Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. júl 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/53/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207215280
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1207215280.10

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členov
senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej, v právnej veci žalobcu: MERUS, spol. s
r.o., so sídlom P. Pázmáňa 49/3, 927 00 Šaľa, IČO: 36 548 464, právne zastúpeného LÖWY &
LÖWY s.r.o., Slowackého 56, 821 04 Bratislava , IČO: 47 236 230, proti žalovanému: Slovenská
republika - Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, Chlumeckého 2, 820 12 Bratislava, IČO: 00 166
260 o zaplatenie 1.168.990,16 eur (35.216.997,- Sk) s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/102/2007-575 zo dňa 20.2.2018 v spojení s opravným
uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/102/2007-651 zo dňa 15.2.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/102/2007-575 zo dňa
20.2.2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/102/2007-651 zo
dňa 15.2.2019 vo výroku č. I. mení tak, že žalobu o zaplatenie 504.111,97 eur spolu s 9% ročným úrokom
z omeškania od 19.5.2009 do zaplatenia zamieta, a vo zvyšnej časti o zaplatenie 663.878,37 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z uvedenej sumy od 19.5.2009 do zaplatenia p
o t v r d z u j e .

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/102/2007-575 zo dňa
20.2.2018 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/102/2007-651 zo
dňa 15.2.2019 vo výroku č. III. mení tak, že žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného
konania voči žalovanému vo výške 12%.

III. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 14%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.167.990,16 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 19.5.2009 do zaplatenia do troch dní
od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 90 %, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou
súdu dňa 2.4.2007 domáhal zaplatenia sumy 36.923.009,40 Sk (1.225.619,38 eur) s prísl., titulom
náhrady škody v dôsledku nezákonného postupu Katastrálneho úradu v R., pričom svoj návrh odôvodnil
tým, že dňa 22.7.2002 sa v rámci exekučného konania vedeného pod sp. zn. Ex/246/2002 voči
povinnému Hydrostav, a.s. Bratislava OZ Šaľa, uskutočnila na exekútorskom úrade S.. Ľ. N. dražba
nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného. Po udelení príklepu na dražbe podal súdny exekútor návrh na
schválenie príklepu na príslušný exekučný súd. Okresný súd v Šali uznesením č.k. 2Er/305/02-47 zo

dňa 29.7.2002 príklep udelený na dražbe súdnym exekútorom schválil, pričom uznesenie o schválení
príklepu nadobudlo právoplatnosť dňa 30.7.2002 a na jeho základe Správa katastra v Š. zapísala
dňa 5.8.2002 záznamom pod č. U.-XXXX/XXXX v prospech žalobcu vlastnícke právo k vydraženým
nehnuteľnostiam. Žalobca predmetné nehnuteľnosti nadobudol za cenu stanovenú v dražobnej vyhláške
vo výške 4.414.200,- Sk. Dňa 27.3.2003 uzavrel žalobca ako budúci predávajúci so spoločnosťou M.I.R.
spol. s r.o. so sídlom Tamaškovičová 17, 917 17 Trnava, IČO: 36 219 991 (ďalej už len „spoločnosť
M.I.R. s.r.o.“) ako budúcim kupujúcim Zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy (ďalej už len „zmluva
o budúcej kúpnej zmluve“), v ktorej sa účastníci dohodli na uzatvorení kúpnej zmluvy v priebehu
februára 2004 s tým, že spoločnosť M.I.R. s.r.o. je oprávnená doručiť žalobcovi výzvu na uzatvorenie
kúpnej zmluvy aj pred dohodnutou lehotou a súčasne preukázať finančnú hotovosť vo výške 10 mil.
Sk a žalobca sa zaviazal uzatvoriť s ním kúpnu zmluvu do 15 dní od doručenia tejto výzvy. Podľa
článku III. tejto zmluvy bola kúpna cena nehnuteľnosti dohodnutá vo výške 20 mil. Sk. V prípade
porušenia ktorejkoľvek z podmienok dohodnutých v zmluve o budúcej kúpnej zmluve sa zaviazala
strana, ktorá podmienku porušila, zaplatiť druhej zmluvnej strane zmluvnú pokutu vo výške 20 mil. Sk,
a to bezodkladne po doručení výzvy oprávnenej strane. Dňa 4.4.2003 podal generálny prokurátor SR
mimoriadne dovolanie voči uzneseniu Okresného súdu v Šali č.k. 2Er/305/02-47 zo dňa 29.7.2002. Z
dôvodu podania uvedeného mimoriadneho dovolania ako aj na základe výzvy žalobcu zo dňa 25.4.2003
bol Dodatkom č. 1 zo dňa 12.5.2003 doplnený článok IV. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve o bod 7,
podľa ktorého boli účastníci zmluvy povinní vydať si všetko, čo si vzájomne plnili v prípade, ak NS SR
vyhovie mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora. Rozsudkom NS SR sp.zn. M Cdo 10/03
zo dňa 24.6.2003 tento mimoriadne dovolania zamietol. Dňa 8.8.2003 podala Okresná prokurátorka
v Š. voči zápisu vlastníckeho práva žalobcu do katastra nehnuteľností záznamom č. U.-XXXX/XXXX
zo dňa 5.8.2002 protest pre porušenia zákona o konkurze a vyrovnaní. Správa katastra v Š. protestu
prokurátorky nevyhovela a z toho dôvodu ho postúpila katastrálnemu úradu v R.. Katastrálny úrad
v R. rozhodnutím zo dňa 16.10.2003 č.k. 2003/00095-9/Br protestu prokurátorky vyhovel a zrušil
predmetný záznam č. U.-XXXX/XXXX zapísaný pod položkou výkazu zmien č. 1162/02. Krajský súd
v Nitre na základe žaloby žalobcu uznesením č.k. 11S/74/03-53 zo dňa 15.12.2004 zrušil rozhodnutie
Katastrálneho úradu v R. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
17.3.2005 a vykonateľnosť 21.3.2005. V dôsledku uvedenej skutočnosti, Katastrálny úrad v R. dňa
6.5.2005 vydal rozhodnutie č.k. 2005/00005-13/Br, ktorým protestu okresnej prokurátorky v Š. proti
podanému záznamu nevyhovel. Listom zo dňa 3.11.2003 žalobca oznámil spoločnosti M.I.R. s.r.o., že
rozsudkom NS SR bolo mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora zamietnuté. Dňa 9.12.2003
spoločnosť M.I.R. s.r.o. v súlade s článkom II. bod 2 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve doručila žalobcovi
výzvu na uzavretie riadnej kúpnej zmluvy k predmetným nehnuteľnostiam a súčasne mu preukázala
finančnú hotovosť vo výške 10 mil. Sk výpisom z účtu v banke. Žalobca listom zo dňa 23.12.2003
požiadal spoločnosť M.I.R s.r.o. o predĺženie lehoty na uzavretie kúpnej zmluvy. Uvedená spoločnosť
mu listom zo dňa 31.12.2003 oznámila, že trvá na dodržaní zmluvne dohodnutých podmienok, nakoľko
mala za to, že uzatvorením Dodatku č. 1 k zmluve o budúcej kúpnej zmluve, z dôvodu mimoriadneho
dovolania, mu už raz vyšla v ústrety. Listom zo dňa 26.1.2004 táto spoločnosť vyzvala žalobcu na
zaplatenie zmluvne dohodnutej pokuty. V dôsledku postupu Katastrálneho úradu v R., podľa názoru
žalobcu, kedy sa tento musel domáhať svojho nároku súdnou cestou, bol v katastri nehnuteľnosti
stále zapísaný ako výlučný vlastník Hydrostav a. s., celkovo po dobu cca 19 mesiacov. V dôsledku
nezákonného postupu Katastrálneho úradu v R., žalobca po uvedenú dobu nemohol vykonávať svoje
absolútne vlastnícke práva k predmetným nehnuteľnostiam, a keďže nebol vlastníkom, nemohol tieto
ani scudziť, tak ako to bolo dohodnuté v zmluve o budúcej zmluve. Žalobca teda z uvedeného dôvodu
nemohol splniť svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o budúcej zmluve, v dôsledku čoho mu vznikla škoda
spočívajúca v rozdiele nadobúdacej ceny a zmluvne dohodnutej ceny podľa zmluvy o budúcej zmluve
- teda ušlý zisk vo výške 15.582.000,- Sk, škoda spočívajúca v zaplatení zmluvnej pokuty vo výške 20
mil. Sk, nákladoch na rekonštrukciu kotolne v sume 1.323.209,40 Sk, trovách súdneho konania v sume
4.000,- Sk a trovách právneho zastúpenia v sume 10.000,- Sk, t.j. celkovo 36.923.009,40 Sk.

3. Žalobca žiadosťou zo dňa 22.9.2005, opravenou dňa 24.10.2005, požiadal žalovaného o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalovaný vyjadrením zo dňa 24.11.2005 žalobcovej žiadosti
nevyhovel z dôvodu, že žalobca nadobudol predmetné nehnuteľnosti na základe uznesenia súdu, t.j.
zápis vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam bol vykonaný záznamom na základe verejnej
listiny. Záznam sa podľa jeho názoru považuje za úkon, ktorý má len evidenčný charakter, a teda je
irelevantné, či vlastnícke právo bolo alebo nebolo na liste vlastníctva v prospech žalobcu zapísané. Ďalej
uviedol, že žalobca nepreukázal riadne vznik žalovaného zodpovednosti za škodu.

4. Uznesením súdu prvej inštancie č.k. 25Cb/102/2007-334 zo dňa 7.5.2013 súd konanie zastavil v časti
o zaplatenie istiny 13.242 eur, a zároveň pripustil zmenu návrhu tak, že žalovaný je povinný do troch dní
od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 1.212.377,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 6% ročne zo sumy 1.225.619,38 eur od 22.9.2005 do 16.5.2012 a vo výške 9% ročne zo sumy
1.212.377,38 eur od 17.5.2012 do zaplatenia.

5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav veci tak, že mal preukázané,
že medzi žalobcom ako predávajúcim a spoločnosťou M.I.R., s.r.o. ako kupujúcim, bola dňa 27.3.2003
uzavretá Zmluva o budúcej kúpnej zmluve, predmetom ktorej bol záväzok budúceho predávajúceho a
budúceho kupujúceho uzatvoriť kúpnu zmluvu k nehnuteľnostiam, zapísaným na Katastrálnom úrade
v R., Správa katastra v Š., vedených na LV č. XXXX, ako parc. č. XXXX/X, zast. plocha o výmere
5557 m2, parc. č. XXXX/X, zast. plocha o výmere 59 m2, budova na tejto parcele, súp. č. XX,
4 garáže a umývarka so súp. č. XXX na parc. č. XXXX/X, k. ú. Š., ku ktorej bola dňa 16.5.2003
uzavretý Dodatok č. 1. Zo zápisnice o dražbe nehnuteľnosti sp. zn. EX 246/2002, spísanej súdnym
exekútorom K.. Ľ. N.Á. dňa 22.7.2002 vyplýva, že bol žalobcovi ako vydražiteľovi udelený príklep na
súbor nehnuteľností uvedený v bode 1. zápisnice. Ten bol následne schválený uznesením Okresného
súdu Šaľa č.k. 2ER 305/02-47 zo dňa 29.7.2002. Generálny prokurátor podal dňa 4.4.2003 proti tomuto
uzneseniu mimoriadne dovolanie, ktoré bolo rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. M Cdo 10/03
zo dňa 24.6.2003 zamietnuté. Okresná prokurátorka v Š. podala dňa 18.8.2003 pod č. Pd 3043/2003
Správe katastra v Š. „Protest prokurátora proti zápisu uznesenia Okresného súdu v Šali sp.zn. 2 Er
305/02-47 zo dňa 29.7.2003 záznamom U. XXXX/XX vykonaného dňa 5.8.2002 pod položkou výkazu
zmien 1162/02“. Katastrálny úrad v R. rozhodnutím č. 2003/00095-9/Br zo dňa 16.10.2003 protestu
vyhovel a zrušil záznam U. XXXX/XXXX zapísaný pod položkou výkazu zmien 1162/02 dňa 5.8.2002.
Toto rozhodnutie bolo na základe žalobcom podanej žaloby zrušené rozsudkom Krajského súdu v Nitre
č.k. 11S 74/03-53 zo dňa 15.12.2004 a vec bola vrátená Katastrálnemu úradu v R.. Následne Katastrálny
úrad v R. rozhodnutím č. 200500005-13/Br zo dňa 6.5.2005 protestu Okresnej prokurátorky v Š. zn.
Pd 3034/2003 zo dňa 18.8.2003 nevyhovel. Spoločnosť M.I.R., s.r.o. vyzvala žalovaného listom zo
dňa 8.12.2003 (opätovne listom zo dňa 31.12.2003) na uzavretie kúpnej zmluvy k nehnuteľnostiam v
lehote do 15 dní od jej doručenia. Následne výzvou zo dňa 26.1.2004 žalovaného vyzvala na zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 20.000.000,- Sk. Nakoniec listom zo dňa 16.6.2006 žalovanému oznámila, že
pohľadávku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 20.000.000,- Sk z titulu Zmluvy o uzavretí budúcej
kúpnej zmluvy zo dňa 27.3.2003 postúpila spoločnosti LONGSTAND INVEST LLC, so sídlom 1090
Vermont Avenue, N.W., Washington, DC 20005, USA (ďalej už len „LONGSTAND INVEST LLC“) a to
dňom 7.6.2006, ktorá dňa 27.7.2006 žalovaného vyzvala na jej zaplatenie. Z výpisu z účtu žalobcu zo
dňa 20.3.2007 vyplýva, že v uvedený deň poukázal na účet spoločnosti LONGSTAND INVEST LLC sumu
20.000.000,- Sk. Z Kúpnej zmluvy č. 4201 zo dňa 28.2.2007 uzavretej medzi žalobcom ako predávajúcim
a spoločnosťou HVB Leasing Real Estate Bratislava s.r.o., Hurbanovo námestie 1, Bratislava IČO:
35 696 796 ako kupujúcim (ďalej už len „kúpna zmluva č. 4201“) vyplýva, že žalobca predmetné
nehnuteľnosti (pozemky parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, stavba
súp. č. XX) predal za sumu 25.100.000,- Sk. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 8.12.2011, v znení Dodatku č.
1 uzavretej medzi žalobcom ako predávajúcim a spoločnosťou HP centrum ESO s.r.o. vyplýva, že
žalobca nehnuteľnosť (pozemky parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX,
stavby súp. č. XXXX, XXXX, XXXX) predal za sumu 13.242,- eur. O uvedenú sumu súd prvej inštancie
konania zastavil v dôsledku účinného späťvzatia žalobcom. Z obsahu napadnutého rozhodnutia ďalej
vyplýva, že žalobca spolu s kúpnou zmluvou č. 4201 zo dňa 28.2.2007 uzavrel so spoločnosťou
HVB Leasing Real Estate Bratislava s.r.o. Zmluvu o leasingu nehnuteľnosti zo dňa 28.2.2007 (ďalej aj
„leasingová zmluva“), kde žalobca vystupoval v pozícii leasingového nájomcu, a ktorá bola uzatvorená
z titulu potreby vykonania rekonštrukcie nehnuteľnosti. Preto, aby bol žalobcovi poskytnutý leasing na
nehnuteľnosti, musel tieto nehnuteľnosti najskôr kúpnou zmluvou č. 4201 previesť na spoločnosť HVB
Leasing Real Estate Bratislava, s.r.o., a to za kúpnu cenu uvedenú v tejto kúpnej zmluve vo výške
25.100.000,- Sk. Kúpna zmluva č. 4201a leasingová zmluva boli uzatvorené v totožný deň 28.2.2007. Z
ustanovení zmluvy o leasingu nehnuteľnosti je tiež zrejmé, že nový vlastník nehnuteľnosti dal predmetné
nehnuteľnosti do nájmu žalobcovi za nájomné vo výške 243.130,- Sk mesačne. Uhradené splátky
nájomného za 12 rokov, resp. 144 mesiacov leasingu tak predstavujú celkovo 35.010.720,- Sk spolu
s príslušenstvom. Peňažné prostriedky, ktoré mal nadobudnúť žalobca na základe Kúpnej zmluvy č.
4201, tak podľa žalobcu nepredstavujú žiadny majetkový prospech na strane žalobcu, keďže ich vracia
kupujúcemu. Následne po uplynutí doby nájmu a po splnení podmienok stanovených v zmluve o leasingu

nehnuteľnosti, najmä po uhradení jednotlivých splátok leasingu, môže žalobca predmetné nehnuteľnosti
nadobudnúť spätne za zostatkovú cenu 1.000,- Sk. Z uvedeného dôvodu podľa názoru žalobcu, na
strane žalobcu neprišlo k získaniu žiadnych peňažných prostriedkov, ale naopak žalobcovi vznikla škoda
nielen v podobe ušlého zisku, ale aj v podobe reálne vynaložených nákladov na rekonštrukciu kotolne.

