Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 21P/29/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118202317
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gizela Pavelová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7118202317.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci starostlivosti o maloleté deti

D., M., nar. XX.XX.XXXX a Z., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice, na návrh matky X. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., N. trieda XXX/XX,
za účasti otca C. Žampáka, nar. X.X.XXXX, bytom K. - O., A. XXXX/XX, zastúpeného advokátkou JUDr.
Annou Lacovou, so sídlom Košice, Pražská 4 v konaní o zvýšenie výživného t a k t o

r o z h o d o l :

I. Z v y š u j e výživné zo strany otca pre maloleté deti D., M., nar. XX.XX.XXXX a Z., nar. XX.XX.XXXX od
XX.X.XXXX do XX.X.XXXX zo sumy životného minima na sumu 77,- eur pre každé dieťa a od 1.6.2019
do budúcnosti na sumu 30,- eur pre každé dieťa.

II. Dlžné výživné, za obdobie od 22.2.2018 do 31.7.2019 vo výške 760,18 Eur pre každé dieťa súd p o
v o ľ u j e otcovi splácať spolu s bežným výživným vo výške 20,- eur pre každé dieťa až do zaplatenia.

III. Tým m e n í rozsudok Okresného súdu Košice I 21P/176/2016 - 92 zo dňa 21.3.2017 v časti určenia
výživného pre maloleté deti.

IV. Ukladá matke maloletých detí p o v i n n o s ť písomne informovať otca pravidelne vždy k
poslednému dňu každého štvrtého mesiaca v roku o zdravotnom stave maloletých detí, o absolvovaných
vyšetreniach, kontrolách aj ich výsledkov spolu s kópiu lekárskej správy, o prospechu detí v škole,
o sociálnych väzbách detí v škole ako o ich mimoškolských aktivitách, o uskutočnených výletoch a
pobytoch detí mimo ich bydliska, o problémoch detí ako aj o ostatných mimoriadnych a ostatných
záležitostiach, ktoré sa u maloletých vyskytnú.

V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 22.2.2018 požiadala matka maloletých detí o zvýšenie výživného pre ich deti M., narodenú v
roku XXXX a Z. narodenú v roku XXXX. Vo svojom návrhu matka uviedla, že manželstvo s otcom
maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom Y. súdu Košice I č. 21P/176/2016 - 92 zo dňa 21.3.2017,
ktorý nadobudol právoplatnosť 5.5.2017. Deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti a bolo určené
minimálne výživné pre každé z detí. Maloletá M. mala v tom čase deväť rokov a maloletá Z. dva roky.
Matka bola na materskej dovolenke. Otec detí pracoval len s prestávkami a preto bolo určené minimálne
výživné. Poberal invalidný dôchodok vo výške 176,- eur mesačne.

2. Otec s návrhom na zvýšenie výživného čiastočne súhlasil. Požiadal súd, aby zaviazal matku
maloletých detí, aby ho pravidelne o pomeroch maloletých detí informovala.3. Kolízna opatrovníčka odporučila návrhu na zvýšenie výživného vyhovieť.

4. Z výpovede matky maloletých detí súd zistil, že otec sa o deti nezaujíma a neberie ich k sebe. Z.

si svojho otca vôbec nepamätá. Staršia dcéra vie, kto je jej otec. Sú v kontakte cez telefón, ale ich
rozhovor nie je prirodzený a úprimný. Naposledy ich mal u seba pred pár mesiacmi cez víkend. Na
výživu detí prispieva spolu sumou 55,- eur. Občas zvykla otca osloviť, aby prispel aspoň na potreby
staršej dcéry. V minulom školskom roku jej kúpil školské pomôcky. Deti boli u otca aj na Vianoce aj na
Silvestra, ale nevie, či ich otec niečím obdaroval, lebo domov nič nepriniesli.

