Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. jún 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 12CoE/36/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018201900
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Kočišová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:0018201900.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Kočišovej a členov
senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Vladimíra Hriba v exekučnej veci oprávneného: Slovenská
konsolidačná, a.s., so sídlom v Bratislave, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: Futbalový
klub Zemplín záujmové združenie, so sídlom v Michalovciach, Hviezdoslavova 5, vedenej u súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Dulinu, so sídlom v Michalovciach, Ľudovíta Štúra č. 12, pod sp. zn. EX 703/01,

o vymoženie 1.448,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Michalovce zo dňa 23.08.2018, č. k. 11Er/2934/2001-11 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e I. výrok uznesenia.

Odmieta odvolanie proti II. výroku uznesenia.

Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením prvým výrokom exekúciu zastavil a druhým výrokom
zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 116,75 eur do pätnástich
dní od doručenia uznesenia.

2. V odôvodnení uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal poverenie
na výkon exekúcie pre vymoženie pohľadávky oprávneného. Súdny exekútor súdu prvej inštancie
predložil podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného v zmysle § 57 ods. 1 písm.
h) Exekučného poriadku, nakoľko po vykonanom šetrení majetkových pomerov povinného dospel k
záveru, že jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pričom nie je ani reálny predpoklad,
že povinný nejaký exekučne postihnuteľný majetok v budúcnosti nadobudne. Súd prvej inštancie

následne vychádzal z ust. § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 a uviedol, že sa oboznámil s podaným
návrhom a jeho dôvodnosť mal za preukázanú z predloženého exekučného spisu, v ktorom sú správy o
dotazoch na jednotlivé oprávnené subjekty. Z nich je zrejmé, že povinný nedisponuje žiadnym exekučne
postihnuteľným majetkom a nie je ani reálny predpoklad jeho nadobudnutia do budúcnosti. Nemá žiadne
účty v bankách, nie je vlastníkom nehnuteľností ani žiadnych hnuteľných vecí, ktorých predajom by
bolo možné uspokojiť pohľadávku oprávneného Nevykonáva už podnikateľskú činnosť a jeho existencia

je pro forma obmedzená len na zápis v Obchodnom registri. Je možné prijať záver, že vzhľadom na
jej takéto majetkové pomery nie je ani reálny predpoklad, že ho nadobudne do budúcnosti. Počas 17
rokov vedenia exekúcie sa nepodarilo vymôcť pohľadávku ani čiastočne. Za daného stavu je jasne
preukázané, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a preto súd prvej inštancie
exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. O trovách exekúcie rozhodol súd
prvej inštancie podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a

náhradách súdnych exekútorov a zaviazal oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie
vo výške 116,75 eur.3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd
vyhovel odvolaniu oprávneného v celom rozsahu alebo, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil

a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Uviedol, že exekučné konanie sa začalo na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie dňa
28.08.2001. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku,
nakoľko pri rozhodovaní o trovách exekúcie mal postupovať podľa ustanovení účinných do 01.02.2002.

Namietal,žedôvodomnauloženiepovinnostioprávnenéhonemôžebyťsamotnáskutočnosť,žemajetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Oprávnený nemohol predvídať dôvod zastavenia
exekúcie, keď k zastaveniu exekúcie došlo po sedemnástich rokoch po začatí exekúcie. Keďže v
zásade platí, že trovy exekučného konania znáša povinný, súdnemu exekútorovi vzniká pohľadávka
proti povinnému.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
oprávneného proti prvému výroku uznesenia nie je dôvodné a odvolanie oprávneného proti druhému

výroku uznesenia nie je prípustné.

6. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

7. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté
pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8.Podľaust.§9aods.1zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučný
poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia

Civilného sporového poriadku.

9. Podľa ust. § 9b ods. 4 Exekučného poriadku v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.

10. Oprávnený nesúhlasil so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. O zastavení exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie súd
rozhodne až po náležitom preukázaní majetkových pomerov na strane povinného, keď je nemajetnosť
povinného skutočne preukázaná. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že exekúcia je vedená
a vykonávaná súdnym exekútorom ako štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie
nútenéhovýkonusúdnychainýchrozhodnutí(§2ods.1Exekučnéhoporiadku).Tenvrámciexekučného

konania (exekúcie) šetrí majetkové a zárobkové pomery povinnej osoby. Zákonom aprobovaným
spôsobom súdny exekútor zisťuje príjem povinného a stav jeho hnuteľného i nehnuteľného majetku a v
závislosti od zisteného stavu volí najvhodnejší spôsob vedenia exekúcie. V prípade, ak by na základe
zistených skutočností dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
oznámi túto skutočnosť exekučnému súdu a podá súdu podnet na zastavenie exekúcie. Exekučný súd

zároveň nie je viazaný rozhodnutím v inej veci, ohľadom majetkových pomerov povinného. Ak teda
súdny exekútor v priebehu exekučného konania dospeje k záveru, že majetok povinného nepostačuje
ani na úhradu trov exekúcie, a oprávnený nepreukáže v konaní pred súdom opak, súd exekúciu z tohto
dôvodu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie.13. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie mal za preukázané na základe lustrácii a šetrení
vykonaných súdnym exekútorom v predmetnom exekučnom konaní, že pohľadávka oprávneného

je nevymožiteľná pre nemajetnosť povinného, pretože povinný nedisponuje žiadnym exekučne
postihnuteľným majetkom a nie je ani reálny predpoklad jeho nadobudnutia do budúcnosti. Nemá žiadne
účty v bankách, nie je vlastníkom nehnuteľností ani žiadnych hnuteľných vecí, ktorých predajom by bolo
možné uspokojiť pohľadávku oprávneného. Nevykonáva už podnikateľskú činnosť a jeho existencia
je pro forma obmedzená len na zápis v Obchodnom registri. Je možné prijať záver, že vzhľadom na

jej takéto majetkové pomery nie je ani reálny predpoklad, že ho nadobudne do budúcnosti. Počas 17
rokov vedenia exekúcie sa nepodarilo vymôcť pohľadávku ani čiastočne. Na základe takto zistených
skutočností súd prvej inštancie nemal inú možnosť a správne rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

14. S poukazom na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané (tvrdené)

okolnosti nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zastavení
exekúciezdôvodupodľaust.§57ods.1písm.h)Exekučnéhoporiadku,nakoľkonemajetnosťpovinného
bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie preukázaná a z odvolania oprávneného odvolací súd
nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne zistenie skutkového stavu súdom
prvej inštancie.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie v tejto časti ako vecne

správne potvrdil.

17. Oprávnený ďalej nesúhlasil s výrokom súdu prvej inštancie, ktorým mu uložil povinnosť nahradiť
poverenémusúdnemuexekútorovitrovyexekúcie.Vtejtočastivšakodvolacísúdnapadnutérozhodnutie
nie je oprávnený preskúmavať.

18. Podľa ust. § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

19. Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj

o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

20. Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením exekúcie niektorým z dôvodov
uvedených v § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku je rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným
podľa Exekučného poriadku. V žiadnom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase

rozhodovania súdu prvej inštancie sa výslovne neuvádza prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o
trovách exekúcie.

21. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené je potom potrebné v tejto časti odvolanie odmietnuť, nakoľko smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

23. Preto odvolací súd odvolanie oprávneného proti predmetnému výroku uzneseniu odmietol podľa ust.

§ 386 písm. c) CSP.

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal
v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

25.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho

sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).