6. Žalovaný sa v konaní bránil argumentáciou, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú
nezákonné rozhodnutia orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia škody a príčinná
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a škodou, pričom
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.3.2007 sp.zn. 3Cdo/32/2007, z ktorého podľa
názoru žalovaného vyplýva, že nezákonné rozhodnutie orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný
postup, môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej už
len „z.č. 58/1969 Zb.“) len vo vzťahu takej škode, ktorá bola priamo a nesprostredkovane spôsobená
práve týmto rozhodnutím alebo postupom. Ďalej dal žalovaný do pozornosti názor Najvyššieho súdu
ČR, vyslovený v rozsudku zo dňa 11.12.2002 sp.zn. 22Cdo/981/2001 a teda, že predávajúci v dobe
uzatvorenia kúpnej zmluvy nemusí byť vlastníkom veci, zaväzuje sa len, že ju kupujúcemu zaobstará
resp. predá. V rozsudku sp.zn. 3Cdob/142/2002 Najvyšší súd SR vyslovil, že kúpnu zmluvu, pri
ktorej predávajúci nie je vlastníkom predmetu kúpy v dobe jej perfekcie, treba považovať za platnú,
pokiaľ predávajúci dodatočne vlastnícke právo získal. Ďalej Najvyšší súd SR konštatoval, že funkciou
či zmyslom kúpnej zmluvy je, aby predávajúci kupujúcemu opatril predmet kúpi - umožnil mu jeho
nadobudnutie. Podľa § 588 zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj ako „OZ“) na základe
už uzatvorenej kúpnej zmluvy vzniká predávajúcemu povinnosť opatriť predmet kúpy a odovzdať ho
kupujúcemu na prevzatie, ak sa účastníci kúpnej zmluvy nedohodnú inak, kupujúci nadobúda vlastníctvo
k predmetu kúpy nie okamihom uzatvorenej zmluvy, ale až jej prevzatím, a v prípade nehnuteľnej
veci, vkladom do katastra nehnuteľnosti. V uvedených prípadoch teda prechodu vlastníckeho práva
predchádza uzatvorenie kúpnej zmluvy. Nemá preto podľa žalovaného oporu tvrdenie žalobcu, že z
dôvodu, kedy nebol vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a tieto nemohol ani scudziť, keď postup
katastrálneho úradu nebránil tomu, aby si žalobca mohol splniť svoju povinnosť zo zmluvy o budúcej
zmluve, a to povinnosť uzatvoriť budúcu kúpnu zmluvu, preto nie je daná príčinná súvislosť medzi
žalobcom namietaným postupom Katastrálneho úradu v R. a škodou, ktorej náhrady sa žalobca
domáha. Žalovaný poukázal na § 5 zákona č. 162/1995 Z.z. (katastrálny zákon), podľa ktorého
záznam je úkon správy katastra, plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani
zánik práv k nehnuteľnostiam. Vykonanie záznamu nespôsobilo vznik vlastníckeho práva žalobcu
predmetným nehnuteľnostiam, tak ako zrušenie záznamu nespôsobilo zánik vlastníckeho práva žalobcu
k predmetným nehnuteľnostiam. Podaním zo dňa 5.3.2013 žalovaný doplnil, že keďže kúpna cena v
kúpnej zmluve č. 4201 zo dňa 28.2.2007 bola dojednaná vo výške 25.100.000,- Sk, nárok žalobcu na
náhradu škody v podobe ušlého zisku vo výške 15.585.800,- Sk, ktorú žalobca určil ako rozdiel medzi
nadobúdacou cenou a cenou zmluvne dohodnutou podľa zmluvy o budúcej zmluve vo výške 20 mil. Sk,
nie je dôvodný. Rozdiel medzi nadobúdacou cenou a cenou, za ktorú žalobca predmetné nehnuteľnosti
predal, je totiž viac ako 20 mil. Sk, t.j. viac ako rozdiel medzi nadobúdacou cenou a cenou zmluvne
dohodnutou podľa zmluvy o budúcej zmluve. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu nákladov na
rekonštrukciu kotolne, tento nie je podľa žalovaného dôvodný, keďže vykonaním rekonštrukcie kotolne
žalobca zhodnotil príslušnú budovu a následne ju predal takto zhodnotenú, pričom aj po započítaní
nákladov na rekonštrukciu kotolne možno konštatovať, že kúpna cena dohodnutá v kúpnej zmluve
zo dňa 28.2.2007 prevyšuje kúpnu cenu dohodnutú v zmluve o budúcej zmluve zo dňa 27.3.2003
vrátane prípadnej úhrady nákladov na rekonštrukciu zo strany spoločnosti M.I.R. s.r.o. Vzhľadom k tejto
skutočnosti ani náklady na rekonštrukciu kotolne nemožno považovať za škodu.

7. Súd prvej inštancie právne odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na § 442 ods. 1 a 2 OZ, § 1
ods. 1 a 2 , § 2, § 4 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb. § 517 ods. 2 OZ, § 563 OZ, § 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z. a uviedol, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 13.5.2009
do 12.4.2011 bola vo výške 1% ročne.

8. Súd prvej inštancie ďalej v napadnutom rozsudku uviedol, že v predmetnom konaní rozsudkom
č.k. 25Cb 102/2007-463 zo dňa 24.9.2013 zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 663.878,38
eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 19.5.2009 do zaplatenia, a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku súd žalobu zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že

žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo. Následne Krajský súd v Bratislave rozsudkom
č.k. 1Cob/61/2014-516 zo dňa 18.5.2016 vyššie uvedený rozsudok č.k. 25Cb 102/2007-463 zo dňa
24.9.2013 v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Zároveň uvedený rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti, a to v časti
o zaplatenie sumy 44.387,23 eur s príslušenstvom potvrdil a vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti
rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave vo svojom rozsudku konštatoval,
že súd prvej inštancie si pre svoje rozhodnutie neustálil zodpovednostný titul, teda neustálil, či orgán
verejnej moci - Správa katastra v R., vydal nezákonné rozhodnutie, od ktorého sa odvíja nárok na
náhradu škody alebo škoda mala byť spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom. Odvolací súd
ďalej považoval za potrebné, aby sa súd prvej inštancie vysporiadal s existenciou podmienok vzniku
objektívnej zodpovednosti štátu za škodu. Ďalej dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie v konfrontácii s argumentmi konkrétnych námietok účastníkov konania, čo do
náležitého odôvodnenia prvoinštančného rozhodnutia neobstojí, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia
sa súd prvej inštancie opomenul vysporiadať s podstatnými námietkami a argumentmi tak, ako tieto
vymedzili strany sporu, a to aj v súvislosti s námietkou žalovaného, v ktorej tento predniesol právny
názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 142/2002. Odvolací súd mal ďalej
za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyložil ustanovenie § 5 katastrálneho zákona, na ktoré v
priebehu konania poukazoval žalovaný, nakoľko nesprávne ustálil nadobudnutie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, keď získanie vlastníckeho práva ako aj jeho stratu spájal so zápisom, resp. výmazom
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností vo forme záznamu, ktorý nemá konštitutívny charakter a ide
len o formu evidencie tých práv, ktoré vznikli alebo zanikli na základe inej právnej skutočnosti, v tomto
prípade na základe príklepu udeleného v dražbe a schváleného rozhodnutím súdu. V posudzovanej
veci súd prvej inštancie pri odôvodnení svojho zamietajúceho výroku v časti žalobcom uplatneného
nároku na náhradu ušlého zisku ako rozdielu nadobúdacej ceny nehnuteľností a ceny, za ktorú mal
podľa zmluvy žalobca nehnuteľnosti predať, neposkytol podľa záveru odvolacieho súdu žiadne svoje
úvahy ku tvrdeniam žalobcu, že v podobe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a leasingovou
spoločnosťou, išlo o spôsob poskytnutia úveru žalobcovi za účelom rekonštrukcie nehnuteľností, teda jej
účelom bolo zabezpečenie si spôsobu financovania a nie predaj nehnuteľností. Spolu s kúpnou zmluvou
uzatváral žalobca s leasingovou spoločnosťou súčasne leasingovú zmluvu, na základe ktorej predmetné
nehnuteľnosti žalobca naďalej užíval a splácal leasingové splátky, pričom ich výška odzrkadľovala kúpnu
cenu, za ktorú leasingová spoločnosť nehnuteľnosti nadobudla ako aj príslušné úroky. Finančný leasing
je možné vymedziť ako záväzkový vzťah, ktorého podstatou je poskytnutie finančnej služby. Zo zmluvnej
dokumentácie založenej žalobcom vyplýva, že v prípade žalobcu išlo o tzv. spätný leasing, keď žalobca
za účelom získania finančných prostriedkov predal leasingovej spoločnosti nehnuteľnosti za dohodnutú
kúpnu cenu, ktorú následne spolu s príslušnými úrokmi splácal žalobca leasingovej spoločnosti v
jednotlivých leasingových splátkach s tým, že na konci leasingového vzťahu za podmienok uvedených
v zmluve, nadobudne znova vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, nie však za trhovú cenu, ale za
zostatkovú cenu vo výške 1.000,- Sk. Prvoinštančný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym
spôsobom nevysporiadal so svojimi skutkovými zisteniami a na ne nadväzujúcimi tvrdeniami žalobcu
a tieto neposúdil, nevyjadril sa k nim a nedospel k žiadnym záverom, v ktorých by reflektoval zistené
skutočnosti.

9. S ohľadom na vyššie uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku ustálil, že predmetom konania tak po rozhodnutí odvolacieho súdu zostal nárok
žalobcu na náhradu škody v súvislosti s uhradenou zmluvnou pokutou v sume 663.787,38 eur a v
podobe ušlého zisku v sume 504.111,78 eur, ktorá mala vzniknúť v dôsledku nezákonného rozhodnutia
Katastrálneho úradu v R., ktorým mu znemožnil po dobu 19 mesiacov, t.j. od 16.10.2003 do 6.5.2005,
vykonávať absolútne vlastnícke práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/
X zastavané plochy o výmere 5557 m2, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere 59 m2 a budova
na tejto parcele súp. č. XX, 4 garáže a umývarka so súp. č. XXX na parc. č. XXXX/X, katastrálne
územie Š., a z dôvodu, že nebol ich vlastníkom, nemohol tieto ani scudziť tak, ako bolo dohodnuté v
zmysle záväzku zo zmluvy o budúcej zmluve uzavretej dňa 27.3.2003 so spoločnosťou M.I.R. s.r.o. ako
budúcim kupujúcim. Z hľadiska skutkového stavu súd prvej inštancie konštatoval, že zodpovednostným
titulom v prejednávanej veci je škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím. V danej veci to bola
škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím Katastrálneho úradu v R. č. k. 2003/00095-9/Br zo dňa
16.10.2003, ktoré bolo následne zrušené pre nezákonnosť rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 11S
74/03-53 zo dňa 15.12.2004, právoplatným dňa 17.3.2005. Vzhľadom na tieto skutočnosti boli podľa
názoru súdu prvej inštancie splnené podmienky podľa § 1 v spojení s § 3 a 4 zákona č. 58/1969

Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom v znení neskorších predpisov.

10. Súd prvej inštancie ďalej ozrejmil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
podľa § 1 - § 17 z. č. 58/1969 Zb. bola objektívnou zodpovednosťou štátu, ktorej sa nebolo možné zbaviť
a ktorá bola založená na súčasnom splnení troch podmienok: 1/ nezákonné rozhodnutie, 2/ vznik škody,
3/ príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom škody. Prvotnou podmienkou
bola existencia rozhodnutia, ktorým v konkrétnej veci štátny orgán aplikoval všeobecné pravidlo právnej
normy na ním prejednávaný prípad a rozhodoval tak o právach a povinnostiach individuálnych subjektov.
Podľa § 4 cit zákona, bolo nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti štátu, aby právoplatné alebo bez
ohľadu na právoplatnosť vykonateľné rozhodnutie bolo ako nezákonné zrušené alebo zmenené. O
vzťah príčinnej súvislosti išlo vtedy, ak škoda vznikla následkom nezákonného rozhodnutia, t.j. vtedy, ak
nezákonné rozhodnutie a škoda boli vo vzájomnom pomere príčiny a následku a ak bolo preukázané,
že ak by nebolo nezákonného rozhodnutia, ku škode by nebolo bývalo došlo. V tejto súvislosti súd prvej
inštancie dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo 115/2010.

11. Súd prvej inštancie po ustálení zodpovednostného titulu sa v zmysle záverov odvolacieho súdu
zaoberal v napadnutom rozsudku ďalšími predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu, ktorými sú
existencia škody a existencia príčinnej súvislosti medzi uplatneným nárokom na náhradu škody a
protiprávnym úkonom, pričom mal za preukázané, že zmluvná pokuta zo strany žalobcu nebola
uhradená dobrovoľne, ale až po opakovaných výzvach, urgenciách a pod hrozbou uplatňovania nároku
na zmluvnú pokutu súdnou cestou, čo preukazuje najmä Žiadosť o predĺženie lehoty zo strany žalobcu
zo dňa 23.12.2003, Výzva na uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa 8.12.2003, Žiadosť o predĺženie
lehoty - odpoveď zo dňa 31.12.2003, Výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 26.1.2004, Záznam
zo stretnutia zo dňa 25.2.2004, Výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 1.3.2005, Výzva na
zaplatenie spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 27.7.2006. Jednotlivé prevodné
príkazy preukazujú úhradu zmluvnej pokuty zo strany žalobcu a uvedený uplatnený nárok predstavuje
skutočnú škodu. Zrejmou z vykonaného dokazovania bola tiež kúpna cena, na základe ktorej mali byť
nehnuteľnosti v rozhodnom čase predané. Porovnaním súm v listinných dôkazoch predstavoval rozdiel
sumu 15.585.000,- Sk (517.353,78 eur), čo predstavuje ušlý zisk žalobcu. Žalobca v roku 2007 uzatvoril
nájomnú zmluvu s leasingovou spoločnosťou z dôvodu refinancovania rekonštrukcie nehnuteľnosti.
Jednotlivé leasingové splátky žalobcu končia v roku 2019 a následne žalobca nadobudne vlastnícke
právo k uvedeným nehnuteľnostiam.

12. Ďalej mal súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania za preukázané, že zo strany príslušného
katastra došlo k spochybneniu otázky vlastníckeho práva, a to vydaním sporného rozhodnutia
Katastrálneho úradu v R. zo dňa 16.10.2003 č.k. 2003/00095-9/Br. Na podklade predmetného
rozhodnutia nebol žalobca evidovaný na príslušnom liste vlastníctva ako vlastník, pričom týmto
rozhodnutím tiež prišlo k spochybneniu verejnej listiny, t.j. nadobúdacieho titulu žalobcu, ktorý by mohol
použiť ako podklad pre prevod vlastníckeho práva. Uvedené rozhodnutie bolo ako nezákonné zrušené
rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 11S 74/2003-53 zo dňa 15.12.2004. Pre posúdenie nárokov je
podľa prvoinštančného súdu tiež relevantné, že napriek urgenciám žalobcu o zjednanie nápravy, túto
žalovaný nikdy nezrealizoval, a to ani po predložení vyhlásenia správcu konkurznej podstaty zo dňa
23.10.2003, ktorým správca konkurznej podstaty uznal vlastnícke právo žalobcu.

