Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. december 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13C/230/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715212623
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8715212623.13

Rozhodnutie

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Petrom Kurucom v právnej veci žalobkyne N. K., G.. XX.XX.XXXX,
K. K. C., O. XXXX/XX, zast. JUDr. Marekom Radačovským, advokátom, AK Košice, Žriedlova 3, IČO:
35 553 961, proti žalovanej Komunálnej poisťovni, a. s., Vienna Insurance Group, Štefánikova 17,
Bratislava, IČO: 31 595 545, zast. Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom, AK Košice, Krmanova 1,
IČO: 31 819 796, o zaplatenie úrazovej renty takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o platenie úrazovej renty za obdobie po 1.1.2018 z a s t a v u j e.

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 9.821,07 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobuz a m i e t a.

IV. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

V. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 29.10.2015 žiadala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu

2.358,48 eur a ďalej vyplácať žalobkyni úrazovú rentu v pravidelných opakujúcich sa mesačných
platbách vo výške 98,27 eur vždy k 15. Dňu v mesiaci odo dňa 30.10.2015 do dňa 29.7.2041, alebo do
dňa kedy žalobkyňa dosiahne dôchodkový vek, alebo do dňa kedy zanikne žalobkyni nárok na úrazovú
rentu. Žiadala priznať náhradu trov konania.

2. Podaním zo dňa 13.3.2017 žalobkyňa žiadala pripustiť rozšírenie žaloby tak, že žiadala priznať z

titulu úrazovej renty sumu 3.363,61 eur a následne žiadala priznať mesačné platby vo výške 241,86
eur. Skôr ako súd rozhodol o tomto procesnom návrhu, podaním zo dňa 10.10.2017 opätovne navrhla
zmenu žaloby a to tak, že za obdobie od 29.10.2013 do 29.10.2015 žiadala priznať sumu 3.363,61
eur, za mesiace november a december 2015 sumu 245,05 eur, za rok 2016 sumu 2.954,16 eur a za
rok 2017 12-krát sumu 251,10 eur. Zároveň z tohto podania vyplýva, že žalobkyňa si už neuplatňuje
vyplácanie úrazovej renty za obdobie po 1.1.2018. Preto podľa obsahu súd v tejto časti posúdil podanie

žalobkyne aj ako čiastočné späťvzatie žaloby v zmysle § 145 ods. 2 CSP. O zmene žaloby rozhodol
súd uznesením zo dňa 10.10.2017 tak, že pripustil zmenu žaloby v zmysle podania žalobkyne zo dňa
10.10.2017. Súd má za to, že vo veci nebolo potrebné rozhodovať o zmene žaloby zo dňa 13.3.2017,
keďže tento procesný návrh bol nahradený novým procesným návrhom. Podaním zo dňa 14.11.2017
žalobkyňa navrhla ďalšiu zmenu žaloby, tak že k uplatneným nárokom žiadala priznať úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne a to z dávok za obdobie od 29.10.2013 do 31.10.2017 žiadala úrok z omeškania

odo dňa 31.10.2017 a z dávok za november a december žiadala priznať úrok z omeškania vždy od 15.
dňa v mesiaci. Uznesením zo dňa 28.11.2017 súd túto zmenu žaloby pripustil.3. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že dňa 17.9.2011 pri dopravnej nehode, ktorú zavinil vodič L. P.
utrpela ťažké poranenia v dôsledku ktorých bola uznaná invalidnou s tým, že miera poklesu schopnosti

vykonávaťzárobkovúčinnosťbolastanovenána45%oprotizdravejosobe.Spoukazomnaustanovenie
§15ods.1zák.č.381/2001Z.z.siuplatňujenároknanáhraduškodypriamoprotipoisťovni,vktorejbolo
poistené motorové vozidlo škodcu. Poukázala na to, že žalovaná žiadnym spôsobom nespochybnila
výšku uplatneného nároku. Nesúhlasila s aplikáciou § 450 Obč. zákonníka, pretože zmyslom tohto
inštitútu je aby v prípade ak je škodca v nepriaznivej životnej situácii sa nedostal ešte do horšej životnej

