Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. september 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 16C/193/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309219187
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Maniačková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2309219187.34

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta sudkyňou JUDr. Katarínou Maniačkovou v spore žalobkyne: B. E., nar. XX. XX.

XXXX, bytom K., K. XXXX/X zastúpená advokátom JUDr. Dušanom Kubánim, so sídlom advokátskej
kancelárie Teplická 2251/121, Piešťany proti žalovanej: X. K.-F. N. „. so sídlom K., S. XXXX/XA,
zastúpená advokátkou PhDr. JUDr. Jaroslavou Balážiovou, so sídlom advokátskej kancelárie Trnava,
Dolné Bašty 2, o zaplatenie 507,73.-€ s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 251,86 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 251,86 € od 16.10.2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Súd žalobkyni priznáva právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 06. 11. 2009 domáhala, aby súd rozhodol, že
pracovný pomer medzi stranami skončil zo strany žalobkyne okamžitým zrušením dňa 06. 10. 2009 a
zároveň žiadala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej sumu 1411,16 € s príslušenstvom, ktorá
suma pozostáva z náhrady mzdy za mesiac júl a august 2009 v sume 281,40 €, z náhrady mzdy vo
výške priemerného zárobku za výpovednú dobu 2 mesiacov v sume 477,34 €, náhrady nevyčerpanej

dovolenky v sume 84,42 € náhrady stravného za obdobie od 3.11.2008 do 6.10.2009 v sume 545,15
€, €, náhrady príjmu počas PN v sume 22,52 €. Svoju žalobu odôvodnila tým, že na základe pracovnej
zmluvy uzatvorenej so žalovanou dňa 03. 11. 2008 vykonávala prácu v zaradení kuchárka na výrobu
studených jedál. Z dôvodu, že je žalovaná nevyplatila mzdu za mesiac júl a august 2009 ukončila s ňou
okamžite pracovný pomer. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo žalovanej doručené dňa 06.
10. 2009 a týmto dňom okamžite skončil pracovný pomer medzi stranami. Je pravdou, že žalovaná na
jej list zo dňa 06. 10. 2009 reagovala až dňa

14.10.2009,kedyjej oznámilažeukončeniepracovnéhopomerupovažujezaneplatnéajetohonázoru,
že pracovný pomer medzi stranami i naďalej trvá. Formou poštovej poukážky jej zaslala sumu 173,68 .-
€ ako mzdu za mesiac september 2009.

2. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 10.11.2009 upravila žalobu vo veci v časti stravného tak, že
žiadala priznať titulom náhrady za stravné sumu 299, 83 €. Okresný súd Galanta toto podanie žalobkyne
vyhodnotil podľa jeho obsahu ako čiastočné späťvzatie žaloby a uznesením, č. k. 16C/193/2009-44 zo

dňa 30.11.2009 konanie v časti o zaplatenie sumy 245,32 € zastavil.

3. Okresný súd Galanta rozsudkom, č. k. 16C/193/2009-313 zo dňa 22.11.2010 žalobu žalobkyne
zamietol a uložil jej povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania. Tento rozsudok v zákonnom stanovenejlehote napadla odvolaním žalobkyňa, o ktorom odvolaní Krajský súd Trnava, ako súd odvolací rozhodol
tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Na pojednávaní konanom dňa 18.6.2014 súd pripustil zmenu petitu žaloby v znení bližšie tam
špecifikovanom.

5. Okresný súd Galanta rozsudkom č. k. 16C/193/2009 - 528 zo dňa 18.6.2014 žalobe v znení jej
úpravy vyhovel v celom rozsahu. Tento rozsudok odvolaním v merite veci napadla žalovaná a čo do trov

