleckého posudku K.. J. Y. č. 34/2011
vrátane dodatku, znaleckého posudku
K.. R. J. č. 299/2011 vrátane dodatku, potvrdení realitných kancelárií o cenách pozemku, znaleckého
posudku K.. E. T. č. 26/2014, výpisu z LV č. XX, obsahu spisov OS Poprad spisové značky XC/X/XXXX
a XXC/XX/XXXX a rozsudku OS Poprad č. k. XXC/XXX/XXXX-XX, súd zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobca a žalovaná uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k.
XC/X/XXXX-XX zo dňa 4.3.2009, ktorý nadobudolprávoplatnosť dňom 10.3.2009, bolo manželstvo strán
rozvedené. Týmto dňom došlo k zániku BSM a po jeho zániku nedošlo medzi stranami k vysporiadaniu
dohodou.

5. Na pojednávaní dňa 4.11.2009 strany zhodne ustálili, že do BSM patria hnuteľné veci uvedené
v zápisnici o pojednávaní pod položkami 2 až 16 a tiež finančné prostriedky na bežnom účte v
Tatrabanke, a. s. Žalovaná spočiatku namietala, že do BSM by nemali patriť veci pod položkami 6
a 9, ale nenavrhovala v tomto smere vykonať žiadne dokazovanie a z obsahu záverečných návrhov

vyplýva, že akceptuje aj vysporiadanie týchto položiek. Hodnota hnuteľných vecí pod položkami č.
2 až 6 bola ustálená znaleckých posudkom K.. R. J. č. 299/2011 v spojení s dodatkom k tomuto
posudku (znalecký posudok č. 273/2012 na sumu 520,04 eur). Hodnota hnuteľných vecí uvedených pod
položkami č. 7 až 16 bola ustálená znaleckým posudkom K.. J. Y. č. 34/2011 v spojení s dodatkom k
tomuto znaleckému posudku č. 4/2012 na sumu 506,57 eur. Strany akceptovali hodnotu vecí tak, ako

bola ustálená znaleckými posudkami. Zároveň preukázali, že ku dňu zániku BSM zostatok na účte v
Tatrabanke, a. s., bol 63,50 eur.

6. Žalobca žiadal vysporiadať v rámci BSM aj pozemok parc. č. 70/2 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 40 m2, ktorý bol pôvodne zapísaný na LV č. XXX pre k. ú. Y. a t. č. je zapísaný na LV č.

XXX. Žalovaná namietala, že ide o pozemok v jej výlučnom vlastníctve. Na základe žaloby žalobcu
na tunajšom súde prebiehalo konanie pod sp. zn. XXC/XX/XXXX, kde súd rozsudkom č. k. XXC/XX/
XXXX-XX zo dňa 16.9.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v T. č. k. XCo/XX/XXXX-XX zo
dňa 31.3.2011 určil, že strany sú bezpodielovými spoluvlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňom 25.5.2011. Hodnota tohto pozemku bola ustálená znaleckým posudkom

K.. E. T. č. 26/2014 na sumu 500,-- eur, čo strany akceptovali a navrhli pri vysporiadaní vychádzať z
tejto hodnoty.7. Žalobca tvrdil, že do BSM patrí aj dvojgaráž č. súp. 1050 nachádzajúca sa na parcelách č. 66/2, 68/3
a 70/2 v k. ú. Y., ktorej vlastníkmi podľa listu vlastníctva sú rodičia žalovanej. V súvislosti s výstavbou
dvojgaráže bolo vypočutých viacero svedkov, avšak následne na základe žaloby žalobcu prebiehalo

na tunajšom súde konanie pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX, ktorého predmetom bolo určenie, že táto
nehnuteľnosť patrí do BSM. Rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. XXC/XXX/XXXX-XX v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v T. č. k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 27.7.2017 súd žalobu zamietol.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 23.10.2017.

