Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. jún 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/222/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118308880
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:6118308880.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudcov
JJUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore navrhovateľa: S. A., nar. XX. 9. XXXX,
bytom T. XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou WEBBER LEGAL, s.r.o. so sídlom v Bratislave,
Na rozhliadke 2, IČO: 50 680 552, proti odporkyni: Slovenskej sporiteľni, a.s. so sídlom Tomášikova 48,
Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mária Grochová a partneri s.r.o. so

sídlom Košice - mestská časť Staré Mesto, Bočná 10, IČO: 36 863 017, o zaplatenie sumy 1.028,92 Eur
s prísl., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu
Rožňava z 25. januára 2019, č. k. 8Csp/82/2018

r o z h o d o l :

Mení uznesenievjehonapadnutomprvomvýrokutak,ženávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia
z a m i e t a.

Z r u š u j e uznesenie v druhom výroku o náhrade trov neodkladného opatrenia, ako aj vo výroku,
ktorým súd prvej inštancie uložil odporkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia vo výške 33,- Eur na účet Slovenskej pošty, a.s.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým
uznesením nariadil neodkladné opatrenie, v zmysle ktorého:

Odporkyňa je povinná zdržať sa vykonávania inkasa peňažných prostriedkov z bežného účtu
navrhovateľa, vedeného v banke Slovenská sporiteľňa, a.s., číslo účtu: IBAN: T.7 na uspokojenie
svojich pohľadávok zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej dňa 28. 1. 2011 medzi
navrhovateľom a odporkyňou a zároveň je odporkyňa povinná zdržať sa požadovania akýchkoľvek
platieb od navrhovateľa na uspokojenie svojich pohľadávok zo Zmluvy o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX uzavretej dňa 28. 1. 2011 medzi navrhovateľom a odporkyňou, a to až do právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej (I).
Ďalšími výrokmi súd prvej inštancie rozhodol, že o nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia
rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej (II) a odporkyni uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok
za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33,- Eur na účet Slovenskej pošty, a.s. do 3
dní od právoplatnosti uznesenia (III).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobou vo veci samej žalobca voči žalovanej
domáha zaplatenia sumy 1.028,92 Eur s prísl. titulom bezdôvodného obohatenia na tom skutkovom
základe, že medzi žalobcom a žalovanou došlo 28. januára 2011 k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, označenej ako Zmluva o splátkovom úvere č. 0512979865, predmetom ktorej bolo poskytnutie
spotrebiteľského úveru v prospech žalobcu vo výške 1.590,- Eur, pričom podľa názoru žalobcu je
predmetná zmluva v hrubom rozpore so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákonom

č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov a zákonom č. 40/1964 Zb. Občianskym zákonníkom. Podľanázoru žalobcu v zmluve je neplatná dohoda o odplate (úroky, poplatky) a v prípade, že dohoda o
odplate je platná, úver poskytnutý prostredníctvom zmluvy sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Do dnešného dňa žalobca vykonal v súvislosti so spotrebiteľským úverom úhrady v celkovej výške

2.591,23 Eur a hradil aj náklady na doplnkové služby, a to poistné, k dnešnému dňu spolu v celkovej
výške 2.618,92 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že spotrebiteľský úver žalobca považuje za bezúročný
a bez poplatkov od samotného počiatku zmluvy, žalobca v predžalobnej výzve zo 6. júla 2018 zaslanej
žalovanej v súlade s ustanovením § 566 Občianskeho zákonníka, oznámil, že všetky svoje platby,
ktoré historicky na tento spotrebiteľský úver vykonal, vykonal najprv na splátky istiny a až následne

na splátky úrokov a iných poplatkov. V zmysle ust. § 559 Občianskeho zákonníka zaplatením splátok
vo výške istiny zmluva zanikla a po tomto momente sa veriteľ bezdôvodne obohacoval. Žalobca istinu
poskytnutého úveru takto splatil 20. júna 2015. Z tohto titulu vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie
sumy 1.001,23 Eur. Po doručení predžalobnej výzvy však žalovaná 20. júla 2018 stiahla žalobcovi z
účtu ďalšiu platbu vo výške 27,69 Eur. Žalobca má teda nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
vo výške 1.028,92 Eur s príslušenstvom. Podaním došlým súdu prvej inštancie 27. decembra 2018