13. V nadväznosti na neschopnosť žalobcu naplniť dikciu ustanovenia § 30 ods. 5 z.č. 162/1995 Zb. o
katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) súd
prvej inštancie poukázal na to, že v období, keď budúci predávajúci vyzval žalobcu na uzavretie kúpnej
zmluvy, nebol žalobca na liste vlastníctva evidovaný. Verejná listina, t.j. uznesenie, na základe ktorého
bolo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísané v prospech žalobcu záznamom, bola spochybnená
samotným katastrom, a to s poukazom na zrušenie záznamu. V čase uzavretia kúpnej zmluvy tiež nebola
splnená podmienka vyhlásenia, že vlastníkom nehnuteľnosti je žalobca, nakoľko z dostupnej evidencie
vlastníkov nehnuteľností bolo zrejmé, že na príslušnom liste vlastníctva bola zapísaná spoločnosť
HYDROSTAV a.s. Súd prvej inštancie tak pri skúmaní možnosti uzavrieť kúpnu zmluvu považoval za
potrebné vyhodnotiť aj skutočnosť, či boli naplnené podmienky zakotvené v budúcej kúpnej zmluve a
či tieto boli reálne stanovené pri uzavretí zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy. V zásade možno
hovoriť o dvoch podmienkach: prvou je existencia vlastníctva budúceho predávajúceho (s poukazom
na zásadu, že nikto nemôže previesť na druhého viac práv ako má sám) a druhá podmienka spočíva

v preukázaní dostupnosti peňažných prostriedkov na strane budúceho kupujúceho. V čase výzvy na
uzavretie kúpnej zmluvy prvá podmienka, a to na strane budúceho predávajúceho, splnená nebola, keď
list vlastníctva vlastnícke právo nepreukazoval a hodnovernosť verejnej listiny preukazujúcej vlastnícke
právo (uznesenie o schválení príklepu) bola spochybnená výmazom z listu vlastníctva.

14. Súd prvej inštancie vyvodil, že síce nie je vylúčené uzavrieť zmluvu o prevode veci s aktuálnym
nevlastníkom (čo však nie je tento prípad, keďže žalobca vlastníkom počas celej doby reálne bol, to
sa však ukázalo až v roku 2005, čiže po rozhodujúcom čase a po vzniku škody), ak tu existuje právna
skutočnosť, ktorá odôvodňuje opodstatnený záver o tom, že prevodca majetok niekedy v budúcnosti
nadobudne do svojho vlastníctva, následne sa aktivuje aj prevodná zmluva (t.j. typická odkladacia
podmienka). Medzi žalobcom a kupujúcim však podľa súdu prvej inštancie táto právna skutočnosť
nikdy nenastala, keďže on už vlastníkom bol v čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve, avšak so
svojím vlastníctvom nemohol nakladať práve a len v dôsledku existencie nezákonného rozhodnutia
príslušnej správy katastra, ktoré spochybňovalo jeho nadobúdací titul (príklep na dražbe). Žalobcova
neistota ohľadom jeho vlastníctva spočívala jedine a výlučne v stave, ktorý vytvorili a navodili štátne
orgány nezákonným rozhodnutím, preto bola jednoznačne daná príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím a škodou, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku absencie zápisu žalobcu ako vlastníka na
liste vlastníctva, čo bolo vyvolané nezákonným rozhodnutím žalovaného.

15. Súd ďalej vyložil, že to, či bude rozhodnutie správneho orgánu v správnom súdnictve vyhodnotené
ako nezákonné alebo nie, nie je právnou skutočnosťou, od ktorej možno robiť závislým právny úkon.
Keď nedôjde k naplneniu dohodnutej odkladacej podmienky v civilnom zmysle (nevlastník uzatvárajúci
zmluvu vlastníctvo nenadobudne), právny úkon nebude neplatný, ale len nikdy nevyvolá účinky, keďže
nenastala podmienka pre jeho aktiváciu. Naproti tomu, ak by bolo rozhodnuté o tom, že rozhodnutie
Katastrálneho úradu v R. bolo zákonné, uzavretá zmluva by bola absolútne neplatná, keďže žalobca
nikdy vlastníkom nebol, avšak i napriek tomu by sa za neho vydával. V tejto súvislosti súd prvej inštancie
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 142/2002, ktoré aj napriek deklaratórnemu
charakteru záznamu podľa jeho záveru nemožno na danú vec aplikovať, keď protest prokurátora v
spojení s odôvodnením nezákonného rozhodnutia Katastrálneho úradu v R. vniesli závažné pochybnosti
najmä do samotného nadobúdacieho titulu. Síce v dôsledku nezákonného rozhodnutia bol odstránený
iba záznam z katastra majúci evidenčné účely, ale okrem toho ním boli vnesené závažné pochybnosti
priamo o nadobúdacom titule. Nezákonným rozhodnutím Katastrálneho úradu v R. došlo k navodeniu
závažných pochybností o nadobúdacom titule ako takom, t.j. o samotnom vlastníctve žalobcu, a
preto nie je možné zužovať zodpovednostný režim štátu len na záznam. Ohľadom rozhodnutia č.k.
14Co/277/2011-313, na ktoré žalovaný poukazoval, súd prvej inštancie uviedol, že sú taktiež dané
odlišné skutkové okolnosti prejednávanej veci, keď v danom prípade nedošlo k dobrovoľnej úhrade
zmluvnej pokuty, nakoľko k jej úhrade prišlo až po opakovaných výzvach zo strany oprávneného subjektu
dňa 21.3.2007, a to v čase, kedy bol žalobcovi predložený návrh na vydanie platobného rozkazu.
Zmluvná pokuta nebola žalobcom uhradená z dôvodu, že neuzavrel zmluvu riadne a včas, ale z
dôvodu, že ju ako nevlastník ani nemohol uzavrieť, nakoľko by vedome vyvolával absolútne neplatný
právny úkon. Podľa súdu prvej inštancie je v prejednávanej veci potrebné vyhodnotiť práve nezákonné
rozhodnutie ako priamy následok škody, a to aj v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn.
3Cdo 32/2007. V prípade, že by neprišlo k nezákonnému rozhodnutiu, na strane žalobcu, nevznikla
by ním uplatnená škoda. V súvislosti s uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.10.2013 sp.zn.
6 MCdo 16/2012, ktorým argumentoval žalovaný, súd prvej inštancie uviedol, že aj v danom prípade
existujú odlišné skutkové okolnosti od prejednávanej veci, keď v tomto prípade bola podmienka uzavretia
riadnej kúpnej zmluvy nastavená legitímne, bola reálne splniteľná, na rozdiel od skutkových okolností a
formulovania podmienky pre uzavretie riadnej zmluvy o dielo ako v prípade formulovanom v uvedenom
stanovisku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Podľa názoru súdu prvej inštancie neobstojí ani
odkaz žalovaného na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Cdo 210/2008, v ktorom sa konštatuje,
že „absencia zápisu vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa nemohla byť prekážkou pre uzavretie
kúpnej zmluvy, keď verejná listina vlastníctvo deklaruje“ a to z dôvodu, že samotná správa katastra
spochybnila platnosť a zákonnosť verejnej listiny.

16. Záverom súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku konštatoval, že časom splnenia záväzku
nahradiť škodu je prvý deň po tom, kedy poškodený požiadal škodcu o splnenie. Z toho vyplýva, že
škodca je v omeškaní s plnením záväzku na náhradu škody zásadne vtedy, keď ho nesplní v deň
nasledujúci potom, kedy ho poškodený požiadal o splnenie. Od tohto dňa, od ktorého je škodca v

omeškaní, môže poškodený požadovať aj úroky z omeškania. Žalovaný je so zaplatením tejto priznanej
sumy v omeškaní, preto žalobcovi vzniklo právo požadovať úrok z omeškania. Súd s prihliadnutím
na uvedené priznal žalobcovi úrok z omeškania z prisúdenej sumy vo výške 9% ročne od 19.5.2009
do zaplatenia a v presahujúcej časti príslušenstva žalobu zamietol. Za kvalifikovanú výzvu na plnenie
možno považovať až samotnú žalobu, ktorá bola žalovanému doručovaná spolu s predvolaním na prvý
termín pojednávania, súdu sa však nevrátila doručenka. Žalovaný sa však k žalobe písomne vyjadril
dňa 18.5.2009, z čoho možno logicky dôvodiť, že najneskôr v tento deň mu bola žaloba doručená.
Nasledujúcim dňom, t.j. 19.5.2009, sa žalovaný dostal do meškania.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak,
že žalovaný mal vo veci úspech v časti 44.387,23 eur (zamietajúca časť žaloby) a žalobca v časti
1.168.990,16 eur (priznaná časť), čo predstavuje celkový úspech žalovaného v rozsahu 90%. O výške
náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne v zmysle § 262 odsek 2 CSP po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to do výroku č. I. a III.
napadnutého rozsudku z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Úvodom žalovaný
poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.12.2008, sp.zn. II. ÚS 467/08,
v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v zmysle čl.
46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha
zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie. Ako ďalej žalovaný uviedol,
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom upravujú zákon č. 58/1969 Zb., resp. zákon č. 514/2003
Z.z., avšak ani jeden z nich neupravuje vzťah príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím
orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom a škodou ako
predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu,
resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Z rozhodovacej praxe súdov
Slovenskej republiky vyplýva, že bez ohľadu na skutkové okolnosti individuálnej právnej veci, nezákonné
rozhodnutie orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup, prípadne
protiprávny úkon musí byť priamou, bezprostrednou a nesprostredkovanou príčinou škody bez ohľadu
na to, či ide o skutočnú škodu alebo ušlý zisk a nestačí, ak je iba sprostredkovanou príčinou škody.
Nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup
môže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb., resp. zákona
č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k takej škode, ktorá bola priamo a nesprostredkovane spôsobená
práve týmto rozhodnutím alebo postupom. Zodpovednosť podľa žalovaného nemožno robiť závislou
na neobmedzenej kauzalite, keďže atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na
následok, pri ktorej príčina bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho, čo konštatoval aj
Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp.zn. I. ÚS 177/08. Otázka príčinnej súvislosti nie je
otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ako zhodne vyložil pojem „príčinná súvislosť“ Najvyšší súd
Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 28.10.2010, sp.zn. 3Cdo 130/2010. Žalovaný mal za to, že
podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp.
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade
nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je daná táto zodpovednosť. Podľa žalovaného medzi namietaným
rozhodnutím Katastrálneho úradu v R. a škodou, ktorej náhrady sa žalobca domáha, nie je daná príčinná
súvislosť, keď namietaným rozhodnutím Katastrálneho úradu v R. nezaniklo vlastnícke právo žalobcu k
predmetným nehnuteľnostiam, nevytvorilo stav, v dôsledku ktorého by žalobca nemohol platne nakladať
s predmetnými nehnuteľnosťami, a preto toto rozhodnutie nepredstavovalo takú skutočnosť, vzhľadom
ku ktorej by žalobca nemohol uzatvoriť platnú zmluvu o prevode nehnuteľností v súlade so zmluvou
o budúcej zmluve. Žalovaný považoval za potrebné zdôrazniť, že samotným vydaním namietaného
rozhodnutia Katastrálneho úradu v R. žalobcovi ešte žiadna škoda nevznikla.

19. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vôbec neuviedol, z
ktorej časti odôvodnenia rozhodnutia vtedajšieho Katastrálneho úradu v R. zo dňa 16.10.2003, č.k.
2003/00095-9/Br dospel k záveru, že zo strany príslušného orgánu katastra došlo k spochybneniu
vlastníckeho práva žalobcu, resp. k spochybneniu nadobúdacieho titulu, na základe ktorého mal žalobca
nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti.

20. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že Okresný súd Bratislava II v odseku 41.
odôvodnenia svojho rozhodnutia zo dňa 20.2.2018, sp.zn. 25Cb/102/2017 uviedol, že v dôsledku
nezákonného rozhodnutia síce bol odstránený iba záznam z katastra nehnuteľností, majúci evidenčné
účinky, ale okrem toho ním (jeho odôvodnením spolu s protestom prokurátora) boli vnesené závažné
pochybnosti priamo o nadobúdacom titule - ani tu však Okresný súd Bratislava II bližšie neuviedol,
ktoré časti odôvodnenia predmetného rozhodnutia Katastrálneho úradu v R. vyvolávali tieto závažné
pochybnosti o nadobúdacom titule žalobcu k príslušným nehnuteľnostiam. Žalovaný ďalej vyvodil,
že vtedajší Katastrálny úrad v R. sa vôbec nezaoberal nadobúdacím titulom, na základe ktorého
mal žalobca nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, preto súd prvej inštancie
nemohol uviesť žiadnu citáciu na podporu záveru, že rozhodnutím Katastrálneho úradu v R. bolo
spochybnené vlastníctvo žalobcu, z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vtedajšieho Katastrálneho
úradu v R.. Katastrálny úrad v R. vyhovel protestu prokurátora, pretože vykonaním predmetného
záznamu v prospech žalobcu bolo porušené ustanovenie § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991
Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o konkurze a vyrovnaní,
ako aj z.č. 328/1991 Zb.“) a mal za to, že vzhľadom na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu
nemohol byť z procesného hľadiska vykonaný záznam do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu.
Žalovaný opätovne uviedol, že záznam je úkon okresného úradu, katastrálneho odboru, ktorý má len
evidenčné účinky, pričom podmienky na vykonanie záznamu sú ustanovené najmä v § 34 a nasl.
katastrálneho zákona a v súvislosti s problematikou vykonania záznamu do katastra nehnuteľností môžu
byť relevantné aj ustanovenia ďalších právnych predpisov, napr. ustanovenie Exekučného poriadku
o zápise exekučného záložného práva k nehnuteľnosti evidovanej v katastri nehnuteľností. Žalovaný
zdôraznil, že je všeobecne známe, že v rámci „konania“ o zázname orgán štátnej správy skúma
predloženú verejnú listinu alebo inú listinu len z formálneho hľadiska v zmysle § 36 katastrálneho
zákona. Orgán štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností v nadväznosti na verejnú listinu alebo
inú listinu, ktorá mu bola predložená na vykonanie záznamu, neskúma otázku vlastníckeho práva
subjektu, v prospech ktorého má byť vlastníctvo vykonané, z hľadiska hmotného práva. Žalovaný mal
za to, že ak Okresný súd Bratislava II dospel k záveru, že zo strany príslušného orgánu katastra došlo
k spochybneniu otázky vlastníckeho práva žalobcu, ide o nesprávne skutkové zistenie a následne,
vzhľadom na nesprávne skutkové zistenia, dospel Okresný súd Bratislava II k nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci.

21. V nadväznosti na obranu žalovaného proti žalobe žalobcu v časti, ktorou sa žalobca domáhal
nároku na náhradu škody v podobe ušlého zisku, sa súd prvej inštancie podľa názoru žalovaného vôbec
nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobca predmetné nehnuteľnosti predal za sumu 25.100.000,- Sk,
resp. skutočnosťou, že „jednotlivé leasingové splátky žalobcu končia v roku 2019 a následne žalobca
nadobudne vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam“ (odsek 30. odôvodnenia napadnutého
rozsudku). Žalobca sa totiž domáhal okrem iných aj nároku na náhradu škody v podobe ušlého zisku,
ktorý mal predstavovať suma 15.585.800,- Sk, o ktorú by sa podľa vyjadrenia žalobcu zrejme rozmnožil
jeho majetok, ak by došlo k uzatvoreniu riadnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam v zmysle zmluvy o budúcej zmluve. Žalovaný v rámci svojej obrany poukázal na
kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi spoločnosťou MERUS, spol. s r. o. a spoločnosťou HVB Leasing Real
Estate Bratislava s. r. o. zo dňa 28.2.2007, z ktorej vyplýva, že žalobca predal predmetné nehnuteľnosti
spoločnosti HVB Leasing Real Estate Bratislava s.r.o., a to za sumu 25.100.000, - Sk.

22. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa žiadnym spôsobom nevyporiadal s vyjadrením
povereného zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 24.9.2013, ktorý uviedol, že žalobca predmetné
nehnuteľnosti predal za výhodnejšiu kúpnu cenu, aká bola dohodnutá v zmluve o budúcej zmluve, a že je
vecou žalobcu, ako naložil s kúpnou cenou. Poverený zástupca žalovaného na tomto pojednávaní taktiež
uviedol, že po ukončení doby nájmu žalobca zrejme opätovne nadobudne predmetné nehnuteľnosti a
bude ich môcť speňažiť za možno ešte výhodnejších podmienok. Súdu prvej inštancie bolo len zrejmé, že
žalobca tieto predmetné nehnuteľnosti predal, pričom ich predal za cenu vyššiu ako bola cena dojednaná
v zmluve o budúcej zmluve, avšak na základe tohto skutkového zistenia dospel k nesprávnym právnym
záverom, keď mal za to, že žaloba je napriek tejto skutočnosti dôvodná aj v časti uplatnenia nároku na
náhradu ušlého zisku. Žalovaný dodal, že poverený zástupca žalovaného v konaní pred súdom prvej
inštancie tiež namietol, že by ich žalobca v budúcnosti mohol speňažiť za možno ešte výhodnejších
podmienok, avšak na túto námietku žalovaného súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nijako nereagoval
a nevysporiadal sa ani so skutočnosťou, že žalobca predmetné nehnuteľnosti predal za 25.100.000,- Sk.

