Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. október 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/346/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714203910
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6714203910.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcov: I/ P. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. č. XXX, XXX XX K., II/ S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, XXX XX
K., III/ I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XXX, XXX XX K., IV/ W.. R. E., rod. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX T. č. XXX, všetci zast. JUDr. Ľubomírom Hrežďovičom, Advokátska kancelária so sídlom
Hrežďovič a Mulder, so sídlom Rudlovská č. 2, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Mesto Detva,
Ul. J. G. Tajovského 7, 962 12 Detva, IČO : 00 319 805, zast. KUBINEC & PARTNERS advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 17, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o ochranu vlastníckeho

práva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 7C/41/2014-95, zo dňa
02.11.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom I/ až IV/ náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% do
3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„Súd u r č u j e , že nehnuteľnosti a to novovytvorená parcela č. XXXX/X - trvalý trávnatý porast

o výmere 140 m2, ktorá vznikla odčlenením geometrickým plánom autorizovaného geodeta W.. I.
D. č. 34320334-95/2013 od pôvodnej parcely č. C KN XXXX - diel 11, zapísanej pod A/ v katastri
nehnuteľností, Správy katastra K., kat. úz. K., na LV č. XXXX - ako trvalý trávny porast o výmere 3025
m2, novovytvorená parcela č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 34 m2, ktorá vznikla odčlenením
geometrickým plánom autorizovaného geodeta W.. I. D. č. 34320334- 95/2013 od pôvodnej parcely č.
C KN XXXX/X - diel 9, zapísanej pod A/ v katastri nehnuteľností, Správy katastra K., kat. úz. K., na
LV č. XXXX- čiastočný, ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 1498 m2, novovytvorená parcela

č. XXXX/XX - trvalý trávnatý porast o výmere 141 m2, ktorá vznikla odčlenením geometrickým plánom
autorizovaného geodeta W.. I. D. č. 34320334-95/2013 od pôvodnej parcely č. E KN XXXX - diel 1,
zapísanej pod A/ v katastri nehnuteľností, Správy katastra K., kat. úz. K. na LV č. XXXX - ako trvalý trávny
porast o výmere 435 m2, od pôvodnej parcely č. E KN XXXX - diel 2, zapísanej v katastri nehnuteľností,
Správy katastra K., kat. úz. K., na LV č. XXXX - ako trvalý trávny porast o výmere 328 m2, od pôvodnej
parcely č. E KN XXXX - diel 3, zapísanej v katastri nehnuteľností, Správy katastra K., kat. úz. K. na LV č.
XXXX-akotrvalýtrávnyporastovýmere317m2,odpôvodnejparcelyč.EKNXXXX/X-diel4,zapísanej

v katastri nehnuteľností Správy katastra K., kat. úz. K., na LV č. XXXX ako trvalý trávny porast o výmere
50 m2, od pôvodnej parcely č. E KN XXXX - diel 5, zapísanej v kat. nehnuteľnosti Správy katastra K.,
kat. úz. K., na LV č. XXXX - čiastočný- ako trvalý trávny porast o výmere 1519 m2,od pôvodnej parcely
č. E KN XXXX - diel 6, zapísanej v katastri nehnuteľnosti Správy katastra K., kat. úz. K., na LV č. XXXXako trvalý trávnatý porast o výmere319 m2, od pôvodnej parcely č. E KN XXXX - diel 7, zapísanej v
katastri nehnuteľnosti Správy katastra K., kat. úz. K., na LV č. XXXX ako trvalý trávny porast o výmere
336 m2, od pôvodnej parcely č. E KN XXXX - diel 8, zapísanej v katastri nehnuteľnosti Správy katastra

K., kat. úz. K., na LV č. XXXX ako trvalý trávny porast o výmere 358 m2, novovytvorená parcela č. XXXX/
X - zastavaná plocha o výmere 4 m2, ktorá vznikla odčlenením geometrickým plánom autorizovaného
geodeta W.. I. D. č. 34320334-95/2013 od pôvodnej parcely č. C KN M.- diel 10, zapísanej pod A/ v
katastri nehnuteľnosti Správy katastra K., pre kat. úz. K., ako zastavané plochy a nádvoria o výmere
1498 m2, nie sú miestnou, ani účelovou komunikáciou.

