Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. október 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16C/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618200113
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7618200113.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v spore žalobkyne: H. X., B..

XX.XX.XXXX, X. Z. W.H. XXXX/X, U., právne zastúpenej JUDr. Ľubomíra Bašistová Virová, advokátka,
Zimná 62, Spišská Nová Ves proti žalovanému: T. X., B.G.. XX.XX.XXXX, O. X. Z. W.H. XXXX/X, U., O.
Č.: C. XX, o vylúčenie žalovaného z užívania bytu, takto

r o z h o d o l :

I. V y l u č u j e sa žalovaný z užívania bytu č. XX, nachádzajúceho sa v bytovom dome, súp.č. XXXX,
vchod: X, stojaceho na parcele č. W.-S. XXXX/X, na adrese Z. W. XXXX/X,XXX XX U., zapísaný na Liste
vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom, katastrálny odbor Spišská Nová Ves, v katastrálnom
území U. a obci U..

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu, pričom o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté Okresným súdom Spišská Nová Ves samostatným uznesením, po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 05.01.2018 dožadovala, aby súd úplne vylúčil
žalovaného z užívania bytu č. XX, nachádzajúceho sa v bytovom dome, súp.č. XXXX, vchod: X,
stojaceho na parcele č. W.-S. XXXX/X, na adrese Z. W. XXXX/X,XXX XX U., zapísaný na LV č. XXXX,
vedenom Okresným úradom, katastrálny odbor Spišská Nová Ves, v katastrálnom území a obci U., a

aby jej priznal aj náhradu trov konania.

2. Zároveň sa týmto návrhom tiež domáhala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, na základe ktorého
zakáže žalovanému vstupovať do vyššie uvedeného bytu a to do doby právoplatného skončenia konania
o vylúčení žalovaného z užívania tejto nehnuteľnosti, ďalej zakáže žalovanému priblížiť sa k žalobkyni
na menej ako 20 m a napokon nariadi kontrolu dodržiavania neodkladného opatrenia technickými
prostriedkami do doby právoplatného skončenia konania o vylúčení žalovaného z užívania uvedenej

nehnuteľnosti.

3. Túto svoju žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila manželstvo dňa 27.08.1988. Na
Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi sa vedie konanie o rozvod, ktorý podala žalobkyňa v decembri
roku 2017. V návrhu na rozvod manželstva žalobkyňa opisuje ako žalovaný požíva a požíval alkoholické
nápoje, ako ju v čase, keď boli deti menšie fyzicky, aj psychicky napádal. Jeho správanie sa rokmi
nezmenilo. Z dôvodu jeho agresívneho správania bolo v minulosti vedené na Okresnom súde v Spišskej

Novej Vsi trestné konanie, v ktorom bol vynesený v septembri roku 2014 rozsudok, ktorým bol žalovaný
uznaný vinným z trestného činu nebezpečného vyhrážania, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov. Vždy hovoril žalobkyni počas
tých dvoch rokov, že teraz nič nemôže, lebo si uvedomoval, že je v podmienke. Zároveň mu bolouložené protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Počas uvedenej doby si žalovaný dával väčší
pozor na svoje správanie, ako aj na požívanie alkoholických nápojov, ktoré však naďalej požíval, čím
maril rozhodnutie súdu. Jeho správanie sa stupňuje vyvoláva hádky, robí krik na celý byt, čo počujú s

určitosťouajsusedia,vyhadzuje žalobkyňuaichtridetizbytu,požívaalkoholdenneatoajnaštyrikrát,to
znamená,žekeďsatrochuvyspícezdeň,idezasepiť,mástavy,žeužhovorísámsosebou.Dvajastarší
synovia O. H. L. chodievajú pracovať do zahraničia, pričom počas ich prítomnosti doma, sa žalobkyňa s
dcérou cítia bezpečne, pretože ich chránia pred správaním žalovaného. Keďže žalobkyňa neobýva so
žalobcom spoločnú domácnosť, ale spia spolu s dcérou v jednej izbe, nadáva im, že sú teplošky, lesby.

Stalo sa, že keď žalobkyňa bola sama doma a dcéra bola v práci, snažil sa dobíjať do izby, kedy mala
a má z neho žalobkyňa strach. Jeho správanie sa opäť vystupňovalo počas Vianočných sviatkov, kedy
sa vyhrážal, že žalobkyňu zabije, že ich pozabíja, vyhadzoval ich z domu. Žalobkyňa zavolala políciu,
ktorá vykázala žalovaného dňa 27.12.2017 z bytu na dobu 10 dní. Spolu so žalovaným žije žalobkyňa
v družstevnom byte č. XX, nachádzajúcom sa v bytovom dome, súp.č. XXXX, vchod: X, na adrese Z.
W.H. XXXX/X, XXX XX U., zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom, katastrálny odbor

Spišská Nová Ves, v katastrálnom území a obci U.. Z vyššie uvedených dôvodov má žalobkyňa za to, že
je nevyhnutné dočasne upraviť pomery medzi nimi tak, aby nežila ona v neustálom strachu o svoj život
a zdravie, ale aj o život a zdravie ich detí. Právo na ochranu života a zdravia má absolútnu povahu, a
teda je silnejšie ako právo žalovaného užívať družstevný byt, a preto jeho užívacie právo k spoločnému
obydliu, je nutné v záujme ochrany života a zdravia, obmedziť.