23. Za nesprávnu považoval žalovaný aj konštatáciu súdu prvej inštancie, uvedenú v odseku 39.
rozsudku o nezákonnom rozhodnutí žalovaného. V prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím orgánu štátu zákonodarca zvolil právnu úpravu, kedy
nositeľ hmotnoprávnej zodpovednosti, a to štát, teda Slovenská republika, zodpovedá za rozhodnutie,
konanie alebo opomenutie konania iného subjektu, orgánu štátu. Žalovaným je v predmetnej právnej veci
Slovenská republika. Škoda, ktorej náhrady sa žalobca domáha, mala byť spôsobená nie rozhodnutím
štátu, t.j. Slovenskej republiky, ale rozhodnutím konkrétneho orgánu štátu. Žalovaný považoval za
nezrozumiteľné úvahy súdu prvej inštancie v odseku 42. odôvodnenia rozhodnutia, kde uviedol, že
„taktiež je zrejmé s poukazom na odlišné skutkové okolnosti, že zmluvná pokuta nebola žalobcom
uhradená z dôvodu, že neuzavrel zmluvu riadne a včas, ale z dôvodu, že ju ako nevlastník, keď jeho
vlastnícke právo bolo anulované rozhodnutím príslušnej správy katastra, pričom toto rozhodnutie bolo
neskôr vyhlásené za nezákonné, ani nemohol uzavrieť, nakoľko by vedome vyvolával absolútne neplatný
právny úkon.“ Tu žalovaný opätovne zdôraznil, že zrušením záznamu nebolo „anulované“ vlastnícke
právo žalobcu, keď vykonanie záznamu má len evidenčné účinky a nemá vplyv na vznik, zmenu alebo
zánik vecného práva k nehnuteľnosti (§ 5 ods. 2 katastrálneho zákona). Žalovanému tiež nebola zrejmá
argumentácia žalobcu, podľa ktorého je nezákonné rozhodnutie priamym následkom škody, nakoľko
v takom prípade pravdepodobne ani nemôže byť daná príčinná súvislosť medzi týmto rozhodnutím a
škodou. Aby bola daná zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu
štátu, potom nezákonné rozhodnutie orgánu štátu musí byť príčinnou vzniku škody a škoda následkom
vydania nezákonného rozhodnutia. Ak súd prvej inštancie mal za to, že nezákonné rozhodnutie orgánu
štátu je priamym následkom škody, potom jeho rozhodnutie nepôsobí presvedčivo, je nezrozumiteľné
a je otázne aj to, či bolo Okresnému súdu Bratislava II zrejmé, kedy je daná príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím orgánu štátu a vznikom škody. Zároveň v odsekoch 42. a 43. Okresný súd
Bratislava II píše o anulovaní vlastníckeho práva žalobcu, pričom v odseku 46. o spochybnení platnosti a
zákonnosti verejnej listiny. Okresný súd Bratislava II opäť nesprávne uviedol správu katastra, namiesto
Katastrálneho úradu v R..

24. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktorý vo svojom rozhodnutí sp.zn.
3Cdo 32/2007 vo vzťahu k otázke príčinnej súvislosti uviedol, že „v postupnom slede javov je každá
príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva
príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite.
Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo
(bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy,
bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v
dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody
existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu“, z čoho je zrejmé, že nesprávny
úradný postup orgánu štátu môže byť dokonca významným článkom v reťazci príčin a následkov,
avšak to ešte nemusí bez ďalšieho znamenať, že je daná príčinná súvislosť nesprávnym úradným
postupom orgánu štátu a vznikom škody. Uvedené by podľa názoru žalovaného malo platiť aj vo vzťahu
k zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu.

25. Ďalej poukázal žalovaný na právny názor uvedený v rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa
8.11.2011, sp.zn. 14Co 277/2011, v zmysle ktorého splnenie zmluvnej povinnosti (zaplatenie zmluvnej
pokuty) zo strany žalobcu nemôže byť škodou v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Krajský súd v
Bratislave taktiež konštatoval, že peňažné plnenie, ktorého sa žalobca domáhal titulom náhrady škody a
ktorého výška zodpovedala žalobcom zaplatenej zmluvnej pokute, nepredstavuje jeho majetkovú ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom katastrálneho úradu. Podľa Krajského súdu v Bratislave
sa majetok žalobcu v danej právnej vec zmenšil až zaplatením zmluvnej pokuty, a to znamená, že
bez ďalšej právnej skutočnosti, v danom prípade bez splnenia zmluvnej povinnosti zaplatiť zmluvnú
pokutu, by ku škode u žalobcu vôbec nedošlo. Tento právny názor považoval žalovaný za relevantný
aj s ohľadom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.6.2016, sp.zn. 2Cdo
517/2015, ktorým dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 9.12.2014, sp.zn. 14Co
573/2014 zamietol, a v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že „peňažné plnenie, ktorého sa žalobca
domáha titulom náhrady škody, a ktorého výška zodpovedala žalobcom zaplatenej zmluvnej pokute a
ušlému zisku, nepredstavuje jeho majetkovú ujmu spôsobenú priamo nesprávnym úradným postupom
katastrálneho úradu. Majetok žalobcu sa zmenšil až zaplatením zmluvnej pokuty a nezväčšil sa v
dôsledku neuzavretia kúpnej zmluvy s budúcim kupujúcim (hoci mohla byť uzavretá pri dojednaní iných

zmluvných podmienok)...“. Žalovaný mal za to, že napriek tomu, že právna vec, v ktorej Najvyšší súd
Slovenskej republiky rozhodol rozsudkom zo dňa 29.6.2016, sp.zn. 2Cdo 517/2015, bola zo skutkového
hľadiska odlišná od právnej veci, v ktorej Krajský súd v Bratislave rozhodol rozsudkom zo dňa 8.11.2011,
sp.zn. 14Co 277/2011, dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky v zásade k zhodnému záveru ako
Krajský súd v Bratislave. S ohľadom na uvedené bol žalovaný toho názoru, že peňažné plnenie, ktorého
sa žalobca domáhal titulom náhrady škody, a ktorého výška zodpovedala žalobcom zaplatenej zmluvnej
pokute a ušlému zisku, nepredstavuje jeho majetkovú ujmu spôsobenú priamo namietaným rozhodnutím
Katastrálneho úradu v R.. Majetok žalobcu sa zmenšil až zaplatením zmluvnej pokuty a nezväčšil
sa v dôsledku neuzavretia kúpnej zmluvy s budúcim kupujúcim. To znamená, že bez ďalšej právnej
skutočnosti v danom prípade bez splnenia zmluvnej povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, resp. bez
neuzavretia kúpnej zmluvy, by ku škode u žalobcu vôbec nedošlo, teda žalobca v konaní nepreukázal
vznik škody a tiež existenciu príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím Katastrálneho úradu
v R. a znížením jeho majetku.

26. Ohľadom záveru súdu prvej inštancie, že neobstojí odkaz žalovaného na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 210/2008, pretože samotná správa katastra spochybnila platnosť
a zákonnosť verejnej listiny, žalovaný v odvolaní uviedol, že to bol práve žalobca, ktorý ako prvý
poukázal na právny názor Krajského súdu v Žiline vo svojom podaní zo dňa 3.11.2008, preto možno
zrejme predpokladať, že považoval právnu vec, v ktorej Krajský súd v Žiline vydal tento rozsudok, za
skutkovo a práve obdobný so svojou právnou vecou, o ktorej rozhoduje Okresný súd Bratislava II. Keď
následne žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.2.2010,
sp.zn. 2Cdo 210/2008, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 18.10.2007, sp.zn.
5Co/203/2006, bol už žalobca toho názoru, že právna vec, v ktorej rozhodoval Krajský súd v Žiline
a Najvyšší súd Slovenskej republiky, je odlišná od jeho právnej veci, o ktorej rozhoduje Okresný
súd Bratislava II. Žalovaný bol toho názoru, že súd prvej inštancie by sa mal vecne vysporiadať s
argumentáciou, resp. právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý bol vyslovený v
jeho rozhodnutí zo dňa 25.2.2010, sp.zn. 2Cdo 210/2008, a podľa ktorého „k poškodeniu nehnuteľnosti
vo vlastníctve navrhovateľa nedošlo a výška odplaty pri predaji nehnuteľnosti, t.j. cena nehnuteľnosti,
ktorá mu nebola zaplatená následkom neuzavretia kúpnej zmluvy, nie je zisk...“

27. Záverom žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo
dňa 20.2.2018, sp.zn. 25Cb/102/2007 v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie alebo aby
po zopakovaní dokazovania zmenil tento v napadnutej časti tak, že žaloba sa zamieta.

28. K odvolaniu žalovaného sa dňa 13.6.2018 písomne vyjadril žalobca, ktorý napadnutý rozsudok
považoval za správny tak po skutkovej ako aj po právnej stránke. Súd sa podľa názoru žalobcu
riadne vysporiadal so všetkými okolnosťami prejednávanej veci, tieto náležite posúdil a svoje postupy
zodpovedajúco vysvetlil. Mal tak za to, že rozsudok či konanie, ktoré mu predchádzalo, netrpí žiadnou
vadou a snaha žalovaného o spochybnenie jeho legitímnosti pramení výlučne z jeho nespokojnosti
s výsledkom sporu, keďže v ňom bol neúspešný. Podľa názoru žalobcu žalovaný v rámci odvolania
neuviedol žiadnu novú skutočnosť a výlučne sa zameral na vytrhávanie izolovaných viet či myšlienok z
kontextu v intenciách odôvodnenia rozhodnutia, prekrúcanie faktov a za pomoci účelovej argumentácie
sa snažil spochybniť jasné a relevantné skutkové závery súdu, zľahčovať jeho zistenia či právne
relevantné skutočnosti a naopak - nepodstatné a nepreukázané okolnosti zveličovať. Žalobca v tejto
súvislosti odkázal na záverečné zhrnutie, kde sa zaoberal každým argumentom žalovaného osobitne
a následne aj vo vzájomnej súvislosti, pričom za podstatné považoval aj to, že s obranou žalobcu
sa súd plne stotožnil, čo vyplýva zo samotného odôvodnenia napadnutého rozsudku. Žalobca mal
v konaní jednoznačne za preukázané, že škoda na strane žalobcu bola spôsobená nezákonným
rozhodnutím Katastrálneho úradu v R. zo dňa 16.10.2003, č.k. 2003/00095-9/Br, ktoré bolo následne
zrušené pre nezákonnosť rozhodnutím Krajského súdu v Nitre uznesením č.k. 11S/74/03-53 zo dňa
15.12.2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.3.2005. Súd v tomto smere nie je oprávnený skúmať,
či išlo o nezákonné rozhodnutie alebo nie, pokiaľ jeho nezákonnosť už bola skôr konštatovaná a
musí z rozhodnutia o jeho nezákonnosti vychádzať. Žalovaný podľa názoru žalobcu nebol viazaný
skutočnosťami uvedenými v proteste prokurátora, ale mal vyhodnotiť, či skutočnosti, ktoré sú uvedené
v proteste nasvedčujú existencii nezákonného stavu alebo nie. Samotný správny orgán v prvom stupni
usúdil, že nie sú splnené podmienky uvedené v proteste a pochybnosti o legitímnosti nadobudnutia
svojím rozhodnutím vniesol až nadriadený orgán. Správnemu orgánu pritom muselo byť zrejmé, že
boli a sú splnené všetky zákonné podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva, nakoľko tieto

preskúmal aj exekučný súd. Žalobca dal do pozornosti rozhodujúce skutočnosti, a to, že príklep
bol žalobcovi udelený dňa 22.7.2002 a bol schválený uznesením Okresného súdu Šaľa zo dňa
29.7.2002 č.k. 2Er 305/02-47, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.7.2002. Konkurz na povinného
bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 3K 260/2001 dňa 30.7.2002, právoplatným
2.8.2002. V čase rozhodovania súdu o schválení príklepu neexistovali účinky vyhlásenia konkurzu,
keď rozhodnutie o vyhlásení konkurzu nadobudlo právoplatnosť až dňa 2.8.2002. Žalobca konštatoval,
že výklad žalovaného nemôže v danom prípade obstáť, nakoľko je zrejmé, že prišlo k spochybneniu
vlastníckeho práva žalobcu, hoci toto bolo zapísané formou záznamu. Rozhodujúcou vecou bol rozsah
oprávnení samotného správneho orgánu, ktorý nie je a nebol oprávnený zrušiť rozhodnutie súdu o
schválení príklepu, ale na druhej strane svojím postupom reálne spochybnil vlastnícke právo žalobcu,
čo sa prejavilo aj v tom, že v rozhodujúcom období nebol vedený ako vlastník na liste vlastníctva.
Ohľadom uplatneného nároku na ušlý zisk žalobca opätovne ozrejmil, že dňa 28.2.2007 žalobca
uzatvoril leasingovú zmluvu. V čase uzavretie leasingovej zmluvy, bola obstarávacia cena budovy
spolu s opravami a vykonanou rekonštrukciou spolu vo výške 30.759.801,22,- Sk (1.021.038,35 eur).
V období od 6/2005 do 12/2006, keď bol žalobca v dôsledku rozhodnutia v rámci správneho súdnictva
opätovne vedený na liste vlastníctva, prišlo k rekonštrukcii budovy v celkovej výške 25.137.588,45,-
Sk (834.415,07 eur). Relevantným preto podľa žalobcu zostalo, že v roku 2003, keď mohol žalobca
uzavrieť riadnu kúpnu zmluvu, avšak v dôsledku nezákonného postupu správneho orgánu tak urobiť
nemohol, mal možnosť budovu predať v stave v akom sa nachádzala bez potreby rekonštrukcie. Ušlý
zisk preto predstavuje rozdiel medzi kúpnou cenou a cenou, za ktorú mal žalobca možnosť v roku
2003 predať. K spochybneniu vlastníckeho práva žalobcu tento považoval za potrebné uviesť, že
verejná listina, t.j. uznesenie, na základe ktorého bolo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísané v
prospech žalobcu záznamom, bolo spochybnené samotným katastrom, a to s poukazom na zrušenie
záznamu. Taktiež žalobca považoval za relevantné, že napriek jeho urgenciám o zjednanie nápravy,
toto správny orgán nikdy nezrealizoval ani po predložení vyhlásenia správcu konkurznej podstaty
zo dňa 23.10.2003, ktorým správca konkurznej podstaty uznal vlastnícke právo žalobcu. V čase
uzavretia kúpnej zmluvy tak nebola splnená podmienka vyhlásenia, že vlastníkom nehnuteľnosti je
žalobca, nakoľko z dostupnej verejnej evidencie vlastníkov nehnuteľností bolo zrejmé, že na príslušnom
liste vlastníctva bola zapísaná spoločnosť HYDROSTAV a.s. a nie žalobca. Pri skúmaní možnosti
uzavrieť kúpnu zmluvu tak bolo potrebné podľa názoru žalobcu vyhodnotiť aj to, či boli naplnené
dve podmienky zakotvené v budúcej kúpnej zmluve (existencia vlastníctva budúceho predávajúceho a
preukázanie dostupnosti peňažných prostriedkov na strane budúceho kupujúceho) a či tieto boli reálne
stanovené pri uzavretí zmluvy o uzavretí kúpnej zmluvy. V čase výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy
prvá podmienka na strane budúceho predávajúceho nebola splnená, keď list vlastníctva vlastnícke
právo nepreukazoval a hodnovernosť verejnej listiny preukazujúca vlastnícke právo bola spochybnená
výmazom záznamu z listu vlastníctva. Žalobca zdôraznil, že nikdy nepoukazoval na nemožnosť uzavrieť
zmluvu o prevode veci s aktuálnym nevlastníkom, ak tu existuje právna skutočnosť, ktorá odôvodňuje
opodstatnený záver o tom, že prevodca majetok niekedy v budúcnosti nadobudne do svojho vlastníctva.
Následne sa aktivuje aj prevodná zmluva (t.j. typická odkladacia podmienka). Medzi žalobcom a
kupujúcim však takáto právna skutočnosť neprichádzala do úvahy, keďže on už vlastníkom bol, avšak
so svojím vlastníctvom nemohol nakladať práve a len v dôsledku existencie nezákonného rozhodnutia
príslušného katastrálneho úradu, ktoré spochybňovalo jeho nadobúdací titul - príklep na dražbe. Medzi
žalobcom a kupujúcim tu teda nebola žiadna do úvahy pripadajúca nová právna skutočnosť, ktorá by
odôvodňovala opodstatnený záver o tom, že žalobca majetok niekedy v budúcnosti nadobudne do
svojho vlastníctva a tým „konvaliduje“ prípadne uzavretú zmluvu. Žalobca v danej súvislosti ozrejmil,
že to, či bude rozhodnutie správneho orgánu v správnom súdnictve vyhodnotené ako nezákonné
alebo nie, nie je právnou skutočnosťou, od ktorej možno robiť závislým právny úkon. Ide o to, že
keď nedôjde k naplneniu dohodnutej odkladacej podmienky v civilnom zmysle (nevlastník uzatvárajúci
zmluvu vlastníctvo nenadobudne), právny úkon nebude neplatný, ale len nikdy nevyvolá účinky, keďže
nenastala podmienka pre jeho aktiváciu. Naproti tomu, ak by bolo rozhodnuté o tom, že rozhodnutie
Katastrálneho úradu R. bolo zákonné, uzavretá zmluva by bola absolútne neplatná, keďže žalobca
nikdy vlastníkom nebol avšak i napriek tomu by sa za neho vydával. Podstatným je, že nakladať s
vecou pri nehnuteľnostiach nespočíva v titule, ale v titule a móde (t.j. uzavretí zmluvy a jej zápise
do katastra). Uzavretá zmluva nie je naplnením práva vlastníka s nehnuteľnosťou nakladať, je ním
práve zápis zmeny vlastníctva do katastra. V tomto prípade bolo jasné, že k tomu určite nedôjde,
najmä a aj s odkazom na list príslušnej správy katastra zo dňa 18.12.2003. Záznam o nadobudnutí
vlastníckeho práva do katastra bol v danom prípade len deklaratórnym, avšak protest prokurátora v
spojení s odôvodnením nezákonného rozhodnutia vniesli závažné pochybnosti najmä do samotného