konania žalobkyňa. O tomto odvolaní rozhodol Krajský súd v Trnave rozsudok č. k. 9Co/372/2014-567
zo dňa 17.3.2015 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v časti nároku žalobkyne na zaplatenie sumy
843,49 € titulom náhrady mzdy za mesiac júl a august 2009, náhrady mzdy za 2 mesiace výpovednej
lehoty a náhrady mzdy za dovolenku zmenil tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
713,20 € a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 713,20 € od 16.10.2009 do zaplatenia a
vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia pokiaľ ide o náhradu stravného uložil súdu prvej inštancie
vysporiadaťsasargumentácioužalovanej,ževroku2008bolastravazamestnancomdovážanáodpána
Z., ktorý túto skutočnosť súčasne pri výsluchu svedka potvrdil a o dodávke jedla sa v spise nachádzajú
listinné dôkazy, zistiť či sa v roku 2009 uskutočňovalo stravovanie na prevádzke žalovanej, či sa ho
zúčastňovala žalobkyňa a či rozsah takto podávaného jedla zodpovedal relevantnej právnej úprave (§

109, 110, 152 Zákonníka práce). Pokiaľ ide o nárok na náhradu príjmu počas PN odvolací súd uložil
súdu prvej inštancie zistiť, či bol tento nárok zo strany žalovanej uhradený, ako aj zistiť jeho skutkový a
právny základ, keďže žalovaná výšku tohto nároku v sume 22,52 € namietala.

6. V nadväznosti na uvedené je zrejmé, že predmetom konania zostalo zaplatenie sumy 22,52 € titulom

náhrady príjmu pri dočasnej PN v mesiaci júl a august 2009 a september až do skončenia pracovného
pomeru t. j . do 6.10.2009 a zaplatenie sumy 299,83 € titulom náhrady za stravné od 3.11.2008 do
6.10.2009.

7. Súd v intenciách pokynov odvolacieho súdu a primerane v súlade s novým civilným sporovým

poriadkom č. 160/2015 Z.z., ktorý vstúpil do účinnosti dňa 1.7.2016 a vzťahuje sa aj na toto konania, sa
vysporiadal s už vykonaným dokazovaním vo vzťahu k náhrade príjmu počas dočasnej PN a k náhrade
stravného za žalobou požadované obdobia, doplnil dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:

8. Z výpovede pána Z. podporenej listinnými dôkazmi založenými v spise bolo jednoznačne preukázané,

že žalovaná v časti žalovaného obdobia to je od 3.11.2008 do 31.12.2008 zabezpečovala pre svojich
zamestnancom stravu od pána Z., s ktorým mala táto uzatvorenú zmluvu na zabezpečenie stravy pre
svojich zamestnancov. V roku 2009 stravu nedodával. Dodávať začal opätovne stravu až od 1.1.2010.

9. Právny zástupca žalovanej doplnil , že žalovaná principiálne odmieta dôvodnosť nároku na zaplatenie

stravného ako za rok 2008 tak aj za rok 2009. Nesúhlasí, že by strava v roku 2009 nebola zabezpečená
v zmysle požiadaviek Zákonníka práce. Iniciatíva zabezpečovať si stravovanie nie od pána Z. aj v roku
2009, ale priamo na prevádzke žalovanej vyšla priamo od zamestnancov. Skutočnosť, že strava sa
pripravovala v prevádzke žalovanej potvrdili vo svojich svedeckých výpovediach pani K., pani S., pani
Q. a S.. K záverom kontroly Inšpektorátu práce Trnava, ktorú inicioval manžel žalobkyne, sa vyjadril

tento tak, že žalovaná tieto závery nepokladá za relevantné v súvislosti s predmetom sporu, keď táto
kontrola bola ukončená až 22.1.2010.

10. Právny zástupca žalobkyne tvrdenia žalovanej označil ako nepravdivé. Závery inšpektorátu práce
pokladá za relevantné a súvisiace s predmetom konania. K výpovedi pani K. uviedol, že táto sama

potvrdila, že teplú stravu si pripravovali v ten deň podľa požiadaviek jednotlivých zamestnancov. Pani Q.
tiež potvrdila, že si varili, ale inšpektorát práce jednoznačne uzavrel, že takto pripravená strava nebola v
súlade so zásadami zdravého stravovania a nezodpovedala Zákonníku práce. Pani H. uviedla, že v roku
2008 bola strava zabezpečovaná subdodávateľsky od pána Z., neskôr už nie a bola studená kuchyňa,
keď aj o stravné lístky požiadala, žiadne jej neboli dané zo strany žalovanej. Jediný, kto stravné lístky

