Rozsudok – Zodpovednosť za škodu pri výkone… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. máj 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 14C/128/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312213885
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Moravová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1312213885.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Moravovou, v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného
spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingová 4, Bratislava, proti odporcovi : SR - Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania z a m i e t a.

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 27.09.2012 sa domáhal navrhovateľ vydania rozhodnutia,
ktorým by súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá
vznikla navrhovateľovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava III, pretože tento
nerozhodol o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku
navrhovateľa, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.: 1180103 dlžníkom
(povinným) U. W. (kde po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou

exekučnej veci číslo EX 862/2002) v zákonom stanovenej lehote. Zároveň žiadal, aby súd rozsudkom
zaviazal odporcu Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR na zaplatenie sumy
175,- eur z titulu majetkovej škody a sumy 331,92 eur z titulu nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava III.
Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie
podnikateľskúčinnosťvprevažujúcejmierevoblastiposkytovaniakrátkodobýchúverovaakooprávnený
subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. 1180103 navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať

exekúciu. Poverením č. 5103*023130 Okresný súd Bratislava III poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie. Navrhovateľ dňa 10.05.2010 spísal a podal postupom podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku
súdu návrh na zmenu súdneho exekútora, avšak exekučný súd nerozhodol o zmene exekútora do
30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora, napriek tomu, že prejednávaná vec
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si spoluprácu s účastníkmi konania,
ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu.

Ako dôkaz žiadal navrhovateľ uvedené skutočnosti zistiť z exekučného spisu založeného pre exekučné
konanie vedené medzi oprávneným POHOTOVOSŤ, s.r.o, IČO : 35 807 598, so sídlom Pribinova 25,
Bratislava a povinným U. W. pre vymoženie pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku povinného
zo zmluvy o úvere č. 1180103 (registrácia súdneho exekútora EX 862/2002).Podľa názoru navrhovateľa postup exekučného súdu je nesprávny a v rozpore so zákonom (§44
ods. 8 Exekučného poriadku), preto si uplatnil náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v

peniazoch, ktorú vyčíslil tak, že majetková škoda mu vznikla ako náhrada účelne vynaložených nákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Navrhovateľ
ako poškodený vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70,-eur, na udržiavanie a správu informačného

systému sumu 40,-eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným exekútorom sumu 50,-eur
a na administratívne spracovanie textov urgencií exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s
vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu sumu, na poštovné a telekomunikačné výdaje
spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,-eur. Celkovo vynaložil
navrhovateľ márne sumu 175,-eur.

Zároveň si navrhovateľ uplatnil ako poškodený aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože
samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom
čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa názoru navrhovateľa dôsledkom jeho nesústredenej
činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu
majetkových práv poškodeného. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania
poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo

k vyvolaniu rizík ako je zánik povinného, zmarenie účelu konania pre stratu kontaktu s povinným
a insolventnosť povinného. Výšku nemajetkovej ujmy navrhovateľ vyčíslil analogicky vychádzajúc z
Nálezov Ústavného súdu, keď za prieťahy v konaní sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje
satisfakcia vo výške 663,88 eur. Výška nemajetkovej ujmy je potom 663,88 eur v roku : 12 mesiacov =
55,32 eur za mesiac, suma 331,92 eur je potom vyčíslená za viac ako 183 dní nečinnosti súdu.

Napokon navrhovateľ súdu uviedol, že o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody podľa
§ 15 ods. 1 z. č. 514/2003 Z. z. požiadal odporcu, avšak odporca do podania návrhu na jeho žiadosť
pozitívne nereagoval.

Navrhovateľ ďalej namietal predpojatosť Okresného súdu Bratislava III z dôvodu, že tento súd je štátnym
orgánom, ktorý svojím konaním, nesprávnym úradným postupom, spôsobil vznik škody na strane
navrhovateľa a preto nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o tejto škode rozhodovať.
Pridelenie veci niektorému zo sudcov Okresného súdu Bratislava III by porušilo právo navrhovateľa na
prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom, pretože podľa rozvrhu práce neexistuje sudca, ktorý

by nebol vo veci zaujatý. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ žiadal, aby nadriadený súd rozhodol o
prikázaní veci inému súdu, nakoľko sudcovia Okresného súdu Bratislava III sú vylúčení z prejednávania
a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 5NcC/241/2012-14 zo dňa 26.10.2012 rozhodol, že sudkyňa