situácie, preto súd má možnosť nejakým spôsobom pomerne znížiť rozsah náhrady škody, čo sa však
nevzťahuje na žalovanú. Uviedol, že žalovaná v podstate ani nechce aplikovať moderačné právo, ale
nepáči sa jej súčasná právna úprava. Uviedla, že práve na jej strane sú dôvody hodné osobitného
zreteľa, keďže v čase dopravnej nehody bola tehotná, dnes vychováva dve deti, má k nim vyživovaciu
povinnosť a dosahuje mzdu, ktorá nie je ani vo výške priemernej mzdy. Navyše je invalidná a jej stav
sa bude len zhoršovať. K uplatnenému úroku z omeškania uviedla, že k 1.4.2017 žalovaná mala k

dispozícii všetky podklady, aby mohla plniť teda už k tomuto dátumu bola v omeškaní, avšak vzhľadom
na prebiehajúce mimosúdne rokovania si uplatňuje úrok z omeškania až odo dňa 31.10.2017.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu, že uplatnený nárok
nie je dostatočne preukázaný. Predovšetkým žalobkyňa nepredložila mzdový list od zamestnávateľa,

u ktorého bola zamestnaná v roku 2009 a lekársku správu posudkového lekára sociálneho poistenia s
určením, že poškodená má viac ako 40 % pokles vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca podľa §
88 ods. 1 zák. č. 461/2003. Po predložení uvedených dokladov v priebehu konania žalovaná uviedla,
že príjem žalobkyne, ktorý dosahovala žalobkyňa pred nehodou v porovnaní s príjmom, ktorý dosahuje
v súčasnom období sa neznížil, ale naopak sa zvýšil, pretože žalobkyňa poberá aj invalidný dôchodok.

Keďže okrem príjmu zo zamestnania má aj invalidný dôchodok je toho názoru, že súd by mal aplikovať
ustanovenie § 450 Obč. zákonníka a uplatnený nárok primerane znížiť. Poukázala na to, že v zmysle
citovaného zákonného ustanovenia má súd prihliadať nielen na pomery škodcu, ale aj na pomery
poškodeného. K uplatnenému úroku z omeškania poukázala na ustanovenie § 11 ods. 6, ods. 7, ods. 8
zák. č. 381/2001 Z. z. a konštatovala nedôvodnosť úroku z omeškania, pričom uviedla že k ukončeniu

prešetrenia poistnej udalosti do troch mesiacov odo dňa oznámenia nemohlo dôjsť pre nedoloženie
požadovaných dokladov žalobkyňou. Poukázala aj na rozhodujúcu prax súdov, ktoré konštatovali že
pokiaľ poisťovňa splní svoju povinnosť v zmysle § 11 ods. 6 citovaného zákona nevzniká jej povinnosť
zaplatiť úroky z omeškania a prípadná povinnosť žalovanej plniť tak môže vzniknúť až doručením
právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrade škody a do omeškania by sa žalovaná mohla dostať,

až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej jej právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobkyni výšku
priznanej náhrady škody.

5. Z vyjadrení strán a pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu uplatnenia nároku na náhradu
škody, potvrdenia o invalidite, rozhodnutia o priznaní nemocenského, rozhodnutí o priznaní a zvýšení

invalidného dôchodku, lekárskej správy, odborného posudku o invalidite, mzdových listov žalobkyne za
rok 2009 a 2015, odborného posudku Sociálnej poisťovne. Súd zistil nasledovný skutkový stav:

6. Dňa 17.9.2011 v čase o 10.54 hod. došlo na polovičnom obojstrannom profile diaľnice D1 Behárovce
- Jablonov k dopravnej nehode, keď vodič osobného motorového vozidla Hyunday Accent ev. č. O.

XXXBÚ za zníženej viditeľnosti prešiel do ľavého protismerného jazdného pruhu tak, že predchádzal
kolónu vozidiel jazdiacich pred ním, včas sa nezaradil späť do svojho jazdného pruhu a v protismernom
pruhu čelne narazil do auta zn. Citroën Saxo, ev. č. E. XXXCF, ktoré riadil T.. P. K.. Žalobkyňa bola v
tomto osobnom motorovom vozidle ako spolujazdkyňa. Po náraze sa motorové vozidlo prevrátilo na
strechu a vodič ako aj spolujazdkyňa utrpeli ťažké poranenia.