nadobúdacieho titulu. V dôsledku nezákonného rozhodnutia bol odstránený síce iba záznam z katastra
majúci evidenčné účely, ale okrem toho ním boli vnesené závažné pochybnosti priamo o nadobúdacom
titule. Nezákonným rozhodnutím, protestom prokurátora a následným nesprávnym postupom správy
katastra došlo k navodeniu závažných pochybností o nadobúdacom titule ako takom, t.j. o samotnom
vlastníctve žalobcu, preto podľa názoru žalobcu nebolo možné zužovať zodpovednostný režim štátu len
na „záznam“.

29. Žalobca ohľadne argumentácie žalovaného rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3Cdo
142/2002 uviedol, že nakladať s vecou pri nehnuteľnostiam nespočíva v titule (uzavretí zmluvy), ale v
titule a móde (t.j. uzavretí zmluvy a jej zápise do katastra). Uzavretá zmluva nie je naplnením práva
vlastníka s nehnuteľnosťou nakladať, je ním práve zápis zmeny vlastníctva do katastra. V tomto prípade
bolo jasné, že k tomu určite nedôjde, najmä a aj s odkazom na list príslušnej správy katastra zo dňa
18.12.2003. Pokiaľ žalovaný argumentoval rozhodnutím č.k. 14Co 277/2011-313, tu sú odlišné skutkové
okolnosti prejednávanej veci, keď v danom prípade neprišlo k dobrovoľnej úhrade zmluvnej pokuty,
nakoľko k jej úhrade prišlo až po opakovaných výzvach zo strany oprávneného subjektu dňa 21.3.2007,
a to v čase, kedy bol predložený. Taktiež je zrejmé, že zmluvná pokuta žalobcom nebola uhradená z
dôvodu, že neuzavrel zmluvu riadne a včas, ale z dôvodu, že ju ako nevlastník ani nemohol uzavrieť,
nakoľko by sa vedome dopustil uzavretia absolútne neplatného právneho úkonu. Podľa žalobcu ďalej
neobstojí ani odkaz žalovaného na rozhodnutie NS SR sp.zn. 2Cdo 210/2008, v ktorom konštatuje, že
„absencia zápisu vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa nemohla byť prekážkou pre uzavretie
kúpnej zmluvy, keď verejná listina vlastníctvo deklaruje“, a to z dôvodu, že samotná správa katastra
spochybnila platnosť a zákonnosť verejnej listiny. Treba totiž posúdiť komplexný stav, ktorý tu v danom
čase nastal. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že smrť ako rozhodujúci moment nadobudnutia vlastníckeho
práva, je nespochybniteľný, pričom v podmienkach Slovenskej republiky je nadobúdanie vlastníckeho
práva založené na delačnom princípe, t.j. vlastníctvo sa nadobúda momentom smrti poručiteľa. Pokiaľ
ide o nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu, toto sa síce nadobúda príklepom na dražbe, avšak k
predmetnému musí pristúpiť rozhodnutie súdu (schválenie príklepu), ktoré nadobudnutie vlastníckeho
práva aprobuje. Práve toto rozhodnutie, ktoré v súlade s Exekučným poriadkom bolo nevyhnutné,
bolo spochybnené zo strany správneho orgánu. Uvedené žalobca považoval za relevantný a kľúčový
rozdiel oproti skutkovému stavu v žalovaným citovanom rozhodnutí. Žalobca navrhol, aby odvolací súd
rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 25Cb/102/2007-575 potvrdil a žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100%.

30. Podaním zo dňa 26.6.2018 sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na názore, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný a zmätočný, pričom opakovane poukázal
na svoje odvolacie námietky ako aj na to, že Okresný súd Bratislava II používa pojem „anulovanie
vlastníckeho práva“, avšak takýto pojem právny poriadok nepozná. Naďalej sa tiež pridržiaval názoru,
že splnenie zmluvnej povinnosti (zaplatenie zmluvnej pokuty) zo strany žalobcu, nemôže byť škodu
v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. a preto v tomto smere žalovaný poukázal vo svojom odvolaní aj
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. Ohľadne tvrdenia žalobcu, že argumentácia žalovaného je
účelová, tento poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 15. decembra 2009, sp.zn.
II. ÚS 152/08-52, ktorý uviedol, že „krajský súd označil obranu žalovaného o tom, že úvahy v článku
v treťom výroku sa pohybovali v teoretickej rovine a že táto pasáž logicky nenadväzuje na vety,
ktoré sa týkajú žalobcu, za účelovú. Ústavný súd uvádza, že svojím spôsobom každá argumentácia
účastníkov smerujúca k svojej obhajobe je účelová. Týmto zjednodušujúcim spôsobom nemožno „odbiť“
argumentáciu“. Záverom svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že v rámci svojej obrany proti žalobe
žalobcu poukázal na viacero rozhodnutí súdov Slovenskej republiky a v rámci svojej argumentácie
vychádzal zo stanovísk prezentovaných v súdnej praxi vo veciach uplatňovania práva na náhradu škody
spôsobenej pri výkone verejnej moci. Žalovaný opätovne navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného
súdu Bratislava II zo dňa 20.2.2018, sp.zn. 25Cb/102/2007 v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie alebo aby po zopakovaní dokazovania zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa
20.2.2018, sp.zn. 25Cb/102/2007 v napadnutej časti tak, že žaloba sa zamieta.

31. Podľa ust. § 385 ods. 1 CSP, na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak
je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

32. Podľa ust. § 384 ods. 1 CSP, ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje
sám.

33. Na prejednanie veci odvolací súd nariadil pojednávanie na termín 3.7.2019, na ktorom sa
strany sporu prostredníctvom svojich právnych zástupcov zúčastnili. Na pojednávaní právny zástupca
žalovaného zdôraznil, že nie sú dané podmienky vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorej sa
žalobca domáha a poukázal pokiaľ ide o nárok na zaplatenie škody spočívajúcej v uhradenej zmluvnej
pokute na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 14Co/277/2011 zo dňa 8.11.2011 v spojení s
rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2016 sp.zn. 2Cdo/517/2015. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na
náhradu škody spočívajúcej v ušlom zisku uviedol, že v danom prípade žalobca predmetné nehnuteľnosti
predal za sumu výrazne vyššiu ako bola suma dojednaná v zmluve o budúcej kúpnej zmluve. Dodal, že
zrušenie záznamu v katastri nehnuteľností nemá konštitutívne účinky a teda týmto zrušením nedošlo k
zrušeniu vlastníckeho práva žalobcu, ktorý mohol predmetné nehnuteľnosti previesť. Právny zástupca
žalobcu argumentujúc žalovanému zdôraznil, že poukazovanie na skutočnosť, že záznam má iba
deklaratórny charakter je treba vnímať ako účelové sa vyhýbanie zodpovednosti žalovaného, keďže
danú vec treba vidieť vo všeobecnom kontexte a v súslednosti úkonov, ktoré boli konaním žalovaného
spôsobené. Pokiaľ ide o nárok na náhradu ušlého zisku podľa jeho názoru bolo nepochybné, že
práve zmarením možnosti uzavrieť kúpnu zmluvu došlo na strane žalobcu k strate možnosti predať
nehnuteľnosť drahšie. Tvrdenie žalovaného, že žalobca v konečnom dôsledku predal nehnuteľnosť za
oveľa vyššiu sumu sa nezakladalo na pravde, keďže treba brať do úvahy aj skutočnosť, že žalobca do
danej nehnuteľnosti investoval nemalé finančné prostriedky, ktoré zhodnotili predmetnú nehnuteľnosť
a zvýšili jej cenu. V ostatnom z prednesov právnych zástupcov strán sporu vyplývalo, že sa v celom
rozsahu pridržiavali svojich doterajších vyjadrení a stanovísk.

34. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 CSP a § 380
CSP dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny v časti náhrady
škody ako skutočnej škody vo výške 663.878.377,- eur podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť.

35. Podľa ust. § 378 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne ďalšie dôvody doplniť na zdôraznenie jeho vecnej správnosti.

36. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, vychádzajúc z obsahu súdneho spisu a z neho
vyplývajúci skutkový stav, keď odvolací súd v rámci prejednania veci nezistil žiadne vady majúce za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci v tejto časti, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke
sa stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie
žalobe vyhovel, a v podrobnostiach na tieto poukazuje. Súd nepovažuje za potrebné dôvody uvedené v
napadnutom rozsudku už výslovne opakovať, a zameral sa preto len na odvolacie námietky žalovaného.
Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal
dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatňovaného nároku. Súd zhodnotením výsledkov vykonaného
dokazovania v súlade s ustanovením § 191 CSP dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich
základe vyvodil aj správny právny záver. Vec aj správne právne posúdil, keď aplikoval ust. Občianskeho
zákonníka, ako aj zákona č. 58/1969 Zb., ako aj Katastrálneho zákona, a svoje závery, ktoré viedli k
tomu, že súd prvej inštancie vyhovel žalobe aj náležitým spôsobom a podrobne odôvodnil tak, ako to
má na mysli ustanovenie § 220 CSP. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal
so všetkými relevantnými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre rozhodnutie
vo veci podstatné, zaoberal sa argumentáciou oboch sporových strán, a správne a logicky vyhodnotil
vykonané dôkazy.

37. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok
na náhradu škody spočívajúcej v ušlom zisku vo výške 15.582.000,- Sk (517.227,64 eur) ako rozdielu
kúpnej ceny, za ktorú žalobca nehnuteľnosti nadobudol a v zmluve o budúcej kúpnej zmluve dohodnutej
kúpnej cene, za ktorú žalovaný mal nadobudnuté nehnuteľnosti predať tretej osobe, skutočnej škody
vo výške 20.000.000,- Sk (663.878.377,- eur), o ktorú sumu sa zmenšil majetok žalobcu potom, čo
zaplatil zmluvnú pokutu dohodnutú v zmluve o budúcej kúpnej zmluve pre porušenie povinnosti uzatvoriť
kúpnu zmluvu, skutočnej škody vo výške 1.323.209,40 Sk (43.922,50,- eur) spočívajúcej v nákladoch
na rekonštrukciu kotolne nachádzajúcej sa v nehnuteľnosti a skutočnej škody vo výške 14.000,- Sk

(464,71 eur), o ktorú sa zmenšil majetok žalobcu potom, čo uhradil trovy súdneho konania a právneho
zastúpenia. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Cob/61/2014-516 zo dňa 18.5.2016 bol
potvrdený rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 25 Cb 102/2007-463 zo dňa 24.9.2013 v časti,
v ktorej súd prvej inštancie žalobu žalobcu o zaplatenie 44.387,21 eur (43.922,50 eur + 464,71 eur)
zamietol. Žalobou uplatnený nárok na náhradu škody odôvodnil žalobca nezákonným rozhodnutím
Katastrálneho úradu v R. zo dňa 16.10.2003 č. 2003/00095-9/Br. V konaní nebolo sporné, že žalobca
vydražil v rámci exekučného konania vedeného proti povinnému Hydrostav, a.s. Bratislava OZ Šaľa
vyššie špecifikované nehnuteľnosti a následne tieto na základe príklepu exekútora udeleného dňa
22.7.2002 a schváleného Okresným súdom Šaľa uznesením č.k. 2Er/305/02-47, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 30.7.2002, nadobudol do vlastníctva. Správa katastra Š. dňa 5.8.2002 zapísala
na základe uznesenia, ktorým súd príklep exekútora v dražbe schválil, zmenu vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, a to záznamom pod č. U.-XXXX/ XXXX a pod položkou výkazu zmien 1162/2002.
Katastrálny úrad v R. vyhovel protestu Okresnej prokurátorky v Š. zn. Pd 3043/2003 zo dňa 18.8.2003
a rozhodnutím zo dňa 16.10.2003 č. 2003/00095-9/Br zrušil záznam U.-XXXX/XXXX zapísaný pod
položkou výkazu zmien 1162/02 z 5.8.2002. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/74/03-53 zo dňa
15.12.2004 bolo rozhodnutie Katastrálneho úradu v R. zo dňa 16.10.2003 č. 2003/00095-9/Br, ktorým
tento vyhovel protestu prokurátorky zrušené podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec vrátená na ďalšie
konanie. Krajský úrad v R. po vrátení veci na ďalšie konanie rozhodol svojím rozhodnutím z 6.5.2005
č. 2005/00005-13/Br tak, že nevyhovel protestu Okresnej prokurátorky v Š. zn. Pd 3043/2003 zo dňa
18.8.2003 podanému proti záznamu č. U.-XXXX/XXXX zapísaného pod položkou výkazu zmien 1162/00
dňa 5.8.2002.

38. Žalobca dôvodil, že nezákonným postupom Katastrálneho úradu v R. nemohol po dobu od
16.10.2003 do 6.5.2005, kedy bol ako vlastník ním vydražených nehnuteľností zapísaná v katastri
nehnuteľností spoločnosť Hydrostav a.s.,Bratislava OZ Š. vykonávať svoje vlastnícke práva k
nehnuteľnostiam a teda nemohol tieto ani scudziť tak, ako si to dohodol v zmluve o budúcej kúpnej
zmluve a splniť si tak svoj záväzok dohodnutý v predmetnej zmluve.

39. Žalovaný namietal, že absencia zápisu vlastníckeho práva žalobcu k vydraženým nehnuteľnostiam v
katastri nehnuteľností, nemohla byť prekážkou uzatvorenia kúpnej zmluvy žalobcom, resp. nakladania s
nehnuteľnosťami, keď vlastníctvo žalobcu bolo preukázané verejnou listinou, a to uznesením Okresného
súdu Šaľa č.k. 2Er/305/02-47 právoplatným dňa 30.7.2002, ktorým súd schválil príklep udelený
exekútorom v dražbe, a teda poukazoval na skutočnosť, že kúpnu zmluvu môže na strane predávajúceho
uzatvoriť aj nevlastník nehnuteľností, ktorý sa len zaväzuje opatriť a následne previesť vlastnícke právo
k predmetu kúpy na kupujúceho. Žalovaný upozornil na evidenčný charakter zápisu alebo výmazu
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a poukazoval na skutočnosť, že žalobca predal leasingovej
spoločnosti nehnuteľnosti za kúpnu cenu vyššiu ako bola táto dohodnutá v zmluve o budúcej zmluve.