Okresného súdu Bratislava III JUDr. Anna Moravová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania
vo veci.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť. Predovšetkým
poukázal na to, že navrhovateľ podal zmätočné podanie, keď neboli splnené procesné podmienky,

aby súd vo veci mohol konať a vydať rozhodnutie. V návrhu navrhovateľa nie je uvedená spisová
značkapríslušnéhoexekučnéhokonania,ktoréjevedenénasúde,chýbajúrelevantnéúdajeakodátumy
doručeniapodanínasúd,ktorémajúvýznampreposúdenieveciadátumy,kedysanavrhovateľdozvedel
o vzniku škody, navrhovateľ nepriložil ani jeden relevantný dôkaz k návrhu a celú dôkaznú povinnosť
prenáša na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám a napokon z jeho návrhu ani nie je zrejmé

z akého titulu sa domáha náhrady škody, či z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodov prieťahov
alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, ako aj, že navrhovateľ neuviedol ani aké
kroky podnikol na odstránenie neželaného stavu.Uviedol, že dňa 23.04.2012 mu boli od navrhovateľa predložené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody a keďže už dňa 27.09.2012 bola súdu doručená žaloba vo veci je zrejmé, že
navrhovateľ ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Z uvedeného dôvodu má odporca za

to, že návrh bol uplatnený na súde predčasne, pričom odporca informoval súd, že na opakované výzvy
na doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku navrhovateľa navrhovateľ odporcovi neposkytol
žiadnu súčinnosť, preto nárok navrhovateľa považuje odporca za predbežne neprerokovaný.
K uplatnenému nároku odporca uviedol, že pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené tri
podmienky: a to nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť

medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, všetky
tieto podmienky musia vzniknúť súčasne.
Ďalej uviedol, že v praxi je zaužívaný model, v zmysle ktorého exekučný súd po dôjdení žiadosti o
zmenu súdneho exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie
jeho doterajších trov (keďže súčasne s rozhodnutím o zmene exekútora exekučný súd rozhodne v
tomto uznesení aj o trovách pôvodného exekútora) a na zaslanie príslušného exekútorského spisu za

účelom realizácie povinnosti vyplývajúcej exekučnému súdu z ust. §44 ods. 9 Exekučného poriadku
(súd vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne oprávnený a vec mu postúpi spolu s
exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený). Odporca
pripúšťa, že v niektorom prípade mohol exekučný súd rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu
súdneho exekútora po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty odo dňa doručenia takéhoto

návrhu, najmä v prípade, ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu plnú súčinnosť;
v takomto prípade exekučný súd z objektívnych dôvodov nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu
na rozhodnutie o návrhu navrhovateľa ako oprávneného na zmenu súdneho exekútora tak, aby v tejto
lehote rozhodol aj o trovách exekúcie pôvodného súdneho exekútora. Odhliadnuc od uvedeného, v
prípadoch podozrenia, že exekučný súd nekonal o návrhu navrhovateľa ako oprávneného na zmenu

súdneho exekútora, navrhovateľovi nič nebránilo využiť účinný prostriedok nápravy, ktorým bezpochyby
bolo podanie sťažnosti predsedovi príslušného súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa § 3 ods. 7 v spojení s § 62 a nasl. Zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch. Ak
navrhovateľ tento prostriedok nápravy nevyužil, zanedbal svoju všeobecnú preventívnu povinnosť podľa
§ 415 Občianskeho zákonníka, keďže si nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na jeho majetku.

Poukázal na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/02, ktorá konštatuje, že pri posúdení, či došlo
alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 Ústavy SR, ústavný súd prihliada síce na lehoty, ktoré sú uvedené v ústave alebo v zákone, ale
ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného práva, pretože aj v týchto prípadoch
sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2

ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v
zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho
orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktorí by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné
prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy ( I.ÚS 63/00).

Vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora), zákonom ustanovenú lehotu,
lehotu, v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť navrhovateľa i nevyhnutnosť vykonať pred resp. súčasne s
rozhodnutím i iné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému súdnemu exekútorovi, vyjadrenie pôvodného
súdnehoexekútoraavyčísleniejehotrov,doručenieexekučnéhospisuajehozaslanienovémusúdnemu
exekútorovi a rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora) nie je možné nerozhodnutie o návrhu na

zmenu súdneho exekútora v lehote stanovenej zákonom považovať za zbytočné prieťahy, a teda za
nesprávny úradný postup.
Zároveň poukázal na ust. § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny
exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia exekučného súdu o zmene
súdnehoexekútora,resp.dodoručeniauzneseniaozmenesúdnehoexekútorapôvodnémuexekútorovi.

To znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody,
pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie, s
ohľadom na zachovanie kontinuity konania.
Pri existencii prieťahov v konaní odporca poukázal na ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. (v
znení účinnom od 1.1.2013) keď pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho

v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustildisciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky

o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom uviedol, že navrhovateľ nepreukázal, že by v
danej veci takýmto spôsobom bolo konštatované porušenie práva navrhovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Podľa názoru odporcu, či v konkrétnom prípade bolo porušené právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je kompetentný preskúmať ústavný súd. Navrhovateľ

nepreukázal vznik a ani výšku škody. Podľa odporcu, akákoľvek výška nákladov na správu informačného
systému a udržiavanie systému vznikla navrhovateľovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie
považoval odporca za účelové, keďže navrhovateľ ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými
úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad
poskytnutých úverov. Požadovať paušálne sumy za navrhovateľom veľmi všeobecne uvedené činnosti
je podľa odporcu nesprávne a účelové. Skutočnú škodu je potrebné dokázať listinami/skutočnosťami.

Poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu
zo strany súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a nemožno vychádzať z paušálnej sumy
663,88 eur na základe nálezov Ústavného súdu. Pri stanovení výšky nemajetkovej ujmy sa vychádza
z významu sporu pre navrhovateľa, zo skutočnosti, či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave, ako
aj zo skutočnosti, či sa jedná o právnickú alebo fyzickú osobu. S poukazom na rozsudok Najvyššieho

súdu ČR sp. zn. 30Cdo 675/2011, odporca uviedol, že pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v
podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu
škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť ako právnická osoba. Navrhovateľ nekonkretizoval,
v čom spočíval "zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov" navrhovateľa, a ako situácia
"ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa". Odporca s poukazom na list Európskej komisie,

Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť pod č. JUST/A3/RM/kb D(2010) ] 1360 a článok v denníku
SME zo dňa 16.07.2012 uviedol, že navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou negatívne,
boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv spotrebiteľa a v
konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv
spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. V takomto prípade aj súdna moc musí pozornejšie

skúmať akékoľvek podanie navrhovateľa. S prihliadnutím na popísanú charakteristiku podnikateľskej
činnosti navrhovateľa považoval odporca za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si navrhovateľ
uplatňoval nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala navrhovateľovi vzniknúť
práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa. Súčasne v takejto situácii
platí, že aj v prípade porušenia práva navrhovateľa, už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť

považované za dostačujúce.
Návrhžiadalzamietnuťajzdôvodu,ženavrhovateľnepreukázalpríčinnúsúvislosť,akoďalšípredpoklad
vzniku zodpovednosti za škodu. Podľa názoru odporcu zodpovednosť nemožno robiť závislou na
neobmedzenej kauzalite, atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri
ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku

musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc
zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a
následku, nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla škoda postupom okresného súdu.
K nemajetkovej ujme uviedol, že navrhovateľ nesprávne vychádzal z paušálnej sumy 663,88 eur
za prieťahy v konaní s poukazom na viacero nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky, keď

poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické, ale je potrebné výšku nemajetkovej ujmy
posudzovať podľa § 17 ods. 3 z.č. 514/2003 Z. z., najmä s prihliadnutím na osobu poškodeného,
jeho doterajší život, za ktorých k nemu došlo, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých
k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli v súkromnom živote a závažnosť následkov, ktoré
vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení, či na to, že navrhovateľ si uplatňuje náhradu

nemajetkovej ujmy ako spoločnosť - právnická osoba a v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal zánik
podnikateľských aktivít a plánov, resp. nepreukázal ako situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské
aktivity.

Zároveň vzniesol námietku premlčania, keďže má za to, že k uplynutiu lehoty na rozhodnutie o zmene

súdneho exekútora došlo tri roky pred dňom, kedy bola odporcovi doručená žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku.Napokon priložil súdu listiny z ktorých obsahu možno konštatovať, že navrhovateľ a jeho praktiky práve
v dôsledku porušovania práv spotrebiteľa sú vnímané verejnosťou negatívne, keď navrhovateľ využíva
neprijateľné podmienky pri svojej podnikateľskej činnosti.

Okresný súd Bratislava III uznesením č. k. 14C/128/2012-26 zo dňa 10.09.2013 z dôvodu hospodárnosti
konania spojil na spoločné konanie veci Okresného súdu Bratislava III v Bratislave vedené pod sp.zn.
14C/128/2012, sp.zn. 14C/130/2012, sp.zn. 14C/131/2012, sp.zn. 14C/132/2012, sp.zn. 14C/133/2012,
sp.zn. 14C/137/2012, s tým, že uvedené spojené veci budú vedené pod spoločnou sp.zn. 14C/128/2012.