žalobca navrhol pripustiť zmenu žaloby - rozšíriť žalobu o sumu 138,45 Eur s príslušenstvom z dôvodu,
že napriek predžalobnej výzve a napriek iniciovaniu súdneho konania zo strany žalobcu, žalovaná
pokračuje v strhávaní ďalších peňažných prostriedkov z jeho účtu a naďalej sa na úkor žalobcu
bezdôvodne obohacuje. Predmetným podaním taktiež navrhol, aby súd poskytol primeranú ochranu
spotrebiteľovi a vydal neodkladné opatrenie v znení: „Žalovaná je povinný zdržať sa vykonávania inkasa

peňažných prostriedkov z bežného účtu žalobcu vedeného v banke Slovenská sporiteľňa, a.s., číslo
účtu IBAN: IBAN SK5X XXXX XXXX XXXX XXX0 XXXX na uspokojenie svojich pohľadávok zo Zmluvy
o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretej dňa 28. 1. 2011 medzi žalobcom a žalovanou, a to až
do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Žalovaná je povinná zdržať sa požadovania akýchkoľvek
platieb od žalobcu na uspokojenie svojich pohľadávok zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0512979865,

uzavretej dňa 28. 1. 2011 medzi žalobcom a žalovanou, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.“Nariadenieneodkladnéhoopatreniaodôvodnilnavrhovateľtým,žeskutočnostiuvedenévžalobe
a dôkazy osvedčujú jeho existenciu a dôvodnosť v plnom rozsahu. Avšak, odporkyňa napriek výslovnej
vôli navrhovateľa a napriek tomu, že navrhovateľ prejavil vôľu zmluvu ukončiť a oznámil odporkyni,
že sa na ňom bezdôvodne obohacuje, započítala pohľadávky navrhovateľa voči svojim pohľadávkam

a z dôvodov právnej istoty aj vyhlásila predčasnú splatnosť úveru zo svojej strany, naďalej proti vôli
navrhovateľa mu bezdôvodne strháva z jeho účtu platby. Navrhovateľ sa nemá voči takémuto postupu
odporkyne možnosť brániť inak, ako cestou domáhania sa vydania neodkladného opatrenia, ktorým
súd upraví pomery strán tak, že zaviaže odporkyňu, aby sa zdržala inkasovania ďalších platieb od
navrhovateľa. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ predložil výpisy z účtu za

obdobie od 1. 8. 2018 do 30. 12. 2018 a výpisy o debetných transakciách a poukázal na spisový materiál
v spise 8 Csp 82/2018.

3. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie právne vychádzal
z ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 330

ods. 1, § 332 ods. 1, § 335 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“),
pričom vychádzal zo skutočností, ktoré považoval z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
a príloh k žalobe za osvedčené, že navrhovateľ uzatvoril 28. januára 2011 s odporkyňou Zmluvu
o splátkovom úvere (úverovú zmluvu) č. 0512979865, na základe ktorej odporkyňa navrhovateľovi
poskytla úver vo výške 1.590,- Eur, ktorý sa navrhovateľ zaviazal splácať mesačnými splátkami vo

výške 30,60 Eur k 20-temu dňu v kalendárnom mesiaci s tým, že prvá splátka je splatná do 20. 2.
2011 vo výške 5,98 Eur. Z predložených výpisov z účtu žalobcu vyplýva, že navrhovateľ za obdobie
od uzavretia zmluvy do 31. 1. 2011 uhradil odporkyni celkovú sumu vrátane poplatkov a poistného vo
výške 2.618,92 Eur. Predžalobnou výzvou zo 6. júla 2018 navrhovateľ oznámil odporkyni, že poskytnutý
spotrebiteľský úver v zmysle Zmluvy o splátkovom úvere (úverovú zmluvu) č. 0512979865 z 28. januára

