Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Michalovce
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Vincent Svoboda
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 18Cb/168/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7717216649
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Svoboda
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2019:7717216649.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, samosudca JUDr. Vincent Svoboda, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia
s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát,
so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: Y. zastúpenej: Mgr. Miroslava Pyšniaková, advokátka,
Gorkého 1, Michalovce, o zaplatenie istiny 993,26 EUR s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 398,66 Eur, úrok z omeškania vo výške 5,05 % z
omeškania zo sumy 980,06 Eur od 15.4.2015 do 5.6.2018, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 915,46 Eur od 6.6.2018 do 17.7.2018, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 850,86 Eur
od 18.7.2018 do 3.8.2018, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 786,29 Eur od 4.8.2018 do
3.9.2018, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 721,66 Eur od 4.9.2018 do 8.10.2018, úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 657,06 Eur od 9.10.2018 do 5.11.2018, úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 592,46 Eur od 6.11.2018 do 10.12.2018, úrok z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 527,86 Eur od 11.2.2018 do 18.2.2019, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 463,26 od 19.2.2019 do 21.3.2019, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 398,66 Eur
od 22.3.2019 do zaplatenia, všetko v pravidelných mesačných splátkach v sume 64,60 Eur, splatných
k 30.dňu v mesiaci pod stratou výhody splátok s tým, že prvá splátka je splatná do 30.dňa v mesiaci
nasledujúcom po mesiaci, v ktorom rozhodnutie nadobudne právoplatnosť.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanej náhradu trov konania v pomere 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
III. Konanie zastavuje do výšky istiny 594,60 Eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 15.4.2015
do zaplatenia.
IV. Zrušuje platobný rozkaz Okresného súdu Michalovce, č.k. 18Cb/168/2017-34, zo dňa 1.6.2018.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2017 uplatnil proti žalovanej právo na zaplatenie
peňažnej sumy 993,26 Eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 15.4.2015 do zaplatenia, titulom
vrátenia časti pôžičky, ktorá bola poskytnutá žalovanej na základe zmluvy zo dňa 20.5.2014.
2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu, že samotná zmluva o pôžičke nie je v súlade s
ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, eventuálne posudzovať túto zmluvu
za bezúročnú a bez poplatkov.
3. Pôvodný žalobca spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. v žalobe, pokiaľ sa týka procesného
nároku uviedol, že uzatvoril so žalovanou dňa 20.5.2014 zmluvu o pôžičke, evid.číslo 7138168, nazáklade ktorej poskytol žalobca žalovanej pôžičku vo výške 1.000 Eur. Podľa uvedenej zmluvy o pôžičke
mala žalovaná splácať túto pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach po 31,19 Eur, a to až do
celkovej sumy pôžičky vo výške 1.871,40 Eur. Ku dňu podania žaloby žalovaná zaplatila čiastku 224,38
Eur.
4. Žalobca v článku 3 žaloby poukázal na ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie
upravuje právo dodávateľa zosplatniť úver podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Žalobca zaslal
žalovanej predžalobnú upomienku listom zo dňa 31.12.2014 /č.l.5/2/ a potom podaním zo dňa 9.4.2015
oznámil žalovanej okamžitú splatnosť úveru v súlade s bodom 12.4. zmluvných podmienok, ktoré tvoria
súčasť zmluvy /č.l.7/.
5. V článku 4 uviedol, že celkový dlh žalovanej ku dňu podania žaloby činí čiastku 993,26 Eur, spolu
s úrokmi z omeškania počnúc odo dňa nasledujúceho po doručení oznámenia o okamžitej splatnosti.
Zmluvnú pokutu vo výške 131,70 Eur žalobca neuplatňuje. Ku dňu podania žaloby mala žalovaná
uhradiť čiastku 1.204,44 Eur, ktorá je uvedená v prehľade splátok a úhrad, ako stĺpec „Splátka“ /č.l.8/.
Uvedená suma tvorí súčet predpísaných splátok do zosplatnenia úveru a sumu po zosplatnení úveru
v celkovej výške 1.204,44 Eur. Ku dňu podania žaloby žalovaná uhradila čiastku 224,38 Eur, ktoré sú
riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia. Žalobca si v žalobe uplatňuje aj náklady spojené
s uplatnením pohľadávky vo výške 13,20 Eur. Po pripočítaní tejto čiastky 13,20 Eur k požadovanej
istine 1.204,44 Eur, po zohľadnení prijatých platieb od žalovanej činí žalovaná suma čiastku 993,26
Eur /1.204,44 + 13,20 - 224,38/.
6. Žalobca podaním doručeným súdu 17.1.2019 /č.l.49/ uviedol, že berie žalobu späť v časti 13,20
Eur, ako náklady na vymáhanie a taktiež čiastku 452,20 Eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania.
Táto čiastka 452,20 Eur pozostáva zo 7 splátok po 64,60 Eur, ktoré žalovaná uhradila dňa 5.6.2018,
17.7.2018, 3.8.2018, 3.9.2018, 8.10.2018, 5.11.2018 a 10.12.2018. Týmto podaním žalobca zobral späť
žalobu do výšky 465,40 Eur s príslušenstvom /13,20 + 452,20/.
