Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. marec 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816204047
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7816204047.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov

JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne U. S., K. X.X.XXXX, O.Ý. B. Y., Č.
XX, zastúpenej JUDr. Attilom Elekom, advokátom, so sídlom v Rožňave, Jovická 2, proti žalovanému :
Pohotovosť, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO 35 807 598, o určenie, že zmluva o úvere
je bezúročná a bez poplatkov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k.
5C/80/2016-110 zo dňa 4.10.2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobkyni proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že Zmluva o úvere zo
dňa 23.10.2012 č. 705802420 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov.
Zaviazal žalovanú nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 100% s tým, že o výške trov konania bude
rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2.Rozhodol tak o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia, že zmluva, ktorú uzavrela so
žalovaným dňa 23.10.2012 a na základe ktorej jej bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 350 € je

bezúročná a bez poplatkov. Poskytnutý úver sa zaviazala žalobkyňa splácať v 12 mesačných splátkach
po 58 €, počnúc od 27.11.2012.

3.Súd prvej inštancie uviedol, že už rozsudkom zo dňa 3.4.2017 rozhodol vo veci tak, že žalobe vyhovel,
no po podaní odvolania Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 30.5.2018 zrušil rozsudok a vec vrátil
na ďalšie konanie s tým, že uložil zadovážiť originál zmluvy o úvere, na ktorú sa žalobkyňa odvoláva,
pretože fotokópia, ktorá sa nachádzala v spise nebola čitateľné a bolo potrebné oboznámiť sa aj s

ďalšími dôkazmi.

4.Súd vo veci vykonal dokazovanie, zistil, že dôvodom podania žaloby bola skutočnosť, že žalobkyni
bol pri dotazovaní poskytnutý výpis, z ktorého vyplynulo, že ku dňu 6.4.2016 celkový nedoplatok
predstavoval 2.391,58 €, ona však už zaplatila sumu 398,50 € a istina predstavuje len sumu 350 €. Podľa
žalobkyne teda ona pôžičku už splatila, peniaze dávala pani F., ktorá spočiatku jej dávala potvrdenia o
zaplatení, neskôr s tým prestala, že všetko je evidované v počítači. Žalovaná nesúhlasila so žalobou,

žiadala ju zamietnuť, zmluva o úvere podľa nej bola uzavretá v zmysle Obchodného zákonníka, preto aj
vzťahy medzi účastníkmi sa spravujú týmto právnym predpisom a nie Občianskym zákonníkom. Ďalej
namietal, že vo veci už rozhodol Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská s.r.o. vBratislave dňa 13.11.2014, a preto existuje tu prekážka rozhodnutej veci a okrem toho žalobkyňa nemá
naliehavý právny záujem na podanej žalobe.

5.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o úvere uzavretou medzi žalobkyňou a
žalovanou zo dňa 23.10.2012, pričom zistil, že v zmluve nie je uvedené, v akej výške má zaplatiť
žalovaná poplatok za poskytnutie úveru a chýba aj údaj o RPMN. Ďalej sa oboznámil aj s potvrdeniami o
prevzatí finančných prostriedkov so splátkami a pokutami, s rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, zo

dňa 13.11.2014 sp.zn. SR 11416/14 z ktorého vyplynulo, že v tamojšom konaní žalovaná U. S. bola
zaviazaná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 166 €, známy úrok vo výške 133,28 €, úrok z omeškania
19,64 €, poplatok vo výške 235,28 €, úrok vo výške 32% ročne zo sumy 166 € od 27.2.2014 do
zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8% zo sumy 401,28 € od 27.2.2014 do zaplatenia a bola
zaviazaná aj na náhradu trov mediačného konania a trov žalobcu (v našom prípade žalovaného).