M. pôjde v septembri do štvrtého ročníka základnej školy. Na začiatku školského roka sú výdavky s
nakupovaním školských pomôcok a potrieb. Maloletá priniesla zoznam potrebných vecí do školy, ale
zatiaľ ich ešte nekúpila. V priebehu školského roka jej dokupuje zošity. Občas idú s triedou na nejaké
podujatie a vtedy si vypýta 2-3 eurá. Vo voľnom čase hrá vodné pólo, je potrebné za tréningy platiť.
Platí okolo 20 - 30,- eur na mesiac, ale aj to len preto, že ju trénuje nevlastný brat matky. V školskom
roku 2017-2018 bola v škole prírode, každý rok to platil iný rodič, ale v minulom školskom roku sa tohto

pobytu nezúčastnila, matka na to nemala dosť peňazí.
Mladšia dcéra Z. začala začiatkom decembra minulého roka navštevovať materskú škôlku. Na začiatku
jej matka nakúpila veci do MŠ za 10 - 20 eur. Na obe deti za školu a škôlku platí 70,- eur. Je v
tom poplatok za škôlku, a stravovanie, ako aj obedy v škole pre staršiu dcéru. M. chodí aj do školskej
družiny. Platí sa ňu 11,- eur, obedy stoja okolo 20,- eur. Z. zatiaľ nechodí do žiadneho krúžku. Na stravu

pre deti vynaloží mesačne viac ako 100,- eur. Deti rýchlo rastú a stále im potrebuje kúpiť nové veci.
Žiadala, aby otec prispieval na výživu každého zo svojich detí sumou 100,- eur.

5.Matkadetípracuje oddecembra2018vtlačiarňach,kdemesačnezarobí 550,-eur.Poberá ajrodinné
prídavky na dve deti. Do decembra 2018 bola na materskej dovolenke s Z.. Po rozvode manželstva sa

nevydala, ale žije s partnerom, s ktorým deti nemá. Jej partner pracuje ako skladník a zarobí približne
500 - 600,- eur . Nemá stále rovnaký príjem. Bývajú v dvojizbovom byte, za ktorý sa mesačne platí 250,-
eur. Cestuje do práce MHD, mesačný cestovný lístok stojí 20,- eur. Nestravuje sa v práci, stravu
si zabezpečuje sama.

6. K návrhu otca na jeho pravidelné informovanie o pomeroch na strane maloletých detí uviedla, že je
pravdou, že ho o týchto veciach neinformuje. Myslí si, že ak by mal záujem dozvedieť niečo o svojich
deťoch, mohol by jej na ne opýtať, ale doteraz tak nikdy neurobil. Telefonický kontakt na ňu nemá, má
len kontakt na staršiu dcéru, ale ak by povedal s dcére, že chce hovoriť s matkou nemala by problém
sa s ním rozprávať.

7. Z výpovede otca a jeho právnej zástupkyne súd zistil, že v čase, keď otec zarábal okolo 500,- eur
a mal aj invalidný dôchodok okolo 180,- eur, bol ochotný súhlasiť s tým, aby sa výživné na každé dieťa
zvýšilo na 50,- eur. U otca však došlo k zmene pracovnej zmluvy a otec si v súčasnosti dokáže mesačne
zarobiť len 50,- eur. Za obdobie, odkedy poklesli jeho príjmy žiadal, aby bolo výživné znovu upravené

na sumu životného minima. K zmene jeho pracovnej zmluvy došlo z dôvodu, že vo firme bol vypísaný
konkurz na nové služby a vyhrala ich nová firma, ktorá s bývalými pracovníkmi urobila nové pracovné
zmluvy. Bola im skrátená pracovná doba. Ak by nedošlo v podniku k týmto organizačným zmenám,
pracoval by tak dlho ako v minulosti, a to aj s prihliadnutím k jeho zhoršenému zdravotnému stavu. Po
rozvode manželstva býva u svojich rodičov. Partnerku nemá a nemá ani ďalšie vyživovacie povinnosti.

Začiatkom roka 2018 mu bol invalidný dôchodok zvýšený na sumu 180,10 eur.

8.Súdzistil,že vmesiaci 6/2019 bolčistýpríjemotca 91,60eur.Odpočítalimuza stravnélístky 34,02
eur a na vyúčtovaní je suma 57,58 eur. V januári 2019 mal čistú mzdu 535,10 eur a vo februári/2019 -
482,02 eur. Podľa pracovnej zmluvy predloženej otcom je zamestnancom VL Security s.r.o. na pozícií

bezpečnostný zamestnanec objektu od 1.6.2019 a základnú hodinovú mzdu má 3,- eurá. Dohodnutý
riadny týždenný pracovný čas je 10 hodín.