dostával bol pán L. a preto vyvstáva otázka, keď bola strava zabezpečená, prečo dostával stravné lístky
ako jediný. Výpovede jednotlivých svedkýň označil za zaujaté, keďže tieto častokrát pozmeňovali svoje
výpovede. Naviac svedkyňa S. uviedla, že si zalievali sáčkové polievky.11. N. S. vo svojej výpovedi dňa 3.5.2010 uviedla, že u žalovanej pracovala ako kuchárka v studenej
kuchyni. Od jej nástupu do práce to je od 10.8.2008 si nepamätá, že by sa strava zabezpečovala
subdodávateľsky. Strava bola zabezpečená formou dohody medzi žalovanou a zamestnancami tak, že

malimožnosťkonzumovaťteplústravu,ktorúsipripravilinaprevádzke,akozemiaky,kuraciemäso,ryžu,
cestoviny. Polievku si varili sami, s tým, že sa varili sáčkové polievky a tieto sa zalievali pred obedom.

12. Svedkyňa Z. Q. sa vyjadrila tak, že zamestnancom žalobkyne bola od 01.09.2005, pracovný pomer
do ukončenia podnikateľskej činnosti trval a bola zamestnaná ako predavačka. Pamätá si, že v r. 2007 a

2008 mali dohodu so zamestnávateľom, že zabezpečí teplú stravu, s tým, že bola na to vyčlenená jedna
pracovníčka, ktorá vo firme už nepracuje. V bufete predávala šaláty, pomazánky, pečivo. Teplé jedlá
na prevádzke nepredávali. A i napriek tomu, že teplú stravu nepredávali, vyrábali ju pre pracovníkov,
ktorí tam pracovali. Pamätá si, že v r. 2008 boli dovážané obedy firmou pána Z.. Nosenie týchto obedov
v priebehu roka, keďže sa to nepáčilo zamestnancom sa ukončilo a dohodli sa, že budú teplú stravu
pripravovať sami. Čo sa týka jedálneho lístka, pamätá si, že sa varili polievky, pripravovalo kuracie mäso,

varili zemiaky.

13. Svedkyňa B. S. sa vyjadrila tak, že vo firme Leon bola zamestnaná od 01.04.2007, spočiatku ako
kuchárka studenej kuchyne a od októbra 2008 pracovala ako predavačka. Je pravdou, že spočiatku mali
obedy zabezpečené na prevádzke, dátumy si nepamätá a nevedela uviesť, kedy sa tam prestali obedy

voziť, isté obdobie bolo také že mohli konzumovať, čo chceli. Potom boli zabezpečované dodávateľskou
firmou Športclub Z.. Keď sa nezabezpečovala dodávka stravy a varili si sami, všetky kuchárky, ktoré boli
na pracovisku sa dohodli na spoločnom obede. Pracovná zmena vyzerala tak, že ráno po káve začali
pracovať a okolo obeda sa dohodli, čo budú variť. Mohli si upiecť kura, kuracie mäso na šťave, variť si
ryžu, robili si sáčkové polievky, praženicu so slaninou.

14. Svedkyňa P. K. sa na pojednávaní vyjadrila tak, že, od 01.10.2008 bola pracovníčkou žalovanej ako
kuchárka studenej kuchyne. Je pravdou, že bola zamestnaná už v čase keď sa strava dovážala, presne
si nepamätá, dokedy trvalo toto obdobie, potom si varili samé a asi od začiatku roku 2010 sa strava
opäť dovážala. V tom čase, keď sa strava nedovážala si pripravovali stravu vo výrobni na pulte, ktorý je

určený pre výrobu teplej stravy. S tým, že v bufete sa teplé jedlá neposkytujú. Teplé jedlo sa pripravovalo
v ten deň podľa požiadaviek zamestnankýň. Na prevádzke sa pripravovali aj bezmäsité jedlá.