V právnej veci vedenej pod sp. zn. 14C/130/2012 sa navrhovateľ podaným návrhom na začatie konania
zo dňa 17.09.2012 doručeným súdu dňa 27.09.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia majetkovej
škody 175,- eur a nemajetkovej ujmy 387,24 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a
náhrady trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie
podnikateľskúčinnosťvprevažujúcejmierevoblastiposkytovaniakrátkodobýchúverovaakooprávnený
subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. 6050081 navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu. Poverením č. 5103*026274 Okresný súd Bratislava III poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie. Navrhovateľ dňa 10.08.2009 spísal a podal postupom podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku

súdu návrh na zmenu súdneho exekútora, avšak exekučný súd nerozhodol o zmene exekútora do
30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora, napriek tomu, že prejednávaná vec
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si spoluprácu s účastníkmi konania,
ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 4NcC/239/2012-19 zo dňa 29.10.2012 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Bratislava III nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci, okrem sudkyne
JUDr. Nadeždy Weisovej.

V právnej veci vedenej pod sp. zn. 14C/131/2012 sa navrhovateľ podaným návrhom na začatie konania

zo dňa 17.09.2012 doručeným súdu dňa 27.09.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia majetkovej
škody 175,- eur a nemajetkovej ujmy 387,24 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a
náhrady trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie

podnikateľskúčinnosťvprevažujúcejmierevoblastiposkytovaniakrátkodobýchúverovaakooprávnený
subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. 6050120 navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu. Poverením č. 5103*026272 Okresný súd Bratislava III poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie. Navrhovateľ dňa 10.08.2009 spísal a podal postupom podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku
súdu návrh na zmenu súdneho exekútora, avšak exekučný súd nerozhodol o zmene exekútora do

30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora, napriek tomu, že prejednávaná vec
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si spoluprácu s účastníkmi konania,
ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 11NcC/239/2012-15 zo dňa 26.10.2012 rozhodol, že sudcovia

Okresného súdu Bratislava III v Bratislave nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci okrem
sudkyne JUDr. Nadeždy Weisovej.

V právnej veci vedenej pod sp. zn. 14C/132/2012 sa navrhovateľ podaným návrhom na začatie konania
zodňa17.09.2012doručenýmsúdudňa27.9.2012domáhal vočiodporcovizaplateniamajetkovejškody

175,- eur a nemajetkovej ujmy 387,24 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady
trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie
podnikateľskúčinnosťvprevažujúcejmierevoblastiposkytovaniakrátkodobýchúverovaakooprávnený

subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. 6080011 navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu. Poverením č. 5103*024432 Okresný súd Bratislava III poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie. Navrhovateľ dňa 10.08.2009 spísal a podal postupom podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku
súdu návrh na zmenu súdneho exekútora, avšak exekučný súd nerozhodol o zmene exekútora do30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora, napriek tomu, že prejednávaná vec
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si spoluprácu s účastníkmi konania,
ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 2NcC/222/2012-17 zo dňa 24.10.2012 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Bratislava III v Bratislave nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci.

V právnej veci vedenej pod sp. zn. 14C/133/2012 sa navrhovateľ podaným návrhom na začatie konania

zodňa17.09.2012doručenýmsúdudňa27.9.2012domáhal vočiodporcovizaplateniamajetkovejškody
175,- eur a nemajetkovej ujmy 442,56 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady
trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie
podnikateľskúčinnosťvprevažujúcejmierevoblastiposkytovaniakrátkodobýchúverovaakooprávnený

subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. 5040094 navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu. Poverením č. 5103*021824 Okresný súd Bratislava III poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie. Navrhovateľ dňa 10.08.2009 spísal a podal postupom podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku
súdu návrh na zmenu súdneho exekútora, avšak exekučný súd nerozhodol o zmene exekútora do
30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora, napriek tomu, že prejednávaná vec

nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si spoluprácu s účastníkmi konania,
ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 3NcC/236/2012-14 zo dňa 29.10.2012 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Bratislava III nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci.

V právnej veci vedenej pod sp. zn. 14C/137/2012 sa navrhovateľ podaným návrhom na začatie konania
zodňa17.09.2012doručenýmsúdudňa27.9.2012domáhal vočiodporcovizaplateniamajetkovejškody
175,- eur a nemajetkovej ujmy 165,96 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady
trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie
podnikateľskúčinnosťvprevažujúcejmierevoblastiposkytovaniakrátkodobýchúverovaakooprávnený
subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. 8090032 navrhol písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu. Poverením č. 5103*027375 Okresný súd Bratislava III poveril súdneho exekútora vykonaním

exekúcie. Navrhovateľ dňa 11.08.2010 spísal a podal postupom podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku
súdu návrh na zmenu súdneho exekútora, avšak exekučný súd nerozhodol o zmene exekútora do
30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora, napriek tomu, že prejednávaná vec
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si spoluprácu s účastníkmi konania,
ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu.