40. Pokiaľ ide o prvý rozsudok prvoinštančného súdu v danej veci tak, súd prvej inštancie rozsudkom
č.k. 25Cb/102/2007-214 zo dňa 14.6.2011 návrh žalobcu zamietol a o trovách konania rozhodol tak,
že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keď dospel k záveru, že návrh žalobcu je nedôvodný.
Mal za to, že primárnou otázkou, ktorou sa súd v konaní zaoberal pri riešení jednotlivých sporov,
je otázka aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie účastníkov. Poukázal na skutočnosť, že žalobca
odvodzuje svoj nárok na náhradu škody od príslušných ustanovení zák. č. 58/1969 Zb. Tento zákon
za subjekt zodpovedný z nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu označuje
štát. Právna úprava obsiahnutá v tomto zákone je tak založená na princípe jediného výlučného nositeľa
zodpovednosti za škodu, ktorým je štát a ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone svojej
exekutívnej funkcie. Štát je teda subjektom zodpovednosti za škodu a zákon vymedzuje orgány, z
činnosti ktorých pri výkone verejnej moci mohla zodpovednosť štátu vzniknúť. Štát ako zodpovedný
subjekt nezodpovedá za seba, ale za subjekt, ktorý škodu či nemajetkovú ujmu zapríčinil. Tým je
orgán štátu, alebo orgán spoločenskej organizácie, na ktorú sa preniesli úlohy štátneho orgánu.
Pretože štát zodpovedá za tieto orgány, ony sami nie sú subjektami zodpovednostného vzťahu. Ak
žalobca podal žalobu voči inému subjektu než štátu, nemôže byť tento subjekt nositeľom právnych
povinností vyplývajúcich zo zodpovednosti za škodu, vzniknutú z nezákonného rozhodnutia, alebo
nesprávneho úradného postupu podľa zák. č. 58/69 Zb., teda nemá pasívnu vecnú legitimáciu. Súd prvej
inštancie nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, že zo žaloby je zrejmé, voči komu žaloba smeruje a iba
administratívnou chybou, spôsobenou chýbajúcimi písmenami „SR“ došlo k nesprávnemu označeniu
žalovaného. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalobca v žiadnom zo svojich podaní nežiadal o zámenu

účastníka konania. Ďalej skonštatoval, že žalobca v podanej žalobe ako žalovaného označil Úrad
geodézie, kartografie a katastra SR, ktorý je samostatným subjektom, právnickou osobou. Podaním
doručeným dňa 5.11.2008 ako žalovaného označil Slovenskú republiku v zastúpení Úrad geodézie,
kartografie a katastra SR, nakoľko malo dôjsť k nesprávnemu označeniu odporcu. Pokiaľ je účastníkom
občianskoprávnych vzťahov štát, je právnickou osobou. Štát je podľa názoru súdu prvej inštancie
samostatným subjektom práva a preto nie je možná oprava označenia žalovaného ako ústredného
orgánu štátnej správy na štát formou opravy podania, ale iba zámenou účastníka podľa § 92 ods. 4
O.s.p. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2Cob/235/2010-177 zo dňa 27.7.2010,
ktorý zámenu účastníka nepripustil. Z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného súd
prvej inštancie návrh bez ďalšieho ako nedôvodný zamietol.

41. Na odvolanie žalobcu, ktorý s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasil, rozhodol Krajský súd
v Bratislave rozsudkom č.k. 1Cob/398/2011-233 zo dňa 9.5.2012 tak, že rozsudok Okresného súdu
Bratislava II č.k. 25Cb/102/2007-214 zo dňa 14.6.2011 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie s tým odôvodnením, že súd prvej inštancie mal vyhodnotiť písomné podanie žalobcu v súlade
s jeho obsahom a nenahrádzať vôľu účastníka konania ako disponenta návrhom, ktorý vo svojom
písomnom podaní spresnil označenie žalovaného a nepodal návrh na zámenu účastníka. Pokiaľ súd
prvej inštancie z obsahu návrhu na začatie konania mal za to, že žalobca si uplatnil svoj nárok titulom
náhrady škody podľa zák. č. 58/1969 Zb., bolo povinnosťou súdu poučiť žalobcu o potrebe prevedenia
zmeny v označení žalovaného. V prípade, že strana sporu túto zmenu vykonala sama bez výzvy súdu,
bolo povinnosťou súdu túto opravu, resp. spresnenie označenia akceptovať. Odvolací súd skonštatoval,
že úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom bude pokračovať v konaní už so správne označenou stranou
sporu, vykonať dokazovanie a zaoberať sa samotnou pohľadávkou, ktorú si žalobca uplatnil v tomto
konaní.

42. Súd prvej inštancie následne rozsudkom zo dňa 24.9.2013, č.k. 25Cb/102/2007-463 uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 663.878,38 eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania
od 19.05.2009 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol a o trovách konania rozhodol
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. V odôvodnení uviedol, že vykonaným
dokazovaním dospel k záveru, že žalobca ako vydražiteľ nehnuteľností sa dostal v čase trvania
zmluvy o budúcej zmluve do situácie, že nemohol druhej zmluvnej strane zabezpečiť plnenie z tejto
zmluvy (uzavretie kúpnej zmluvy). Zrušením záznamu č. Z-1087/2002 zapísaného pod položkou výkazu
zmien č. 1162/02 zo dňa 5.8.2002 sa opätovne vlastníkom nehnuteľností vydražených žalobcom stala
spoločnosť Hydrostav a.s. Uvedené pričítal prvoinštančný súd nesprávnemu úradnému postupu v
dôsledku, ktorého vydal správny orgán nezákonné rozhodnutie, ktoré potom musel súd zrušiť. Súd
prvej inštancie konštatoval nemožnosť plnenia zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy žalobcom,
ako dôsledok nezákonného rozhodnutia. Z porušenia povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu a následnej
povinnosti žalobcu uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 20.000.000,- Sk (663.878,38 eur), ktorá bola
dohodnutá v čl. IV. ods. 2. zmluvy o budúcej kúpnej zmluvy a jej zaplatením prišlo, podľa súdu
prvej inštancie k reálnemu zmenšeniu majetku žalobcu, teda vzniku škody na strane žalobcu. Tento
nárok považoval súd prvej inštancie za dôvodný. Ďalej mal za preukázanú existenciu nezákonného
rozhodnutia orgánu štátu, ktoré bolo vydané na základe nezákonného postupu správneho orgánu, vznik
škody, ktorá žalobcovi v dôsledku tohto postupu správneho orgánu vo forme skutočnej škody vznikla tým,
že nemohol uplatniť svoje vlastnícke právo nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, ako aj príčinnú
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Žalobcom uplatnené nároky na ušlý zisk vo
výške 15.585.800,- Sk (517.353,78 eur) ako rozdiel medzi cenou 20.000.000,- Sk, za ktorú mal žalobca
nehnuteľnosti podľa zmluvy o budúcej zmluve predať a nadobúdacou cenou nehnuteľností vo výške
4.414.200,- Sk, škodu v podobe nákladov na rekonštrukciu kotolne v sume 1.323.209,40 Sk (43.922,51
eur), škodu v podobe trov súdneho konania v sume 4.000,- Sk (132,78 eur) a škodu v podobe trov
právneho zastúpenia v sume 10.000,- Sk (331,94 eur) nepovažoval súd prvej inštancie za dôvodné,
pretože mal za preukázané, že nehnuteľnosti boli žalobcom odpredané za vyššiu kúpnu cenu, ako
mal dohodnutú v zmluve o budúcej kúpnej zmluve a náklady žalobcu investované do rekonštrukcie
nehnuteľnosti mali za následok zvýšenie jej hodnoty, ktorá sa zákonite prejavila v zvýšení kúpnej ceny
za jej predaj a stali sa tak súčasťou takto zvýšenej kúpnej ceny nehnuteľností. Nakoniec zaplatenie trov
konania žalobcom nepovažoval súd prvej inštancie za preukázané, pričom poukázal na skutočnosť, že
tieto trovy konania boli žalobcovi priznané rozsudkom Krajského súdu v Nitre v konaní 11S 74/03. Svoje
rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil § 1, § 2 a § 18 zákona č. 58/1969 Zb., ako aj § 442,
§ 563 a § 517 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p.

a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, nakoľko pomer ich úspechu a neúspechu v
konaní bol približne rovnaký.

43. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu inej vady rozhodnutia,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ako aj z dôvodu nesprávneho posúdenia
veci podľa § 205 ods. 2 písm. b) a písm. f) O.s.p. a žiadal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zmeniť tak, že žalovaného zaviaže k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1.225.619,38 eur s
príslušenstvom. Súčasne žiadal, aby odvolací súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vrátane trov
právneho zastúpenia. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1Cob/61/2014-516 zo dňa 18.5.2016
uvedený rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň uvedený rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti, a to
v časti o zaplatenie sumy 44.387,23 eur s príslušenstvom potvrdil a vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej
časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd mal predovšetkým
za to, že súd prvej inštancie si pre svoje rozhodnutie neustálil zodpovednostný titul, teda neustálil,
či orgán verejnej moci - Katastrálny úrad v R. vydal nezákonné rozhodnutie, od ktorého sa odvíja
nárok na náhradu škody alebo škoda mala byť spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa podľa konštantnej judikatúry považuje porušenie pravidiel predpísaných
právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to najmä takých, ktoré vedú k
vydaniu rozhodnutia. Ak orgán verejnej moci zisťuje alebo posudzuje predpoklady pre rozhodnutie,
zhromažďuje podklady (dôkazy) pre rozhodnutie, hodnotí zistené skutočnosti, právne ich posudzuje
a pod., ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia. Prípadné vady alebo nesprávnosti
tohto postupu sa potom prejavia práve v obsahu rozhodnutia a môžu byť posudzované len z hľadiska
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Potom, čo si prvostupňový
súd správne ustáli existenciu nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu bude
potrebné, aby sa vysporiadal s existenciou podmienok vzniku objektívnej zodpovednosti štátu za škodu,
ktorej nie je možné sa zbaviť, a ktorá predpokladá okrem nesprávneho úradného postupu alebo
nezákonného rozhodnutia aj vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
alebo nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Kumulatívne naplnenie týchto podmienok musí byť v
súdnom konaní bezpečne preukázané. Ďalej dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie v konfrontácii s argumentmi konkrétnych námietok účastníkov konania, čo do
náležitého odôvodnenia prvoinštančného rozhodnutia neobstojí, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia
sa súd opomenul vysporiadať s podstatnými námietkami a argumentmi tak, ako tieto vymedzili účastníci
konania. Predovšetkým prvoinštančný súd žiadnym spôsobom nereagoval na tie námietky žalovaného,
v ktorých tento predniesol právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo
142/2002 konštatujúci, že kúpnu zmluvu, pri ktorej predávajúci nie je vlastníkom predmetu kúpy v
dobe jej perfekcie, je potrebné považovať za platnú, pokiaľ predávajúci dodatočne vlastnícke právo
získal. Uvedený záver je relevantný spolu s poukazom žalovaného na evidenčný charakter zápisu
vlastníckeho práva záznamom na základe verejnej listiny, v tomto prípade uznesenia Okresného súdu
v Šali, ktorým tento schválil príklep exekútora udelený v dražbe, vo vzťahu ku nároku na zaplatenej
skutočnej škody vo výške 663.878,38 eur, o ktorom nároku súd prvej inštancie rozhodol ako o dôvodnom.
Súd si nesprávne ustálil nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, keď získanie vlastníckeho
práva ako aj jeho stratu spájal so zápisom, resp. výmazom vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností
vo forme záznamu, ktorý nemá konštitutívny charakter a ide len o formu evidencie tých práv, ktoré
vznikli alebo zanikli na základe inej právnej skutočnosti, v tomto prípade na základe príklepu udeleného
v dražbe a schváleného rozhodnutím súdu. Prvoinštančný súd v tomto prípade teda podľa záveru
odvolacieho súdu nesprávne vyložil ustanovenie § 5 katastrálneho zákona, na ktoré v priebehu konania
poukazoval žalovaný. V posudzovanej veci súd prvej inštancie pri odôvodnení svojho zamietajúceho
výroku v časti žalobcom uplatneného nároku na náhradu ušlého zisku ako rozdielu nadobúdacej ceny
nehnuteľností a ceny, za ktorú mal podľa zmluvy žalobca nehnuteľnosti predať, neposkytol žiadne svoje
úvahy ku tvrdeniam žalobcu, že v podobe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a leasingovou
spoločnosťou, išlo o spôsob poskytnutia úveru žalobcovi za účelom rekonštrukcie nehnuteľností, teda jej
účelom bolo zabezpečenie si spôsobu financovania a nie predaj nehnuteľností. Spolu s kúpnou zmluvou
uzatváral žalobca s leasingovou spoločnosťou súčasne leasingovú zmluvu na základe, ktorej predmetné
nehnuteľnosti žalobca naďalej užíval a splácal leasingové splátky, pričom ich výška odzrkadľovala kúpnu
cenu, za ktorú leasingová spoločnosť nehnuteľnosti nadobudla ako aj príslušné úroky. Finančný leasing
je možné vymedziť ako záväzkový vzťah, ktorého podstatou je poskytnutie finančnej služby. Zo zmluvnej
dokumentácie založenej žalobcom vyplýva, že v prípade žalobcu išlo o tzv. spätný leasing, keď žalobca
za účelom získania finančných prostriedkov predal leasingovej spoločnosti nehnuteľnosti za dohodnutú

kúpnu cenu, ktorú následne spolu s príslušnými úrokmi splácal žalobca leasingovej spoločnosti v
jednotlivých leasingových splátkach s tým, že na konci leasingového vzťahu za podmienok uvedených v
zmluve, nadobudne znova vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, nie však za trhovú cenu, ale zostatkovú
cenu vo výške 1.000,- Sk. Z uvedeného vyplýva, že zmyslom tohto špecifického súkromnoprávneho
inštitútu bolo zabezpečenie financovania. Prvoinštančný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia
žiadnym spôsobom nevysporiadal so svojimi skutkovými zisteniami a na ne nadväzujúcimi tvrdeniami
žalobcu a tieto neposúdil, nevyjadril sa k nim a nedospel k žiadnym záverom, v ktorých by reflektoval
zistené skutočnosti. Preto mal odvolací súd za to, že aj v tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie
nepreskúmateľný.

44. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom č.k. 25Cb/102/2007-575 zo dňa 20.2.2018 v spojení
s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava II č.k. 25Cb/102/2007-651 zo dňa 15.2.2019
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.167.990,16 eur spolu s 9% ročným úrokom
z omeškania od 19.5.2009 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu
zamietol a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 90%, pričom o
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

45. Žalobca sa žalobou domáhal nároku na náhradu škody vo výške celkom 1.168.990,16 eur s
príslušenstvom, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím. Za nezákonné
rozhodnutie označil žalobca rozhodnutie Katastrálneho úradu v R. vydané dňa 16.10.2003 č. konania
2003/00095-9/ Br, ktorým úrad vyhovel protestu prokurátora a uskutočnil výmaz vlastníckeho práva
žalobcu ku nehnuteľnostiam, zapísaného formou záznamu na podklade rozhodnutia Okresného súdu v
Šali zo dňa 29.7.2002 č.k. 2Er/305/02-47, ktorým súd schválil príklep udelený na dražbe nehnuteľností.
Nezákonnosť predmetného rozhodnutia katastrálneho úradu dovodzoval žalobca zo skutočnosti, že
rozhodnutie bolo rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/74/03-53 zo dňa 15.12.2004 zrušené.

46. Podľa § 1 ods. 1 z.č. 58/1969 Zb., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,
ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako
aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o
väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len „štátny orgán“). Štát
zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie
vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

47. Podľa § 1 ods. 2 z.č. 58/1969 Zb., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

48. Podľa § 2 ods. 1 z.č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

49. Podľa § 4 ods. 1 z.č. 58/1969 Zb., nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím
tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

50. Podľa § 442 ods. 1 Obč. zák., uhrádza sa skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

51. Podľa § 442 ods. 2 Obč. zák., škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak
je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

52. Súd posudzoval nároky žalobcu na náhradu majetkovej ujmy v intenciách ustanovení zákona č.
58/1969 Zb. Z.z., nakoľko k vydaniu rozhodnutia katastrálneho úradu, z ktorého dovodzuje žalobca svoje
nároky prišlo dňa 16.10.2003, teda v čase účinnosti predmetného zákona. V prípade náhrady škody
uplatnenej podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu, bez ohľadu
na zavinenie, ktorej zodpovednosti sa nie je možné zbaviť (§ 1 ods. 2). Ide teda o zodpovednosť, ktorú
nie je možné zákonom vylúčiť, obmedziť alebo ju inak zúžiť, a to ani vtedy, ak sa preukáže, že táto
škoda vznikla protiprávnym konaním inej osoby. V prípade absolútnej objektívnej zodpovednosti štátu
neprichádza do úvahy možnosť liberácie.