Odporca je p o v i n n ý zdržať sa akýchkoľvek zásahov do uvedených nehnuteľností a to nevykonávať
na nich žiadnu stavebnú, ani dopravnú činnosť a nevykonávať na nich práce spočívajúce v letnej a
zimnej údržbe.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľom trovy konania, pozostávajúce o zaplateného súdneho
poplatku vo výške 99,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1.753,94 Eur na účet právneho
zástupcu navrhovateľov č. ú. D VS : XXXXX, vedený vo E., a.s., pobočka J. J., do 3 (troch) dní od

právoplatnosti rozsudku.“
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemkov na LV č. XXXX a
žalobcovia I/ až IV/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti na LV č. XXXX. Žalovaný vykonáva
letnú a zimnú údržbu, čím zasahuje do vlastníckeho práva žalobcov. Predmetnú, tzv. poľnú cestu vo
vlastníctve žalobcov žalovaný tiež v roku 2006 spevnil štrkom a penetračným postrekom a táto stavebná

činnosť sa negatívne prejavila na predmetných nehnuteľnostiach. Súd ďalej určil, že nehnuteľnosti
presne špecifikované vo výroku rozsudku nie sú miestnou, ani účelovou komunikáciou. Zo samotného
vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že nehnuteľnosti, ktoré sú využívané ako cesta k rodinným domom
v časti B., nie sú zaradené do siete miestnych ani účelových komunikácií, nie sú v pasporte miestnych
komunikácií mesta K., na ich výstavbu nebolo vydané stavebné povolenie, ani kolaudačné rozhodnutie.

Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov G. E., C. T. a I. P., nakoľko skutočnosť, že predmetná
cesta je využívaná zo strany majiteľov rodinných domov a chát v mestskej oblasti B., ako prístupová
cesta k ich rodinným domom nebola sporná. Rovnako nebolo sporené, ani to, že predmetná pôvodne,
tzv. prašná cesta bola až v roku 2006 spevnená a bol na ňu nanesený penetračný postrek, a to z dôvodu
žiadosti obyvateľov miestnej časti B.. Samotné vykonanie takejto stavebnej činnosti, bez stavebného

povolenia však neznamená, že túto cestu možno bez ďalšieho považovať za miestnu alebo účelovú
komunikáciu. Právna zástupkyňa žalovaného v konaní tiež argumentovala tým, že obce majú v zmysle
zák. č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovo-právnom usporiadaní pozemkov pod
stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, možnosť zriadiť vecné bremeno
k ceste ako stavbe. Spomínaný zákon upravuje usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom pod

stavbami vo vlastníctve obce alebo vyššieho územného celku, ktoré prešli do vlastníctva obce alebo
vyššieho územného celku podľa osobitných predpisov (napr. aj zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných
komunikáciách/Cestnýzákon/vzneníneskoršíchpredpisov),pričompodľa§4zákona,aknemávlastník
stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo
verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona

v prospech vlastníka stavby, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a
užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu
povolenúpodľaplatnýchprávnychpredpisov,ktoráprešlazvlastníctvaštátunaobecalebovyššíúzemný
celok. Je teda zrejmé, že sa musí jednať o stavbu povolenú podľa príslušných platných právnych
predpisov, aby mohlo obci vo vzťahu k takejto stavbe vzniknúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Rozhodnutie oprel o ust. § 1 ods. 2, § 4b ods. 1, § 16, § 22 ods. 1, 2, 3 Cestného zákona č. 135/1961 Zb.
o pozemných komunikáciách; § 123, § 126 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p.
3. Proti rozsudku sa odvolal žalovaný. Rozsudok žiadal zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť na konanie
okresnému súdu. Uplatnil odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c), b), d), f) O.s.p.

Namietal, že konaním žalovaného v čase podania žaloby nedochádzalo a ani nemohlo dôjsť k rušeniu
vlastníckeho práva žalobcov tak, ako to uvádzali vo svojej žalobe, nakoľko z vyjadrenia žalovaného
zo dňa 03.06.2014 jednoznačne vyplýva, že nevykonával zimnú ani letnú údržbu na predmetných
nehnuteľnostiach, a to už od roku 2011. Žalovaný, teda svojim konaním nezasahuje do vlastníckeho
práva žalobcov. Okresný súd nesprávne poukázal na skutočnosť, že žalovaný na pozemkoch vo