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 8NcC/233/2012-14 zo dňa 23.10.2012 rozhodol, že sudcovia
Okresného súdu Bratislava III nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci.

Podaním doručeným súdu dňa 25.09.2015 navrhovateľ navrhol prerušiť konanie vedené na tunajšom
súde pod sp. zn. 14C/128/2012 aj z dôvodu konania vedeného pred Súdnym dvorom Európskej
únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti SR, v konaní o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie prebiehajúcom na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010. Navrhovateľ v zastúpení svojím právnym zástupcom

návrh na prerušenia konania odôvodnil tým, že pred Okresným súdom Prešov prebieha pod sp.
zn. 7C/6/2010 konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal podľa
žalobného návrhu dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti navrhovateľke
na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície smerníc Európskej

únie zameranými na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. V uvedenom konaní vystupujú na strane
odporcov v 1. rade Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR a v 2. rade:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, za účasti vedľajšieho
účastníka:Združenienaochranuspotrebiteľa-HOOS,P.O.Box13,Bratislava,IČO:42176778.Okresnýsúd Prešov v danom konaní uznesením zo dňa 07.10.2013 v súlade s ust. § 109 ods. 1 písm. c)
O.s.p. rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych
otázkach, ktoré navrhol predložiť odporca v 1. rade - Slovenská republika zastúpená Ministerstvom

spravodlivosti SR. Odporca v 1. rade navrhol predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie nasledovné
prejudiciálne otázky:
1. Či ide o závažné porušenie práva Európskej únie, ak sa vymôže v exekúcii vedenej na základe
rozhodcovského rozsudku plnenie z neprijateľnej podmienky v rozpore s judikatúrou Európskej únie?
2. Môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako

účastníkkonaniavyužijevšetkyprávneprostriedkyprislúchajúcemupodľaprávnehoporiadkučlenského
štátu v konaní o výkone rozhodnutia; vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade vzniknúť
táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a pred
vyčerpaním možnosti navrhovateľky požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia ?
3. V prípade, ak áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie
orgánu, ktoré opisuje navrhovateľka, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na jej

absolútnu nečinnosť navrhovateľky a vzhľadom na nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov
nápravy umožnených právom členského štátu ?
4. Ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je navrhovateľkou
uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovedať členský štát; možno škodu v tomto poňatí
stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením ?

5. Má vydanie bezdôvodného obohatenia, ako právny prostriedok nápravy, prednosť pred náhradou
škody ?
Zodpovedanie predmetných prejudiciálnych otázok v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov
pod sp. zn. 7C/6/2010, ktorého účastníkmi sú zhodne navrhovateľ a odporca v tomto konaní, má podľa
tvrdenia navrhovateľa pre ďalší priebeh a rozhodnutie v konaní zásadný význam, nakoľko pre vznik

nároku na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu
pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok
rozhodcovského súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn.
7C/6/2010 o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie boli Súdnemu dvoru Európskej únie
predložené prejudiciálne otázky, prejudiciálne konanie č. C-168/15, ktoré majú podstatný význam pre

rozhodnutie súdu o návrhu navrhovateľa v predmetnom konaní a konanie nie je doposiaľ právoplatne
skončené, navrhovateľ má za to, že je daný dôvod v zmysle § 109 ods. 2, písm. c) O.s.p. na prerušenie
konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 14C/128/2012 až do právoplatného
skončenia konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti SR Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde

Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010.

Navrhovateľ svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil, ani nežiadal pojednávanie z dôležitého
dôvodu odročiť.

Odporca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní nariadenom na deň 17.05.2016 s tým, že nežiada
odročenie pojednávania a trvá na svojich písomných vyjadreniach doručených súdu.

Súd vykonal dokazovanie dňa 17.05.2016 bez prítomnosti účastníkov konania podľa §101 ods. 2 O.s.p.,
oboznámil sa s obsahom spisu a dospel k tomuto skutkovému a právnemu stavu veci:

Pred rozhodnutím vo veci súd najskôr rozhodol o návrhu navrhovateľa na prerušenie konania. Súd
prvého stupňa konštatuje, že z obsahu návrhu vyplýva, že ide o návrh na zaplatenie majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy zo strany oprávneného z dôvodu, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v 15-dňovej zákonnej lehote a postupoval so zbytočnými prieťahmi,

pričom exekučné konanie bolo ukončené zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia a vykonal úradný
postup bez splnenia zákonných podmienok podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Naproti tomu v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 ide o nárok zo
zodpovednosti za škodu zo strany povinného z dôvodu, že v nejakej exekučnej veci súdny orgán
poverenie na vykonanie exekúcie vydal. Prejudiciálne otázky položené Okresným súdom Prešov