15. Svedkyňa Ľ. H. k stravovaniu uviedla, že bolo to zaujímavé stravovanie, najskôr bola strava
zabezpečená vývarovňou, neskôr to zaniklo. Žalovaná zamestnancom ponúkla stravovanie formou

stravných lístkov a keď o ne požiadala, žiadne nedostala. Stravovanie zamestnancov nebolo
zabezpečené na patričnej úrovni. Išlo o výrobňu studenej stravy a nebolo predsa možné , aby sa dookola
jedli šaláty alebo bagety, podľa toho čo sa vyrábalo.

16. Z oznámenia Inšpektorátu prácu Trnava zo dňa 10.5.2010 podaného na základe dopytu Okresného

súdu Galanta zo dňa 4.5.2010 mal súd preukázané, že dňa 22.1.2010 bola ukončená inšpekcia
práce u žalovanej, ktorá sa začala na základe sťažnosti sťažovateľa pána Z. E., ktorý je manželom
žalobkyne zo dňa 21.9.2009. Predmetom inšpekcie práce bolo okrem iného aj dodržiavanie pracovno-
právnych predpisov v oblasti stravovania. Počas inšpekcie bolo zistené, že žalovaná nemá na prevádzke
zamestnanca, ktorý by pripravoval teplú stravu v podobe hlavného jedla, na ktorú teplú stravu sa

žalovaná odvolávala v bode II. 5 z pracovnej náplne zamestnancov Obedňajšia prestávka a stravovanie,
keď všetky zamestnankyne sú zamestnané ako kuchárky v studenej kuchyni. Naviac tento bod nebol
zakomponovaný ani do pracovných zmlúv jednotlivých zamestnancov. V zásadách správnej výživy je
hlavné jedlo chápané ako polievka, druhé jedlo a nápoj, čo žalovaná neposkytovala. Žalovaná síce
namietala, že zamestnanci majú k dispozícii na jedenie cestovinu, ktorá je používaná do šalátov, ryžu

a vyprážané kuracie mäso do bagiet, čo však pri každodennom stravovaní nie je o zásadách správnej
výživy. Žalovaná ako zamestnávateľ tým porušila § 152 ods. 1 v nadväznosti na ods. 3 a 4 zákona č.
311/2011 Zákonníka práce, kedy je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých
zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy.

17. Z potvrdenia o pracovnej neschopnosti vydaného Z.. G. E. vyplýva, že žalobkyňa bola PN od 29.7.do
22.8.2009, do práce nastúpila 23.8.2009 a od 25.9.2009, schopný práce od 1.1.2010.18. Z poštového podacieho lístku a sprievodného listu k nemu preukázané, že dňa 19.10.2009 bola
vyplatená žalobkyni suma 173,68 € mzda za mesiac 9/2009.

19. Z poštového podacieho lístka zo dňa 2.12.2009 a zo sprievodného listu k nemu vyplýva, že žalobkyni
bola vyplatená suma 20,50 € za 4 dni PN v mesiaci október 2009.

20. Z výplatnej pásky žalobkyne preukázané, že žalobkyni bola zúčtovaná brutto mzda v 4/2009 v
sume 263,66 €, v 5/2009 v sume 223,68 €, v mesiaci jún 6/2009 v sume 228,67 €. V mesiaci 4/2009

odpracovala žalobkyňa 16 dní, v 5/2009 13 dní a v mesiaci 6/2009 14 dní.

21. Podľa § 152 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej aj len „ZP“), zamestnávateľ
je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám
správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti; túto povinnosť má aj zamestnávateľ
alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Túto povinnosť

nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na
pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť
zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom
záujme v zahraničí.

22. Podľa § 152 ods. 3 ZP, zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej
55% ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste
v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa
osobitného predpisu.

23. Podľa § 152 ods. 4 ZP, pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej
osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla
rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej
75% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.

24. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z.z. sumu stravného pre časové pásma podľa odseku 1
ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej
len „ministerstvo"); opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.

25. Opatrením MPSVaR č. 180/2008 Z.z. bola výška stravného určená od 1.6.2008 do 31.12.2008 v

sume 98 Sk t. j. 3,25 €.

