Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. jún 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/231/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816202956
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7816202956.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členov
senátu JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom
Advokátskej kancelárie so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 37 927 795, proti žalovanému Jánovi
Hroncovi Kuzmovi, nar. 8.3.1948, bytom v Rožňave, Zariadenie pre seniorov Juraja Schoppera,

Huta 3451, zastúpeného JUDr. Vladimírom Stankom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v
Košiciach, Obrody 25, o zaplatenie 2.253,92 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Rožňava zo dňa 26. apríla 2018 č.k. 5C/56/2016 - 99 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v jeho vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia
v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom uložil
žalovanému povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 1.867,73 eur s úrokom
z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.867,73 eur od 16.3.2016 do zaplatenia, konanie o zaplatenie
istiny vo výške 386,19 eur s príslušenstvom zastavil a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi 83 % trov
konania s tým, že o výške trov rozhodne po právoplatnosti rozsudku osobitným uznesením.

2. Rozhodol tak o nároku žalobcu na zaplatenie istiny 2.253,92 eur s príslušenstvom, odôvodneného
v žalobe tvrdením, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a jeho platobnú
disciplínu sa nepodarilo obnoviť ani po viacerých pokusoch jeho právneho predchodcu - Všeobecná
úverová banka, a.s. Bratislava, pričom „pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil ku dňu
X.X.XXXX nový výpis z bankovej knihy, s konečným stavom ku dňu X.X.XXXX, obsahujúci súhrn
debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na

vykonané úhrady žalovaného s končeným zostatkom na úhradu vo výške 2.253,92 eur“.

3. V odôvodnení súd uviedol, že „vo veci vykonal dokazovanie zmluvou o vydaní a používaní kreditnej
platobnej karty VÚB, a.s. a s výpisom z účtu klienta a na základe toho rozhodol v zmysle ust. § 483/2001
Z.z. o bankách a to tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Dôvodil, že „Zo žiadosti o
aktivácii Bankomatky Quatro zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že právny predchodca žalobcu dňa 04.01.2012

súhlasil s vydaním platobnej karty pre žalovaného. Z výpisu z Bankomatky Quatro zistil, že mal úverový
rámec vo výške 900 eur, pričom na karte mal debet 2.253,92 eur. Vzhľadom na to, že žalobca zobral
žalobu späť ohľadom sumy 386,19 eur, súd žalovaného zaviazal k zaplateniu rozdielu vo výške 1.867,73
eur.“

4. Výrok o zastavení konania odôvodnil poukazom na § 154 ods. 1 CSP a skutočnosť, že žalobca vzal

žalobu ohľadom sumy 386,19 späť.5.Otrováchkonaniarozhodolsúdprvejinštanciepodľa§255ods.2CSPsodôvodnením,žežalovaného
zaviazal nahradiť trovy konania vo výške 83 %, pretože žalobca mal v tomto pomere úspech v konaní.

6. Proti vyhovujúcemu výroku tohto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Označiac rozsudok v
jeho napadnutej časti Okresného súdu v Rožňave zo dňa 26.4.2018 za nezákonný, navrhol ho zrušiť
a žalobu zamietnuť. Poukazom na čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 Dohovoru, ako i
viaceré súdne rozhodnutia (IV. ÚS 115/03, II. ÚS 410/06), citujúc rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky 4Cdo/146/2008 z 31.7.2008 a znenie § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka, žalovaný súdu

prvej inštancie žalovaný vytkol, že sa nezaoberal jeho námietkami o premlčaní pohľadávky žalobcu.
Zopakoval, že dňa X.X.XXXX uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu o vydaní a používaní kreditnej
platobnej karty s tým, že ku dňu vystavenia výpisu účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške
900 eur a bol povinný platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 30 eur, a tak v danej veci začala
u žalovaného plynúť premlčacia lehota v deň, keď ako povinný po prvý raz porušil svoju povinnosť.
Zdôraznil, že premlčacia lehota začala plynúť dňa X.X.XXXX, keď žalovaný po prvý raz porušil svoju

povinnosť, uplynula dňa 4.5.2015, a preto žalobca podal žalobný návrh dňa 12.4.2016 po uplynutí
premlčacej doby.

7. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvej
inštancie potvrdil ako vecne správny v celom rozsahu a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania

žalobcovi. Uviedol, že sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie. Mal za to, že žalovaný vo svojom
odvolaní neuviedol skutočnosti, ktoré by spochybňovali jeho nárok, ktorý je dôvodný a preukázaný.

8. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému odvolanie je prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1

CSP a contrario, v rozsahu danom § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky
pre potvrdenie a ani pre zmenu rozsudku, ale rozsudok je potrebné v jeho odvolaním napadnutej časti
zrušiť. Súd prvej inštancie zaťažil rozhodnutie v tejto časti a konanie mu predchádzajúce tzv. inou vadou,
nakoľko svojim nesprávnym postupom znemožnil žalobcovi i žalovanému realizáciu procesných práv,
priznaných stranám sporu v civilnom sporovom konaní za účelom ochrany práv, a to v takej miere, že tým

došlo k porušeniu práva žalobcu i žalovaného na spravodlivý proces, ku ktorej vade je povinný prihliadať
odvolací súd aj z úradnej povinnosti.

9. Z obsahu odôvodnenia rozsudku totiž vyplýva, že súd prvej inštancie svoj vyhovujúci výrok odôvodnil
bez ďalšieho jedine poukazom na to, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy

ani po viacerých pokusoch na obnovenie jeho platobnej disciplíny a preto po vykonaní dokazovania
rozhodol v zmysle zákona č. 483/2001 o bankách.

10. Takéto zovšeobecnené stručné odôvodnenie vyhovujúceho výroku, bez uvedenia konkrétnych
záverov súdu, vyplývajúcich zo skutkového stavu zisteného v prejednávanom spore, ako i bez

akejkoľvek zmienky o žalovaným vznesenej námietke premlčania žalobcom uplatneného peňažného
nároku, odvolací súd považuje za nedostatočné, neúplné, a už z tohto dôvodu nesprávne. V odôvodnení
tejto časti rozhodnutia totiž akékoľvek ďalšie úvahy súdu absentujú a nevyplýva z neho ani aký záver
súd učinil o skutkovom stave, t.j. aké logicky prepojené dielčie skutkové zistenia učinil z tých dôkazov,
z ktorých čerpal pri svojom rozhodovaní, a prečo. Pretože skutková právna veta, ako sumarizácia

právne relevantných skutkových zistení, je množinou informácií zistených v civilnom súdnom procese,
ku ktorej súd vyhľadáva príslušné pravidlo správania, bolo nutné, aby bola úplná a aby o jej validite
súd nemal pochybnosti. Súd totiž mohol pristúpiť k aplikácii danej právnej normy až v procesnej
situácii, kedy zistil relevantný skutkový stav a následne v tomto smere podať zreteľný a zrozumiteľný
výklad o tom, z akého právneho ustanovenia či právnych ustanovení vychádzal a z akého dôvodu pod

tieto ustanovenia nakoniec podradil zistený skutkový stav veci. Pretože súd si túto povinnosť nesplnil,
dochádza k nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia, ktoré takto nespĺňa požiadavku ustanovenia § 220
ods.2CSP,podľaktoréhovodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné skutkové

tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.11. Za takejto situácie je nutné uzavrieť, že týmto nesprávnym procesným postupom súd znemožnil
žalovanému (i žalobcovi), aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím
súdom. Vzhľadom na povahu vytknutej vady konania pred súdom prvej inštancie sa odvolací súd už
ďalej nemohol zaoberať samotnou podstatou veci, resp. sa ňou ani zaoberať nemohol, keďže odvolací
súd nemá podklad pre posúdenie vecnej správnosti záveru súdu prvej inštancie. Za tohto stavu preto
odvolací súd nie je ani oprávnený pre účely eventuálnych vlastných skutkových záverov bez ďalšieho

hodnotiť vykonané dôkazy a posúdiť sám žalovaným vznesenú námietku premlčania.

12. Preto odvolací súd rozsudok v jeho vyhovujúcom výroku zrušil v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP
spolu s akcesorickým výrokom o trovách konania a vec vrátil v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie
na nové konanie a nové rozhodnutie. Výrok rozsudku o zastavení konania ohľadom zaplatenia istiny
386,19 eur s príslušenstvom nebol napadnutý odvolaním, preto nadobudol právoplatnosť.

13. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne o zostávajúcej časti nároku žalobcu
na zaplatenie istiny 1.867,73 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.867,73 eur
od 16.3.2016 do zaplatenia opätovne rozhodnúť, až potom, ako dôsledne vyhodnotí vykonané dôkazy,
najmä písomnú zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty, výpisy z účtov klienta, a to aj vo vzťahu k

námietkam žalovaného, predneseným v priebehu konania na súde prvej inštancie i v tomto odvolacom
konaní, v prvom rade sa pritom zaoberať námietkou premlčania nároku žalobcu, ktorú vzniesol žalovaný.
Rozhodnutie potom náležite odôvodniť v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP a dôsledne a
presvedčivo sa súčasne vysporiadať so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými
v spore, vrátane námietok žalovaného.

14. Keďže v ďalšom konaní po zrušení rozsudku vzniknú ďalšie trovy, odvolací súd zrušil aj výrok o
nároku na náhradu trov konania sporových strán, preto povinnosťou súdu prvej inštancie bude o trovách
celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania, opätovne rozhodnúť v novom rozhodnutí (§
396 ods. 3 CSP).

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý

za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).