vlastníctve žalobcov vykonával letnú a zimnú údržbu. Do úvahy vzal iba argumenty žalobcov a
vyjadrenie žalovaného k danej veci podrobnejšie neskúmal. Ak súd rozhoduje o negatórnej žalobe,
musí vždy vychádzať z aktuálneho stavu, ktorý je vždy pre súd rozhodný v čase vydávania rozhodnutia.
Okresný súd nevzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré vyšli najavo v priebehu konania a z hľadiskaich závažnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti je medzi nimi logicky rozpor, a preto hodnotenie
dôkazov odporuje ust. § 133 až 135 Občianskeho súdneho poriadku. Ďalej žalovaný namietal, že
okresný súd zamietol návrh právneho zástupcu žalovaného na doplnenie dokazovania výsluchom

svedkov, ktorými boli osoby žijúce v miestnej časti B., a ktoré mohli významnou mierou ovplyvniť priebeh
konania a rozhodnutie súdu vo veci samej. Uvedení svedkovia majú vedomosti týkajúce sa výstavby
spornej cesty. Z listu Ministerstva obrany SR zo dňa 28.05.2015 jednoznačne vyplýva, že uvedená
cesta sa nachádza na mapách z roku 1934, 1956 a na meračskej snímke z roku 1949. Skutočnosť,
že sporná cesta nebola zaradená do siete miestnych komunikácií nie je rozhodujúca, nakoľko zákon

o pozemných komunikáciách nadobudol účinnosť až v roku 1961, pričom až účinnosťou Cestného
zákona sa začala budovať sieť miestnych komunikácií, ako to vyplýva z ust. § 21 zák. č. 135/1961
Zb. o pozemných komunikáciách, a preto ak bola cesta vybudovaná pred rokom 1961, logicky do
siete miestnych komunikácií nemusela byť zaradená. Zamietnutím návrhu na dokazovanie výsluchom
svedkov došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu a rozhodujúcich skutočností. Okresný súd sa
vo svojom odôvodnení nevysporiadal s esenciálnou podmienkou žaloby o určenie, ktorou je naliehavý

právny záujem, a preto rozhodnutie okresného súdu trpí aj ďalšou vadou, a to je jeho nedostatočným
odôvodnením.
4. Žalobcovia vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadali rozsudok okresného súdu potvrdiť.
Poukázal na to, že k rušeniu vlastníckeho práva zo strany žalovaného dochádzalo ešte aj v roku
2013, čo potvrdil samotný žalovaný vo svojich vyjadreniach a práve to bol dôvod, aby žalobcovia

podali v marci 2014 žalobu na súd. Žalovaný tvrdí, že rozsudok okresného súdu je nesprávny a
také tvrdenie prednáša napriek tomu, že uznáva vlastníctvo žalobcov I/ až IV/ k nehnuteľnostiam,
ktoré sú predmetom sporu. Okrem toho naďalej, a to hlavne v čase vyhlasovania rozsudku okresného
súdu existovalo nebezpečenstvo opakovania neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva žalobcov.
Tento fakt pramení z toho, že v priebehu konania na súde prvého stupňa smerovali účastníci k

mimosúdnemu urovnaniu sporu, ba dokonca bola súdu predložená dohoda o urovnaní, ktorú účastníci
navrhli schváliť formou súdneho zmieru, avšak z nevysvetliteľných dôvodov nedošlo k uzavretiu dohody,
pretože žalovaný následne začal tvrdiť, že nehnuteľnosti tvoriace podstatu a predmet tohto konania sa
nachádzajú v záznamových podkladoch Ministerstva obrany SR, pričom má ísť o mapové podklady a
letecko-meračskú snímku. Vnútorný rozpor žalovaného k predmetu konania vyjadrený aj v samotnom

odvolaní spočíva v tom, že na jednej strane deklaruje rešpektovanie vlastníctva nehnuteľností žalobcov
I/ až IV/ a nezasahovanie do tohto vlastníctva a na druhej strane sa snaží spochybniť fakty, ktoré svedčia
v prospech žalobcov. Ak žalovaný deklaruje uznanie vlastníctva žalobcov ako fakt, že nehnuteľnosti
nie sú miestnou ani účelovou komunikáciou podľa cestného zákona č. 135/1965 Zb. v znení zákona
č. 388/2013 Z.z., tak nie je zrejmé, prečo podáva proti rozsudku odvolanie. Žalovaný sa tiež zaoberá