9. K jeho mesačným výdavkom patrí suma 160,- eur, ktorú pravidelne poskytuje svojim rodičom, u
ktorých býva. Je to príspevok na bývanie a na stravovanie, ktoré mu doma rodičia zabezpečujú, ale

okrem toho aj on sám robí nákupy do domácnosti. Do práce chodí MHD, taktiež si kupuje mesačný
cestovný lístok za 20,- eur. Za telefón platí okolo 30,- eur mesačne, za odpad 22,- eur, na lieky vynaloží
50,- eur . Spláca pôžičku v sume 110,- eur. Pôžičky čerpali za trvania manželstva, keďže počas ichspolužitia mali rôzne dlžoby. Aj v čase, keď zarobil okolo 500,- eur mesačne a mal aj invalidný dôchodok
stále prispieval na potreby detí súdom určeným výživným.

10. K výpovedi otca matka uviedla, že peniaze, ktoré vybral otec minuli na potreby domácnosti. Na
byte mali nedoplatok okolo 2000,- eur a ten vyrovnala jej matka. Kým išla na materskú dovolenku, stále
pracovala, ale otec pracoval len občas. Veľký záujem o nájdenie si zamestnania nemal.

11. Kolízna opatrovníčka odporúčala, aby za obdobie, kedy bol otcov príjem vyšší súd výživné pre deti

zvýšil podľa jeho schopností a možností a potrieb maloletých detí. Poukázala aj na tú skutočnosť, že
otec by matke pomohol aj vtedy, ak by bral deti k sebe cez víkendy a voľné dni. V rodine vykonala
šetrenie a zistila, že mladšia dcéra ho vôbec nepozná. Za otca považuje súčasného partnerka matky.

12. Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

13. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

14. Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčí. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce

z tohto zákona sa premlčia.

15. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez

dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

17. Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
20. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a

majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

21. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinnoprávnych vzťahov. Cieľom
úpravy tejto otázky v zákone je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti -

deťom. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z
nich. Táto má však viacero foriem - môže byť plnená osobnou starostlivosťou, poskytovaním vecných
plnení, napr. bývania alebo stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť
prevažne poskytovaním osobnej starostlivosti, bývania a stravovania. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne
nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd.

22. Pre určenie výšky výživného je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá
premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Súd z toho pri určovaní
výšky výživného vychádzal a prihliadol na bytové, zárobkové a majetkové pomery otca maloletej.23. Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím k uvedeným
ustanoveniamzákona súdvýživnézostranyotcazvýšildočasu,kýmsajehopríjempodstatnenezmenil.

Porovnal pomery na strane maloletých detí v čase rozvodu manželstva ich rodičov. Deti boli o 2,5 roka
mladšie, ich súčasné potreby rástli každým rokom V súčasnosti majú vyššie nároky na stravovanie,
ošatenie, trávenie voľného času.
Staršia dcéra sa venuje športovým aktivitám, čo prinieslo matke ďalšie výdavky.
Matka maloletých detí od návratu na pracovisko po materskej dovolenke pracuje, avšak jej príjem je

taký, že z neho dokáže zabezpečiť len základné potreby detí. Napriek tomu, že žije s priateľom, ktorý
sa podieľa na výdavkoch na domácnosť, na mimoriadne potreby detí jej peniaze nepostačujú.
Otec maloletých detí do mal do júna 2019 prijem okolo 700 Eur spolu s invalidným dôchodkom. Napriek
tomu stále prispieval na deti sumou 27,50 Eur na jedno dieťa. Aj on sa na potrebách domácnosti podieľal
spolu so svojimi rodičmi, na zabezpečenie svojich príjmov rodičom dával viac peňazí ako na svoje deti
a to aj v čase, keď ich matka žila len z materských dávok. Ak by nemala priateľa, ktorý ju finančne

podporoval, mala by vážne existenčné problémy.
Preto súd výživné zo strany otca určil za obdobie do poklesu jeho príjmov na sumu 77 Eur pre každé
dieťa a od 1.6.2019 na sumu 30 Eur mesačne.

24. Keďže výživné bolo zvýšené od podania návrhu matkou od 22.2.2018 do 31.7.2019 vzniklo dlžné

výživné vo výške 760,18 Eur pre každé dieťa ako násobok sumy o ktorú bolo upravené. Z dôvodu
nízkych príjmov otca mu súd povolil dlžné výživné uhradiť v splátkach,

25. Podľa ust. §- 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do
osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa

zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému
nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa
o maloletom dieťati domáhať na súde.

26. Keďže doteraz bola komunikácia medzi rodičmi detí minimálna a otec nemá prístup k telefónnemu

číslu matky maloletých detí, súd vyhovel jeho návrhu a nariadil matke dodržiavať zákonom stanovenú
povinnosť rodiča, ktorý má deti zverené do osobnej starostlivosti.

27. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote
15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť
iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.