Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. december 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/102/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416204839
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4416204839.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v exekučnej veci oprávneného:
BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692,
(pôvodný oprávnený PRO CIVITAS s. r. o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464)
zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13,

821 01 Bratislava, adresa na doručenie: Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, proti povinnej: B. B., nar.
XX.XX.XXXX, V. XXXX/XX, XXX XX X., adresa na doručenie: XXX XX X. G. č. XXX, o vymoženie 370,79
eura s príslušenstvom, o odvolaní pôvodného oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Nových
Zámkoch č.k. 17Er/263/2016-34 zo dňa 13.decembra 2016 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolacísúdpokračuje vkonanísoprávnenýmBENCONTCOLLECTION,a.s.,sosídlomVajnorská
100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, ako právnym nástupcom pôvodného oprávneného PRO

CIVITAS s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464.

II. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra, č.k. 17Er/263/2016-34 zo dňa 13.decembra 2016
p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha, so sídlom

Exekútorského úradu v Nitre, Piaristická 2, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Svoje
rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 52 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a), § 3 ods. 1
a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj skutočnosťami zistenými z obsahu spisu,
na základe čoho dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie je treba zamietnuť.

2. Návrhom na vykonanie exekúcie spísaným pred súdnym exekútorom dňa 15.03.2015 pôvodný
oprávnený žiadal, aby súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v neprospech povinnej a
vymožením pohľadávky s prísl., pričom exekučným titulom v tomto konaní bol rozhodcovský rozsudok
sp. zn. PC-A/0814/0198, ktorý vydal dňa 21.11.2014 STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD zriadený pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Sienkiewiczova 4, 811 09 Bratislava,

IČO: 35 862 882. Súd mal za preukázané, že Poštová banka, a.s. (právnym nástupcom Poštovej
banky, a.s. sa stala spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o.) ako prvotný oprávnený s povinnou uzavreli
dňa 06.05.2009 zmluvu o osobnom účte č. 00641327, na základe ktorej sa Poštová banka, a.s. ako
veriteľ zaviazala zriadiť a viesť osobný účet a poskytnúť ďalšie služby k zvolenému účtu a vydať
platobnú kartu Maestro s denným limitom v sume 150,- eur. Súd zastal názor, že zmluva má povahu
spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na znenie § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ďalej

uviedol, že základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené
a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, a že úver poskytnutýna základe zmluvy o osobnom účte túto charakteristiku spĺňa. Poukázal na Smernicu Rady 93/13/
EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch, z ktorej vyplýva, že
zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke

dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy,
ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa podľa smernice nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Súd následne podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú
doložku berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a

teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý
nepomervprávachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľa.Zastalnázor,žeakrozhodcovskázmluva
nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, obavy, že slabšia strana
si svoju pozíciu v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite
naplánovať, sú pre spotrebiteľa plne nevýhodné. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala
založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, podľa názoru súdu, znemožňuje voľbu

spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal
žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému
konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Zdôraznil, že rozhodcovský súd je zakotvený v zmluvných

podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu,
že si ho môže do zmluvy uvádzať. Súd bol toho názoru, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na
základe neplatnej rozhodcovskej doložky, a preto nie je spôsobilým exekučným titulom. Rozhodcovskú
doložku súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď od spotrebiteľov vyžadovala, aby
spory vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy boli riešené výlučne v rozhodcovskom konaní a zdôraznil,

že rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky je nulitným právnym
aktom. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ust. súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti napadnutého uznesenia.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal uznesenie súdu

prvej inštancie v celom rozsahu zmeniť a vyhovieť žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, resp. zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že súd
v zmysle ust. § 44 ods. 2 prvá a druhá veta Exekučného poriadku je oprávnený skúmať a vykonať ako
dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul, pričom nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, ako napr. zmluvu o úvere.

V danom prípade tak súd prvej inštancie nie je oprávnený vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie,
kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd. Mal
za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom
určených medziach. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona
o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný

rozsudok súdu, podľa § 227 CSP. Navyše pôvodne oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a.s.
bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona, pričom Poštová banka, a.s.
postupovala v súlade s ust. § 93b) zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh
rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je daná klientovi možnosť neprijať túto zákonom
stanovenúponuku.To,žejuneodmietol,jepodľanázoruoprávnenéhoprejavomjehoosobnejazmluvnej

slobody. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával
samostatnenovédokazovanieskutkovéhostavu,kčomusanemalmožnosťvyjadriť,čímmubolaodňatá
možnosť konať pred súdom. Okrem toho postupom súdu prvej inštancie bol porušený princíp rovnosti
účastníkov konania, keďže bez toho, aby bol povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne
zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. Exekučný súd tak nahrádza pasivitu povinnej. Záverom

dodal, že exekučný súd mu svojím postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným
titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

4.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalej
len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.5. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých

zákonov.

6. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného
sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch

procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní
podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá
ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na
odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a
konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
7. Odvolací súd mal za preukázané, že zmluvu o osobnom účte s povinnou uzatvorila Poštová banka,

a.s., ktorej právnym nástupcom bola spoločnosť PRO CIVITAS s. r. o.. Následne zistil, že v priebehu
exekučného konania dňa 09.08.2017 došlo k výmazu oprávneného PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom
Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464 z Obchodného registra. Z výpisu z obchodného registra
vyplýva, že spoločnosť zanikla v dôsledku zlúčenia, pričom právnym nástupcom sa stala spoločnosť
BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692.

8. Podľa § 64 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení účinnom od 01. 07. 2016 (ďalej
len „CSP“), ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne,
že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

9. Podľa § 66 CSP, ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, postupuje súd podľa § 63 a 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. Vzhľadom na to, že na strane pôvodne oprávneného nastala strata procesnej subjektivity a právne
nástupníctvo až po vyhlásení rozhodnutia súdu prvej inštancie, postupoval odvolací súd v zmysle § 64
CSP a vo výroku I. rozhodol, že pokračuje v konaní s oprávneným BENCONT COLLECTION, a. s.,

so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, ako právnym nástupcom pôvodného
oprávneného PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464.

15. Z obsahu spisu ďalej zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 31.03.2015, kedy
bol súdnemu exekútorovi doručený návrh právneho predchodcu oprávneného zo dňa 15.03.2015

na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. zo dňa 21.11.2014 sp.
zn. PC-A/0814/0198, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.12.2014 a vykonateľnosť dňa 04.01.2015.
Následne súdny exekútor podaním zo dňa 31.03.2015 (doručeným súdu prvej inštancie dňa 24.03.2016)
požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného

exekučného titulu. Súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie, ktorým rozhodol, tak ako je uvedené
vo výroku.16. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto
s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody

opakoval.

17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané predchodcom
oprávneného v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že zmluva o osobnom účte zo dňa 06.05.2009
uzatvorená medzi Poštovou bankou, a.s. a povinnou je spotrebiteľskou zmluvou, uzatvorenou

štandardným formulárovým systémom. V ustanovení § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je stanovené,
že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Zo zmluvy o osobnom účte a z výpisu z obchodného registra Poštovej banky, a.s.
je zrejmé, že veriteľ, v tomto spore Poštová banka, a.s., bola osobou, ktorá pri uzatváraní predmetnej
zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžník, v tomto spore povinná, bola osobou, ktorá
pri uzatváraní zmluvy vystupovala v pozícii spotrebiteľa.

18. V tejto súvislosti odvolací súd dodal, že v danej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc
na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi na základe rozhodcovskej doložky v zmluve o osobnom účte v
znení jej VOP. S poukazom na uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo 122/2011 vyplýva, že pokiaľ oprávnený
v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný

súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy.

19. Odvolací súd poukazuje na článok čl. 5 bod 5 Zmluvy o osobnom účte, v zmysle ktorého sa zmluvné
strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a

výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných
podmienkach a na znenie článku 10 (bod 10.2.2.) VOP, ktoré upravuje podmienky riešenia sporov a
rozhodcovskú doložku v nasledovnom znení: Banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke
týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri
poskytovaní služieb, bankových produktov, alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o

platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy, a to v nasledovnom znení:
a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania;
b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie

a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné
a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.
Podľa ods. 10.2.3 predmetného článku VOP, ak klient, najneskôr pri uzatvorení Bankového obchodu a/
alebo Zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za
to, že ju prijal.

20.Vsúvislostisrozhodcovskoudoložkouanazdôrazneniesprávnostinapadnutéhouzneseniaodvolací
súd uvádza i s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 02. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19,
že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej veci
spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o

osobnom účte a jej VOP a tento právny vzťah teória i prax považujú za nerovnovážny. Rozhodcovská
doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym
súdom. S poukazom na uvedené potom treba považovať túto rozhodcovskú doložku bez ohľadu na jej
formu a znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná
a núti ho neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako

neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky
potom odporuje dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a
štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam.

21. S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul je

materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená v zmluve o osobnom účte v znení
jej VOP je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle
ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej
veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Na závere o neplatnosti predmetnejrozhodcovskej doložky nemení nič ani námietka odvolateľa, že predložením rozhodcovskej doložky
si plnil len svoju povinnosť, vyplývajúcu mu z ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, za čo ho nemožno

v predmetnom exekučnom konaní sankcionovať. Exekučný súd vyššie uvedené nedostatky zistil už v
štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto
správne postupoval podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a
žiadosť súdneho exekútora zamietol.

22. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).