charakterom nehnuteľnosti, keď znova tvrdí, že nehnuteľnosti neboli zaradené do siete miestnych
komunikácií a na druhej strane vytýka súdu prvého stupňa, že nevykonal v tomto smere navrhované
dôkazy a tým malo dôjsť k neúplnému zisteniu skutkového stavu. Žalobcom nie je zrejmé prečo by
sa mali vykonávať dôkazy smerujúce k zhodným tvrdeniam účastníkov v priebehu konania. Tieto
zhodné tvrdenia by predsa nemohli byť zmenené prípadnými výpoveďami svedkov. Je úplne nesprávna

argumentácia žalovaného, že ak cesta bola vybudovaná pred rokom 1961, tak by logicky nemusela byť
zaradenádosietemiestnychkomunikácií,keďbolcestnýzákonprijatývroku1961. Žalovanýakonositeľ
práv a povinností na základe zákona o majetku obcí č. 138/1991 Zb. v platnom znení vedie evidenciu
svojho nehnuteľného majetku, pričom z vykonaného dokazovania je nepochybné, že nehnuteľnosti
tvoriace podstatu sporu neboli majetkom štátu ani pred rokom 1961. Okresný súd sa zaoberal otázkou

naliehavého právneho záujmu a pri závere reálneho alebo potencionálneho zásahu do vlastníckeho
práva žalobcov došiel k jednoznačnému záveru, že tu existuje naliehavý právny záujem žalobcov na
podaní žaloby, o ktorej rozhodoval. Cesta bola vybudovaná bez stavebného povolenia, bez projektovej
dokumentácie. Samotný tento reálny stav zakladá naliehavý právny záujem žalobcov I/ až IV/ na podaní
určovacej žaloby, pretože ako vlastníci týchto nehnuteľností nemôžu niesť zodpovednosť za prípadný

vznik škody na zdraví, či majetku, ktorá hrozí pri využívaní, tzv. cesty. Okrem toho prevádzkovaním, tzv.
cestyjeohrozovanýapoškodzovanýmajetokžalobcov.Stýmitookolnosťamisaokresnýsúdvysporiadal
a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil.
5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2

CSP potvrdil.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutéhorozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Konanie vo veci začalo dňa 20.03.2014, rozhodnutie vo veci bolo súdom prvej inštancie vydané

dňa 02.11.2015, teda za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Odvolanie
žalovanéhobolopodanénapoštedňa23.12.2015.Dňa01.07.2016nadobudolúčinnosťzák.č.160/2015
Z.z.Civilnýsporovýporiadok(CSP),ktorýmbolvzmyslezrušovaciehoustanovenia§473zrušenýzákon
číslo 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a zmien. Podľa prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
8. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne
a odvolací súd sa s ním stotožňuje v celom rozsahu. Okresný súd vykonal potrebné dokazovanie,
dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach, pričom na základe takto vykonaného
dokazovania ustálil skutkový stav veci, na ktorý správne aplikoval príslušné právne normy, ktoré

aj vyložil. Okrem toho súd zrozumiteľne uviedol, prečo z jednotlivých dôkazov vychádzal, ktoré
nezohľadňoval a nepovažoval za rozhodujúce a tiež zdôvodnil, prečo nevykonal žalovaným navrhnuté
dokazovanie výsluchom svedkov.
9. Ani s ohľadom na námietky vznesené žalovaným v odvolacom konaní nemožno dospieť k inému
záveru, než k akému dospel okresný súd. V odvolacom konaní žalovaný neuviedol žiadne také

skutočnosti, ktoré by boli významné a odôvodňovali iné, resp. také rozhodnutie, akého sa domáhal.
10. Odvolací súd v rozhodnutí nenašiel žiadne vzájomné rozpory, z ktorých by bolo možné usúdiť,
že skutkové závery urobené súdom prvej inštancie sú v príkrom rozpore so zisteniami, ktoré vyplynuli
z dokazovania. Rozhodnutie okresného súdu je dostatočne odôvodnené, preskúmateľné a námietka
žalovaného v tomto smere nie je dôvodná. Odvolací súd sa zároveň stotožňuje s argumentáciou