2011 považuje za bezúročný a bez poplatkov a keďže ku dňu spísania predžalobnej výzvy navrhovateľ
uhradil odporkyni sumu 2.591,23 Eur, ktorá prevyšuje poskytnutý úver 1.590,- Eur, má za to, že úver
splatil dňa 20. 6. 2015 a preto žiadal vydať sumu bezdôvodného obohatenia vo výške 1.001,23 Eur
a zdržať sa akýchkoľvek platieb od navrhovateľa. Z výpisov z účtu za obdobie od 1. 8. 2018 do 30.
12. 2018 vyplýva, že odporkyňa za uvedené obdobie vykonala inkasá splátok spolu vo výške 138,45

Eur. Navrhovateľ v žalobe poukázal na absenciu zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
resp. jej neplatnosť v časti odplaty a má za to, že zmluva o predmetnom úvere je ku dňu podania žaloby
celkom splatená, keďže v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Navrhovateľ teda spochybnil samotný hmotnoprávny základ nároku odporkyne. Vzťahmedzi navrhovateľom a odporkyňou vzniknutý na základe uvedenej zmluvy je spotrebiteľským vzťahom.
Odporkyňa poskytla úver v rámci predmetu svojho podnikania a navrhovateľ vystupoval v zmluvnom
vzťahu ako spotrebiteľ. V konaní vo veci samej bude nutné podrobiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere

súdnejkontrole,čineobsahujeneprijateľnézmluvnépodmienkyačiichvýkonomnedochádzakrealizácii
nemorálnosti, úžery a nekalosti. Podľa názoru prvoinštančného súdu navrhovateľ osvedčil existenciu
právneho vzťahu medzi sporovými stranami a potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami,
keďže listinnými dôkazmi - zmluvou o splátkovom úvere, predžalobnou výzvou a výpismi z účtu
navrhovateľa, bolo osvedčené, že ku dňu podania návrhu odporkyňa naďalej pokračuje v strhávaní

splátok úveru z účtu navrhovateľa. Aby nedochádzalo k vzniku možného bezdôvodného obohatenia
v prospech odporkyne na úkor navrhovateľa, súd prvej inštancie považoval za potrebné tomuto
zamedziť nariadením neodkladného opatrenia a odporkyni uložiť povinnosť zdržať sa vykonávania
inkasa peňažných prostriedkov z bežného účtu navrhovateľa. Z vecného hľadiska je možné dosiahnuť
dočasnúabezodkladnúúpravupomerovuloženímtejtopovinnostiodporkyni.Ďalšievykonávanieinkasa
splátok by mohlo spôsobiť na strane navrhovateľa ujmu v prípade, ak by bol v konaní vo veci samej

úspešný. Naproti tomu, na strane odporkyne takáto ujma nevzniká, pretože, ak bude v konaní úspešná,
bude môcť pokračovať v inkasovaní splátok úveru a prípadne domáhať sa svojej pohľadávky podaním
žaloby na príslušný všeobecný súd. Z hľadiska proporcionality tak môže odporkyňa takéto obmedzenie
zniesť. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný, a preto mu vyhovel. Výrok o povinnosti odporkyne

zaplatiť súdny poplatok z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie
odôvodnil podľa ust. § 2 ods. 2 a § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatkuzavýpiszregistratrestov,pretoženavrhovateľakospotrebiteľjevkonaníodsúdnychpoplatkov
oslobodený.

4. Uznesenie napadla v rozsahu výroku l. (uložené povinnosti) a výroku III. (závislý výrok o povinnosti
na zaplatenie súdneho poplatku) včas podaným odvolaním odporkyňa z dôvodov podľa ust. § 365 ods.
1 písm. b), c), f) a h) CSP. Vo vzťahu k uloženej povinnosti „zdržať sa vykonávania inkasa“ odporkyňa
namieta predovšetkým absenciu nevyhnutnej korelácie medzi nariadeným neodkladným opatrením a
predmetom sporu (konania vo veci samej). Stabilná rozhodovacia prax súdov uznáva, že i keď Civilný

sporový poriadok upustil od pôvodnej koncepcie Občianskeho súdneho poriadku bezpodmienečnej
väzby neodkladného opatrenia na konanie vo veci samej, naďalej platí, že procesné zabezpečenie musí
mať vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku (napr. uznesenie Krajského súdu
v Košiciach z 21. novembra 2018, sp. zn. 1Co/373/2018). Uvedené platí ešte viac, ak ide o neodkladné
opatrenie nariadené počas konania, keď musí existovať priama súvislosť medzi procesným nárokom