8. Počas trvania manželstva uzavrela žalovaná dňa XX.X.XXXX leasingovú zmluvu pod č. N. so
spoločnosťou PSA FINANCE SLOVAKIA, s. r. o. s tým, že takouto formou bol financovaný nákup
motorového vozidla Peugeot 206 v celkovej hodnote 290.000,-- Sk s DPH. Na základe leasingovej
zmluvy bola zo strany žalovanej vyplatená akontácia vo výške 87.000,-- Sk (2.887,87 eur) a ďalej boli
uhrádzané splátky po 194,32 eur. Ku dňu zániku BSM bolo uhradených 32 splátok po 194,32 eur, t. j.
suma 6.218,24 eur. Žalovaná potvrdila, že leasing doplatila až po zániku BSM a po doplatení leasingu

sa stala vlastníčkou motorového vozidla. Žalobca požadoval, aby bolo zohľadnené to, čo za trvania
manželstva uhradili zo spoločných prostriedkov na leasing žalovanej, s čím súhlasila aj žalovaná, avšak
žiadala odpočítať sumu 4.481,18 eur (135.000,-- Sk), pričom tvrdila, že tieto finančné prostriedky jej
požičal brat, boli použité na zaplatenie akontácie a zatiaľ z nich vrátila iba sumu 20.000,-- Sk, aj to po
rozvode manželstva.

9. Žalobca žiadal, aby v rámci vysporiadania BSM bola zohľadnená aj pohľadávka, ktorú majú strany
voči vlastníkom rodinného domu č. súp. XX z titulu investícií do tohto rodinného domu. Strany zhodne
uvádzali, že ide o rodinný dom v podielovom spoluvlastníctve Y. V. a R. V., v ktorom počas manželstva
bývali. Výpoveďami strán, ako aj výpoveďami svedkov, najmä R. V., bol ustálený okruh investícií, ktorých

hodnota bola vyčíslená znaleckým posudkom K.. E. T. č. 26/2014 na sumu 6.095,07 eur (183.620,-- Sk).
Strany akceptovali hodnotu investícií tak, ako bola stanovená znaleckým posudkom. Žalobca navrhoval
prikázať túto pohľadávku v celosti žalovanej a žalovaná v rámci vysporiadania navrhovala prikázať
pohľadávku každej zo strán v 1/2-ici.

10. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému

bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

11. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

12. Podľa § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd.

13. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil

na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

14. V prejednávanej veci sa žalobca domáha vysporiadania BSM. Súd mal preukázané, že strany
uzavreli manželstvo dňa 27.10.2001 a ich manželstvo zaniklo rozvodom ku dňu XX.X.XXXX. Týmto
dňom zaniklo aj BSM strán. Po zániku BSM strany nevysporiadali zaniknuté BSM dohodou. V priebehu
konania strany zhodne ustálili okruh aktív a pasív patriacich do BSM tak, že do BSM patria hnuteľné
veci špecifikované v zápisnici o pojednávaní zo dňa 4.11.2009 a zostatok finančných prostriedkov na

účte v Tatrabanke, a. s. Spornou bola otázka, či do BSM patrí aj pozemok parc. č. 70/2, v tejto veci
však prebiehalo konanie pod sp. zn. XXC/XX/XXXX, kde bola právoplatne vyriešená táto otázka tak,
že sporná nehnuteľnosť patrí do BSM. Žalobca zase tvrdil, že do BSM patrí aj dvojgaráž nachádzajúca
sa v Y., ktorá je vo vlastníctve rodičov žalovanej. O tejto nehnuteľnosti bolo právoplatne rozhodnuté vkonaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX, kde bola žaloba zamietnutá
a teda súd nemá za preukázané, že by táto nehnuteľnosť patrila do BSM, preto ani nebola zahrnutá v
rámci vecí, ktoré sú vysporiadané v tomto konaní. Strany tiež zhodne potvrdili, že majú pohľadávku voči

vlastníkomrodinnéhodomuč.súp.XXvY.ztituluinvestíciídotohtorodinnéhodomupočasobdobia,keď
tam bývali, aj keď rozsah investícií musel byť preukázaný výpoveďami svedkov a výška týchto investícií
bola ustálená znaleckým posudkom.

