Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. marec 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/128/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714202066
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2714202066.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr.

Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený spoločnosťou: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, v mene ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír,
advokát a konateľ proti žalovanému: F. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom obec G., o zaplatenie 3.134,52
eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 3C/116/2014-122
zo dňa 19. februára 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému sa n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
3.134,52 eura s príslušenstvom z dôvodu, že žalovaný si neplnil svoj záväzok z úverovej zmluvy. Vecne
svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil zistením, že právny predchodca žalobcu (Slovenská
sporiteľňa, a.s.) a žalovaný uzavreli dňa 12.11.2009 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej
právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver v sume 1.700 eur, ktorý mal byť splácaný v
pravidelných mesačných splátkach po 17,78 eura do 30.11.2009 a od 20.12.2009 vo výške 35,18 eura

vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca. Za deň konečnej splatnosti bol určený 20.11.2017. Zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca postúpila na žalobcu
pohľadávku voči žalovanému vrátane príslušenstva. Súd prvej inštancie nemal za preukázané, že
oznámenie Slovenskej sporiteľne, a.s. o postúpení pohľadávky žalobcovi bolo doručené žalovanému.
Výzvou z 18.05.2010 Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila žalovanému, že ku dňu 30.04.2010 je v
omeškaní so splácaním spotrebného úveru vo výške 133,68 eura a bol vyzvaný, aby túto dlžnú sumu
uhradil najneskôr do 10 dní od doručenia výzvy. K výzve nebol predložený doklad o doručení oznámenia

žalovanému. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 20.05.2013 Slovenská sporiteľňa, a.s.
oznámilažalovanému,že k17.05.2013vyhlásilamimoriadnusplatnosťposkytnutéhoúveruavyzvala
ho k splateniu sumy 3.390,58 eura do 10 dní od prevzatia oznámenia. K oznámeniu bola priložená
nedoručená zásielka adresovaná žalovanému, na ktorej zadnej strane je poštou uvedený dôvod vrátenia
zásielky adresátovi Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 27.05.2013 - adresát neznámy. Pokusom o zmier
zo dňa 13.02.2014 žalobca vyzval žalovaného, aby najneskôr do 28.02.2014 uhradil sumu celkom
3.776,41 eura. K pokusu o zmier nebol priložený doklad o jeho doručení žalovanému. Výzvou k úhrade

a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 22.07.2013 žalobca oznámil žalovanému
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 22.07.2013 a vyzval žalovaného na uhradenie dlžnej
sumy 3.631,14 eura najneskôr do 06.08.2013. Doklad o doručení zásielky žalovanému priložený nebol.
Na základe uvedených zistení dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca neuniesol dôkaznébremeno o svojom tvrdení, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu
na žalobcu. Žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca pred zosplatnením pohľadávky poučil
žalovaného o možnosti zosplatnenia a že tak vykonal v čase predpokladanom ustanoveniami § 565 a

53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. Zosplatnenie úveru tak nie je účinné. Žalobca neuniesol dôkazné
bremenoosplnenípodmienoknaplatnosťzosplatnenia,zčohovyplývazáver,žeanizmluvaopostúpení
pohľadávky voči žalovanému nie je platná, pretože právny predchodca žalobcu postúpil žalobcovi
nezosplatnenú pohľadávku, čo je v rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách (v ďalšom texte „zákon o bankách“). Jedná sa teda o absolútne neplatný právny úkon v zmysle

§ 39 Občianskeho zákonníka, na ktorú skutočnosť súd musí prihliadnuť z úradnej povinnosti. Súd
prvej inštancie s poukazom na uvedené uzavrel, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu v spore a žalobu
zamietol. Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil najmä poukazom na ustanovenia §
§ 53 ods. 8, § 34, § 39, § 525 ods. 1, 2, § 565 Občianskeho zákonníka a § 92 ods.
8 zákona o bankách. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 s poukazom na § 262
ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) pričom úspešným

v konaní bol žalovaný.

2. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca z dôvodu že
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

c) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobca predovšetkým poukázal na skutočnosť, že zo strany právneho predchodcu žalobcu došlo
k ukončeniu zmluvného vzťahu podaním zo dňa 20.5.2013, na základe ktorého došlo k vyhláseniu
predčasnej splatnosti právnym predchodcom žalobcu ku dňu 17.5.2013. Žalobca zastáva názor, že
predmetné podanie spĺňa náležitosti výzvy v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách. Z

predmetnej výzvy je zrejmé, že žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy vzniknutej titulom zmluvy
o splátkovom úvere v lehote 10 dní. Zároveň je z platobnej histórie zrejmé, že žalovaný bol ku dňu
postúpenia pohľadávky viac ako 90 dní nepretržite v omeškaní s úhradou dlžnej sumy, a to aj napriek
doručeniu výzvy na úhradu. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách vyžaduje, aby bol dlžník pred
postúpením pohľadávky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke

nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, čo bolo v danom prípade v konaní preukázané predloženou
platobnou históriou úveru a rovnako to vyplýva aj z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, kde je
uvedené že žalovaný vykonal poslednú úhradu dňa 20.1.2010. Žalobca ďalej uviedol, že lehota 90
dní musí uplynúť od doručenia výzvy žalovanému. Žalobca má za to, že ustanovenie § 92 ods. 8
zákona o bankách vyžaduje, aby bol dlžník pred postúpením pohľadávky v omeškaní so splnením čo

len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, čo bolo
danom prípade v konaní preukázané predloženou platobnou históriou úveru. Žalobca zastáva názor,
že z textu predmetného ustanovenia ( ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením len časti svojho
peňažného záväzku voči banke) vôbec nevyplýva, že 90 dňová lehota musí uplynúť od doručenia výzvy.

Z daného ustanovenia je zrejmé že postačuje, ak je žalovaný v omeškaní aspoň 90 dní s úhradou
aj čo i len časti svojho peňažného záväzku a to napriek písomnej výzve. Vôbec nie je určené, že
predmetná výzva žalovanému nemôže byť doručovaná aj počas tejto doby omeškania dlžníka. Pokiaľ
súd prvej inštancie uviedol, že nemohli nastať účinky jednorazového do splatenia úveru, nakoľko neboli
splnené podmienky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, žalobca má za to, že uvedené nemení

nič na tom, že predmetným listom bol žalovaný k úhrade dlžnej sumy vyzvaný, a teda v prípade
ak predmetnému oznámeniu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti súd nepričíta účinky zosplatnenia,
nemožno spochybniť, že ide o výzvu na úhradu dlžnej sumy. Žalobca poukázal na ustanovenie § 217
ods. 1 C.s.p., podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenie, pričom konečná
splatnosť úveru podľa zmluvy o splátkovom úvere nastala dňa 20.11.2017, teda ku dňu vyhlásenia

rozsudku bol splatný celý uplatnený nárok. Žalobca ďalej uviedol, že v konaní predložil aj výzvu zo dňa
18.5.2010 ktorá bola zaslaná dlžníkovi pred postúpením pohľadávky, a ktorou bol žalovaný vyzvaný
na úhradu dlžnej sumy. Pokiaľ ide o preukázanie jej doručenia k tomu uviedol, že žalovaný v konaní
nespochybnil doručenie výzvy. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ustanovenie § 151 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého skutkové tvrdenie strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

Tvrdenia žalobcu, ktoré zo strany žalovaného neboli nijakým spôsobom spochybnené, je preto potrebné
považovať za nesporné. Žalobca ďalej uviedol, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno
spájať s aktívnou legitimáciu žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je
úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávokale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa
dôvodovej správy bolo hlavným účelom predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva
a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené

v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenie pohľadávky. Žalobca
zároveň poukázal na skutočnosť, že oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky spolu s
podacím hárkom preukazuje odoslanie tejto písomnosti žalovanému, ktoré bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto oznámenia
vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.

Odvolateľ na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal
avzmysleustanovenia§388C.s.p.zmeniltak,žežalobevyhoviealebovzmysleustanovenia§389ods.
1C.s.p. zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Požiadal súčasne
o náhradu trov odvolacieho konania ktoré vyčíslil.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, samostatný odvolací návrh nepodal.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti
ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný, oprávnenou osobou - stranou, v neprospech ktorej bolo
rozhodnutie vydané a bolo podané včas, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania, s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok, viazaný

skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, v dôsledku čoho napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny s použitím § 387 C.s.p. potvrdil.