žalobcu v žalobe a neodkladnou ochranou, ktorá má slúžiť na jeho zabezpečenie. V konkrétnom prípade
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však takáto súvislosť absentuje. Bez ohľadu na to,
ktoré z alternatívne formulovaných tvrdení prezentovaných v žalobe sa vezme ako rozhodujúce, je
žalobný návrh vystavaný na domnienke žalobcu, že žalovaná banka nemá voči nemu v právnom vzťahu
založenom zmluvou o splátkovom úvere z 28. januára 2011 právo na zaplatenie úrokov a poplatkov

a na tomto základe sa domáha vydania plnenia z údajného bezdôvodného obohatenia. Žaloba teda
smeruje výlučne k preskúmaniu platieb, ktoré žalobca už uskutočnil, a to aj po zmene pripustenej
uznesením z 25. januára 2019. Súd - viazaný žalobným návrhom (§ 216 ods. 1 CSP) - sa bude v
konaní vo veci samej zapodievať výlučne minulými plneniami žalobcu a zisťovať, či boli po práve alebo
postrádajú právny dôvod a majú byť vrátené titulom bezdôvodného obohatenia. Aj keby ktorýkoľvek

žalobný argument hypoteticky obstál - čo odporkyňa rozhodne popiera - súd nebude autoritatívne
určovať bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru (žiaden taký žalobný návrh totiž nebol
uplatnený). Príslušná otázka síce môže byť významná ako prejudiciálna, nebude však premietnutá do
meritórneho rozhodnutia, keďže jej nezodpovedá žiaden žalobný návrh, a teda akékoľvek rozhodnutie
o nej nebude ani vybavené atribútom záväznosti (podľa § 228 ods. 1 CSP je záväzný len výrok

rozhodnutia, naopak, odôvodnenie záväzné nie je). Nariadené neodkladné opatrenie však nijako
neslúži na zabezpečenie procesných nárokov uplatnených žalobou (nárokov z tvrdeného bezdôvodného
obohatenia na základe minulých plnení žalobcu). Naopak, navrhovateľ ním cieli na riešenie svojej
budúcej situácie (svojich budúcich plnení, o ktorých sa domnieva, že ich odporkyňa nie je oprávnená
inkasovať). S takýmto údajným nárokom navrhovateľa - že odporkyňa nemá a ani v budúcnosti

nebude mať nárok na žiadne plnenia mimo istiny úverového záväzku - však nekorešponduje žiaden
žalobný návrh. V skutočnosti tak vôbec nejde o neodkladné opatrenie, ktorým by sa zabezpečoval účel
prebiehajúceho konania, čo ho diskvalifikuje z hľadiska obligatórnych kritérií neodkladnej ochrany. Ak
navrhovateľ zamýšľal dosiahnuť nariadenie neodkladného opatrenia na zabezpečenie iných procesnýchnárokov, než o akých sa vedie spor pod sp. zn. 8Csp/82/2018, mal tak urobiť návrhom podaným mimo
prebiehajúceho konania, o ktorom by však musel rozhodovať zákonný sudca určený na základe úplne
iných pravidiel, než v prípade napadnutého rozhodnutia. Keďže ho však výslovne označil ako súvisiaci

so sporom sp. zn. 8Csp/82/2018, nie je možné túto väzbu ignorovať a návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia posudzovať odtrhnuto od rozhodujúcich okolnosti sporu, vrátane starostlivého zhodnotenia,
čoho sa vlastne navrhovateľ domáha vo veci samej a ako môže neodkladné opatrenie slúžiť na
zabezpečenie účelu ním vymedzeného meritórneho predmetu sporu. Vo vzťahu k uloženej povinnosti
„zdržať sa požadovania akýchkoľvek platieb od žalobcu“ odporkyňa namieta absenciu akéhokoľvek