žalobcov uvedenou vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného.
11. Námietka žalovaného, že žalobcom nepatrí proti nemu ochrana vlastníckeho práva, pretože toto
vlastnícke právo nikdy nerušil, a to minimálne už od roku 2011, nie je dôvodná. Z vykonaného
dokazovania pred okresným súdom jednoznačne vyplynulo, že k rušeniu vlastníckeho práva zo
strany žalovaného došlo aj v roku 2013, ktorú skutočnosť v konaní potvrdil samotný žalovaný vo

svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 03.06.2014. Nebezpečenstvo opakovania neoprávnených zásahov do
vlastníckeho práva žalobcov existovalo aj naďalej, keď žalovaný v priebehu konania odmietol uzavrieť
dohodu o urovnaní sporu, pretože žalovaný následne začal tvrdiť, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom
tohto konania sa nachádzajú v záznamových podkladoch Ministerstva obrany SR. Okresný súd preto
správne poskytol žalobcom ochranu, a to aj z dôvodu právnej istoty.

12. Relevantná nie je ani námietka žalovaného, že zamietnutím návrhu na dokazovanie výsluchom
svedkov zo strany okresného súdu došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu. Okresný súd vo
veci vykonal dostatočné dokazovanie, a svoje rozhodnutie nevykonať dokazovanie výsluchom svedkov,
náležite a logicky zdôvodnil v odôvodnení písomného vyhotovenia rozhodnutia a odvolací súd sa s
jeho názorom v plnom rozsahu stotožňuje. Výsluch svedkov v konaní navrhnutých žalovaným by bol

nehospodárny, nakoľko by sa vykonávali dôkazy smerujúce k zhodným tvrdeniam strán sporu, ktoré nie
je potrebné dokazovať.
13. Nie je dôvodná ani námietka žalovaného, že skutočnosť, že sporná cesta nebola zaradená do
siete miestnej komunikácii nie je rozhodujúca, a to s poukazom na účinnosť zákona o pozemných
komunikáciách, ktorú nadobudol až v roku 1961. Tu odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný - Mesto

K. je nositeľom práv a povinností v zmysle zákona o majetku obcí č. 138/1991 Zb. a je teda povinný
viesť evidenciu svojho nehnuteľného majetku. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, neboli majetkom štátu ani v minulosti, t. j. ani pred rokom
1961. Argumentácia žalovaného teda nie je dôvodná.
14. Pokiaľ žalovaný namieta, že okresný súd sa pri určení, či nehnuteľnosti sú miestnou alebo účelovou

komunikáciou nezaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu, tu odvolací súd dodáva, že jeho
námietka nie je dôvodná. Aj keď okresný súd výslovne v odôvodnení svojho rozhodnutia neuvádza
slovné spojenie „naliehavý právny záujem“, z odôvodnenia celého rozhodnutia jednoznačne vyplýva,
že okresný súd mal nepochybne preukázané, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na podaní
určovacej žaloby. Okresný súd uviedol, že žalovaný svojou činnosťou zasahuje do vlastníckeho práva

žalobcov, keď vykonáva letnú a zimnú údržbu na pozemkoch vo vlastníctve žalobcov, a tzv. „poľnú cestu“
vo vlastníctve žalobcov v roku 2006 žalovaný spevnil štrkom a penetračným postrekom, ktorá stavebná
činnosť sa negatívne prejavila na predmetných nehnuteľnostiach. Uvedená „cesta“, je v havarijnom
stave, ktorý si vyžaduje okamžité vylúčenie akejkoľvek dopravy z nej, čo vyplynulo zo znaleckéhoposudku predloženého žalobcami v predmetnom konaní. Cesta bola vybudovaná bez stavebného
povolenia a bez projektovej dokumentácie a už samotný tento reálny stav zakladá neliehavý právny
záujemžalobcovnapodaníurčovacejžaloby,pretožežalobcoviasúvlastnícipredmetnýchnehnuteľností

a nemôžu niesť zodpovednosť za prípadný vznik škody na zdraví, či majetku, ktorý hrozí pri využívaní
tejto cesty. Zároveň je prevádzkovaním tejto cesty ohrozovaný a poškodzovaný aj majetok žalobcov
(rodinné domy a pozemky), ktoré sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti „cesty“. Okresný súd sa
uvedenými okolnosťami v rozhodnutí náležite vysporiadal a rozhodnutie dostatočne zdôvodnil aj z
hľadiska naliehavého právneho záujmu žalobcov na podaní predmetnej žaloby.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní žalobcovia I/ a
IV/, preto im odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
16. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).