Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. február 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 27T/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319010025
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Maniačková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2319010025.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Maniačkovej a

prísediacich Heleny Antalovej a Alžbety Šlézingerovej v trestnej veci obžalovaného: Z. M. pre zločin
lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného
zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 6. februára 2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: Z. M., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom O., O. XXXX/XX, t.č. vo väzbe v Ústave na
výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby Leopoldov od 19.09.2018

je vinný, že

dňa 19.09.2018 v čase okolo 21.30 hod. po tom, ako cez neuzamknutú vstupnú bránu neoprávnene
vnikol do dvora rodinného domu číslo XXX/X na ulici X. v O., ktorého majiteľkou je C. J., zozadu pristúpil
k L. E., ktorý v tom čase vo dvore domu po zaparkovaní svojho osobného motorového vozidla zn. Š.
L., EČV: M.-XXXFA, vystupoval z neho, ktorého svojou pravou rukou, v ktorej držal vreckový nožík,
obkľúčil okolo krku a čepeľ noža priložil L. E. ku krku z ľavej strany a pod hrozbou zabitia so slovami

„potrebujem auto a peniaze inak ťa zabijem“, od neho požadoval finančnú hotovosť v nešpecifikovanej
výške a odovzdanie jeho osobného motorového vozidla zn. Š. L., EČV: M.-XXXFA, na čo mu L. E.
uviedol, že si ide do domu pre doklady od vozidla s čím obvinený Z. M. súhlasil, L. E. zo svojho zovretia
uvoľnil, L. E. vošiel do domu, vzápätí sa však z domu vrátil na dvor, kde si do rúk na svoju obranu
zobral drevenú násadu od záhradného náradia, na čo páchateľ z dvora domu utiekol preč a vreckový
nožík počas úteku prehodil cez oplotenie do areálu Základnej školy na ul. Š. Č.Í. XXX/X K. O., pričom
poškodenýL.E.priútokuneutrpelžiadnezranenieaanijemuanimajiteľkedomuC.J.nebolaspôsobená
žiadna materiálna škoda

teda

-protiinémupoužilnásilievúmyslezmocniťsacudzejveciačinspáchalzávažnejšímspôsobomkonania
- so zbraňou,
- neoprávnene vnikol do obydlia iného,

čím spáchal

- zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a)
Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.
1 Trestného zákona

Za to sa odsudzuje:Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l) Trestného
zákona, § 36 písm. n) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného
zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere

3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta č. k. 1Pv 465/18/2202-34 podanej na

súd dňa 8.1.2019, prejednal súd trestnú vec obžalovaného Z. M.X..

Na hlavnom pojednávaní súd podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal vyhlásenie
obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe a preto následne vykonával
dokazovanie súvisiace iba s výrokom o treste: lustrácia registra trestov z č. l. 141 vyšetrovacieho

spisu, lustrácia z registra priestupkov z č. l. 142-143, správa z Obce O. na č. l. 144, správa bývalého
zamestnávateľa obžalovaného na č. l. 145, hodnotenie z ÚVTOS a UVV Leopoldov na č. l. 146.

Z lustrácie registra trestov vyplýva, že obžalovaný má evidované 2 záznamy, pričom vo všetkých
prípadoch išlo o prečiny. Bol odsúdený Okresným súdom Dunajská Streda trestným rozkazom zo dňa

12.12.2013, právoplatným dňa 29.5.2014 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1
Trestného zákona. Na páchateľa sa hľadí akoby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Galanta sp. zn. 3T/195/2014 zo dňa 06.02.2015, právoplatný dňom 06.02.2015 za
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. a) Trestného zákona. Bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace, s podmienečným

odkladom jeho výkonu na dobu 1 rok. Osvedčil sa 09.09.2016. Na páchateľa sa hľadí akoby nebol
odsúdený.

Z lustrácie registra priestupkov vyplýva, že obžalovaný má evidované 4 priestupky a to tri na úseku
cestnej dopravy a jeden proti občianskemu spolunažívaniu. Všetky 4 priestupky vybavené v blokovom

konaní.