6.Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 52 ods. 1 a 3, § 53 ods. 1, 2, 4 Občianskeho
zákonníka, podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2000 Z.z., podľa článku 6 bod
1 Smernice Rady č. 93/13/EHS a dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi sporovými stranami je
v rozpore s § 9 ods. 2 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, platného v čase uzavretia zmluvy,
pretože neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovaným uznesením. Neustanovuje obdobie, za

aké má byť úver splatený, kedy majú byť splátky zaplatené a ako sa majú jednotlivé splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel jeho
splatenia, neobsahuje údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov a nie sú uvedené ani poplatky za
poskytnutie úveru a akú celkovú sumu má žalobkyňa zaplatiť, nakoľko vo fotokópii zmluvy tieto údaje
nie sú uvedené a je evidentné, že tieto údaje dodatočne dopísal žalovaný potom, ako ho súd vyzval

na predloženie originálu zmluvy. Sú to teda neprijateľné zmluvné podmienky, a preto súd považoval
zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Konštatoval, že ide o jednoznačne spotrebiteľskú zmluvu, ktorá
sa riadi ustanovením Občianskeho zákonníka a ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách. Žalobkyňa
má právny záujem na rozhodnutí vo veci, pretože žalovaná v budúcnosti by mohla od žalobkyne
vymáhať svoje nároky. Súd nesúhlasil s názorom žalovanej, že ide o neodstrániteľnú prekážku konania

v súvislosti s rozhodnutím rozhodcovského súdu, pretože toto rozhodnutie nemôže tvoriť prekážku veci
rozsúdenej podľa § 230 CSP, keďže išlo o rozhodnutie na plnenie, ktoré bolo založené na neprijateľnej
rozhodcovskej doložke.

7.Výrok o trovách konania oprel súd o § 255 ods. 1 CSP a zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni trovy

konania vo výške 100 %, nakoľko žalobkyňa mala v konaní plný úspech.

8.Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu z
dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b/,d/,f/ a h/ CSP. V prvom rade namietal, že súd sa nezaoberal
otázkou prípustnosti tejto určovacej žaloby aj v súvislosti s otázkou naliehavého právneho záujmu (§ 137

písm. c/ CSP). Nezaoberal sa tým, či naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva
z osobitného predpisu. Žalovaný má za to, že v predmetnom konaní nie je ani možné, aby žalobca
preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože z výrokovej textovej časti žaloby,
ako aj jej doplnení vyplýva, že žalobkyňa v dôsledku toho, že zmluvu o úvere považuje za bezúročnú a
bezpoplatkovú, domáha sa aj vydania bezdôvodného obohatenia a práve tu nie je možné vidieť reálny

právny dôvod, pre ktorý by určenie, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov. Takýto výrok
v rozsudku žalobkyni nijako nemôže pomôcť a nemôže ním byť ani odstránený stav ohrozenia, či jej
právnej neistoty, pretože je tu najmä príliš veľký časový odstup medzi uzatvorením zmluvy o úvere č.
705802420 a podaním žaloby za situácie, keď žalobkyňa sama tvrdí, že úver poskytnutý na základe
tejto zmluvy bol už v celom rozsahu splatený. Skutočnosť, že naliehavý právny záujem nerozlišuje medzi

žalobcomspotrebiteľomainýmžalobcomvyplývaztoho,žeispotrebiteľsimôžeuplatniťsvojeprávaako
každý iný účastník v tom prípade, ak sa voči nemu bude druhá strana domáhať plnenia, na ktoré nemá
právny nárok. Takýto záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/251/2015 zo dňa
16.3.2016. Poukázal na to, že s účinnosťou od 1.7.2016 platí nový procesný právny predpis, a to Civilný
sporový poriadok, ktorý vychádza zo zásady, že súd má určiť aktuálny právny stav. Určenie existencie

právnej skutočnosti napríklad, že právny úkon je neplatný, odporuje vo svojej podstate tejto zásade, z
toho dôvodu CSP pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti výlučne za predpokladu, že tak vyplýva
z právnej predpisu. poukázal na to, že podľa § 131 CSP žaloba slúži na súdnu ochranu ohrozeného
alebo porušeného práva, avšak z predloženej žaloby nie je zrejmé akej ochrany alebo ochrany ktoréhosvojho konkrétneho hmotného práva sa žalobkyňa domáha. Nehrozí jej totiž žiadna ujma na jej právach,
pretože jej nárok je premlčaný. Súd prvej inštancie teda nedostatočne zdôvodnil svoje rozhodnutie a
došlo tak k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9.Žalobkyňa sa k žalobe písomne vyjadrila, uviedla, že zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie je
zákonné a vecne správne a konajúci súd sa v odôvodnení dôkladne vysporiadal so všetkými dôkazmi,
tvrdeniamistránsporu,akoajsúlohamivyplývajúcimimuzuzneseniaKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.