4. Žalobkyňa k tomuto svojmu návrhu pripojila návrh na rozvod manželstva a Potvrdenie o vykázaní zo
spoločného bytu č. XXXXXX, kedy z uvedeného Potvrdenia o vykázaní zo spoločného bytu č. XXXXXX,
vystaveného Okresným riaditeľstvom PZ V Spišskej Novej Vsi, Odbor poriadkovej polície, Obvodné
oddelenie PZ Spišská Nová Ves zo dňa 27.12.2017 mal súd osvedčené, že dňa 27.12.2017 o 12:00 hod

bol podľa § 27a ods. 1 zákona NR SR č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov
vykázaný žalovaný zo spoločného obydlia ohrozenej osoby - žalobkyne z adresy: Z. W.C. XXXX/X, U. za
prítomnosti nezúčastnenej osoby - príslušníka mestskej polície a to na dobu 10 dní. Menovaný žalovaný
sa má zdržiavať na adrese: U. a je pri ňom uvedený kontaktný údaj - telefónne číslo: XXXXXXXXXX.
Žalovaný si uvedené potvrdenie o vykázaní z obydlia prevzal uvedeného dňa o 12:26 hod.

5. Vzhľadom na uvedené tunajší súd uznesením sp.zn. 16C/1/2018-15 zo dňa 5. januára 2018
nariadil neodkladné opatrenie, na základe ktorého zakázal žalovanému vstupovať do bytu č. XX,
nachádzajúceho sa v bytovom dome, súp.č. XXXX, vchod: X, stojaceho na parcele č. W.-S. XXXX/
X, na adrese Z. W.H. XXXX/X, XXX XX U., zapísaný na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom,

katastrálny odbor Spišská Nová Ves, v katastrálnom území a obci U., a to do doby právoplatného
skončenia konania o vylúčení žalovaného z užívania nehnuteľnosti (výrok I. predmetného uznesenia),
ďalej zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na menej ako 20 m (výrok II. predmetného uznesenia)
a zároveň rozhodol, že o nariadení kontroly dodržiavania nariadeného neodkladného opatrenia
technickými prostriedkami rozhodne samostatným uznesením (výrok III. predmetného uznesenia ).

Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.02.2018 a vykonateľnosť, pokiaľ ide o výrok I.
dňa 05.01.2018 a pokiaľ ide o výrok II. dňa 11.02.2018.

6. Následne tunajší súd uznesením sp.zn. 16C/1/2018- 36 zo dňa 26. januára 2018 nariadil kontrolu
dodržiavania povinností neodkladného opatrenia, uložených žalovanému uznesením Okresného súdu

Spišská Nová Ves sp.zn. 16C/1/2018-15 zo dňa 05.01.2018 technickými prostriedkami, pričom toto
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.02.2018.

7. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluch strán sporu, výsluchom svedka (dcéry strán sporu), oboznámením
sa s listinnými dôkazmi a pripojenými spismi a zistil tento skutkový stav:

9. Strany sporu sú na základe Dohody o užívaní družstevného bytu zo dňa XX.XX.XXXX nájomcami
družstevného bytu č. XX, nachádzajúceho sa v bytovom dome, súp.č. XXXX, vchod: X, stojaceho na

parceleč.W.-S.XXXX/X,naadreseZ.W.H.XXXX/X,XXXXXU.,vkatastrálnomúzemíaobciU.,ktorého
vlastníkompodľazápisupodBXXnaListevlastníctvač.XXXX,vedenomOkresnýmúradom,katastrálny
odbor Spišská Nová Ves, je Bytové družstvo so sídlom Kamenárska 5, Spišská Nová Ves.10. Podľa zhodného vyhlásenia oboch strán sporu, ako žalobkyňa, tak aj žalovaný, boli členmi bytového
družstva už v čase, kedy im bol vyššie uvedený byt pridelený a zo strany žalovaného bola podpísaná
Dohoda o užívaní družstevného bytu zo dňa XX.XX.XXXX. Aj v samotnej dohode sa uvádza spoločné

členstvo v bytovom družstve pre žalobkyňu.