Zo správy Obce O. vyplýva, že obžalovaný má evidovanú adresu trvalého pobytu O., O. XXXX/XX,
žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou. Nevlastní žiaden nehnuteľný majetok. Má vyživovaciu
povinnosť na tri deti. Nebol prejednávaný komisiou verejného poriadku. Obec nemá vedomosť o tom,

že by požíval alkoholické nápoje či iné návykové látky v nadmernom množstve. Je bezproblémovým
občanom obce.

Zo správy posledného zamestnávateľa obžalovaného vyplýva, že tento u nich pracoval od 30.8.2018 do
24.9.2018 na pozícii paletovač. Výkonnosť zamestnanca bola podpriemerná, avšak kvalita práce bola

dostačujúca aj napriek nižšiemu výkonu. V čase od 17.9.2018 do 24.9.2018 čerpal nemocenské dávky,
bola u neho prítomná častá neplánová dovolenka. K povahovým črtám nebolo možné vyjadriť sa pre
krátkosť trvania pracovného pomeru, ktorý sa skončil v skúšobnej dobe.

Z hodnotenia obžalovaného z ÚVTOS a UVV Leopoldov je obžalovaný hodnotený pozitívne, správanie a

vystupovanieobžalovanéhojenapožadovanejúrovni,plníarešpektujepríkazypríslušníkov,nevyvoláva
konfliktné situácie medzi obvinenými, vo svojich osobných veciach si udržiava poriadok na požadovanej
úrovni. Doposiaľ nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný. Udržiava kontakt so svojimi príbuznými
prostredníctvom korešpondencie, telefonovaniu, dosiaľ mal zrealizovanú jednu návštevu.

Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest
zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na
výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr. zák.).Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby

bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Tr. zák.).

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej

prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a
to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom
treste,pričomtrebamaťnazretelidôležitosťvzájomnéhopomerumedzitrestnourepresiouaprevenciou.
Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých

členov spoločnosti, robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Individuálna
prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život.
Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania
trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Trest
samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). V treste je teda

obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne,
ako aj etické.

Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby páchateľa
nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy.

Zásada proporcionálnosti trestu znamená, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu.
Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o
možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a
závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri

náležitomzhodnoteníosobypáchateľa.Možnosťnápravypáchateľakonkretizujejehoosobuvovšetkých
zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa
na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom,
vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký
význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k

spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v
plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom
spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov
spoločnosti.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu ukladal obžalovanému trest úhrnný podľa najprísnejšej trestnej
sadzby zo zbiehajúcej sa trestnej činnosti obžalovaného, z ktorej bol uznaný vinným podľa § 41 ods. 1
Trestného zákona. Tak mu mohol ukladať trest odňatia slobody podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona,
kde je trestná sadzba trestu odňatia slobody od 7 rokov do 12 rokov. V danom prípade teda musel
súd v zmysle § 34 ods. 6 vety druhej Trestného zákona uložiť trest odňatia slobody. Na uloženie aj

iného druhu trestu v tomto prípade popri treste odňatia slobody neboli dané z pohľadu súdu žiadne
relevantné dôvody. Čo sa týka výšky trestu odňatia slobody súd u obžalovaného zistil dve poľahčujúce
okolnosti podľa § 36 písm. l/, písm. n/ Trestného zákona a to, že sa priznal k spáchaniu trestných činov,
úprimne ich spáchanie oľutoval a že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.
K spáchaniu trestných činov sa priznal už v prípravnom konaní a následne aj v konaní pred súdom, keď

súd rozhodol na neverejnom zasadnutí o ďalšom trvaní väzby postupom podľa § 238 ods. 3 Trestného
poriadku a následne aj na hlavnom pojednávaní, kde učinil vyhlásenie o svojej vine v zmysle § 257
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. O tom, že svoje protiprávne konanie úprimne oľutoval vyplýva
nielen z ospravedlňujúceho listu zaslanému poškodenému L. E., ale aj z jeho prednesov na neverejnom
zasadnutí, zo záverečnej reči a z jeho vyjadrenia právom posledného slova na hlavnom pojednávaní.

