Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. marec 2019

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10C/141/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816205502
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Tengely

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2019:7816205502.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Marian Tengely, v právnej veci žalobcu: C.. R. Z., W. XX.XX.XXXX,

M. F. V. XXXX/X, XXX XX F., proti žalovaným: 1.) N. Z., W. XX.XX.XXXX, M. F. Ú.-I. XXXX/XX, XXX XX
T., 2.) Y.. T. Z. T.., W. XX.XX.XXXX, M. F. M. XXXX/X, XXX XX F., 3.) R. H., W. XX.XX.XXXX, M. F. Ú.-I.
XXXX/XX, XXX XX T., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo k bytu č. 17 a podielu na priestore na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu v podiele 247/10000, zapísaného na LV č. XXXX k.ú. C., vo vchode
V. XX na prízemí.

II.Prikazuje bytč.17apodielnapriestorenaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachdomuv
podiele 247/10000, zapísaný na LV č. XXXX k.ú. C. do výlučného vlastníctva žalovaného 2 v podiele 1/1.

III. Z a v ä z u j e žalovaného 2 zaplatiť z titulu výplaty za vyporiadanie zrušeného podielového
spoluvlastníctva žalobcovi sumu 2750,00 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Z a v ä z u j e žalovaného 2 zaplatiť z titulu výplaty za vyporiadanie zrušeného podielového

spoluvlastníctva žalovanej 1 sumu 2750,00 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Z a v ä z u j e žalovaného 2 zaplatiť z titulu výplaty za vyporiadanie zrušeného podielového
spoluvlastníctva žalovanej 3 sumu 2750,00 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

VI. N e p r i z n á v a žiadnej zo strán právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil a vyporiadal
podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam popísaným vo výroku rozsudku. Poukázal na

to,žespornýbytvrátanepríslušenstvajezapísanýnaLVXXXXk.ú.C.ajevpodielovomspoluvlastníctve
žalobcu v podiele jedna štvrtina a žalovaných 1, 2, 3 v podiele jedna štvrtina u každého. Nehnuteľnosť
nadobudli na základe osvedčenia o dedičstve 6D/200/2010. Strany sporu pred podaním žaloby sa
nedokázali dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a preto vec musel riešiť
súdnou cestou. Navrhol po zrušení podielového spoluvlastníctva vec prikázať do výlučného vlastníctva
niektorému zo spoluvlastníkov s povinnosťou vyplatiť ostatných spoluvlastníkov primeranou náhradou
za ich spoluvlastnícky podiel a v prípade, že žiaden zo spoluvlastníkov by nemal záujem o spornú

nehnuteľnosť, navrhol nariadiť jej odpredaj a výťažok rozdeliť medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich
spoluvlastníckych podielov. Na poslednom pojednávaní dňa 18.3.2019 žalobca súhlasil s návrhom
žalovaného 2), aby po zrušení podielového spoluvlastníctva nadobudol spornú nehnuteľnosť žalovaný
2) do výlučného vlastníctva, súhlasil s navrhnutou všeobecnou hodnotou bytu vo výške 11.000,00 Eur asúhlasil s výplatou za svoj spoluvlastnícky podiel vo výške 2750,00 Eur v prípade, že mu budú vyplatené
v hotovosti žalovaným 2).

2. Žalovaná 1) súhlasila s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, nemala
záujem o nadobudnutie sporných nehnuteľností a súhlasila s hodnotou nehnuteľností 11.000,00 Eur, s
hodnotou jej podielu vo výške 2750,00 Eur, ako aj s tým, že nehnuteľnosti nadobudne žalovaný 2) a
vyplatí ju z jej spoluvlastníckeho podielu sumou 2750,00 Eur v hotovosti.

3. Žalovaný 2) súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva tak, že by sporné
nehnuteľnosti nadobudol do svojho výlučného vlastníctva, navrhol vychádzať zo všeobecnej hodnoty
nehnuteľností vo výške 11.000,00 Eur a bol ochotný každému zo spoluvlastníkov uhradiť sumu 2750,00
Eur.