Súdnemu dvoru Európskej únie smerujú k tomu, či môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu
za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako účastník konania využije všetky právne prostriedky
prislúchajúce mu podľa právneho poriadku členského štátu v konaní o výkone rozhodnutia, predsamotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a tiež pred vyčerpaním možnosti oprávnenej
požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia.
Vzhľadom na uvedené rozdiely týkajúce sa skutkových okolností danej veci (exekučné konanie bolo

ukončené zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia) a skutkových okolností zistených v konaní
vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 (exekučné konanie, ktoré prebieha),
riešenie špecifikovaných prejudiciálnych otázok položených Okresným súdom Prešov Súdnemu dvoru
Európskej únie nemá, podľa názoru súdu, pre rozhodnutie súdu v danej veci žiadny význam, preto návrh
navrhovateľa na prerušenie konania nepovažoval za dôvodný a zamietol ho.

Navrhovateľ je právnickou osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v
prevažujúcej miere v oblasti poskytovania krátkodobých úverov a ako oprávnený subjekt (veriteľ zo
zmluvy o úvere č. 1180103) mal navrhnúť písomným podaním súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu.
Poverením č. 5103*023130 Okresný súd Bratislava III mal poveriť súdneho exekútora vykonaním
exekúcie. Navrhovateľ dňa 10.05.2010 mal spísať a podať postupom podľa § 44 ods. 8 Exekučného

poriadku súdu návrh na zmenu súdneho exekútora, avšak exekučný súd nemal rozhodnúť o zmene
exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora, napriek tomu, že
prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si spoluprácu s
účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k
posúdeniu a rozhodnutiu.

Ako dôkaz žiadal navrhovateľ uvedené skutočnosti zistiť z exekučného spisu založeného pre exekučné
konanie vedené medzi oprávneným POHOTOVOSŤ, s.r.o, IČO : 35 807 598, so sídlom Pribinova 25,
Bratislava a povinným P. W. pre vymoženie pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku povinného
zo zmluvy o úvere č. 1180103 (registrácia súdneho exekútora EX 862/2002).

Podľa názoru navrhovateľa postup exekučného súdu mal byť nesprávny a v rozpore so zákonom (§44
ods. 8 Exekučného poriadku), preto si uplatnil náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v
peniazoch, ktorú vyčíslil tak, že majetková škoda mu vznikla ako náhrada účelne vynaložených nákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré

zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom. Navrhovateľ
ako poškodený vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70,-eur, na udržiavanie a správu informačného
systému sumu 40,-eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným exekútorom sumu 50,-eur
a na administratívne spracovanie textov urgencií exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s

vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu sumu, na poštovné a telekomunikačné výdaje
spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,-eur. Celkovo vynaložil
navrhovateľ márne sumu 175,-eur.

Zároveň si navrhovateľ uplatnil ako poškodený aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože

samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom
čase zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa názoru navrhovateľa dôsledkom jeho nesústredenej
činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu
majetkových práv poškodeného. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania
poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k
vyvolaniu rizík ako je zánik povinného, zmarenie účelu konania pre stratu kontaktu s povinným

a insolventnosť povinného. Výšku nemajetkovej ujmy navrhovateľ vyčíslil analogicky vychádzajúc z
Nálezov Ústavného súdu, keď za prieťahy v konaní sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje
satisfakcia vo výške 663,88 eur. Výška nemajetkovej ujmy je potom 663,88 eur v roku : 12 mesiacov =
55,32 eur za mesiac, suma 331,92 eur je potom vyčíslená za viac ako 183 dní nečinnosti súdu.

Podľa § 5 ods. 1 O.s.p. súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní
poučenia o ich procesných právach a povinnostiach.
Podľa § 5 ods. 1 O.s.p. súdy povinnosť podľa odseku 1 nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom
konaní zastúpený advokátom.Podľa § 79 ods. 2 O. s. p. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva,
okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.
Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, účinného v čase namietaného nesprávneho úradného postupu,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa

považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona, účinného v čase namietaného nesprávneho úradného postupu,
právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým

postupom spôsobená škoda.
Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom od 01.01.2013, pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie

vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky

konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 citovaného zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 19 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie

alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo
poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o
škodunazdravíaleboškoduspôsobenúrozhodnutímpodľa§7a8. Lehotaneplyniepočaspredbežného
prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však

počas šiestich mesiacov.
Podľa § 27 ods. 1 citovaného zákona zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu
spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Súd mal za potrebné návrh zamietnuť a to z nasledovných dôvodov: v návrhu navrhovateľa zastúpeného