11.Žalovanýboltrestnýmrozkazomtunajšiehosúdusp.zn.0T/76/2014-37zodňa04.09.2014uznanýza
vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona s použitím
§ 139 písm. c/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že po opakovaných a častých hádkach

v nepravidelných intervaloch vulgárne nadával a vyhrážal sa zabitím svojej manželke - žalobkyni v
tomto sporovom konaní, kde k posledným vyhrážkam došlo podľa uvedeného trestného rozkazu dňa 23.
augusta 2014 v doobedňajších hodinách v kuchyni bytu nachádzajúceho sa na XX. poschodí obytného
domu na ul. Z. W. Č.. XXXX/X P. C. U., kde vulgárne vynadal svojej manželke - žalobkyni v tomto
sporovom konaní a následne bez slov jej hodil 2 dcl plechový pohár plný pier a manikúrnych nožničiek
z 1,5 metrovej vzdialenosti do tváre, pričom k zraneniu žalobkyne nedošlo, dňa 1. septembra 2014 v

skorých ranných hodinách v čase okolo 01.00 hod., po príchode manželky - žalobkyne v tomto sporovom
konaní, domov z práce, tejto v spálni uvedeného bytu začal kričať a nadávať, na čo menovaná odišla
spať do detskej izby ku dcére Q. X. a okolo 08.00 hod. v uvedenom byte opätovne vulgárne vynadal
manželke - žalobkyni v tomto sporovom konaní a dcére Q. X. a následne sa im obom vyhrážal slovami,
že najprv zabije psa, potom zabije ich a následne od žalobkyne požadoval cigaretu, pričom keď táto

odmietla mu ju dať, hodil jej do ľavej vlasovej časti hlavy zapaľovač, pričom k jej zraneniu nedošlo, dňa
1. septembra 2014 v popoludňajších hodinách, keď mu manželka - žalobkyňa v tomto sporovom konaní
oznámila, že podá na neho trestné oznámenie jej odvetil výhražným tónom, že to bude to posledné
čo urobí, že ju vynesú nohami dopredu a že ju zabije v spánku a nepomôžu jej deti ani nikto, dňa 1.
septembra 2014 v čase okolo 22.00 hod., po príchode žalobkyne a dcéry Q. X. domov a po podaní

trestného oznámenia sa im vyhrážal vulgárnymi výrazmi, načo sa obe zamkli v detskej izbe, kde sa
odobrali spať, pričom v čase okolo 23.15 hod. toho istého dňa sa žalovaný, ako obvinený dobýjal do
detskej izby, na čo žalobkyňa a dcéra Q. X. využijúc jeho nepozornosť, keďže sa medzičasom presunul
do kuchyne, utiekli z bytu pred obytný dom a počkali na príchod policajných hliadok, dňa 1. septembra
2014 v čase okolo 23.30 hod., po vrátení sa žalobkyne s policajnými hliadkami do bytu, opätovne a

neustále sa žalovaný vyhrážal slovami, že ich pozabíja a týmito konaniami u žalobkyni, ako i u Q. X.
postupne vzbudzoval stále silnejšiu obavu o ich život a zdravie. Za to bol žalovaný odsúdený podľa §
360 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) mesiacov, ktorého výkon mu súd podľa
§ 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona podmienečne odložil, podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu určil skúšobnú
dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov, podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. h/

Tr. zákona mu uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa liečeniu závislosti od návykových látok
- alkoholu a podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. i/ Tr. zákona mu uložil povinnosť
spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom
poradenstve. Uvedený trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 04.09.2014.

12. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 0Tp/76/2014 vyplynulo, že z lekárskych nálezov MUDr. Q. W. zo
dňa 04.02.2015 a zo dňa 04.03.2015 bola u žalovaného diagnostikovaná porucha psychiky a správania
sa súvisiaca s nadužívaním alkoholu (F.10.2) a syndróm závislosti s proklamáciou abstinovania od
septembra 2014. Podľa subjektívnych prehlásení žalovaného obsiahnutých v uvedených správach a
uskutočnených v čase vypracuvávania uvedených správ, mal byť tento kľudný, doma malo byť všetko

v poriadku, alkohol nepil.

13. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 0Tp/76/2014 ďalej vyplynulo, že podľa potvrdení doc. PhDr. T. R.,
L., klinického psychológa pre dospelých a deti, žalovaný v dňoch 21.01.2015 a 14.10.2015 absolvoval v
jej zdravotníckom zariadení psychologickú intervenciu a podľa lekárskych správ MUDr. G. T., psychiatra

zo dňa 13.10.2015 a dňa 05.06.2016 žalovaný absolvoval vyšetrenia u menovaného špecialistu v dňoch
23.06.2015, 29.07.2015, 09.09.2015, 13.10.2015, 18.02.2016, 31.03.2016, 12.05.2016, 30.06.2016 a
18.08.2016.

