Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Hullová

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Oboer/29/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114223073
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:7114223073.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., so
sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému O.. O. Č., nar. XX. M.
XXXX, bytom U. XX, XXX XX G., o vymoženie 24.005,05 eur s príslušenstvom a o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vedenej na Okresnom súde Košice - okolie
pod sp. zn. 12Er/5306/2014, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, č. k.

17CoE/371/2016-30 z 24. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie oprávneného o d m i e t a.

II. Povinnému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „exekučný súd“) uznesením č. k. 12Er/5306/2014-14 z

10. decembra 2015 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Mgr. Andreja Dembického o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie oprávneného uznesením č. k.
17CoE/371/2016-30 z 24. apríla 2017 napadnuté uznesenie exekučného súdu potvrdil ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a stranám sporu nepriznal

nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote dovolanie, podané
na poštovú prepravu dňa 19. októbra 2017. Dovolanie oprávnený podal s poukazom na ust. § 419
CSP, § 421 ods. 1 a § 432 CSP. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ,,NS SR“
alebo ,,dovolací súd“) napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil na súd prvej inštancie.

4. Vyjadrenie k dovolaniu nebolo podané.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal včas
účastník exekučného konania (oprávnený), v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
a v mene ktorého koná zamestnanec s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa (§ 429

ods. 2 písm. b/ CSP), po preskúmaní veci bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) dospel
k záveru, že dovolanie oprávneného je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP).

6. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

7. Podľa § 202 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom od 1. apríla 2017 (ďalej len „Exekučnýporiadok“) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom
konaní nie je prípustné.

8. Novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 2/2017 Z. z. modifikovala spôsobilý predmet
dovolania ako jednej z objektívnych podmienok jeho prípustnosti tak, že vylúčila prípustnosť dovolania
voči uzneseniam vydaným v exekučnom konaní. V prechodných ustanoveniach § 243h
ods. 1 síce stanovila, že ak § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, avšak vo vzťahu k opravným konaniam,

teda ani k dovolaciemu konaniu, uvedená novela Exekučného poriadku neurčila žiadne pravidlo. Je
preto potrebné vychádzať z princípu jej okamžitej aplikability.

9. V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že dovolacie konanie bolo začaté doručením
dovolania exekučnému súdu dňa 20. októbra 2017, teda za účinnosti novej právnej úpravy zavedenej
novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom č. 2/2017 Z. z. Ak by sa prípustnosť dovolania

posudzovala výlučne len podľa nej a podľa okamihu začatia dovolacieho konania, bolo by dovolanie bez
ďalšieho neprípustné. Avšak vzhľadom na povinnosť ústavne konformného výkladu, a teda vzhľadom
na rešpektovanie ústavných princípov dôvery v platné právo a legitímneho očakávania, ako aj dôvery
v správnosť aktov orgánov verejnej moci, vrátane v nich obsiahnutého poučenia o možnosti opravných
prostriedkov, dovolací súd - pri riešení tejto otázky- považoval za správne, aby sa prípustnosť dovolania

posudzovala podľa právnej úpravy platnej v čase vydania dovolaním napadnutého rozhodnutia (k
uvedenému viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6ECdo/15/2017 z 27.
septembra 2017, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky č. 2/2018 pod č. R 24/2018).

10. Z obsahu spisu vyplýva, že rozhodnutie odvolacieho súdu bolo v rámci exekučného konania vydané
už za účinnosti novej právnej úpravy dňa 24. apríla 2017. S poukazom na uvedené bolo preto na
predmetné dovolacie konanie potrebné aplikovať právnu úpravu Exekučného poriadku v znení účinnom
od 1. apríla 2017, ktorá prípustnosť dovolania proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní vylúčila.
Dovolanie oprávneného proti uzneseniu, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie exekučného súdu - o

zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie - je bez ďalšieho
procesne neprípustné.

11. Dovolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi dovolania, so zreteľom na vyššie uvedené, dovolanie
oprávneného podľa § 447 písm. c/ CSP ako neprípustné odmietol bez toho, aby sa zaoberal

dôvodnosťou podaného dovolania.

12. V dovolacom konaní úspešnému povinnému vznikol voči oprávnenému nárok na náhradu trov
dovolacieho konania (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP). Keďže však podľa obsahu
spisupovinnémuvtomtokonanípreukázateľnežiadnetrovynevznikli,NajvyššísúdSlovenskejrepubliky

v súlade s článkom 17 Základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú
ekonómiu, povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (k uvedenému porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018).

13. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.