26. Opatrením MPSVaR č. 621/2008 Z.z. bola výška stravného určená od 1.1.2009 do 31.3.2009 v
sume 3,30 €.

27. Opatrením MPSVaR č. 110/2009 Z.z. bola výška stravného určená od 1.4..2009 do 31.12.2010 v
sume 3,60 €.

28. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon o náhrade príjmu“), výška

náhrady príjmu je v období a) od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do tretieho dňa dočasnej
pracovnej neschopnosti 25% denného vymeriavacieho základu zamestnanca a b) od štvrtého dňa
dočasnej pracovnej neschopnosti do desiateho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55% denného
vymeriavacieho základu.

29. Podľa § 8 ods. 4 zákona o náhrade príjmu, rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho
základu zamestnanca podľa § 2 ods. 1 písm. a), ktorého obdobie nemocenského poistenia, za ktoré
sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti trvalo
najmenej 90 dní, je rozhodujúce obdobie podľa osobitného predpisu. 15) Rozhodujúce obdobie na
určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca podľa § 2 ods. 1 písm. a), ktorého obdobie

nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dočasnej
pracovnej neschopnosti trvalo menej ako 90 dní, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia,
okrem vzniku nemocenského poistenia z dôvodu zániku prerušenia nemocenského poistenia, do dňa
predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.30. Súd vyhodnotením vykonaného dokazovania doplneného v súlade s pokynmi odvolacieho súdu
dospel k záveru, že žaloba v zostávajúcej časti o zaplatenie sumy 322,35 € s príslušenstvom je

dôvodná v časti o zaplatenie náhrady stravného za obdobie od 1.1.2009 do 6.10.2009 v sume 229,34
€ s príslušenstvom a v časti náhrady príjmu za dočasnú pracovnú neschopnosť v sume 22,52 € s
príslušenstvom. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Ako prvé sa súd zaoberal uplatnenou náhradou za stravné v sume 299,83 € za obdobie od
3.11.2008 do 6.10.2009. Súd mal zo svedeckých výpovedí zamestnancov jednoznačne preukázané, že

žalovaná riadne zabezpečovala stravu pre zamestnancov v období od 3.11.2008 do 31.12.2008 a to
prostredníctvomQ.Z.Š.,ktorýtútoskutočnosťpotvrdilvosvedeckejvýpovedipredsúdomdňa23.6.2010
a ktorá skutočnosť vyplýva aj z predložených listinných dôkazov založených v spise. Z uvedeného
dôvodu žalobu v tejto časti zamietol ako nedôvodnú. Čo sa týka zabezpečovania stravy v roku 2009 je
pravdou, že svedkyne S. Q., S. a K., na ktoré sa pri svojej obrane odvolávala žalovaná, zhodne potvrdili,
že v roku 2009 si varili na prevádzke žalovanej a to tak, že ráno si kuchárky, ktoré boli na prevádzke

dohodli, čo si pripravia na obed, pričom svedkyňa S. zhodne so svedkyňou S. uviedli, že polievky si
zalievali “sáčkové”. Svedkyňa H. tiež potvrdila, že v roku 2008 sa strava zabezpečovala, avšak v roku
2009 si už varili samé, avšak nešlo o stravovanie na patričnej úrovni, keďže žalovaná prevádzkuje
výrobňu studenej stravy a predsa nebolo možné jesť dookola šaláty, bagety. Tieto svedecké výpovede
jednoznačne vyvrátili pravdivosť jedálnych lístkov za rok 2009 predložených žalovanou, keď samotné

svedkyne uviedli, že na tom, čo sa bude variť sa dohodli v ten ktorý deň, takže je vylúčené, aby mali
vedomosť o tom, čo sa bude v daný týždeň variť a už absurdum, aby mali možnosť voľby z dvoch jedál.
Naviacpodávaťkobeduakopolievku,polievku“sáčkovú”,ktorúsizamestnanciešteajsamizalejú,určite
nezodpovedá zásadám správnej výživy. Výpovede svedkýň teda len preukazujú, že niečo si k obedu
pripravovali, avšak v žiadnom prípade nepreukazujú tvrdenie žalovanej, že strava bola zamestnancom