15. Po vykonanom dokazovaní nebolo medzi stranami sporné, že v rámci BSM je potrebné vysporiadať

vyššie uvedené hnuteľné veci, pozemok parc. č. 70/2 a zostatok na účte v Tatrabanke, a. s., pričom
zároveň strany akceptovali hodnotu týchto aktív tak, ako boli ustálené znaleckými posudkami, resp.
výpisom z bežného účtu v Tatrabanke, a. s. Taktiež nebola sporná výška investícií do rodinného domu
č. súp. XX, i keď v tomto smere obe strany navrhovali iný spôsob vysporiadania, a to žalobca navrhol
prikázať v celosti pohľadávku do vlastníctva žalovanej a žalovaná navrhla, aby každá zo strán prevzala
túto pohľadávku v 1/2-ici.

16. Občiansky zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom ako majú byť vysporiadané pohľadávky a
dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom a vznikli počas jeho trvania.
V zmysle ustálenej judikatúry (napr. R 42/1972) je potrebné v rámci vysporiadania BSM vysporiadať
aj pohľadávky a dlhy manželov, a to analogicky podľa § 150 Občianskeho zákonníka. Vysporiadanie

týchto spoločných práv a povinností sa týka vzťahov medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností
tretích osôb, ktoré nie sú stranami sporu o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a
ktorým zostávajú nedotknuté všetky ich práva a námietky. Takýmto spôsobom je potrebné vysporiadať
aj pohľadávku, ktorá vznikla proti tretej osobe z dôvodu, že zo spoločného majetku boli vynaložené
náklady na majetok tejto osoby. V konaní bolo nepochybne preukázané, že strany v určitom období

počas manželstva bývali v rodinnom dome č. súp. XX, ktorý je v podielovom spoluvlastníctve Y.C. V. a R.
V., pričom v tomto období vykonali v dome viaceré investície, ktorými došlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti
a ako vyplýva z vyjadrení strán aj z výpovede svedka R. V., vlastníci rodinného domu
s týmito investíciami súhlasili. Strany vypovedali rozdielne, či a akým spôsobom uhrádzali náklady na
bývanie, keďže žalobca tvrdil, že platili za energie v celom rozsahu a žalovaná tvrdila, že za bývanie

nič neplatili, avšak je zrejmé, že v danom prípade ak aj boli platené nejaké náklady, tak sa to týkalo iba
energií a strany neplatili žiadny nájom za užívanie tejto nehnuteľnosti, teda nemohlo tu dôjsť k vzniku
nájomného vzťahu, tak ako to uvádzala žalovaná, pretože hlavným pojmovým znakom nájomnej zmluvy
je práve odplatnosť dočasného užívania veci.

17. Nesporne teda dokazovaním bolo preukázané, že počas užívania tejto nehnuteľnosti strany vykonali
investície do rodinného domu, čím došlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti a uskutočnilo sa tak so súhlasom
vlastníkov rodinného domu, teda možno konštatovať, že stranám vznikla pohľadávka vo vzťahu k
podielovým spoluvlastníkom rodinného domu. Väčšinou súdy pri vysporiadaní rozdelia pohľadávky
alebo dlhy manželov tak, aby každý z manželov znášal rovnaké riziko pri uplatňovaní týchto nárokov,

avšak je potrebné zobrať do úvahy aj iné skutkové okolnosti tak, aby bolo možné posúdiť, či bude
účelnejšie, ak pohľadávku alebo dlh preberie iba jeden z bývalých manželov. V odôvodnených prípadoch
možno pri vysporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikázať spoločnú
pohľadávku voči tretej osobe aj len jednému z manželov (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 2CdO/1054/2004). V danom prípade súd vzal do úvahy, že pohľadávka strán je voči

blízkym príbuzným žalovanej (otec žalovanej a stará matka), preto súd považoval za účelnejšie, aby
túto pohľadávku prevzala žalovaná, pretože je reálny predpoklad, že vysporiadanie pohľadávky medzi
blízkymi príbuznými bude jednoduchšie a žalovaná nebude musieť vyvolávať ďalšie súdne konanie, ako
by to bolo v prípade žalobcu. Ak by aj k vysporiadaniu nedošlo, tak úžitky z týchto investícií môže čerpať
žalovaná, nakoľko u žalobcu je vylúčené, aby ešte v budúcnosti mal možnosť užívať predmetný rodinný

dom. Z týchto dôvodov súd rozhodol, že pohľadávku prevezme žalovaná.