advokátom tak, ako bol súdu doručený dňa 27.09.2012 nie je uvedená spisová značka exekučného
konania, ktoré je vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd,
ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku
škody. Navrhovateľ nepriložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukázal existenciu predmetnéhoexekučného konania, vznik skutočnej škody a nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ síce uviedol dôkazy
najmä odkaz na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek
tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Navrhovateľ pritom ako oprávnený z exekučného konania

mal možnosť a záujem relevantným a jednoznačným spôsobom identifikovať konanie, v ktorom mu
mala byť spôsobená škoda ako aj porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie zaručené v
čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Ustanovenie § 79 ods. 1 upravuje náležitosti návrhu na začatie
konania. Návrh musí okrem všeobecných náležitostí podľa § 42 ods. 3 obsahovať v zmysle § 79 ods.
1 O.s.p. identifikáciu účastníkov, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na

ktoré sa v návrhu odvoláva a uviesť čoho sa v návrhom domáha. Zisťovanie skutkového stavu je
nevyhnutným predpokladom posúdenia toho, čo je v tom ktorom konaní právo. Proces získavania týchto
skutkových poznatkov tvorí procesné dokazovanie. V konaní je navrhovateľ povinný pravdivo opásať
rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojho nároku. Napriek tomu, že povinnosť
tvrdenia a dôkazná povinnosť sú procesnými povinnosťami ich splnenie nemôže súd vynucovať ani
sankcionovať. Navrhovateľ síce označil dôkazy ale je jeho povinnosťou aj dôkazy predložiť. V danom

prípade navrhovateľa ako oprávnený z exekúcie disponoval relevantnými dôkazmi, ktoré bol povinný
súdu predložiť. Navrhovateľ si túto svoju povinnosť nesplnil, neuniesol dôkazné bremeno čím stratil
spor. Navrhovateľ dal spracovať znalecký posudok, ktorý preukáže výšku vzniknutej škody za ktorá
zodpovedá odporca. Súd v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. tento dôkaz nevykonal nakoľko časť návrhu
týkajúca sa vzniku náhrady škody a nemajetkovej ujmy stratila svoje opodstatnenie, nakoľko jej priznanie

bolo závislé na posúdení či konaním súdu v exekučnom konaní došlo alebo nedošlo k porušeniu zákona.
K stanovisku odporcu súd uvádza, že i keď návrh bol zamietnutý ako nedôvodný, keďže navrhovateľ
nepreukázal žiadnym spôsobom, že mu škoda vznikla nesprávnym úradným postupom súdu v
exekučnomkonaní,súdnemaldôvodskúmaťazisťovať,činávrhpodanýpodľa§15ods.1z.č.514/2003
Z. z. bol riadne predbežne prerokovaný. Súd je tiež toho názoru, že prípadné prieťahy v súdnom konaní

je oprávnený konštatovať len Ústavný súd SR, a až na základe jeho rozhodnutia vo veci je možné sa
zaoberať prípadným nesprávnym úradným postupom v súdnom konaní podľa § 9 ods. 1 z.č. 514/2003
Z. z..
Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom ako
zodpovednosti objektívnej, je kumulatívne splnenie podmienok, ktorými sú existencia nesprávneho

úradného postupu, existencia majetkovej škody resp. nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi
škodouanesprávnymúradnýmpostupom.Nesprávnymúradnýmpostupomvsúlades§9ods.1zákona
č. 514/2003 Z. z. je aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote. Súd preto v tomto prípade neskúmal, či došlo k prieťahom v konaní, ale
skúmal nedodržanie zákonnej lehoty.

Podľa súčasného znenia zákona č. 514/2003 Z. z. všeobecný súd nie je oprávnený skúmať existenciu
nesprávneho úradného postupu. Nakoľko však právna úprava zákona č. 514/2003 Z. z., účinná v období
namietaného nesprávneho úradného postupu, nevyžadovala vychádzať pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v

konaní len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na
prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom,
že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že
sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, súd dospel v súlade s § 27 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z. z. k záveru, že je oprávnený skúmať existenciu nesprávneho úradného postupu
spočívajúceho v nedodržaní zákonnej lehoty. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že nebol
splnený prvý predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, keďže túto navrhovateľ nijakým spôsobom

nepreukázal.
Čo sa týka ďalších predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, existencie majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, súd sa stotožnil s argumentáciou odporcu a dospel k záveru, že navrhovateľ
ich v konaní nepreukázal. Súd mal za to, že v priebehu exekúcie v čase keď je podaný návrh
na zmenu exekútora k žiadnej škode pre prípadnú nečinnosť súdu nemôže dôjsť, keďže pôvodný