53. Pre vznik tejto zodpovednosti predpokladá zákon č. 58/1969 Zb. súčasné splnenie troch podmienok,
ktorými sú existencia škody, nezákonné rozhodnutie orgánu štátu (resp. nesprávny úradný postup) a
existencia príčinnej súvislosti medzi škodou a nezákonným rozhodnutím, pričom všetky podmienky
musia byť splnené kumulatívne.

54. Podľa § 4 ods. 1 z.č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím
tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

55. Podmienka existencie nezákonného rozhodnutia je teda splnená len, ak je vydané rozhodnutie
následne zrušené práve z dôvodu nezákonnosti, a to na to príslušným orgánom. Pojem nezákonného
rozhodnutia nie je v zákone č. 58/1969 Zb. definovaný. Nezákonnosť rozhodnutia musí byť v čase
prejednávania nároku o náhrade škody už konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je podľa procesných
predpisov oprávnený zrušiť nezákonné rozhodnutie pre jeho nezákonnosť. Otázku nezákonnosti
rozhodnutia nie je možné riešiť ako otázku predbežnú. Keďže súd v konaní o náhradu škody
je viazaný rozhodnutím orgánu, ktorým bolo právoplatné rozhodnutie zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť, nie je oprávnený sám posudzovať, či k zrušeniu došlo oprávnene alebo neoprávnene.
Aj napriek tomu, že pojem nezákonné rozhodnutie nie je v zákone definovaný, je však možné
konštatovať, že pod nezákonným rozhodnutím sa dá rozumieť akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej
moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky, alebo záväzkami Slovenskej
republiky, vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a bolo
z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Právna úprava sa síce osobitne
nezmieňuje o tom, či nezákonnosť rozhodnutia musí byť konštatovaná priamo vo výroku zrušujúceho
(zmeňujúceho) rozhodnutia, avšak podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí
sp.zn. 4MCdo /20/2009, pokiaľ príslušný orgán určité rozhodnutie zrušil (zmenil) z dôvodov uvedených
v odôvodnení rozhodnutia, je možné uzavrieť, že sa tak mohlo stať jedine z dôvodu jeho rozporu s
platnými právnymi predpismi, a teda z dôvodu jeho nezákonnosti. Nezákonnosťou treba rozumieť nielen
nesprávne právne posúdenie otázok hmotnoprávnych, ale aj procesné pochybenia, ak mali vplyv na
správnosť rozhodnutia. Len výnimočne nemusí byť dôvodom zrušenia rozhodnutia jeho nezákonnosť.
Ide o prípady, keď sa po vydaní napadnutého rozhodnutia situácia zmení natoľko, že už v dobe, kedy
sa rozhoduje o opravnom prostriedku, netrvajú dôvody pre existenciu rozhodnutia a k jeho zrušeniu
nedochádza pre nezákonnosť, ale z iných dôvodov.

56. Zo zrušujúceho rozhodnutia správneho súdu (Krajský súd v Nitre, č.k. 11S 74/03-53 zo dňa
15.12.2004) je zrejmé, že rozhodnutie katastrálneho úradu bolo zrušené z dôvodu, že s poukazom
na ust. § 14a ods. 1 zák.č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej
už len „zákon o konkurze a vyrovnaní“) jednoznačne vyplýva, že udelený príklep pri dražbe v rámci
exekučného konania bol dňa 22.7.2002, a jeho schválenie súdom bolo jednoznačne pred vyhlásením
konkurzu na majetok úpadcu (dňa 30.7.2002). Súd tento príklep schválil uznesením dňa 29.7.2002
podľa Exekučného poriadku. Žalobca ako vydražiteľ predmetných nehnuteľností sa stal vlastníkom
vydražených nehnuteľností ku dňu príklepu. Keďže schválenie príklepu a vyhlásenie konkurzu sa stalo
takmer v jeden deň, Okresný súd v Šali už nemohol rozhodol o príklepe na návrh správcu, ktorý sa
stal účastníkom exekučného konania, ale iba na návrh vydražiteľa, t.j. žalobcu, ktorý ho jednoznačne
konkludentným prejavom dal. Z ust. § 14a ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní vyplýva, že po schválení
príklepu súdom sa podstata vydá správcovi. S poukazom na § 14 ods. 1 písm. d) zákona o konkurze a
vyrovnaní správny súd konštatoval, že katastrálne konanie nebolo potrebné prerušiť, keďže tam už bola
poznámka v zmysle § 39 ods. 1 katastrálneho zákona a v danom prípade vydražené nehnuteľnosti už
nepatrili do podstaty úpadcu ako dlžníka. Správa katastra pochybila v tom, že vzhľadom na poznámku
podľa citovaného ustanovenia katastrálneho zákona mala realizovať zmenu vlastníckeho práva a to
na základe uznesenia Okresného súdu Šaľa zo dňa 29.7.2002 do katastra nehnuteľnosti na návrh
správcu konkurznej podstaty úpadcu, keďže tento vlastnícke právo žalobcu ako vydražiteľa v exekučnom
konaní vedenom na majetok úpadcu uznal, čo žalobca doložil písomným vyhlásením správcu konkurznej
podstaty zo dňa 23.10.2003, čo vyplýva i z ust. § 14 ods. 5 zákona o konkurze a vyrovnaní. Pokiaľ
žalovaný dospel k zhodnému záveru, ako je uvedený v proteste prokurátora, správne mal jedným
rozhodnutím vyhovieť protestu a druhým samostatným rozhodnutím mal zrušiť záznam prvostupňového
katastrálneho orgánu zo dňa 5.8.2002 a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s právnym názorom na postup
podľa § 14 ods. 5 zákona o konkurze a vyrovnaní.

57. Z týchto dôvodov správny súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, a preto rozhodnutie
žalovaného (Katastrálneho úradu R. zo dňa 16.10.2003, č. 2003/00095-9/Br) podľa § 250j ods. 2 písm.
a) O.s.p.) zrušil a vec vrátil žalovanému (Katastrálny úrad v R.) na ďalšie konanie.

58. Ak by rozhodnutie katastrálneho úradu zodpovedalo zákonným predpokladom, teda bolo zákonným
rozhodnutím, nedošlo by k jeho zrušeniu správnym súdom a nie je preto pre posúdenie existencie
nezákonného rozhodnutia ako podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu relevantné, či
rozhodnutie bolo zrušené z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, z dôvodu nesprávne
alebo nedostatočne zisteného skutkového stavu alebo z dôvodu inej vady. Nezákonnosť zrušeného
rozhodnutia je materiálnou vlastnosťou zrušeného rozhodnutia, a nie formálnou vlastnosťou zrušujúceho
rozhodnutia (viď. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 159/2012, sp.zn. II. ÚS 25/2011).

59. Na základe uvedeného mal súd za naplnený jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti štátu
za škodu, a to existenciu nezákonného rozhodnutia v podobe rozhodnutia Katastrálneho úradu v R.
zrušeného rozhodnutím Krajským súdom v Nitre.

60. Žalobca si ako majetkovú ujmu titulom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím katastrálneho úradu uplatnil nárok na náhradu skutočnej škody vo výške 663.878,37 eur
predstavujúcej zaplatenú zmluvnú pokutu za porušenie povinnosti uzatvoriť riadnu zmluvu podľa zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve.

61. Žalobca ako budúci predávajúci uzatvoril s M.I.R. s.r.o. ako budúcim kupujúcim dňa 27.3.2002
zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu uzatvoriť , po
doručení výzvy na uzatvorenie kúpnej zmluvy budúcim kupujúcim, najneskôr v priebehu februára 2004,
riadnu kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľností špecifikovaných v čl. I. bod 1 zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve. Porušenie tohto záväzku bolo zabezpečené písomným dojednaním o zmluvnej pokute vo výške
20 000 000,- Sk. Budúci kupujúci doručil žalobcovi opakovane výzvy na uzavretie riadnej kúpnej zmluvy
(Výzva na uzatvorenie kúpnej zmluvy zo dňa 8.12.2003, Žiadosť o predĺženie lehoty - odpoveď zo
dňa 31.12.2003, Výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 26.1.2004, Záznam zo stretnutia zo
dňa 25.2.2004, Výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 1.3.2005, Výzva na zaplatenie spolu s
návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 27.7.2006), v súlade so zmluvou o budúcej zmluve,
výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy. Žalobca riadnu kúpnu zmluvu s budúcim kupujúcim neuzatvoril,
pretože ako vlastník nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom prevodu, nebol v dôsledku nezákonného
rozhodnutia katastrálneho úradu zapísaný žalobca ale spoločnosť Hydrostav, a.s. OZ Š., IČO: 31 323
103 a žalobca tak nemohol predmetné nehnuteľnosti scudziť tak, ako sa o tom v zmluve o budúcej
zmluve dohodol s budúcim kupujúcim. Žalobca následne uhradil budúcemu kupujúcemu zmluvnú pokutu
vo výške 20.000.0000,- Sk, ktorou bola zmluvne dohodnutá povinnosť uzatvoriť riadnu kúpnu zmluvu
sankcionovaná.

62. Žalobca uzatváral zmluvu o budúcej kúpnej zmluve ako budúci predávajúci, ktorého vlastnícke
právo ku nehnuteľnostiam špecifikovaných v čl. I. bod 1 zmluvy bolo evidované príslušným katastrom
nehnuteľností, Katastrálnym úradom v R., Správa katastra v Š., na liste vlastníctva č. XXXX pre
katastrálne územie Š.. Súčasťou zmluvy o budúcej kúpnej zmluve je v jej čl. I. bod 1 vyhlásenie žalobcu v
znení , že „budúci predávajúci je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na Katastrálnom úrade
v R., Správa katastra v Š., vedených na LV č. XXXX ako parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmere 5557
m2, parc. č. XXXX/X zast. plocha o výmera 59 m2, budova na tejto parcele, súp. číslo XX, garáže a
umývarka so súp. č. XXX na parc. č. XXXX/X, k.ú. Š.“ a teda - vyhlásenie o vlastníckom práve žalobcu
k uvedeným nehnuteľnostiam.

63. Pokiaľ ide o vyhlásenie žalobcu obsiahnutom v zmluve o budúcej zmluve o jeho vlastníckom práve
ku predmetným nehnuteľnostiam je potrebné toto ustanovenie zmluvy vyložiť podľa jeho obsahu tak, že
ak uskutočnil žalobca v zmluve vyhlásenie o tom, že je vlastníkom predmetných nehnuteľností, zaviazal
sa tým podľa obsahu zmluvy uzatvoriť s budúcim kupujúcim riadnu kúpnu zmluvu, predmetom prevodu
ktorej budú nehnuteľnosti s vlastnosťami zodpovedajúcimi tomuto vyhláseniu žalobcu.

64. Následne katastrálny úrad na základe protestu prokurátora, nerešpektujúc zákonnú úpravu
konkurzného konania zrušil zápis vlastníckeho práva žalobcu ku dotknutým nehnuteľnostiam, na

ktorých prevod sa žalobca zmluvou o budúcej zmluve zaviazal a vykonal zápis vlastníckeho práva ku
nehnuteľnostiam subjektu odlišného od žalobcu.

65. Žalobca potom, čo v dôsledku rozhodnutia katastrálneho úradu bol v katastri nehnuteľností
zrušený zápis jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a ako vlastník dotknutých nehnuteľností bola
zapísaná spoločnosť Hydrostav, a.s., neuzatvoril riadnu kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mal byť prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zo žalobcu na spoločnosť M.I.R , s.r.o. ako kupujúceho, teda
porušil dohodu obsiahnutú v zmluve o budúcej kúpnej zmluve. Žalobca tak postupoval v súlade so
zásadou prezumpcie vecnej správnosti rozhodnutia orgánu štátu a jeho postupu a tiež v dobrej viere v
súlad ich obsahu s platným právom. Podľa § 70 katastrálneho zákona údaje katastra sú hodnoverné
a záväzné (tzv. materiálna publicita katastra), ak sa nepreukáže opak, teda údaj o vlastníckom práve
spoločnosti HYDROSTAV, a.s. k dotknutým nehnuteľnostiam vedený v katastri nehnuteľností, bol
záväzným a hodnoverným údajom vo vzťahu ku všetkým osobám, teda aj vo vzťahu ku žalobcovi
samotnom. V momente vzniku povinnosti žalobcu uzatvoriť riadnu kúpnu zmluvu, bolo teda potrebné
považovať za vlastníka dotknutých nehnuteľností a to záväzne a hodnoverne nie žalobcu, ale spoločnosť
Hydrostav, a.s.. Pokiaľ teda žalobca kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mal byť jeho záväzok previesť
vlastnícke právo ku nehnuteľnostiam, ktorých vlastníkom bola podľa záväzných a hodnoverných údajov
katastra nehnuteľností osoba odlišná od žalobcu, na kupujúceho neuzatvoril, pretože sa ako nevlastník
nemohol na prevod vlastníckych práv zaviazať , konal tak žalobca v dobrej viere rešpektujúc rozhodnutie
štátneho orgánu (katastráleneho úradu). Naviac by uzatvorením zmluvy kúpnej zmluvy nedostál svojej
povinnosti podľa zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, previesť nehnuteľnosti, ktorých je vlastníkom
(dotknuté vyhlásenie o vlastníckom práve žalobcu k nehnuteľnostiam). Podľa súdu, ak jednotlivec koná
dôverujúc vo vecnú správnosť aktu štátu alebo jeho postupu a ich súlad s právom, musí mu byť súčasne
garantované právo na náhradu škody, ak sa preukáže, že prezumpcia správnosti alebo zákonnosti
rozhodnutia štátneho orgánu bola klamlivá. V prejednávanej veci bolo následne rozhodnutím súdu v tzv.
správnom súdnictve konštatovaná nezákonnosť rozhodnutia katastrálneho úradu.

66. Pokiaľ ide o tvrdenú existenciu príčinnej súvislosti medzi škodou a nezákonným rozhodnutím
katastrálneho úradu, súd uvádza, že o vzťah príčinnej súvislosti ide, ak vznikla škoda následkom
protiprávneho úkonu škodcu, teda ak sú konanie škodcu a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a
následku, teda nebyť protiprávneho úkonu, ku vzniku škody by neprišlo. Ak príčinou vzniku škody bola
iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevzniká. Príčinou škody môže byť len také protiprávne konanie,
bez existencie ktorého by škodný následok nevznikol. Nemusí ísť ale o jedinú príčinu, ale o jednu z príčin
podieľajúcu sa na nepriaznivom následku; avšak musí ísť o príčinu podstatnú. Ak je príčin niekoľko, tieto
pôsobia z časového hľadiska buď súbežne alebo následne. V takomto prípade je pre existenciu príčinnej
súvislosti nevyhnutné, aby reťazec postupne nastupujúcich príčin a následkov bol vo vzťahu ku vzniku
škody tak prepojený, že už pôsobením prvotnej príčiny je možné dôvodne dovodiť vecnú súvislosť so
vznikom škodlivého následku.

67. Pre existenciu kauzálneho nexu je nevyhnutné, aby reťazec postupne nastupujúcich príčin a
následkov bol vo vzťahu ku vzniku škody tak prepojený, že už z pôsobenia prvotnej príčiny možno
dôvodne dovodzovať vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku.