zabezpečovaná v rozsahu polievka, druhé jedlo a pitný režim. Zabezpečiť stravovanie pre svojich
zamestnancov pracujúcich na plný úväzok je jednou zo základných povinností každého zamestnávateľa
na Slovensku. Strava, ktorú je povinný zamestnávateľ zabezpečiť svojim zamestnancom, nemôže
byť akákoľvek. Podľa Zákonníka práce musí totiž stravovanie zodpovedať zásadám správnej výživy
a ak je poskytované v stravovacom zariadení zamestnávateľa, malo by zahŕňať jedno teplé hlavné

jedlo aj vrátane nápoja. Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie v priebehu pracovnej zmeny vo
vlastnom stravovacom zariadení. Ak však stravovanie vo firemnej kantíne zabezpečiť nevie, môže
využiť tiež zariadenie iného zamestnávateľa, ktoré sa nachádza v blízkosti pracoviska. Treťou a v
praxi najbežnejšou možnosťou je však zabezpečenie stravovania formou gastrolístkov, ktoré dávajú
zamestnancom možnosť najesť sa v zariadení podľa vlastného výberu. Vychádzajúc z uvedeného súd

jednoznačne uzavrel, že strava zamestnancom zo strany žalovanej v roku 2009 nebola zabezpečená
spôsobom zakotveným v § 152 a nasl. Zákonníka práce. Tento záver súdu okrem už uvedeného
podporujú aj závery inšpekcie Inšpektorátu práce Trnava, ktorá inšpekcia sa skončila u žalovanej síce
dňa 22.1.2010, avšak začala sa na základe podnetu manžela žalobkyne zo dňa 21.9.2009. Teda obranu
žalovanej, že tieto závery inšpekcie nesúvisia s predmetom konania, keď táto inšpekcia bola ukončená

dňa 22.1.2010 vyhodnotil súd ako účelovú s cieľom odvrátiť neunesenie dôkazného bremena v tom
smere, že strava zamestnancom v roku 2009 bola riadne zabezpečená tak, ako to ustanovuje Zákonník
práce. Žalobkyňa si uplatnila titulom stravného za rok 2009 sumu 237,27 €, súd je však priznal len sumu
229,34 €, nakoľko z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že v mesiaci august 2009 odpracovala
žalobkyňa len šesť dní a nie desať a preto potom aj náhrada za stravné v auguste 2009 predstavuje

sumu 11,88 € a nie uplatnenú sumu 19,80 €.
V ďalšom sa súd zaoberal skutkovým a právnym základom pre priznanie náhrady príjmu pri dočasnej PN
v sume 22,52 €. Súd mal preukázané , že žalobkyňa bola PN od 29.7.2009 do 22.8.2009 a od 25.9.2009
až do skončenia pracovného pomeru t. j. do dňa 6.10.2009. Mesiac 7/2009 mal 23 pracovných dní a
žalobkyňa odpracovala 10 dní. Pričom PN bola 3 dni. Mesiac august 2009 mal 21 pracovných dní a

žalobkyňa odpracovala 6 dní ostatné dni bola PN. V mesiaci september odpracovala 11 dní, pričom PN
bola od 25.9.2009 do skončenia pracovného pomeru. V mesiaci október nepracovala vôbec.
Žalobkyňa si uplatnila titulom náhrady príjmu za PN v mesiaci júl a august sumu 11,26 € a za PN v
mesiaci september až do skončenia pracovného pomeru sumu 11,26 €. Súd mal preukázané, že dňa
19.10.2009 bola žalobkyni vyplatená náhrada príjmu za PN v sume