exekútor má podľa zákona povinnosť vykonávať úkony exekučného konania. Pokiaľ sa navrhovateľ
domáhal náhrady majetkovej škody predstavujúcej náhradu účelne vynaložených nákladov spojených
s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky, mal súd za to, že aj v
prípade, že by existovala možnosť vzniku škody, je možné uhradiť iba skutočnú škodu a ušlý zisk,ktorých vznik je povinný navrhovateľ preukázať. Navrhovateľ v konaní nepredložil ani neoznačil žiaden
dôkaz preukazujúci existenciu nesprávneho úradného postupu a vznik majetkovej škody a škodu
vyčíslil paušálne za pracovné výkony zamestnancov, udržiavanie a správu informačného systému,

administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom a za administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde. Paušálne vyčíslené administratívne výdavky nie sú
skutočnou škodou a jedná sa iba o jednostranné tvrdenia navrhovateľa, ktoré nemajú oporu v

predložených či označených dôkazoch. Dôkazné bremeno preukázať vznik a výšku skutočnej škody
zaťažovalonavrhovateľa.Keďženavrhovateľtotodôkaznébremenoneuniesol(nepredložilanineoznačil
žiaden dôkaz), súd jeho návrh v časti o náhradu škody zamietol.
Navrhovateľ sa taktiež domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože mal za to, že samotné
konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenej dobe nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká v prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a ak nie je možné túto ujmu uspokojiť
inak. Z uvedeného vyplýva, že nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy. Aj tu platí povinnosť preukázania nemajetkovej ujmy, pretože okolnosť nedodržania

zákonnej lehoty, bez osvedčenia skutočností preukazujúcich dopad nesprávneho úradného postupu,
jeho vplyvu, následkov na navrhovateľa v rôznych oblastiach pôsobenia, nemá za následok automatický
vznik nároku na nemajetkovú ujmu. Konanie o náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona č.
514/2003 Z. z. je totiž súdnym konaním, v ktorom platí zásada kontradiktórnosti a unesenia dôkazného
bremena účastníkom konania. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS

467/08 vyplýva, že právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom štátneho
orgánu nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha zákonným obmedzeniam
upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie. Predpokladom na uplatnenie nemajetkovej ujmy v súlade
s § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. je práve preukázanie následkov, ktoré vznikli poškodenému
v súkromnom živote a následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Medzi prvky

nemateriálnej ujmy u právnických osôb patrí povesť spoločnosti, ale taktiež neistota v plánovaní
rozhodovaníaproblémyspôsobenévedeniuspoločnosti.Navrhovateľuviedol,ženezákonnýmzásahom
vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších
rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Navrhovateľ však svoje tvrdenia nijakým spôsobom nekonkretizoval
a ničím nepreukázal. Súd nemôže navrhovateľovi priznať náhradu nemajetkovej ujmy na základe

jeho abstraktných tvrdení, keď nepreukázal a nekonkretizoval aké podnikateľské postupy a aktivity
boli ovplyvnené. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho
prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu vyvolala u členov riadiacich orgánov
spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v
právo a rovnosť spoločnosti, súd mal za to, že navrhovateľ nevyužil svoje zákonné možnosti a nielenže

vydanie rozhodnutia na súde neurgoval, ale ani nepodal sťažnosť na prieťahy v konaní. Navyše súd s
poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo 675/2011 zastáva názor, že
nepríjemnosti spôsobené členom vo vedení spoločnosti možno zohľadniť iba v obmedzenej miere, a že v
rámci odškodnenia právnickej osoby za nemajetkovú ujmu spôsobenú prípadnou neprimeranou dĺžkou
konania by nemali byť odškodnené aj fyzické osoby, ktoré sa na právnickej osobe nejakým spôsobom

podieľajú, nakoľko im nevzniká ujma priamo (nie je daná priama príčinná súvislosť).
Súd sa nestotožňuje ani s názorom navrhovateľa, že možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu
za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia a nárokom priznávaným Ústavným súdom
Slovenskej republiky za prieťahy v konaní. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch sa určuje s
prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, na závažnosť následkov, ktoré
vznikli poškodenému v súkromnom živote a na závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení. Výška nemajetkovej ujmy sa preto bude líšiť na základe individuálnych daností
prípadu a z tohto dôvodu jej výšku nemožno paušalizovať.
Súd mal ďalej za to, že navrhovateľ nepreukázal ani splnenie tretieho predpokladu zodpovednosti štátu

za škodu, keď nepreukázal existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom
a uplatňovanou majetkovou a nemajetkovou škodou.
Keďže navrhovateľ nepreukázal splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd pritom prihliadol na tú skutočnosť, že odporcovi žiadne
trovy konania nevznikli, preto mu ich nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O.s.p.).