68. Ako súd už vyššie uviedol konanie žalobcu, ktorý potom, čo bola ako vlastník dotknutých
nehnuteľností zapísaná namiesto žalobcu spoločnosť Hydrostav, a.s., porušil povinnosť uzatvoriť riadnu
kúpnu zmluvu, ktorou sa mal zaviazať , v súlade so zmluvou o budúcej zmluve, previesť vlastnícke
právo k dotknutým nehnuteľnostiam na kupujúceho, považoval súd za legitímne a odôvodnené
prezumpciou vecnej správnosti rozhodnutia katastrálneho úradu, ako aj materiálnej publicity katastra,
keď hodnovernosť a záväznosť údajov zapísaných v katastri nehnuteľností pôsobila voči všetkým, teda
aj voči žalobcovi. Porušenie povinnosti uzavrieť riadnu kúpnu zmluvu, ktorý záväzok prevzal žalobca v
zmluve o budúcej zmluve, spôsobilo vznik povinnosti zaplatiť budúcemu kupujúcemu zmluvnú pokutu
ako sankciu za porušenie povinnosti. Aj keď v intenciách príčinnej súvislosti predstavuje porušenie
povinnosti uzatvoriť riadnu kúpnu zmluvu, novú na vôli žalobcu závislú okolnosť, neprerušuje sa tým
príčinná súvislosť, pretože okolnosťou, bez ktorej by nenastal následok, aj naďalej zostáva nezákonné
rozhodnutie, bez ktorého by neprišlo k zmene zápisu vlastníckeho práva a s tým súvisiacim porušením
povinnosti žalobcu uzatvoriť riadnu kúpnu zmluvu. Pokiaľ by totiž neprišlo k nezákonnému rozhodnutiu,
následkom ktorého bol zápis vlastníctva nehnuteľností v prospech iného subjektu ako pôvodne v katastri
nehnuteľností evidovaného žalobcu, mohol by žalobca dostáť svojej povinnosti založenej zmluvou o

budúcej zmluve a previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam riadnou kúpnou zmluvou ako aj dostáť
povinnosti previesť na kupujúceho nehnuteľnosti s dohodnutými vlastnosťami v zmysle vyhlásenia
žalobcu.

69. Je bežné, že kauzálneho deja sa zúčastní niekoľko skutočností, ktoré vedú ku vzniku škody. Z
celého reťazca príčinnej súvislosti, v ktorom každý jav má svoju príčinu a zároveň je aj príčinou iného
javu, je potrebné sledovať len tie príčiny, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Pre existenciu
kauzálneho nexu je nevyhnutné, aby reťazec postupne nastupujúcich príčin a následkov bol vo vzťahu
ku vzniku škody tak prepojený, aby už pôsobením prvotnej príčiny bolo dôvodné dovodzovať vecnú
súvislosť so vznikom škodlivého následku. K prerušeniu príčinnej súvislosti dochádza, ak nová okolnosť
pôsobila ako výlučná a samostatná príčina, ktorá vyvolala vznik škody bez ohľadu na pôvodnú škodnú
udalosť. Ak zostala pôvodná škodová udalosť tou skutočnosťou, bez ktorej by k následku neprišlo,
príčinná súvislosť sa neprerušuje. V prejednávanej veci nezákonné rozhodnutie, ktoré tvorilo podklad
pre výmaz vlastníckeho práva žalobcu k dotknutým nehnuteľnostiam vyvolalo porušenie zmluvy o
budúcej zmluvy žalobcom, ktorý sa zaviazal za určitých podmienok uzatvoriť riadnu kúpnu zmluvu s
budúcim kupujúcim. Medziiným sa zaviazal žalobca uzatvoriť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bude
prevod nehnuteľností, ktorých je vlastníkom, ako to vyplýva z jeho vyhlásenia. Porušenie povinnosti
žalobcu prevzatej v zmluve o budúcej zmluve bolo sankcionované zmluvnou pokutou, a pretože boli
naplnené všetky podmienky vzniku nároku budúceho kupujúceho na zmluvnú pokutu, nakoniec žalobca
túto aj uhradil, teda prišlo k zmenšeniu majetkovej podstaty žalobcu. Súd posúdil reťazec príčin a
následkov v dôsledku, ktorých prišlo k zmenšeniu majetku žalobcu tak, že prvotnou príčinou, ktorá
bezprostredne vyvolala ako následok vznik škody žalobcu, keď prišlo v dôsledku zaplatenia zmluvnej
pokuty ku zmenšeniu jeho majetkovej podstaty, bolo práve nezákonné rozhodnutie katastrálneho
úradu, pretože bez nezákonného rozhodnutia katastrálneho úradu by neprišlo ku vzniku povinnosti
žalobcu zaplatiť zmluvnú pokutu. Posúdiac obvyklý chod vecí a skúseností, vznikla podľa súdu
škoda spočívajúca v zmenšení majetku žalobcu zaplatením zmluvnej pokuty adekvátnym dôsledkom
nezákonného rozhodnutia katastrálneho úradu.

70. Odvolací súd sa stotožňuje so všetkými závermi, ku ktorým súd prvej inštancie vo svojom rozsudku
dospel, a jeho rozhodnutie považuje za logické, pochopiteľné, a presvedčivé. Odôvodnenie súdneho
rozhodnutia nemusí reflektovať na požiadavky žalovaného, ale musí spĺňať požiadavky, ktoré pre
zákonné rozhodnutie vyžaduje zákon. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia musí dať odpoveď na ich
podstatné otázky, ktoré vzniesli v priebehu konania, čo napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
spĺňa. Odvolací súd preto nepovažoval za potrebné sa v odvolacom konaní zaoberať identickými
námietkami žalovaného. Z obsahu odvolania žalovaného je zrejmé, že nesúhlasí predovšetkým s
právnym posúdením súdu prvej inštancie ohľadne charakteru záznamu a nemožnosti žalobcu uzavrieť
kúpnu zmluvu, hoci v rozhodujúcom období žalobca nebol vlastníkom nehnuteľnosti, sa odvolací
súd stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, ako už vyššie uviedol, že pri
skúmaní možnosti uzavrieť kúpnu zmluvu tak bolo potrebné vyhodnotiť aj to, či boli naplnené podmienky
zakotvené v budúcej kúpnej zmluve, a či tieto boli reálne stanovené pri uzavretí zmluvy o uzavretí
budúcej kúpnej zmluvy. V zásade možno hovoriť o dvoch podmienkach, prvou je existencia vlastníctva
budúceho predávajúceho, a to s poukazom na zásadu, že nikto nemôže previesť na druhého viac práv
ako má on sám, a druhá podmienka spočíva v preukázaní dostupnosti peňažných prostriedkov na
strane budúceho kupujúceho. V čase výzvy na uzavretie kúpnej zmluvy prvá podmienka, a to na strane
budúceho predávajúceho splnená nebola, a hodnovernosť verejnej listiny preukazujúca vlastnícke právo
(uznesenie o schválení príklepu) bola spochybnená výmazom záznamu z listu vlastníctva. Žalobca
nikdy netvrdil, že by nebolo možné uzavrieť zmluvu o prevode veci s aktuálnym nevlastníkom (čo
však tiež nie je tento prípad, keďže žalobca vlastníkom počas celej doby reálne bol, čo sa však
ukázalo až v roku 2005, čiže po rozhodujúcom čase a po vzniku škody). K názoru žalovaného, že
aj nevlastník môže uzavrieť kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností, avšak odvolací súd súladne s
názorom žalobcu uvádza, že len za splnenia nasledovných podmienok a teda ak tu existuje právna
skutočnosť, ktorá odôvodňuje opodstatnený záver o tom, že prevodca majetok niekedy v budúcnosti
nadobudne do svojho vlastníctva. Následne sa aktivuje aj prevodná zmluva (t.j. typická odkladacia
podmienka). Medzi žalobcom a kupujúcim však takáto právna skutočnosť neprichádzala do úvahy,
keďže on už vlastníkom bol, avšak so svojim vlastníctvom nemohol nakladať práve a len v dôsledku
existencie nezákonného rozhodnutia príslušnej správy katastra, ktoré spochybňovalo jeho nadobúdací
titul (príklep na dražbe). Medzi žalobcom a kupujúcim tu teda nebola žiadna do úvahy pripadajúca
nová právna skutočnosť, ktorá by odôvodňovala opodstatnený záver o tom, že žalobca majetok

niekedy v budúcnosti nadobudne do svojho vlastníctva a tým „konvaliduje“ prípadne uzavretú zmluvu.
Žalobcova neistota ohľadom jeho vlastníctva spočívala jedine a výlučne v stave, ktorý vytvorili a navodili
štátne orgány nezákonným rozhodnutím. Ide o to, že keď nedôjde k naplneniu dohodnutej odkladacej
podmienky v civilnom zmysle (nevlastník uzatvárajúci zmluvu vlastníctvo nenadobudne), právny úkon
nebude neplatný, ale len nikdy nevyvolá účinky, keďže nenastala podmienka pre jeho aktiváciu. Naproti
tomu, ak by bolo rozhodnuté o tom, že rozhodnutie Katastrálneho úradu R. bolo zákonné, uzavretá
zmluva by bola absolútne neplatná, keďže žalobca nikdy vlastníkom nebol avšak i napriek tomu by
sa zaňho vydával (dokonca by to zakladalo trestnosť jeho činu). Je podstatné, že nakladať s vecou
pri nehnuteľnostiam nespočíva v titule (uzavretí zmluvy) ale v titule a móde (t.j. uzavretí zmluvy a jej
zápise do katastra). Uzavretá zmluva nie je naplnením práva vlastníka s nehnuteľnosťou nakladať,
je ním práve zápis zmeny vlastníctva do katastra. V tomto prípade bolo jasné, že k tomu určite
nedôjde, najmä a aj s odkazom na list príslušnej správy katastra zo dňa 18.12.2003. (k argumentácii
žalovaného s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3Cdo 142/2002). Odvolací súd sa
rovnako ako súd prvej inštancie stotožňuje s právnymi závermi a dospel k rovnakému záveru, že je
daná existencia príčinnej súvislosti pre priznanie nároku na náhradu škody. Ak žalovaný v podanom
odvolaní namietal, že v intenciách príčinnej súvislosti má záznam len deklaratórny charakter, ďalej je
potrebné zdôrazniť, že je síce pravdou, že záznam o nadobudnutí vlastníckeho práva do katastra bol
v danom prípade len deklaratórnym, avšak protest prokurátora v spojení s odôvodnením nezákonného
rozhodnutia vniesli závažné pochybnosti najmä do samotného nadobúdacieho titulu. Síce v dôsledku
nezákonného rozhodnutia bol odstránený iba záznam z katastra majúci evidenčné účely, ale okrem
toho ním (jeho odôvodnením, spolu s protestom prokurátora) boli vnesené závažné pochybnosti priamo
o nadobúdacom titule, čo treba osobitne zdôrazniť. Nezákonným rozhodnutím, protestom prokurátora
a následným nesprávnym postupom správy katastra došlo k navodeniu závažných pochybností o
nadobúdacom titule ako takom, t.j. o samotnom vlastníctve žalobcu a preto nie je možné zužovať
zodpovednostný režim štátu len na „záznam“.

71. Taktiež pokiaľ ide o závery v súvislosti s rozhodnutiami, na ktoré poukazoval žalovaný, a ku ktorým
sa vyjadril súd prvej inštancie, odvolací súd žiaden rozpor nezistil. Pokiaľ žalovaný argumentoval
rozhodnutím č.k. 14Co 277/2011-313, odvolací súd taktiež konštatuje, že tu sú odlišné skutkové
okolnosti prejednávanej veci, keď v danom prípade neprišlo k dobrovoľnej úhrade zmluvnej pokuty,
nakoľko k jej úhrade prišlo až po opakovaných výzvach zo strany oprávneného subjektu. Zmluvná
pokuta žalobcom nebola uhradená z dôvodu, že neuzavrel zmluvu riadne a včas, ale z dôvodu,
že ju ako nevlastník ani nemohol uzavrieť, nakoľko by sa vedome dopustil uzavretia absolútne
neplatného právneho úkonu. Žalovaný ďalej argumentoval rozhodnutím NS SR sp.zn. 2Cdo 210/2008,
v ktorom sa konštatuje, že „absencia zápisu vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa nemohla
byť prekážkou pre uzavretie kúpnej zmluvy, keď verejná listina vlastníctvo deklaruje“, Tu však treba
zdôrazniť, že samotný Katastrálny úrad v R. spochybnil platnosť a zákonnosť verejnej listiny. A teda
je nevyhnutné posúdenie celého komplexného stavu, ktorý tu v danom čase nastal. Pri analýze
predmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR je potrebné poukázať na skutočnosť, že smrť ako
rozhodujúci moment nadobudnutia vlastníckeho práva, je nespochybniteľný, pričom v podmienkach
Slovenskej republiky je nadobúdanie vlastníckeho práva založené na delačnom princípe, t.j. vlastníctvo
sa nadobúda momentom smrti poručiteľa. Pokiaľ ide o nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu, toto sa
síce nadobúda príklepom na dražbe, avšak k predmetnému musí pristúpiť rozhodnutie súdu (schválenie
príklepu), ktoré nadobudnutie vlastníckeho práva aprobuje. Práve toto rozhodnutie, ktoré v súlade s
Exekučným poriadkom bolo nevyhnutné, bolo spochybnené zo strany správneho orgánu.

72. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je presvedčivé, pričom závery z neho plynúce sú racionálne
a logické, a tiež spravodlivé. V súlade s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 97/97 obsah
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strane, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola
strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s požiadavkami, a ani
právo vyjadriť sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne právo dožadovať
sa ňou navrhovaného hodnotenia dôkazov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno
opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného
predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp.zn. I. ÚS 155/2017 z 31. augusta 2017).

73. Odvolací súd sa vzhľadom na vyššie uvedené so závermi súdu prvej inštancie v plnom rozsahu vo
vyššie uvedenom nároku stotožnil a v podrobnostiach na tieto poukazuje za využitia ust. § 387 ods. 2
C.s.p. Dospel totiž k záveru, že vzhľadom na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom sa
súd prvej inštancie podrobne vysporiadal so všetkými tvrdeniami a námietkami oboch sporových strán,
a teda aj žalovaného, ktorý v odvolaní opakovane opakoval svoju argumentáciu z konania pred súdom
prvej inštancie, išlo by len o opakovanie správnych záverov vyslovených súdom prvej inštancie.

74. Podľa ust. § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

75. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov
a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, a po oboznámení sa s obsahom spisu, dôvodmi
odvolania žalovaného dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je čiastočne dôvodné a preto bolo
potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť.

76. Vo vzťahu ku nároku žalobcu na náhradu ušlého zisku uplatneného vo výške 504.111,97 eur,
zisteného ako rozdiel nadobúdacej ceny nehnuteľností vo výške 4.414.200,- Sk a kúpnej ceny
dohodnutej v zmluve o budúcej zmluve vo výške 20.000.000,- Sk, za ktorú cenu mali byť nehnuteľnosti
prevedené odvolací súd uvádza, že ku vzniku škody na strane žalobcu v tomto prípade neprišlo.
Žalobcom nezrealizovanému obchodu nie je možné v zmysle ust. § 442 Občianskeho zákonníka pripísať
vznik ušlého zisku. Ak sa pripravovaný obchod, ktorým bol v tomto prípade predaj nehnuteľnosti
nezrealizuje, neuchádza tak automaticky vlastníkovi nehnuteľnosti zisk z predaja tejto nehnuteľnosti. Ak
totiž predávajúci neuzavrie očakávanú kúpnu zmluvu, nenastal potom bez ďalšieho únik zisku ani na
strane predávajúceho ani na strane kupujúceho. V tomto prípade len neprišlo k zámene ekvivalentných
hodnôt, teda k zámene nehnuteľnosti za peňažné prostriedky, ktoré vyjadrujú peňažný ekvivalent
jej hodnoty. V majetku žalobcu totiž, pri takto priznanej náhrade škody, zostala nehnuteľnosť. Preto
žalobcovi nie je možné súčasne priznať aj časť jej hodnoty vyjadrenú v peniazoch, čím by na strane
žalobcu prišlo ku obohateniu na úkor žalovaného. Žalobca nikdy pri pripravovanom predaji neočakával
rozmnoženie svojho majetku o viac ako o cenu nehnuteľnosti, ktorú dojednával. Súčasná prax definuje
ušlý zisk ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá - na rozdiel od skutočnej škody - spočíva
v tom, že v dôsledku škodnej udalosti nedošlo k rozmnoženiu majetku poškodeného, ktoré mohol
poškodený odôvodnene, teda preukázateľne očakávať so zreteľom k obvyklému chodu vecí.

77. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné podľa ust. § 388 CSP v časti nároku 504.111,97 eur zmeniť a žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

78. Podľa ust. 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie.

79. Podľa 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

80. Podľa 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

81. V súlade s ust. § 396 ods. 2, v spojení s § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 CSP, odvolací súd zmenil
aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o priznanom nároku na náhradu trov prvoinštančného konania
tak, že priznal žalobcovi ako strane úspešnej v prvoinštančnom konaní náhradu trov tohto konania voči
žalovanému vo výške 12%.

82. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

83. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 a 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný na a žalovaný neúspešný. Žalobcovi,
ako strane v spore úspešnej patrí voči žalovanému náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 14%.

84. O výške trov konania bude rozhodnuté v súlade s § 262 ods. 2 CSP, samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

85. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 15. 10. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.