14. Následne uznesením sp.zn. 0T/76/2014 - 66 zo dňa 9. februára 2017 tunajší súd vyslovil, že sa

žalovaný podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona a § 419 ods. 3 Trestného poriadku v skúšobnej dobe
osvedčil. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.02.2017.15. Podľa výpovede svedkyne Q. X. - dcéry strán sporu, od malička čo si pamätá žalovaný pil, nikdy
nemali kľud, stále doma vystrájal. Podľa jej tvrdení posledné mesiace, prípadne roky boli neúnosné.
Bolo na dennom poriadku to, že žalovaný pil denno-denne, niekedy prišiel v priebehu dňa domov aj 3-4

krát opitý, stále na nich vrieskal, vyhrážal sa im, vyhadzoval ich z domu. Vyhrážal sa, že von balkónom
vyhodí najprv ich, potom psa, stále im kričal, že majú „po piči“. Svedkyňa si tieto jeho vyjadrenia dokonca
aj nahrala na telefón. Stávalo sa, že keď ona prišla domov z práce okolo 03.00-04.00 hod nadránom, po
dvoch hodinách musela vstávať, keďže žalovaný na ňu kričal, vrieskal, takže ona nebola ani schopná
reagovať na to, čo na ňu kričí a toto fungovalo dosť dlho a nedalo sa to už vydržať. Neraz sa stalo, že

ona aj vybehla z izby a žiadala ho, že potrebuje spať, na čo žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval.
Žalovaný túto jej výpoveď označil za klamstvo.

16. Uvedená svedkyňa tiež potvrdila, že kým žalovaný s nimi žil v spoločnej domácnosti, žalobkyňa v
tom čase spala pri svedkyni v jej izbe a to preto, lebo pri žalovanom sa takto nedalo spať a žalobkyňa,
keď prišla z roboty, žalovaný jej nedovolil spať. Zvyčajne, keď prišiel žalovaný domov opitý žalobkyňa

im (svedkyni a súrodencom) volala, a oni jej aj dali odkaz, že pokiaľ niečo bude, ma im zavolať a tak
sa aj dialo.

17. Naproti tomu žalovaný tvrdil, že žalobkyňa nechodila prespávať k dcére do jej izby kvôli nemu a
jeho správaniu, ale kvôli tomu, že tam bol televízor, ktorý mal viac programov, ktoré sledovala. Tvrdil,

že žalobkyňu a ani deti netýral a ani do budúcna nebude, toho času sa už ukľudnil a teraz je už oveľa
kľudnejší.

18. Podľa výpovede svedkyne Q. X., uvedené správanie žalovaného malo následne vplyv na členov
ich domácnosti, kedy podľa jej výpovede, jeden z bratov má žalúdočné problémy z tohto správania

žalovaného dodnes, druhý brat chodil k psychológovi, príp. psychiatrovi, mal neustále nervy a žalobkyňa
sa vždy triasla po takýchto výstupoch žalovaného. Vždy sa doma žalovaného báli, mali nervy a strach
z jeho správania sa. Ona samotná mala veľmi časté záchvaty plaču, tiež sa niekedy stávalo, že 2-3
krát písala žalobkyni do práce, že je so žalovaným sama doma a mala nervový záchvat, ktorý ani
nevedela opísať, čo sa s ňou vtedy dialo. Zároveň uviedla, že v súvislosti s týmto svojim zdravotným

stavom nebola na žiadnom vyšetrení u žiadneho lekára.

19. Z Potvrdenia č. XXXXXX o vykázaní zo spoločného bytu, vystaveného Okresným riaditeľstvom
PZ V Spišskej Novej Vsi, Odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie PZ Spišská Nová Ves zo
dňa 27.12.2017 vyplynulo, že dňa 27.12.2017 o 12:00 hod. bol podľa § 27a ods. 1 zákona NR SR

č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, žalovaný vykázaný zo spoločného
obydlia ohrozenej osoby - žalobkyne a to z adresy: Z. W.H. XXXX/X, U. za prítomnosti nezúčastnenej
osoby - príslušníka mestskej polície, a to na dobu 10 dní. Menovaný žalovaný sa mal naďalej zdržiavať
na adrese: Slovensko. Žalovaný si uvedené potvrdenie o vykázaní z obydlia prevzal uvedeného dňa
o 12:26 hod.

20. Podľa rozhodnutia Okresného úradu Spišská Nová Ves sp.zn. C.-U.-C.-XXXX/XXXXXX zo dňa
16.05.2018, právoplatného dňa 12.06.2018, bol žalovaný uznaný za vinného z priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu, tým, že úmyselne narušil občianske spolunažívanie hrubým správaním a
vyhrážaním sa ujmou na zdraví voči blízkej osobe, pričom uvedeného priestupku sa žalovaný dopustil

tým, že voči žalobkyni, ako osobe blízkej, dňa 26.12.2017 v čase od 15:00 hod. do 22:00 hod. pod
vplyvom alkoholu pri hádkach sa jej vyhrážal zabitím a hrubo sa voči nej správal takým spôsobom, že
jej nadával do píč a teplošiek. Za to bolo žalovanému uloženie pokarhanie a povinnosť nahradiť trovy
konania v sume 16,- EUR.

21. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplynulo, že uvedený priestupkový orgán tak rozhodol
po tom, čo výpoveď žalobkyne (v uvedenom priestupkovom konaní oznamovateľky), ktorú vo svojej
výpovedi žalovaný, ako obvinený z priestupku popieral, v plnom rozsahu potvrdil svojej, výpoveďou
svedok O. X. - syn strán sporu.

22. Podľa výpovede žalobkyne v uvedenom priestupkovom konaní dňa 26.12.2017 v čase okolo 15:00
hod. mal prísť žalovaný domov pod vplyvom alkoholu a ihneď sa začali hádať. V čase od 15:00 hod do
22:00 hod. do príchodu hliadky polície s prestávkami sa hádali a počas hádky jej žalovaný nadával do
píč, že je teploška, herečka národného divadla, neschopná, že ju živí a vyhadzoval ju zo spoločnéhobytu. Vyhrážal sa jej ublížením na zdraví, povedal jej, že ju zabije. Uviedla, že nadávky a vyhrážky
žalovaného už psychicky nezvládala, preto privolala hliadku polície, ktorá prišla do bytu v čase okolo
22:00 hod. Svedkom konfliktu bol syn O. X., ktorý prišiel domov v čase okolo 19:00 hod a bol svedkom

nadávok a vyhrážania.

23. Žalovaný v rámci priestupkového konania na ústnom pojednávaní poprel uvedené tvrdenia
žalobkyne. Podľa jeho vyjadrenia v uvedený deň prišiel domov od matky okolo 15:00 hod. Mal vypité,
ale opitý nebol. Hneď po príchode ho žalobkyňa podpichla, či sa bol sťažovať matke a potom sa začali

hádať. Niečo chcel od žalobkyne a ona sa zamkla v detskej izbe. Poprel obvinenie v plnom rozsahu,
podľa jeho vyjadrenia vulgárne jej nenadával, nevyhrážal sa jej zabitím, pretože si na to dáva pozor,
pretože pred troma rokmi mal podmienku za vyhrážanie. Nedošlo podľa jeho vyjadrenia k žiadnemu
násiliu, bola to len hádka.

24. Podľa výpovede svedka O. X. v uvedenom priestupkovom konaní, tento uvedeného dňa prišiel

domov okolo 18:00 hod. Po príchode videl, že sa rodičia hádajú, otec (žalovaný - poznámka súdu) bol
pod vplyvom alkoholu. Podľa uvedenej výpovede tohto svedka žalovaný počas hádky nadával žalobkyni
do píč, že je teploška, herečka národného divadla, neschopná, že ju živí a vyhadzoval ju zo spoločného
bytu. Taktiež počul, že sa žalovaný žalobkyni vyhrážal zabitím. Tento svedok uviedol, že vyšiel z izby,
mal tiež trochu vypité, preto ho žalobkyňa poslala do izby, kde si ľahol. Povedala mu, aby to neriešil, že

privolalahliadkupolície.Zizbyvyšielažpopríchodehliadkypolície,ktorávykázalažalovanéhozobydlia.

25. Z výpovede svedkyne Q. X. uskutočnenej v rámci tohto sporového konania vyplynulo, že táto nebola
prítomná pri vyššie popísanej udalosti z decembra 2017, nakoľko sa vrátila z práce niekedy nad ránom,
po tejto udalosti. Pamätala si však, že žalovaný robil v tom čase bordel, strašne vrieskal. Tiež potvrdila,

že bola už následne prítomná situácie, kedy došli policajti a vyzvali žalovaného, aby opustil domácnosť.
Pri incidente im žalovaný kričal stále to isté, že majú po piči a tak.

26. Uznesením sp.zn. 16C/1/2018-15 zo dňa 5. januára 2018 tunajší súd nariadil neodkladné opatrenie,
na základe ktorého zakázal žalovanému vstupovať do vyššie uvedeného spoločného bytu strán sporu a

tododobyprávoplatnéhoskončeniakonaniaovylúčenížalovanéhozužívaniapredmetnejnehnuteľnosti
a zároveň zakázal žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na menej ako 20 m. Uvedené uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 27.02.2018 a vykonateľnosť pokiaľ ide o výrok I. dňa 05.01.2018 a pokiaľ
ide o výrok II. dňa 11.02.2018.

27. Z výpovede svedkyne Q. X. vyplynulo, že po tomto vylúčení žalovaného z užívania predmetného
bytu, tento ešte raz prespal v kumbale uvedeného bytového bloku, a o iných situáciách, žeby ich
menovaný rušil iným spôsobom v užívaní uvedeného bytu nemala vedomosť. So samotným žalovaným
sa táto uvedená svedkyňa stretla už len raz a to v marci 2018, kedy sa žalovaný dostavil pred obytným
dom, v ktorom sa nachádza byt, z ktorého bol vykázaný, aby mu svedkyňa odovzdala poštu, pričom v

tom čase sa medzi ňou a žalovaným nič neodohralo.