Súd pričítal obžalovanému aj poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. n) Trestného zákona, keď z
vyšetrovacieho spisu mal preukázané, že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti tým,
že ukázal príslušníkom Policajného zboru, kam po lúpeži hodil dotknutý vreckový nožík. Zároveň súd
zistil jednu priťažujúcu okolnosť a to, že obžalovaný spáchal viac trestných činov podľa § 37 písm. h)Trestného zákona. Pri prevahe poľahčujúcich okolností súd použil zmierňovacie ustanovenia § 38 ods.
3 Trestného zákona a postupom podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona znížil hornú hranicu trestnej sadzby
o jednu tretinu a tak mohol obžalovanému ukladať trest odňatia slobody vo výmere od 7 rokov do 10

rokov a 4 mesiacov.

V ďalšom súd pri úvahách o tom, v akej výmere obžalovanému uloží trest, vychádzal jednak z toho,
že trest má plniť nielen represívnu a výchovnú funkciu, ale kladie dôraz aj na zásadu humanity, z ktorej
vyplýva zákaz neprimeranej sankcie vo vzťahu k okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa a

jednak z ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého, ak vzhľadom na okolnosti prípadu
alebo vzhľadom na pomery páchateľa má súd za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto
zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj
trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto
zákonom.

Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a
závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia
slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu,
pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov
takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami

prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej
podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú. Pomery páchateľa sa týkajú jeho
osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu,
a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Ich význam pre
mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne ako význam okolností prípadu. Z

hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné,
že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne
citeľnejšie ako iní páchatelia. V podstate sa hodnotia rodinné a osobné pomery, ktoré existujú až
v čase rozhodovania o treste. Za pomery páchateľa odôvodňujúce postup podľa ustanovenia § 39
ods. 1 Trestného zákona možno považovať viac významných poľahčujúcich okolností pri nedostatku

priťažujúcich okolností, vážnu chorobu páchateľa, závislosť mnohopočetnej rodiny páchateľa od jeho
zárobku,stavzníženejpríčetnostipáchateľa,akniejemožnýinýzákonnýpostup,starostlivosťpáchateľa
o väčší počet osôb na neho odkázaných a pod. Okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu
odôvodniť aplikáciu § 39 Trestného zákona len za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej
trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno

dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.

Skutkovápodstatatrestnéhočinulúpežezahrňujedvaobjekty,ktorénemajúrovnocennépostavenieato:
slobodnúvôľujednotlivcaaprávonanerušenývýkonvlastníckychpráv. Nanaplnenieskutkovejpodstaty
stačí, ak páchateľ vyvinie násilie prípadne násilím hrozí. Samotné zmocnenie sa veci je tu druhoradé.

Zo spôsobu spáchania trestného činu je nepochybné, že obžalovaný použil násilie voči poškodenému
Františkovi Nagyovi v úmysle zmocniť sa jeho vozidla a peňazí, pričom zároveň použil vreckový nožík
tak, ako vyplýva zo skutkovej vety, teda zaútočil na slobodnú vôľu poškodeného, na strane druhej však
obžalovaný dobrovoľne uvoľnil zo zovretia poškodeného, potom ako mu tento povedal, že ide do domu
zobrať doklady od vozidla, pričom tento slobodne do domu odišiel, zatiaľ čo obžalovaný sám stál na

dvore rodinného domu a čakal na poškodeného. Uvedené počínanie obžalovaného súd vyhodnotil ako
okolnosť prípadu, ktorá síce obžalovaného nezbavuje viny, avšak bez pochýb vybočuje z rámca takýchto
trestných činov a teda odôvodňuje zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Bez povšimnutia súd tiež
nenechal ani to, že nikomu z poškodených nebola spôsobená žiadna materiálna či imateriálna škoda.

Súd v nadväznosti na uvedené okolnosti prípadu, osobu obžalovaného (ohľadom predošlých odsúdení
za menej závažné prečiny, ktoré má toho času zahladené) ako aj osobné pomery obžalovaného
(otec troch maloletých detí) zohľadniac jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti, s prihliadnutím na
skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu obžalobou, čím

odpadlapovinnosťsúduvykonaťkontradiktórnehlavnépojednávanievovzťahukvýrokuovine,rozhodol
o použití inštitútu mimoriadneho zníženia trestu, keď dospel k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody
aj na samej dolnej hranici trestnej sadzby (7 rokov) by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne
a pre naplnenie účelu trestu v zmysle Trestného zákona postačuje aj trest kratšieho trvania. Súdpreto uložil obžalovanému trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby za využitia inštitútu
mimoriadneho zníženia trestnej sadzby podľa § 39 ods.1 Tr. zákona v trvaní tri roky nepodmienečne. Aj
keď bol obžalovaný už v minulosti odsúdený za prečiny s podmienečným trestom odňatia slobody, teda