7. V súvislosti s poraneniami, ktoré žalobkyňa utrpela pri dopravnej nehode bola na základe lekárskeho
posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava a rozhodnutia Sociálnej poisťovne
zo dňa 3.6.2014 uznaná invalidnou. Invalidný dôchodok bol žalobkyni priznaný od 29.10.2013 v sume
160,40 eur mesačne s tým, že od 1.1.2014 bol zvýšený na sumu 164,90 eur mesačne. Od 1.1.2015

poberala žalobkyňa invalidný dôchodok v sume 167,60 eur mesačne, od 1.1.2016 v sume 168,60 eur
mesačne a od 1.1.2017 v sume 172,60 eur mesačne. Pri výpočte nároku na úrazovú rentu žalobkyňa
vychádzala z valorizácie úrazových rent, ktoré sa zvyšujú v závislosti od priemerného medziročného
rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskejrepubliky vykázaných Štatistickým úradom SR za I. polrok kalendárneho roka, ktorý predchádzal
príslušnému kalendárnemu roku. Percento zvýšenia sa ustanovuje opatrením, ktoré vydá Ministerstvo
práce sociálnych vecí a rodiny. V zmysle týchto opatrení sa v roku 2013 úrazová renta zvýšila o 3,05 %,

v roku 2014 o 2,3 %, v roku 2015 o 1,32 %, v roku 2016 o 0,46 %, v roku 2017 o 2 %.

8. Podľa § 420 ods. 1 Občianského zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

9. Podľa § 447 citovaného zákona náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako suma úrazovej
renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

10.Podľa§450citovanéhozákonazdôvodovhodnýchosobitnéhozreteľasúdnáhraduškodyprimerane
zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery

fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená.
Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

11. Podľa § 88 ods. 1 zák. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poškodený má nárok na úrazovú rentu,
ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti

vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len „pokles pracovnej schopnosti“)
a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

12. Podľa § 89 ods. 1 citovaného zákona suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167-násobku sumy

zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel
čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.

13. Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhradu škody

uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody
priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

14. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha náhrady škody na zdraví a to vo forme náhrady zo
straty na zárobku pri invalidite. Medzi stranami nebolo sporné, že ku škode na zdraví žalobkyne došlo

v súvislosti s vyššie uvedenou dopravnou nehodou zavinenou vodičom motorového vozidla, ktoré
bolo poistené u žalovanej. Medzi stranami tiež nebolo sporné, že v dôsledku zranení pri dopravnej
nehode sa žalobkyňa stala invalidnou a tieto skutočnosti žalobkyňa preukázala aj lekárskymi správami
a rozhodnutiami Sociálnej poisťovne. Žalovaná však spochybnila, či žalobkyni vznikol nárok na úrazovú
rentu, keďže v súčte z príjmu zo zamestnania a invalidného dôchodku dosahuje vyšší príjem ako

dosahovala v období pred nehodou.

15. V zmysle ust. § 447 Občianského zákonníka sa odškodňujú trvalé následky poškodenia prejavujúce
sa ako zníženie pracovnej spôsobilosti poškodeného vplyvom škodovej udalosti, pričom náhradou za
stratu na zárobku sa nenahrádzajú samotná strata, či zníženie pracovnej spôsobilosti, ale majetková

ujma, ktorá sa prejavuje tým, že trvalou stratou, resp. znížením pracovnej spôsobilosti následkom ujmy
na zdraví prichádza poškodený úplne alebo čiastočne o zárobok, ktorý by dosiahol nebyť poškodenia
zdravia. Náhrada za stratu na zárobku sa určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa všeobecných
predpisov o sociálnom poistení teda o určení výšky náhrady je potrebné vychádzať z ustanovení § 88 a
§ 89 zák. č. 461/2003 Z. z. Pre určenie výšky náhrady škody podľa súčasnej právnej úpravy teda už nie je

rozhodujúcipriemernýzárobok,ktorýdosahovalpoškodenýpredpoškodenímazárobokktorýdosahoval
po poškodení, ale rozhodujúcou je suma úrazovej renty, ktorá vychádza zo zákona o sociálnom poistení.