28. Žalovaný toho času, po tom, čo bol vykázaný z užívania spoločného bytu, prebýva u svojej matky
- T. X., B. H.: C. Č.. XX.

29.Rozsudkomtunajšiehosúdusp.zn.16Pc/23/2017-11zodňa16.02.2018bolomanželstvostránsporu
rozvedené. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.02.2018.

30. Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkovo MV SR (nachádzajúceho sa v priestupkovom spise)
žalovaný okrem vyššie uvedeného priestupku má evidovaný ešte jeden priestupok, ktorého sa dopustil

dňa 29.03.2016 a to Porušenie pravidiel cestnej premávky podľa § 51 ods. 1 Zák.č. 8/2009 Z.z. -
Preprava nákladu, ktorý bol vybavený v blokovom konaní uložením pokuty vo výške 20,- EUR.

31. Podľa § 705a zákona č. 40/1964 zb. (Občiansky zákonník), v znení neskorších zmien a doplnkov,
(ďalej len ako „ Občiansky zákonník“), ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia,

alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému
užívateľovi bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie
neznesiteľným,môžesúdnanávrhjednéhozmanželovaleborozvedenýchmanželovobmedziťužívacie
právo druhého z nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.32. Podľa § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak vznikne len jednému z manželov za trvania
manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu

manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a
povinní spoločne a nerozdielne.

33. Podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o
nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo

spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo
na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu
rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva,
ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo
rozvedených manželov v družstve.

34. Podľa § 193 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), súd je viazaný
rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej
republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa
týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom,

žebolspáchanýtrestnýčin,priestupokaleboinýsprávnydeliktpostihnuteľnýpodľaosobitnéhopredpisu,
a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

35. K tomu, aby mohlo dôjsť k aplikácii vyššie uvedeného ustanovenia § 705a Občianskeho zákonníka
je potrebné naplnenie zákonom požadovaných predpokladov a síce:

· fyzické násilie alebo psychické násilie, alebo hrozba takýmto násilím zo strany násilníckeho manžela

· toto násilie sa realizuje, alebo hrozba jeho realizácie smeruje voči manželovi alebo rozvedenému
manželovi, alebo k blízkej osobe, ktorá s týmto násilím postihnutým (rozvedeným) manželom býva

spoločne v byte

· uvedený násilím postihnutý manžel, resp. rozvedený manžel musí byť spoločným užívateľom bytu

· v dôsledku takéhoto správania sa násilníckeho manžela sa stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným

· je podaný návrh (žaloba) zo strany násilím postihnutého manžela, resp. rozvedeného manžela.

36. Požiadavka podania návrhu - žaloby zo strany manžela, ktorý má byť dotknutý násilným správaním
sa druhého manžela, je v tomto spore naplnená, keďže žalobu podala žalobkyňa, ktorá tvrdí a dôkazmi

preukazuje svoje tvrdenia, že je napádaná zo strany žalovaného, ako svojho manžela, jeho násilným
konaním.

37. Ďalším predpokladom aplikácie vyššie uvedeného ustanovenia zákona je násilie, alebo hrozba
takýmto násilím zo strany násilníckeho manžela.

38. Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len
pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu,
ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú
škodu a pod.

39. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom
človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch,
vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca,
alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti.

40. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci
páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaným bolesti je prejavom prežívaniamoci páchateľa násilia svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva
častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia, ide o podrobenie si obete.

41. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty.
- Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a
sexuálneho nátlaku,
- Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije
prevahu moci,

- Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť
niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach,
- Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a
psychické násilie môžu mať rovnako silné následky,
- Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka.
Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je

zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím.

42. Pojem násilia, ako taký, nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný,
avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského
konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Deklarácia o odstránení násilia páchaného

na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 ho označuje ako akýkoľvek násilný čin,
ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane
vyhrážaniasatakýmitočinmi,zastrašovaniaalebosvojvoľnéhoobmedzovaniaslobodyatovoverejnom,
či súkromnom živote. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt
násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. (porovnaj

rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6Co/577/2013 zo dňa 18.11.2013)

43. Podľa § 193 CSP je súd okrem iného viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol
spáchaný trestný čin, prípadne priestupok a o tom, kto ich spáchal.

44.Vtejtosúvislostitrebauviesť,ževiazanosťsavzťahujeibanavýrok,nienaodôvodnenierozhodnutia.
Z výroku o vine je potom nutné vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu a skutkovú časť s
tým, že rieši naplnenie skutkovej podstaty trestného činu , prípadne priestupku konkrétnym konaním
páchateľa. Týmto okruhom otázok je teda súd viazaný v tom zmysle, že si o nich nemôže urobiť ani
prejudiciálny záver.