tvrdenia právne relevantnej skutočnosti, ktorá by odôvodňovala príslušný návrh. Pre odporkyňu je
vrcholne zarážajúce, že súdu prvej inštancie vonkoncom neprekážalo, že navrhovateľ neprodukoval
vôbec žiadne tvrdenie, a už vôbec nie osvedčenie, čohokoľvek, z čoho by bolo možné vyvodiť
opodstatnenosť tejto časti jeho návrhu. Nešpecifikoval ani len to, aké „požiadavky“ odporkyne mali byť
vznesené, ani o nich nepredložil žiadne dôkazné prostriedky (prílohami návrhu boli len výpisy z jeho
bežného účtu). Takisto neuviedol, v čom má spočívať protiprávnosť alebo akákoľvek iná neobhájiteľnosť

„požiadaviek“ odporkyne (nie z hľadiska obsahu, ale ich samotného uskutočnenia). Je snáď neprijateľné,
ak veriteľ vyzýva dlžníka na splnenie jeho záväzku? Odporkyňa odmieta, aby sa už aj úplne štandardný
postup zmluvnej strany, vždy navyše vnímaný ako žiaduca predžalobná prax, spochybňoval ako
nekalý; v takomto prípade už nejde o ochranu spotrebiteľa, ale o obyčajnú spotrebiteľskú šikanu.
Osobitne tu aj akcentuje, že viacero všeobecne záväzných právnych predpisov explicitne očakáva a

vyžaduje od banky, resp. od veriteľa v spotrebiteľskom právnom vzťahu, upozornenie v podobe výzvy
dlžníkovi, že sa nachádza v omeškaní so splnením zmluvnej povinností (napr. § 92 ods. 3 zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Neupiera navrhovateľovi právo myslieť si čokoľvek - aj úplný nezmysel - o obsahu úverového právneho
vzťahu, a rovnako nevyvodzuje voči nemu žiadne dôsledky, že odporkyňu jeho právny zástupca zahltil

množstvom korešpondencie, v ktorej prezentuje výsostne účelovú a dogmatickú argumentačnú líniu
o údajných nárokoch navrhovateľa. Prečo by však odporkyňa nemala byť rovnocenne oprávnená
požadovať od dlžníka splnenie jeho záväzku v takom rozsahu, v akom je presvedčená, že jej prináleží
na základe normatívnej právnej úpravy a obsahu zmluvných dokumentov? Žiadna právna domnienka
navrhovateľa nemá verejnomocenské atribúty a len to, že navrhovateľ ju odporkyni komunikoval,

nezakladá povinnosť odporkyne správať sa podľa nej. Rovnako ako dlžník, má odporkyňa právo
dožadovať sa splnenia povinností z právneho vzťahu, a to nielen súdnou, ale aj predsúdnou alebo
mimosúdnou cestou, obzvlášť ak požiadavka odporkyne má podobu prostej listovej alebo elektronickej
komunikácie. Navrhovateľ takisto opomína, že záväzné mantinely mimosúdneho uplatňovania nárokov
zo spotrebiteľských zmlúv sú striktne regulované ustanovením § 9a ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o

ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
v zmysle ktorého „Predávajúci ani osoba, ktorá v mene veriteľa alebo vo vlastnom mene vymáha
pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, nesmie spotrebiteľa v súvislosti s uplatňovaním alebo
vymáhaním pohľadávok osobne navštevovať v jeho domácnosti alebo na pracovisku. Na tento účel
je rovnako zakázané akýmkoľvek spôsobom kontaktovať alebo obťažovať spotrebiteľa počas sviatkov,

dní pracovného pokoja alebo počas pracovných dní v čase po osemnástej hodine.“ Vo svojom návrhu
však navrhovateľ neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by nasvedčovala porušeniu citovaných zákonných
obmedzení. Nie je to však len záležitosť procesnej pasivity navrhovateľa. Ani odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia neponúka vonkoncom žiadne vysvetlenie, prečo bolo predmetnému návrhu vyhovené. Celé
odôvodnenie je venované výroku o povinnosti nevykonávať inkaso a k výroku o zákaze „požadovania