5. Podľa ustanovenia § 387 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody(ods.
2).

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie
obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré ako správne poukazuje. Na zdôraznenie

správnosti tohto rozhodnutia a za účelom vysporiadania sa s odvolacími námietkami žalobcu, uvádza
nasledovné:

7. Z obsahu spisu vyplýva, že pôvodne medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. (právny predchodca žalobcu)
a žalovaným bola dňa 12.11.2009 uzavretá zmluva o splátkovom úvere, úver bol poskytnutý výške 1.700

eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver po 17,78 eura do 30.11.2009 a od 20.12.2009 vo výške 35,18
eura vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca. Za deň konečnej splatnosti bol určený 20.11.2017. Výzvou
zo dňa 18.05.2010 právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa a.s. oznámila žalovanému, že ku
dňu 30.04.2010 je v omeškaní so splácaním spotrebného úveru vo výške 133,68 eura a bol vyzvaný, aby
túto dlžnú sumu uhradil najneskôr do 10 dní od doručenia výzvy. Doklad preukazujúci doručenie výzvy

žalovanému nebol predložený. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 20.05.2013 Slovenská
sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanému, že k 17.05.2013 vyhlásila mimoriadnu splatnosť poskytnutého
úveru a vyzvala ho k splateniu sumy 3.390,58 eura do 10 dní od prevzatia oznámenia. Pošta vrátila
zásielku obsahujúcu oznámenie späť Slovenskej sporiteľni, a.s. z dôvodu, že adresát je neznámy.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2013 Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca postúpila

na žalobcu pohľadávku voči žalovanému v sume 3.467,32 eura vrátane príslušenstva.

8. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka

zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celomrozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

9. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu pohľadávku alebo jej
časť len v prípade, ak je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Žalobca
v konaní nepreukázal splnenie tejto podmienky - doručenie písomnej výzvy banky žalovanému jeho
právnym predchodcom - Slovenskou sporiteľňou, a.s.. Žalobca síce súdu predložil výzvu Slovenskej
sporiteľne a.s. zo dňa 18.05.2010, adresovanú žalovanému, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia
výzvy uhradil omeškané splátky vo výške 133,68 eura, nepreukázal však (napriek výzve súdu prvej

inštancie), že uvedená výzva bola podaná na poštovú prepravu a nepreukázal ani doručenie tejto výzvy
žalovanému. Odvolacísúdsúladnesosúdomprvejinštancienaviacpoukazujenaskutočnosť,žeprávny
predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a.s. vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v lehote
10 dní od doručenia výzvy, pričom zákon v ustanovení § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka
(účinnom k 18.05.2010 - dátum výzvy) určuje lehotu nie kratšiu ako 15 dní. Správne preto súd prvej

inštancie uzavrel, že banka (právny predchodca žalobcu) nesplnila podmienky účinného postúpenia
pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a pohľadávka tak nebola platne postúpená na žalobcu.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2018, sp. zn.
7 Cdo 26/2017, ktorý konštatoval, že „Podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za
splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami,

bezsplneniaktorýchkpostúpeniuprísťnesmie(jezakázané).Nerešpektovanietakejtoúpravymápotom
za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.).“ Odvolací
súd sa tak stotožňuje so súdom prvej inštancie v závere, že z uvedeného dôvodu žalobca nemá v konaní
aktívnu vecnú legitimáciu legitimáciu - je nositeľom práva (nároku), ktoré si uplatňuje podanou žalobou.

10. Uvedená skutočnosť samotná postačuje na konštatovanie, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie je vo výroku vecne správne, nie je dôvodné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami
žalobcu, odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa citovaného ustanovenia §
387 C.s.p. ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

11. Úspešný žalovaný má voči žalobcovi podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. Vzhľadom na to, že z obsahu spisu vyplýva,
že v preskúmavanej veci bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon,
náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom
konaní nevznikli, odvolací súd s prihliadnutím na Čl. 4 ods. 2 a Čl. 17 C.s.p. rozhodol tak, že žalovanému

sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 C.s.p. v
spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. o priznaní nároku strane žalovaného na náhradu trov konania a následne
súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v
konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného
súdneho sporu.

12. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).