4. Žalovaná 3) navrhla konať v jej neprítomnosti a k návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva písomne uviedla, že jednu šestnástinu zo svojho podielu by chcela dať dcére, jednu
šestnástinu vyplatiť od spoluvlastníkov, kto dá viac, jednu šestnástinu vymeniť za jednu šestnástinu
podielu ostatných spoluvlastníkov za byt v Poprade a jednu šestnástinu si chcela ponechať. Ďalším
návrhom žiadala, aby bola vyplatená za svoju jednu štvrtinu bytu v Rožňave sumou 12.500,00 Eur. V
ďalšom podaní uviedla, že ponúkla svoju jednu štvrtinu SBD v Rožňave za 20.000,00 Eur. Nesúhlasila

s tým, aby bola vyvlastnená a uviedla, že bude rešpektovať súdne rozhodnutie.

5. Na pojednávaní dňa 18.3.2019 došlo k dohode medzi žalobcom a žalovanými 1) a 2), kde žalovaný 2)
prejavil záujem o nadobudnutie sporných nehnuteľností do výlučného vlastníctva s povinnosťou vyplatiť
každého zo spoluvlastníkov sumou 2750,00 Eur, pričom tieto strany sporu sa zhodli aj na všeobecnej

hodnote sporných nehnuteľností vo výške 11.000,00 Eur za celok. Zároveň nesúhlasili s návrhom
žalovanej 3) na vyplatenie zo svojho podielu vo výške 15.000,00 Eur, nakoľko sporné nehnuteľnosti ako
celok nemajú takú hodnotu, akú si pýta za vyplatenie podielu, pričom poukázali na predložený znalecký
posudok obdobného bytu v uvedenom bytovom dome, ako aj na ceny obdobných bytov na realitnom trhu
v Rožňave. Zároveň listinnými dôkazmi a fotodokumentáciou preukazovali, že sporné nehnuteľnosti sú

v neprerobenom zlom stave, byt sa nachádza na prízemí a preto jeho všeobecná cena je 11.000,00 Eur.

6. Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

7. Z LV č. XXXX k.ú. C.Ň. vyplýva, že je tam zapísaný bytový dom, súpisné číslo 1675, nachádzajúci sa

na parcele 875/6 (vlastnícky vzťah k tejto parcele je evidovaný na LV č. XXXX k.ú. C.) a kde je zapísaný
byt č. 17 vo vchode č. 10 na prízemí, pričom vlastnícke právo k bytu svedčí žalovanej 1) v podiele
jedna štvrtina, žalobcovi v podiele jedna štvrtina, žalovanému 2) v podiele jedna štvrtina a žalovanej 3)
v podiele jedna štvrtina.

8. Z LV č. XXXX k.ú. C.Ň., kde je zapísaná parcela 875/6 vyplýva, že vlastnícke právo svedčí Mestu
Rožňava v podiele 1/1.

9. Zo znaleckého posudku č. 183/2016 od znalca Ing. Dušana Posypanka vyplýva, že bol ohodnotený
obdobný jednoizbový byt vo vedľajšom bytovom dome a kde bola určená všeobecná hodnota bytu vo

výške 7.700,00 Eur.

10. Z fotodokumentácie bytu vyplýva, že byt je v pôvodnom stave, neprerobený, s pôvodnými oknami,
s pôvodným bytovým jadrom a kuchynskou linkou.

11. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

12. Súd mal v konaní preukázané na základe oboznamovaného listu vlastníctva, že strany sporu sú
podielovými spoluvlastníkmi bytu č. 17 v podiele po jednej štvrtine, k čomu patrí aj podiel priestoru

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Bolo preukázané, že strany sporu sa pred
podaním žaloby nedokázali dohodnúť na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Záujem o
byt po zrušení podielového spoluvlastníctva prejavil žalobca a žalovaný 2). Žalovaná 1) nemala záujem
o byt a žiadala vyplatiť spoluvlastnícky podiel a žalovaná 3) si najprv chcela ponechať jednu šestnástinuzo svojho podielu a následne žiadala vyplatiť za jednu štvrtinu sumu 12.500,00 Eur, resp. až 15.000,00
Eur. Na poslednom pojednávaní žalobca nežiadal prikázanie bytu do vlastníctva v prípade, že bude
vyplatený v hotovosti vo výške 2750,00 Eur za svoj spoluvlastnícky podiel.

13. Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (1) Spoluvlastníci sa môžu
dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva
nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

14. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

15. Pri rozhodovaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd postupoval podľa vyššie
citovaného zákonného ustanovenia. Súd dospel k záveru, že nie je možné rozdeliť spornú nehnuteľnosť
podľa výšky spoluvlastníckych podielov, nakoľko sa jedná o jednoizbový byt, ktorý má výmeru 33,10 m2
s jedným vchodom, jednou obytnou miestnosťou, kuchyňou a oddeleným WC a kúpeľňou. Technicky nie

je možné tento byt rozdeliť na štyri časti tak, aby vznikli štyri samostatné veci, ktoré by sa dali nezávisle
užívať. Preto prichádzal do úvahy len druhý spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva a to
prikázanie veci jednému zo spoluvlastníkov za primeranú náhradu. Keďže žalovaný 2) prejavil záujem
o nadobudnutie vlastníctva, neprichádzal do úvahy tretí spôsob a to odpredaj bytu.

16. Keďže sa jedná o jednoizbový byt, jediné možné účelné využitie veci je prikázanie celého bytu
do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov a keďže žalovaný 2) ponúkol najvyššiu cenu na
vyplatenie a zároveň bol ochotný vyplatiť všetkých spoluvlastníkov hoci aj v hotovosti, s čím súhlasil
aj žalobca a žalovaná 1), súd dospel k záveru, že najvhodnejším riešením je vec prideliť do výlučného
vlastníctva žalovaného 2).

17. Súd pri určovaní výšky výplaty za spoluvlastnícky podiel ustupujúcim spoluvlastníkom vychádzal
najmä z tvrdení strán sporu, pripojenej fotodokumentácie, znaleckého posudku ohľadom určenia ceny
obdobného bytu vo vedľajšom bytovom dome. Podľa znaleckého posudku bola cena určená vo výške
7.700,00 Eur a preto súd považuje ponúknutú cenu zo strany žalovaného 2) vo výške 11.000,00 Eur

za byt ako celok za primeranú a odrážajúcu trhové pomery v čase vyhlásenia rozsudku. Súd prihliadal
aj k tej okolnosti, že byt sa nachádza na prízemí a je úplne v pôvodnom stave (postavený bol v roku
1976 podľa údajov v znaleckom posudku č. 183/2016). Byt je značne opotrebovaný, nebolo vymenené
bytové jadro, kuchynská linka ani okná a pre jeho modernizáciu je potrebné vynaložiť nemalé náklady.
Preto dohodnutá cena medzi žalobcom, žalovanou 1) a žalovaným 2) zodpovedá všeobecným cenám

na realitnom trhu v meste Rožňava.

18. Požiadavka žalovanej 3) na vyplatenie sumy 12.500,00 Eur resp. 15.000,00 Eur za jednu štvrtinu
jej spoluvlastníckeho podielu bola absolútne nereálna, keď požadovala ničím nepodloženú a žiadnymi
dôkazmi nepreukázanú sumu za svoj podiel vo výške jednej štvrtiny. Žiadané sumy za jednu štvrtinu

prevyšovali všeobecnú hodnotu celého bytu. V prípade, že by súd mal akceptovať jej návrh, tak hodnota
bytu by musela byť 60.000,00 Eur a vtedy by vyšiel podiel žalovanej 3) vo výške 15.000.00 Eur. V meste
Rožňava na realitnom trhu sa hodnota trojizbových bytov pohybuje na úrovni cca 40.000,00 Eur (vlastné
poznatky sudcu aj z iných prejednávaných vecí podložené znaleckými posudkami buď pri zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, alebo exekučných veciach). Keďže žalovaná 3) nepredložila

v konaní žiadny dôkaz, ktorý by odôvodňoval vyššiu všeobecnú cenu sporného bytu, ako 11.000,00 Eur,
súd vychádzal z najvyššie ponúknutej ceny, ktorú ponúkol žalovaný 2).

19. Súd vypočítal hodnotu za spoluvlastnícky podiel tak, že všeobecnú hodnotu 11.000,00 Eur vydelil
počtom spoluvlastníckych podielov a zaviazal žalovaného 2) vyplatiť každému zo spoluvlastníkov sumu

2750,00 Eur, ktorá predstavuje výplatu za ustupujúci spoluvlastnícky podiel.

20. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilného
sporového poriadku.21. Vzhľadom na vzniknutú dohodu medzi žalobcom a žalovanými 1) a 2) ohľadom vyporiadania
podielového spoluvlastníctva, si títo navzájom trovy konania neuplatňovali a žalovanej 3) vzhľadom na

výsledok sporu nevzniklo právo na náhradu trov konania. Preto súd nepriznal trovy konania žiadnej zo
strán sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku

odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré

predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej

podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami

mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže

oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.