21,98 € za mesiac september a dňa 2.12.2009 za 4 dni PN v mesiaci október v sume 20,50 €. Prijatie
tejto sumy potvrdila samotná žalobkyňa. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala súdu,
že žalobkyni zaplatila náhrada príjmu za PN trvajúcej v mesiaci júl a august 2009, ani len čiastočne.Právnym základom pre výpočet náhrady príjmu pri PN je zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade
príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o náhrade príjmu “). Nárok na náhradu príjmu má zamestnanec, ak
bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca
alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu (ďalej len „dočasná pracovná
neschopnosť alebo PN“) a nemá nárok na mzdu, plat, odmenu za prácu alebo služobný príjem
podľa osobitných predpisov, ak zákon o náhrade príjmu neustanovuje inak. Náhradu príjmu poskytuje

zamestnávateľ za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej
pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa (vrátane 10. dňa) dočasnej pracovnej neschopnosti.
Náhrada príjmu sa vypláca vo výplatných termínoch, ktoré sú určené na výplatu mzdy, platu, odmeny
za prácu alebo služobného príjmu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
kalendárnom mesiaci, v ktorom si zamestnanec uplatnil nárok na náhradu príjmu. Zamestnancovi patrí:
• od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného

vymeriavacieho základu zamestnanca, • od 4. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do 10. dňa
dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca. Základným
parametrom na určenie výšky náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca je
denný vymeriavací základ, ktorý sa určí ako podiel súčtu vymeriavacích základov z ktorých poistenec
zaplatil poistné na NP v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací

základ (ďalej len „DVZ“) sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol.
V danom prípade je rozhodujúcim obdobím II. kvartál kalendárneho roku to je apríl, máj jún 2009. V
rozhodujúcom období bola žalobkyni zúčtovaná brutto mzda v mesiaci apríl 2009 v sume 263,66 € a v
mesiaci máj 2009 v sume 223,68 € a v mesiaci jún 2009 v sume 228,67 €. Za toto obdobie odpracovala
žalobkyňa v mesiaci apríl 2009 16 dní, v mesiaci máj 2009 13 dní a v mesiaci jún 2009 14 dní . DVZ

pre účely výpočtu náhrady príjmu za dočasnú PN je 716,01 : 43 = 16, 6513 €. Žalobkyni za PN v trvaní
od 29.7.2009 do 22.8.2009 patrí náhrada príjmu pri dočasnej PN v sume76,60 € (16,6513 x 3 x 25
% + 16,6513 x 7 x 55 %). Nakoľko si však žalobkyňa uplatnila len sumu 11,26 €, súd jej túto priznal.
Žalobkyni za PN v trvaní od 25.9.2009 do 6.10.2009 patrí náhrada príjmu pri dočasnej PN v sume 76,60
€. Nakoľko však bolo preukázané, že žalovaná uhradila žalobkyni sumu 42,48 €, zostáva zaplatiť suma

34,12 €, nakoľko si však žalobkyňa uplatnila len sumu 11,26 €, súd jej túto priznal.

31. Keďže žalovaná sa dostala s plnením pohľadávky do omeškania, súd priznal žalobkyni úrok z
omeškania vo výške 9 % ročne od 16. 10. 2009, kedy sa dostala s plnením pohľadávky do omeškania
a výšku úroku určil podľa príslušných ustanovení nariadenia vlády SR č. 85/2005 Z. zák., v spojení s

príslušnou percentuálnou sadzbou NBS platnou v čase vzniku omeškania.

32. Záverom súd pre úplnosť dopĺňa, že zamietol návrh žalovanej na vykonanie dokazovania
opakovaným výsluchom svedkýň Q., K., S. a S. a to z dôvodu, že tieto boli dostatočne vypočuté k
dokazovaniu ohľadom zabezpečenia stravy v roku 2009, majúc na zreteli zásadu hospodárnosti a

rýchlosti civilného sporového konania. Na svedecké výpovede svedkov K., L. a N. neprihliadol z dôvodu,
že tieto vyhodnotil ako účelové, keďže išlo o svedkov, ktorí boli v blízkom pomere k žalovanej a tento
postoj súdu podporil aj odvolací súd, keď uzavrel, že tieto výpovede bolo dôvodné vyhodnotiť ako
nehodnoverné.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP
a žalobkyni, ktorá mala v spore plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho

doručenia na Okresnom súde Galanta, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).