18. V konaní bolo tiež preukázané, že žalovaná počas trvania manželstva uzavrela leasingovú zmluvu,
ktorej účelom bolo zaobstaranie motorového vozidla, pričom akontácia a časť leasingových splátok
boli uhradené počas trvania manželstva, teda na túto skutočnosť je potrebné prihliadnuť v zmysle §

150 Občianskeho zákonníka veta druhá, v zmysle ktorej každý manžel je povinný uhradiť čo sa zo
spoločného majetku vynaložilo a jeho ostatný majetok. Bolo preukázané, že po zániku BSM žalovaná
ďalej splácala predmetný leasing a nadobudla do výlučného vlastníctva motorové vozidlo. Nesporne
bolo preukázané, že strany pred uzavretím leasingovej zmluvy uhradili akontáciu, a že počas trvaniamanželstvabolouhradených32splátokpo194,32eur,t.j.spoluvsume6.218,24eur.Spolusakontáciou
bola uhradená suma 9.106,11 eur. Žalobca po celý čas tvrdil, že tak akontáciu, ako aj splátky, uhrádzali
zo spoločných finančných prostriedkov, preto pri vysporiadaní BSM žiadal zohľadniť túto sumu v celom

rozsahu. Žalovaná tvrdila, že na zaplatenie akontácie im požičal finančné prostriedky jej brat Y. V., a to
v sume 4.481,18 eur (135.000,-- Sk) a navrhovala prihliadnuť na túto sumu a zohľadniť už iba rozdiel
medzi uvedenou sumou a celkovou sumou uhradenou na leasing počas trvania manželstva.

19.Žalovanápredovšetkýmtvrdila,ževobdobíuzavretialeasingovejzmluvynemalifinančnéprostriedky

na to, aby uhradili akontáciu, a preto si museli od brata požičať peniaze. Okrem prehlásenia Y. V., ktoré
nie je ani datované, nepredložila ohľadom týchto tvrdení súdu iné dôkazy. Vychádzajúc z dôkazov v
spise súd neuveril tvrdeniam žalovanej, že jej bola poskytnutá pôžička, resp. že táto bola použitá práve
na vyplatenie časti leasingu. Predovšetkým samotná žalovaná spočiatku tvrdila, že im boli poskytnuté
finančné prostriedky iba na zaplatenie akontácie a až neskôr žiadala započítať celú požičanú sumu. Z
predložených výpisov z účtov je zrejmé, že leasingové splátky boli uhrádzané mesačne z bežného účtu

žalovanej,pričomvšakzvýpisovzúčtovnevyplýva,žebyzostatok„požičanejsumy“bolžalovanoualebo
stranamivloženýnaúčet,tedažebyajtátočasťpôžičkybolapoužívanánaúhraduleasingovýchsplátok.
V časti, kde požičaná suma presahuje výšku akontácie, teda podľa názoru súdu žiadnym spôsobom
žalovaná nepreukázala, že by tieto finančné prostriedky aj za predpokladu, že by bolo preukázané ich
požičanie, boli použité na kúpu motorového vozidla.

20. Súd poukazuje aj na rozpory v samotnom prehlásení, kde v názve je uvedené, že ide o požičanie
finančných prostriedkov, avšak podľa obsahu tohto prehlásenia malo dôjsť k darovaniu finančných
prostriedkov, teda už táto okolnosť vyvoláva pochybnosti o predloženom dôkaze. Žalovaná tvrdila, že z
tejto sumy doposiaľ vrátila sumu 20.000,-- Sk, avšak toto tvrdenie ničím nepreukázala. Spochybnené sú