16. Z predložených mzdových listov vyplýva, že v roku 2009 teda v období pred nehodou žalobkyňa
dosiahla príjem 6.813,51 eur netto ročne a v roku 2015 jej ročný netto príjem činil 6.706,16 eur. Už z

týchto dokladov je zrejmé, že príjem žalobkyne zo zamestnania sa znížil. Z hľadiska posúdenia nároku
vyplývajúceho z ustanovenia § 447 Obč. zákonníka je však rozhodujúce, či žalobkyňa spĺňa podmienky
pre priznanie úrazovej renty tak, ako sú upravené v § 88 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. V tomto smere
bolo v priebehu konania návrh žalobkyne vyžiadané odborné vyjadrenie Sociálnej poisťovne, pobočkaTrnavavoformeodbornéhoposudku.VzmysleodbornéhoposudkupredloženéhoSociálnoupoisťovňou
bolo konštatované, že u žalobkyne došlo k poklesu pracovnej schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť
v rozsahu 70 %, teda žalobkyňa spĺňa podmienky pre priznanie úrazovej renty v zmysle citovaného

zákonného ustanovenia.

17. Pri výpočte výšky úrazovej renty žalobkyňa vychádzala z ustanovenia § 89 ods. 1 citovaného
zákona v zmysle ktorého suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej

80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla
zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100. V tomto smere súd
poukazuje na špecifikáciu výpočtu, ktorá je obsiahnutá v podaní zo dňa 10.10.2017 (čl. 145-146). Podľa
názoru súdu výpočet bol uskutočnený v súlade s citovaným zákonným ustanovením. Naviac žalovaná
v konaní ani nespochybňovala výšku uplatňovaného nároku žalobkyňou.

18. Keďže žalobkyňa preukázala, že v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou došlo u nej k
poklesu schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca v rozsahu 70 % a teda spĺňa nárok na
vyplácanie úrazovej renty, súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení priznal žalobkyni úrazovú
rentu v zmysle uplatnenej žaloby za obdobie od 29.10.2013 do 31.12.2017 spolu v sume 9.821,07 eur.
V tejto sume je zahrnutá úrazová renta za obdobie od 29.10.2013 do 29.10.2015, ktorá pozostáva z

mesačnej renty 17 x 98,27 eur a mesačnej renty 7 x 240,86 eur t. j. spolu v sume 3.363,61 eur za obdobie
11. a 12./2015 v sume 490,10 eur (2x245,05 eur), za rok 2016 v sume 2.954,16 eur (12x246,18 eur) a
za rok 2017 v sume 3.013,20 eur (12x251,10 eur).

19. Žalovaná žiadala, aby v prípade ak bude žalobkyni priznaný nárok na úrazovú rentu súd využil

moderačné právo a primerane znížil priznanú náhradu škody s tým, že výšku zníženia ponechala na
úvahe súdu. V ustanovení § 450 Obč. zákonníka je zakotvené moderačné právo súdu, aby v prípade
existencie určitých skutkových okolností najmä ak ide o neúmyselné spôsobenie škody náhradu škody
primerane znížil. Zmyslom moderačného práva súdu je zmiernenie vplyvu zodpovednosti za škodu na
škodcutam,kdebyuloženiepovinnostivplnomrozsahupredstavovalsprihliadnutímnavšetkyokolnosti

prílišnú tvrdosť. Moderačné právo teda možno aplikovať v prípadoch hodných osobitného zreteľa, ak
došlo k neúmyselnému spôsobeniu škody a uloženie povinnosti nahradiť škodu v plnom rozsahu by bolo
v rozpore s prevenčnými i reparačnými účinkami zodpovednosti za škodu a princípmi spravodlivosti.

20. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že predpokladom pre aplikáciu moderačného práva

súdujepredovšetkýmexistenciadôvodovosobitnéhozreteľa,ktorémôžuvyplývaťzokolnostízaktorých
ku škode došlo ako aj z osobných a majetkových pomerov fyzickej osoby, ktorá škodu spôsobila.
Uvedené zákonné ustanovenie teda možno aplikovať iba v prípade, ak by mal škodu uhrádzať škodca,
ktorý je fyzickou osobou, teda nie je možné aplikovať citované zákonné ustanovenie v prípade žalovanej.
Naviac súd musí prihliadnuť aj na pomery poškodeného, predovšetkým z toho hľadiska, či aplikáciou

moderačného práva nedôjde k vážnemu zásahu do práv poškodeného, a či takýmto zásahom nedôjde
k výraznému zhoršeniu životnej situácie, ktorá u neho nastala po poškodení. Keďže v danom prípade
žalobkyňa je fyzickou osobou, ktorá sa v dôsledku poškodenia zdravotného stavu stala invalidnou, došlo
u nej k výraznému poklesu pracovnej schopnosti a to až v rozsahu 70 %, aj táto okolnosť by bránila
aplikácii moderačného práva.