nejde síce o osobu v minulosti netrestanú, dá sa očakávať, že uložený trest bude mať na obžalovaného
silný výchovný vplyv, keďže obžalovaný doteraz nebol odsúdený na nepodmienečný trest. Uvedené
presvedčenie súdu podporuje aj fakt, že už samotné väzobné stíhanie a prejednanie prípadu malo na
obžalovaného vplyv v tom smere, že tento si uvedomil svoje konanie a v budúcnosti sa mu vyhne. Naviac
aj keď je trest uložený pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, aj tak ide o pomerne

dlhodobé obmedzenie osobnej slobody obžalovaného, ktoré, podľa presvedčenia súdu, bude mať na
neho dostatočný prevýchovný vplyv, aby si uvedomil závažnosť svojho protispoločenského konania a
bude splnený účel trestu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 Trestného zákona. Na základe
týchto úvah má súd za to, že trojročný nepodmienečný trest odňatia slobody za žalovanú trestnú činnosť
je dostatočný pre obžalovaného vzhľadom na jeho prevýchovu ako aj na ochranu spoločnosti. Tento
zohľadňuje nielen stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku a osobu

páchateľa, jeho trestnú minulosť, ale aj okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu. Takto
uložený trest je podľa súdu primeraným trestom z hľadiska generálnej ako aj individuálnej prevencie a
zároveň bude mať čo najmenší vplyv na rodinu obžalovaného a jemu blízke osoby.

Pre úplnosť tiež súd uvádza, že znenie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. nestanovuje, že pre uloženie

(akéhokoľvek) zákonom dovoleného trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej Trestným
zákonom by museli existovať výnimočné alebo mimoriadne okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa,
avšak v odseku 3 toho istého zákonného ustanovenia zákonodarca stanovil hranicu pre mimoriadne
zníženie trestu v závislosti od dolnej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovenej v
osobitnej časti Trestného zákona. Pri mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona

bol súd limitovaný § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona, a teda nemohol uložiť trest odňatia slobody
kratší ako dva roky, keď v osobitnej časti trestného zákona je dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia
slobody za zločin lúpeže v jeho kvalifikovanej skutkovej podstate podľa § 188 ods. 2 TZ 7 rokov.

Záverom tiež ku skutočnosti, že na hlavnom pojednávaní bolo súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného

o vine, na ktoré súd môže pri rozhodovaní o treste prihliadnuť buď ako na poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. n) Tr. zák., pretože obžalovaný významne napomohol súdu na hlavnom pojednávaní pri
rozhodovaní o vine (dokazovanie k výroku o vine sa nevykonáva a výrok o vine nie je možné napadnúť
odvolaním), alebo v zhode so Stanoviskom trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republikysp.zn.Tpj55/2016zodňa27.6.2017uverejnenépodč.44/2017akonaokolnosťodôvodňujúcu

mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam, tak ako je to
uvedené v konaní o dohode o vine a treste, alebo ako na jednu z viacerých okolností odôvodňujúcich
mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. z dôvodu neprimeranej prísnosti použitia trestnej
sadzby ustanovenej Trestným zákonom., pričom ich kumulácia neprichádza do úvahy, súd zdôrazňuje,
že na predmetné vyhlásenie obžalovaného, majúc na zreteli dodržanie zásad pre ukladanie trestov

podľa § 34 Tr. zák. prihliadol ako na jednu z viacerých okolností odôvodňujúcich mimoriadne zníženie
trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., keď aplikácia ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per
analogiam by vzhľadom na práve zistené okolnosti prípadu v ich súhrne a osobu obžalovaného bola
nepostačujúca, keď týmto postupom bolo by možné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody znížený
maximálne na 4 roky a 8 mesiacov.

Nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním prejednávaných trestných činov nebol
obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin, súd ho pre výkon uloženého
trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a)
Trestného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( § 309 ods.

1 Trestného poriadku).