45. Vzhľadom na uvedené je preto zrejmé, že súd v tomto konaní je viazaný rozsudkom tunajšieho
súdu sp.zn. 0T/76/2014-37 zo dňa 04.09.2014, ktorým bol žalovaný uznaný za vinného z prečinu
nebezpečného vyhrážania a na jeho základe je teda viazaný skutkovým popisom akého protiprávneho
konania sa dopustil voči žalobkyni, a teda je aj viazaným tým popisom, že sa voči nej v tom čase dopustil

násilníckeho konania, ktoré malo charakter predovšetkým psychického násilia.

46. Zároveň bolo preukázané, že sa žalovaný voči žalobkyni správal násilníckym konaním, ktoré malo
charakter predovšetkým psychického násilia aj v decembri 2017, i keď nie až takej intenzity, ktorá by
dospela do štádia charakterizovania tohto konania, ako trestného činu. Skutočnosť, že sa žalovaný

dopustil priestupku a to tým, že sa žalobkyni ako osobe blízkej dňa 26.12.2017 v čase od 15:00
hod. do 22:00 hod. pod vplyvom alkoholu pri hádkach vyhrážal zabitím a hrubo sa voči nej správal
takým spôsobom, že jej nadával do píč a teplošiek. Uvedená skutočnosť je potvrdená rozhodnutia
Okresného úradu Spišská Nová Ves sp.zn. C.-U.-C.-XXXX/XXXXXX zo dňa 16.05.2018, právoplatného
dňa 12.06.2018.

47. Skúmanie tohto protiprávneho konania žalovaného zo strany súdu v tomto prebiehajúcom sporovom
konaní nebolo možné a jeho prípadne posúdenie inak než to učinil priestupkový orgán teda
neprichádzalo v úvahu, a tak argumentáciu žalovaného ním prezentovanú v jeho účastníckej výpovedi
v tomto sporovom konaní vo vzťahu k tomuto incidentu z decembra 2017, súd považoval pre toto

sporové konanie za irelevantnú. Na to, aby prípadne vyvrátil skutkové zistenia, ktoré založili jeho vinu z
uvedeného priestupku, mal aplikovať príslušné opravné prostriedky v uvedenom priestupkovom konaní
a pokiaľ tak neurobil, súd musí vychádzať z toho, čo bolo uvedeným priestupkovým orgánom zistené
a konštatované.48. Je teda možné konštatovať, že predpoklad pre aplikáciu ust. § 705a Občianskeho zákonníka v
podobe násilia, resp. hrozbou násilím zo strany násilníckeho manžela, bol naplnení keďže žalovaný

sa preukázateľne žalobkyni vyhrážal zabitím (teda z jeho strany došlo k hrozbe násilím) a tiež
použil voči nej psychické násilie, nakoľko sa k nej hrubo sa správal takým spôsobom, že jej nadával
do píč a teplošiek, čo je potrebné považovať v kontexte domácich vzťahov za správanie sa, ktoré
síce nezanecháva žiadne viditeľné poranenia, avšak určite priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu
žalobkyne. Nikto a to ani blízka osoba, ktorou bezpochyby žalovaný pre manželku na začiatku tohto

sporu (teda pred rozvodom) bol, nemá právo poškodzovať úctu druhého človeka.

49. Súd preto konštatuje , že zo strany žalovaného voči žalobkyni došlo k násilnému konaniu.

50. Ďalším predpokladom pre aplikáciu ust. § 705a Občianskeho zákonníka je tá skutočnosť, že násilné
konanie manžela musí smerovať voči osobe zadefinovanej v tomto ustanovení. Toto môže byť okrem

iného aj rozvedený manžel.

51. Táto podmienka v danom spore bola splnená, nakoľko v čase podania žaloby strany spolu boli
manželmi , pričom v priebehu tohto konania došlo k rozvodu ich manželstva, takže toho času je
žalobkyňa v pozícii rozvedenej manželky, ktorej uvedené ustanovenie naďalej ponecháva práva uplatniť

tento obranný prostriedok voči násilníckemu manželovi.

52. Aj ďalší predpoklad pre aplikáciu ust. § 705a Občianskeho zákonníka, a síce postavenie spoločných
užívateľov bytu, vo vzťahu ku ktorému má dôjsť k obmedzeniu užívania žalovaného, je toho času naďalej
naplnený. Ako vyplynulo z dokazovania strany sporu sa na základe Dohody o užívaní družstevného

bytu zo dňa XX.XX.XXXX stali spoločnými nájomcami družstevného bytu č. XX, pričom v čase vzniku
tohto ich spoločného nájmu bytu boli už členmi bytového družstva.V konaní nebolo preukázané, že by
po rozvode ich manželstva nastala niektorá z právnych skutočností, s ktorou by bol viazaný zánik ich
spoločného nájmu bytu a tým aj zánik ich spoločného užívania predmetného bytu po právnej stránke.
Podľa § 705 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka, takou právnou skutočnosťou, s ktorou je spojený

zánik bytu mohla byť buď dohoda strán sporu, alebo rozhodnutie súdu. Skutočnosť, že toho času
žalovaný predmetný byt fakticky neobýva je irelevantná , nakoľko sa tak deje v dôsledku nariadeného
neodkladného opatrenia, ktoré tento rešpektuje. Samo o sebe to však nespôsobuje zánik spoločného
nájmu bytu strán sporu a teda ani zánik ich spoločného užívania po právnej stránke.