platieb“ nie je uvedené vôbec nič. Už len táto okolnosť sama osebe činí príslušnú časť napadnutého
rozhodnutia nepreskúmateľnou a arbitrárnou až na úrovni svojvôle. Subsidiárne odporkyňa namieta aj
úplnú materiálnu nevykonateľnosť príslušného výroku. Vonkoncom nie je konkretizované, čo všetko má
zákaz „požiadaviek platieb“ zahŕňať. Použité slovo „požadovanie“ vykazuje mimoriadne vysokú mieru
abstrakcie a v praktickom živote mu môže zodpovedať mnoho rôznych konaní. Z rozhodnutia si nemá

odporkyňa ako vytvoriť nevyhnutnú predstavu, akého konania sa vlastne má vyvarovať, aby neriskovala
negatívne dôsledky spojené s porušením neodkladného opatrenia. Na ilustráciu neprijateľnosti takéhoto
generického enunciátu poukazuje napr. na ustanovenie § 137 CSP, ktoré v rámci regulácie typického
obsahu žaloby (žalobných návrhov) spája slovo „požadovať“ so samotným podaním žaloby; inými
slovami, súdom uložený zákaz „požadovania akýchkoľvek platieb“ by pokojne mohol znamenať zákaz

pre odporkyňu podať žalobu voči dlžníkovi o splnenie povinnosti z úverového právneho vzťahu, čo by,
samozrejme, bolo v príkrom rozpore s ústavným imperatívom neodňateľnosti základných práv a slobôd
(čl.12ods.1ÚstavySR),vtomtokonkrétnomohľadeprávanasúdnuochranupodľačl.46ÚstavySR.So
zreteľomnaprávnuúpravuprostriedkovprocesnéhoútokuaprocesnejobranypopieraodporkyňavšetkyskutkové a iné tvrdenia navrhovateľa a navrhuje, aby odvolací súd zmenil uznesenie v napadnutom
rozsahu tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne v celom rozsahu.

5. Navrhovateľ ostal v odvolacom konaní nečinný.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie odporkyne ako podané včas
oprávnenouosobouprotirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné,beznariadeniapojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska

uplatnených odvolacích dôvodov [§ 365 ods. 1 písm. b), c), f) a h) CSP], s prihliadnutím na prípadné
vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru,
že odvolanie odporkyne je dôvodné.

7. Procesné podmienky a predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia v civilnom sporovom konaní
sú upravené v ust. §§ 324 až 326 CSP, ktoré aplikoval aj súd prvej inštancie.

8. Podľa ust. § 324 ods. 1, 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd
môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu,
ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa ust. § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu

neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

11. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v rámci civilného sporového konania je nariadenie
neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Neodkladné
opatrenie za účelom rýchlej úpravy (§ 328 ods. 2 CSP) pomerov strán môže súd nariadiť, len ak je
to bezodkladne potrebné a/alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Týmto predpokladom
zodpovedá požiadavka osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom

podľa zákonného vymedzenia musí jeho navrhovateľ opísať rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Súd rozhoduje
v krátkej dobe bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, preto z
procesného hľadiska je zásadným obsah samotného návrhu, lebo len z tohto súd pri rozhodovaní o
neodkladnom opatrení môže vychádzať. Z povahy veci vyplýva, že zjavne neodôvodnenému alebo

neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, a preto
v návrhu musí navrhovateľ opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana. Náležitosti návrhu vymedzuje ust. § 326 CSP. Splnenie aspoň
jedného zo základných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne
vyhodnotiť na základe návrhu a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré navrhovateľ uvádza. Navrhovateľ

neodkladného opatrenia teda musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť
neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický.
To predstavuje aj argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného odôvodnenia. Po uvedení
rozhodujúcich skutočností v návrhu ich musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Hodnoverné
osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku predpokladá jasné, určité a zrozumiteľné skutkové tvrdenia

navrhovateľa,predloženiedostupnýchlistinnýchdôkazovaelementárnuprávnuargumentáciu,zktorých
možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok je dôvodný a trvá. Pomery,
ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Potreba
úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. V spojitosti so zákonnou
požiadavkou osvedčenia práva je nevyhnutné vyporiadať sa aj s otázkou zákonnosti hroziaceho zásahu.