aj tvrdenia o tom, že by strany v tom čase nemali finančné prostriedky na zaplatenie akontácie, pretože v
tomto období už obe strany boli zamestnané a ako vyplýva aj z výpisu z účtu, k 31.5.2006 mali zostatok
na bežnom účte vo výške 69.853,48 Sk, pričom na tento účet bola poukazovaná iba mzda žalovanej a
žalobcovi bola mzda vyplácaná v hotovosti. Z tohto účtu boli aj v dňoch 11.8.2006 a 14.8.2006 urobené
výbery spolu vo výške 30.000,-- Sk, čo skôr nasvedčuje tvrdeniam žalobcu, že strany mali finančné

prostriedky, a že vyplatili akontáciu v hotovosti. S prihliadnutím na tieto rozpory súd nepovažoval tvrdenia
žalovanej o požičaní peňazí a o použití týchto peňazí na čiastočnú úhradu leasingu za preukázané,
a preto pri výpočte vyrovnávacieho podielu vychádzal z toho, že na výlučný záväzok žalovanej bola
zo spoločných prostriedkov vynaložená suma 9.106,11 eur (akontácia 2.887,87 eur a splátky v sume
6.218,24 eur).

21. Na základe vyššie uvedeného mal súd preukázané, že strany nadobudli do BSM nehnuteľnosť -
pozemok parc. č. 70/2 v hodnote 500,-- eur, hnuteľné veci v celkovej hodnote 1.026,61 eur a ku dňu
zániku BSM mali zostatok na bežnom účte vo výške 63,50 eur. Keďže o nehnuteľnosť a hnuteľné
veci prejavila záujem žalovaná, ktorá ich aj po rozvode manželstva užívala, súd prikázal nehnuteľnosť,

hnuteľné veci a zostatok na účte do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorej vznikla povinnosť vyplatiť
žalobcovi polovicu hodnoty týchto aktív, t. j. sumu 795,06 eur. Výška pohľadávky z titulu investícií do
rodinného domu bola ustálená znaleckým posudkom na sumu 6.095,97 eur, čo strany akceptovali a
nespochybňovali túto sumu, a keďže túto pohľadávku preberá žalovaná, je taktiež povinná vyplatiť
polovicuztejtosumyžalobcovi,t.j.sumu3.047,99eur.Nakoniecjepotrebnézohľadniť,žezospoločných

prostriedkov bola na výlučný majetok žalovanej použitá suma 9.106,11 eur, pričom aj z tejto sumy je
povinná vyplatiť žalobcovi 1/2-icu, t. j. sumu 4.553,05 eur. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobcovi sumu 8.396,10 eur.

22. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 Zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilného sporového

poriadku v platnom znení /ďalej len CSP/, pričom vzal do úvahy, že každá zo strán mala vo veci čiastočný
úspech, či už ohľadom rozsahu aktíva a pasív BSM alebo ich výšky, pričom možno konštatovať, že
úspech a neúspech každej strany je približne rovnaký, preto súd náhradu trov stranám nepriznal.

23. V priebehu konania vznikli trovy štátu, nakoľko strany nezložili preddavky na znalecké dokazovanie

vo výške, ktorá by postačovala na úhradu týchto nákladov v celom rozsahu, preto časť nákladov na
znalečné bola vyplácaná z rozpočtových prostriedkov súdu. Otázka náhrady trov štátu nie je výslovne
riešená v ustanoveniach CSP, preto v zmysle článku 4 odsek 1 základných princípov CSP, je potrebné
vec prejednať a rozhodnúť podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu veci,čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanú právnej veci. Pri posudzovaní otázky akým spôsobom sa
majú strany podieľať na náhrade trov štátu súd preto vychádzal zo zásady úspechu strán v konaní, a
keďže strany mali v spore približne rovnaký úspech a neúspech, na základe čoho súd v zmysle § 256

CSP rozhodol, že stranám náhradu trov konania nepriznáva, je potrebné toto ustanovenie aplikovať aj
na rozhodnutie o trovách štátu a teda súd považoval za dôvodné rozhodnúť tak, že každá zo strán má
znášať trovy štátu v rozsahu 50 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).