53. Ako posledný predpoklad pre aplikáciu ust. § 705a Občianskeho zákonníka sa uvádza
neznesiteľnosť spolužitia pre násilím postihnutého manžela, v dôsledku násilníckeho správania sa
druhého manžela.

54. Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku fyzického alebo psychického násilia musí mať značnú intenzitu,

teda musí byť spôsobilé natoľko znížiť kvalitu spolužitia v spoločnej nehnuteľnosti, že toto spolužitie
bude možné objektívne považovať za neznesiteľné. Od stupňa fyzického, či psychického násilia alebo
hrozby takýmto násilím, závisí aj spôsob súdneho rozhodnutia v tom smere, či súd iba obmedzí užívacie
právo jedného manžela k domu alebo k bytu alebo, či manžela páchajúceho fyzické, či psychické
násilie z užívania domu alebo bytu, úplne vylúči. Právo v takomto prípade chráni slabšiu stranu a aj

za cenu zásahu do vlastníckeho práva. Ide o pomerne veľký zásah do práv spoluvlastníka, avšak ešte
väčšmi, ako vlastníctvo, treba chrániť zdravie a život druhého manžela, ako aj členov rodiny bývajúcich
v spoločnom dome, či byte.

55. V danom prípade, ako žalobkyňa, tak aj svedkyňa vo svojich výpovediach potvrdili, že aj napriek

predchádzajúcemu odsúdeniu žalovaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2
písm. b/ Trestného zákona, tento svoje správanie doma nezmenil. Ako uviedla svedkyňa - dcéra strán
sporu, ktorá s nimi žila v spoločnej domácnosti, posledné mesiace, prípadne roky boli neúnosné a bolo
na dennom poriadku to, že žalovaný pil, stále na nich vrieskal, vyhrážal sa im, vyhadzoval ich z domu,
či im neumožňoval vyspať sa.

56. Žalovaný vo vzťahu k týmto tvrdeniam sa zmohol len na ich popretie, ale iný dôka , ktorý by tieto
skutočnosti nepotvrdzoval súdu nenavrhol a teda ani svoje tvrdenia nepreukázal.57.Naopaknepriamoajtietoskutočnostipotvrdzujeužsamotnépriestupkovékonaniezdecembra2017,
ktorétak,akoužbolovyššieuvedené,potvrdilo,žesažalovanýminimálnevovzťahukžalobkynidopustil
násilníckeho konania, tak, ako to súd vyššie popísal.

58. Súd je toho názoru, že takýto spôsob správania robí spolužitie so žalovaným pre žalobkyňu
neznesiteľným, nakoľko je potrebné uznať, že po objektívnej stránke je rozhodne značne psychicky
vyčerpávajúce žitie v prostredí v ktorom je osoba vystavená dennodenne neustálym slovným atakom,
kriku a upieraniu práva na pokojný spánok, tak, ako tomu je podľa vykonaného dokazovania vystavená

samotná žalobkyňa správaním sa žalovaného.

59. K vylúčeniu žalovaného s užívania bytu, ako najprísnejšej formy postihu predvídaného ust. § 705a
Občianskeho zákonníka súd pristúpil preto, lebo ani napriek predchádzajúcemu postihu žalovaného
spočívajúceho v jeho právoplatnom odsúdení pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,
2 písm. b/ Trestného zákona v konaní sp.zn. 0Tp/76/2014 sa jeho násilné správanie sa voči žalobkyni (a

to po verbálnej stránke) nezmenilo, čo osvedčilo aj jeho právoplatné odsúdenie v priestupkovom konaní,
na základe rozhodnutia Okresného úradu Spišská Nová Ves sp.zn. C.-U.-C.-XXXX/XXXXXX zo dňa
16.05.2018. Pokiaľ na neho nezapôsobil trestnoprávny postih jeho osoby, súd sa domnieva, že len ťažko
na neho môže pôsobiť len jeho dočasné vylúčenie z užívania spoločného bytu strán sporu.

60. Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku jeho rozsudku.

61. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

62. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

63. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

64. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

65. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

66. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a žalobkyni, ktorá mala plný úspech v
spore, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu

67. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné,

súd tiež vyslovil, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným
uznesením, nakoľko len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania je splnená požiadavka
zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške
tejto náhrady bolo vykonateľné, teda, aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie
ním uloženej povinnosti. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. marca 2017, sp.zn. 6 Cdo

222/2016).

68. O výške náhrady týchto trov konania bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok /ďalej len ako „CSP“/).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.