Neodkladné opatrenie nemôže teda poskytovať ochranu voči postupu, ktorý je v súlade so zákonom.

12. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd prvej inštancie vychádzal
z toho, že odporkyňa poskytla úver v rámci predmetu svojho podnikania a navrhovateľ vystupovalv zmluvnom vzťahu ako spotrebiteľ, pričom v konaní vo veci samej bude nutné podrobiť zmluvu
o spotrebiteľskom úvere súdnej kontrole, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či ich
výkonom nedochádza k realizácii nemorálnosti, úžery a nekalosti. Podľa názoru prvoinštančného súdu

navrhovateľ osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami a potrebu neodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami, keďže listinnými dôkazmi - zmluvou o splátkovom úvere, predžalobnou
výzvou a výpismi z účtu navrhovateľa bolo osvedčené, že ku dňu podania návrhu odporkyňa naďalej
pokračuje v strhávaní splátok úveru z účtu navrhovateľa. Aby nedochádzalo k vzniku možného
bezdôvodného obohatenia v prospech odporkyne na úkor navrhovateľa, súd prvej inštancie považoval

za potrebné tomuto zamedziť nariadením neodkladného opatrenia a odporkyni uložiť povinnosť zdržať
sa vykonávania inkasa peňažných prostriedkov z bežného účtu navrhovateľa.

13. Odvolací súd vyššie uvedené závery súdu prvej inštancie nepovažuje za dostatočné a preto ani za
správne. Stotožňuje s odvolacou námietkou odporkyne, spočívajúcou v tom, že vo vzťahu k uloženej
povinnosti navrhovateľ neprodukoval osvedčenie akejkoľvek skutočnosti, z ktorej by bolo možné vyvodiť

opodstatnenosť jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Nešpecifikoval, aké „požiadavky“
odporkyne mali byť vznesené, ani o nich nepredložil žiadne dôkazné prostriedky (prílohami návrhu boli
len výpisy z jeho bežného účtu). Takisto neuviedol, v čom má spočívať protiprávnosť alebo akákoľvek
iná neobhájiteľnosť „požiadaviek“ odporkyne (nie z hľadiska obsahu, ale ich samotného uskutočnenia).
Za takejto situácie nie je možné dospieť k záveru o osvedčení nároku na nariadenie neodkladného

opatrenia len preto, že predmetom konania je nárok uplatnený zo spotrebiteľského vzťahu a navrhovateľ
je presvedčený o dôvodnosti svojho nároku.

14. Súd prvej inštancie vychádzal predovšetkým zo skutkového stavu opísaného v žalobe, z ktorého
vyplýva, že 28. januára 2011 došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, označenej ako Zmluva o

splátkovom úvere č. 0512979865, predmetom ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru v prospech
navrhovateľa vo výške 1.590,- Eur, pričom podľa názoru navrhovateľa v zmluve je neplatná dohoda o
odplate (úroky, poplatky) a v prípade, že dohoda o odplate je platná, úver poskytnutý prostredníctvom
zmluvy sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ku dňu podania žaloby navrhovateľ vykonal v
súvislosti so spotrebiteľským úverom úhrady v celkovej výške 2.591,23 Eur a hradil aj náklady na

doplnkové služby, a to poistné, k uvedenému dňu spolu v celkovej výške 2.618,92 Eur. Vzhľadom na
skutočnosť, že spotrebiteľský úver navrhovateľ považuje za bezúročný a bez poplatkov od samotného
počiatku zmluvy, v predžalobnej výzve zo 6. júla 2018 zaslanej odporkyni oznámil, že všetky svoje platby,
ktoré historicky na tento spotrebiteľský úver vykonal, vykonal najprv na splátky istiny a až následne na
splátky úrokov a iných poplatkov, pričom istinu poskytnutého úveru takto splatil 20. júna 2015. Z tohto

titulu vyzval navrhovateľ odporkyňu na zaplatenie sumy 1.001,23 Eur. Napriek tomu, že navrhovateľ
považuje predmetný spotrebiteľský úver za splatený z dôvodu, že už splatil istinu, odporkyňa 20. júla
2018 stiahla navrhovateľovi z účtu ďalšiu platbu vo výške 27,69 Eur.