2Co/327/2017 zo dňa 30.5.2018. V súvislosti s námietkou odvolateľa (§ 137 písm. c/ CSP) poukázala na
to, že naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, pretože to vyplýva z osobitného predpisu a
týmto je § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého proti porušeniu práv
a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva. Taktiež považuje za potrebné poukázať na § 11 od. 4 zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, podľa ktorého

sa spotrebiteľ môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru žalobcu. Preto nie je potreba v danom
prípade preukazovať naliehavý právny záujem, ktorý je daný aj tou skutočnosťou, že žalovaná je naďalej
vedená ako dlžníčka u žalobcu. Veď napokon v odvolaní žalovaný sám uvádza, že predmetný dlh
môže byť už premlčaný, zo strany žalovaného bola žalobkyňa napriek tomu viacnásobne kontaktovaná

ohľadne uhradenia dlhu vyplývajúceho práve z predmetnej zmluvy o úvere. Čo sa týka možnosti podania
žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, tak je namieste uviesť, že rozhodovacia prax súdov
ohľadne otázky týkajúcej sa premlčania je nejednotná v súvislosti s uplynutím a dĺžkou premlčacej
doby, a preto práve uvedeným rozhodnutím súdu, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov sa dosiahne
to, že sa odstráni stav neistoty ohľadne zákonnej výšky dlhu žalobkyne vyplývajúceho zo zmluvy o

úvere č. 705802420. Pri hodnotení naliehavého právneho záujmu v spotrebiteľských zmluvách je treba
vychádzať z princípov zvýšenej ochrany spotrebiteľa danej nielen komunitárnou, ale aj vnútroštátnou
právnou úpravou. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil a priznal jej plnú náhradu aj trov odvolacieho konania.

10.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania podľa ust.
§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že
odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21.

marca 2019, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP riadne oznámené.

11.Odvolateľ použil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP. Odvolací dôvod podľa §
365 ods. 1 písm. b/ CSP, znamená, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie
hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práva a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
pritomstav,vktoromkaždýmôželegitímneočakávať,žejehosporbuderozhodnutývsúladesustálenou

rozhodovacoupraxounajvyššíchsúdnychautorítaakktakejtoustálenejrozhodovacejpraxeniet,ajstav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. d/ CSP sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok
napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktorého dôsledok
sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo

veci samej. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v
nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd
berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom

na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení
súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikáciipráva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny
právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

12.V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej
nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov
účastníkov nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo a tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový
stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo, že by použité zákonné
ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy

hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých
založil aj svoje rozhodnutie a zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd nezistil
taký postup súdu, ktorý by mal za následok porušenie práva žalovanej na spravodlivý proces, napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa
§ 220 ods. 2 CSP.

13.Odvolacie námietky odvolateľa boli už v prevažnej väčšine predmetom dokazovania pred súdom
prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti
uvedenévodvolaníneumožňujúodvolaciemusúduprijaťinézáveryaniesúspôsobiléspochybniťvecnú
správnosť napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne
správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

14.Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

15. Aj odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie úplne správne vyhodnotil predložené dôkazy
- originál zmluvy predložený žalovaným a cez prepisovací papier (kopírovač) zmluva predložená
žalobkyňou nie sú totožné. V origináli zmluvy, predloženej žalovanou sú uvedené údaje, ktoré v kópii,

ktorá bola daná žalovanej absolútne chýbajú, čo je neprijateľná praktika zo strany žalovaného. Je len
logické vysvetlenie, že tieto údaje boli dopísané a žalobkyňa vo svojej zmluve ich uvedené nemala. Ide o
údaje povinné pri zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorých absencia jednoznačne spôsobuje, že zmluva
o úvere je bezúročná a bez poplatkov. V súvislosti s namietaným nedostatkom naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010

Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, podľa ktorého spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského
úveru žalobou.

16.Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie vrátane výroku
o trovách konania ako vecne správne.

17.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP a odvolací súd úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom

rozsahu, pričom o výške sumy rozhodne súd prevej inštancie.

18.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).