21. Keďže po pripustení zmeny žaloby si už žalobkyňa neuplatňovala platenie renty za obdobie po
1.1.2018 súd toto podanie podľa obsahu posúdil aj ako čiastočné späťvzatie žaloby, a preto v tejto časti
konanie zastavil v zmysle § 145 ods. 2 CSP.

22. Podľa § 517 ods. 2 Občianského zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

23. Podľa § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poisťovateľ jepovinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti
poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a

oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa

poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

24. Podľa § 11 ods. 7 citovaného zákona poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z

tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

25. Podľa § 11 ods. 8 citovaného zákona ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

26. Po rozšírení žaloby si žalobkyňa uplatňovala aj úrok z omeškania s tým, že podľa jej názoru
sa žalovaná už k 1.4.2017 dostala do omeškania s vyplácaním úrazovej renty, avšak vzhľadom na
prebiehajúce mimosúdne rokovania, kvôli ktorým bolo konanie prerušené si nárok na úrok z omeškania
uplatňovala až odo dňa 31.10.2017. Žalobkyňa si nárok na náhradu škody uplatnila u žalovanej listom
zo dňa 20.10.2014 a zo strany žalovanej jej nároku nebolo vyhovené, keďže žalobkyňa nepredložila

všetky potrebné podklady, okrem iného aj posudok o poklese pracovnej schopnosti. Je pravdou, že
tento posudok bol vypracovaný až v priebehu konania, teda pred podaním žaloby žalovaná nemala
možnosť ukončiť šetrenie a teda z tohto dôvodu sa nemohla dostať do omeškania. Odborný posudok
bol vypracovaný až v priebehu konania, preto je možné súhlasiť s tvrdením žalovanej, že povinnosť
žalovanej plniť z titulu úrazovej renty vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia súdu. Taktiež v zmysle

§ 11 ods. 8 citovaného zákona povinnosť žalovanej plniť úroky z omeškania vzniká iba v prípade, ak
poisťovňa nesplnila povinnosť vyplývajúcu z § 11 ods. 6 citovaného zákona. Takáto okolnosť v konaní
preukázaná nebola a aj s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že žalovaná sa nedostala
do omeškania splnením peňažného záväzku, a preto v časti o zaplatenie úrokov z omeškania žalobu
zamietol.

27. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Po zmene žaloby, ktorá podľa obsahu
bola posúdená ako čiastočné späťvzatie žaloby, si žalobkyňa uplatňovala zaplatenie úrazovej renty za
obdobie od 29.10.2013 do 31.12.2017. Ohľadom tohto nároku žalobkyňa bola úspešná v celom rozsahu,
preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

28. V časti o platení úrazovej renty po 1.1.2018 bolo konanie zastavené, pričom zastavenie konania
zavinila žalobkyňa a teda žalovanej by vzniklo v súvislosti s týmto uplatneným nárokom právo na
náhradu trov konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP. Súd však vzal do úvahy osobné a majetkové pomery
žalobkyne, ktorá je poberateľkou invalidného dôchodku a v súvislosti s dopravnou nehodou došlo u nej

k výraznému poklesu pracovnej schopnosti. Zároveň prihliadol aj na okolnosť, že žalobkyni nezaniká k
1.1.2018 nárok na úrazovú rentu, avšak nie je možné tieto dávky priznať, pretože sa stanú splatnými až
v budúcom období, pričom môže dochádzať k zmenám vo výške dávok, pretože môže dôjsť k zmene
poklesu pracovnej schopnosti. Tieto okolnosti súd považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré aplikoval ustanovenie § 257 CSP a žalovanej náhradu trov konania v súvislosti s týmto nárokom

nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).