15.Zvyššieuvedenýchúdajov,zktorýchsúdprvejinštancieprisvojomrozhodovanívychádzal,skutočne

nevplýva, v čom má spočívať protiprávnosť alebo neobhájiteľnosť požiadaviek odporkyne hľadiska ich
uskutočnenia a prečo je povinná rešpektovať názor navrhovateľa o tom, zmluva o spotrebiteľskom
úvere uzavretá medzi stranami sporu je bezúročná a bez poplatkov. Pokiaľ sa súd prvej inštancie
stotožnil s názorom navrhovateľa o absencii zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
resp. jej neplatnosti v časti odplaty a o tom, že zmluva o predmetnom úvere je ku dňu podania žaloby

celkom splatená, z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, z akých konkrétnych skutočností
by mala tvrdená neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 28. januára 2011, predmetom ktorej
bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru v prospech navrhovateľa vo výške 1.590,- Eur, vyplývať. Hoci
navrhovateľ uviedol, že vykonal v súvislosti so spotrebiteľským úverom úhrady v celkovej 2.618,92
Eur, z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplýva, aká bola výška poplatkov a zmluvných úrokov,

osobitne s ohľadom na dobu splatnosti úveru, ktorá bola medzi stranami sporu dohodnutá (v danom
prípade bol predmetný úver navrhovateľovi poskytnutý zjavne na dobu 10 rokov). Aj pri nízkej finančnej
gramotnosti by malo byť každému spotrebiteľovi zrejmé, že celkové náklady poskytnutého úveru stúpajú
úmerne dĺžke dohodnutej doby splatnosti, preto je vždy nutné prihliadať na konkrétne okolnosti sporu.
Lehota splatnosti úveru nemá totiž vplyv len na výšku mesačných splátok, ale podstatným spôsobom

sa podpisuje aj na celkovom preplatení úveru počas celej splatnosti. Čím dlhšia doba splácania úveru je
dohodnutá, tým viac spotrebiteľ úver preplatí na úrokoch. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia však
nevyplýva, aby sa súd prvej inštancie aj touto otázkou aspoň v hrubých rysoch zaoberal.16. Odvolací súd preto nezdieľa názor súdu prvej inštancie o osvedčení nároku na nariadenie
neodkladného opatrenia v tejto veci, preto považuje za potrebné uznesenie súdu prvej inštancie vo
výroku, ktorým bolo návrhu vyhovené, zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

Vzhľadom na uvedený záver odvolacieho súdu a na hospodárnosť konania sa odvolací súd ďalšími
odvolacími námietkami odporkyne už nebude zaoberať.

17. S poukázaním na vyššie uvedené skutočnosti a právne zdôvodnenie, odvolací súd v súlade s §
388 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o nariadení neodkladného opatrenia

zmenil tak, že návrh zamietol. Zároveň bolo potrebné preskúmať aj ďalšie výroky ako výroky súvisiace,
t.j. aj výrok, v ktorom súd prvej inštancie vyslovil, že o nároku na náhradu trov neodkladného opatrenia
rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej a výrok, ktorým súd prvej inštancie uložil odporkyni
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ ide o výrok (II)
o trovách konania, odvolací súd konštatuje, že tento je vzhľadom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP, na
základe ktorého je súd povinný o nároku na náhradu trov konania rozhodnúť aj bez návrhu v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí, zjavne obsolentný. Preto odvolací súd uznesenie v uvedenom II. výroku o
trovách konania zrušil v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. d) CSP, pretože nejde o rozhodnutie vo veci
samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, neexistovali. Podobne, odvolací súd v súlade s ust. § 389 ods.
1 písm. d) CSP zrušil uznesenie aj vo výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil odporkyni povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože nejde o rozhodnutie

vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, odpadli.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí
(§ 262 CSP).

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.