7. Následne žalobca podaním doručeným súdu 9.4.2019 /č.l.73/ zobral žalobu späť do výšky istiny
129,20 Eur, ktorá zodpovedá 2 splátkam po 64,60 Eur, ktoré žalovaná uhradila 18.2.2019 a 21.3.2019 /
č.l.72/. Celkovo žalobca zobral žalobu späť počas konania do výšky 594,60 Eur /465,40 + 129,20/.
Zotrval na žalobe do výšky 398,66 Eur s príslušenstvom, s úrokom z omeškania, ktorý je podrobne
špecifikovaný v citovanom podaní na č.l. 72.
8. Žalobca požadoval úrok z omeškania zo sumy 398,60 Eur nasledovne:
-úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 980,06 Eur od 15.4.2015 do 5.6.2018,
-úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 915,46 Eur od 6.6.2018 do 17.7.2018,
-zo sumy 850,86 Eur od 18.7.2018 do 3.8.2018,
-zo sumy 786,26 Eur od 4.8.2018 do 3.9.2018,
-zo sumy 721,66 Eur od 4.9.2018 do 8.10.2018,
-zo sumy 657,06 Eur od 9.10.2018 do 5.11.2018,
-zo sumy 592,46 Eur od 6.11.2018 do 10.12.2018,
-zo sumy 527,86 Eur od 11.12.2018 do 18.2.2019,
-zo sumy 463,26 Eur od 19.2.2019 do 21.3.2019,
-zo sumy 398,66 Eur od 22.3.2019 do zaplatenia. Uvedenú sumu žiadal zaplatiť v pravidelných
mesačných splátkach 64,60 Eur, ktoré budú splatné k 30.dňu v mesiaci pod stratou výhody splátok s
tým, že prvá splátka je splatná do 30.dňa v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom rozhodnutie
nadobudne právoplatnosť.
9. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
10. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
11. Podľa ods. 2, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí
žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
12. Podľa ods. 3, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku
nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.13. Súd v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami konanie v predmetnej veci zastavil do výšky istiny
594,60 Eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 15.4.2015 do zaplatenia.
14. Uznesením zo dňa 2.5.2018 /č.l.31,32/ súd pripustil zmenu účastníkov na strane žalobcu podľa §
80 ods. 1,2 CSP, keďže pôvodný žalobca Consumer Finance Holding a.s. predložil zmluvu o postúpení
pohľadávky zo dňa 30.11.2017, ktorou postúpil uvedenú pohľadávku právnemu nástupcovi spoločnosti
Intrum Slovakia s.r.o..
15. Žalovaná v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 12. 6. 2O18 /č.l. 36-40/ konštatovala, že došlo k
uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá pôžička
1.000 Eur, s termínom konečnej splatnosti máj 2019 s celkovými nákladmi spotrebiteľa 871,40 Eur, s
celkovou čiastkou 1.871,40 Eur s výškou splátky 31,90 Eur pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe 32 % s
ročnou percentuálnou mierou nákladov pre spotrebiteľský úver /RPMN 32 %/ a s priemernou hodnotou
RPMN 49,57 %. Poukázala však na to, že v danom prípade finančné prostriedky si žalovaná požičala pre
svoje súkromné účely a nie na podnikanie a z uvedeného dôvodu uvedená zmluva bola uzatvorená ako
zmluva spotrebiteľská podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaná v odpore ďalej poukázala
na § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľskom úvere, čo musí zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovať. Podľa názoru žalovanej, uvedená zmluva neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods.
2, písm. k/ citovaného zákona, podľa ktorého zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splácania.
Podľa názoru žalovanej v uvedenej zmluve absentuje dátum prvej splátky, začiatok splácania úveru,
ako aj dátum konečnej splatnosti úveru, pričom konečná splatnosť úveru musí byť uvedená konkrétnym
dátumom, teda určením presného dňa, mesiaca a roka, a v danom prípade nepostačuje uvedenie
mesiaca a roku, tak ako to bolo v tomto prípade. Taktiež podľa názoru žalovanej v samotnej zmluve
nepostačuje len uvedenie výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť všetky predpoklady, ktoré boli
použité pre výpočet RPMN. Podľa názoru žalovanej týmito predpokladmi sú jednak výška úveru, výšku
splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky úrokovej sadzby a prípadných poplatkov.
16. V závere odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 12.6.2018 zároveň poukázala na ust. § 11 ods.
1 citovaného zákona, podľa ktorého sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
zmluva nemá náležitosti, ktoré sú uvedené vo vyššie citovanom ustanovení § 9 ods. 1 zvlášť ods. 2
písm. a/ až k/, r/, y/.
17. Žalobca vo svojom podaní doručeného súdu 17.1.2019 k odporu žalovanej /č.l. 48-51/ uviedol, že
je zrejmé, že žalovaná uzavrela zmluvu ako fyzická osoba, teda nejedná sa o podnikateľský subjekt.
Pokiaľ sa týka samotného spotrebiteľského úveru, konštatoval, že samotná odplata za poskytnutie úveru
je vyjadrená v RPMN vo výške 32 % zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko jedinou odplatou
poskytnutéhoúverujezmluvnýúrok.VýškapriemernejhodnotyRPMNpreúverydovýšky1500Eur,bola
zverejnené naposledy v čase uzavretia zmluvy Ministerstvom financií SR v súlade s § 21 ods. 2 Zákona
o spotrebiteľských úveroch, v súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských
úveroch veriteľmi za prvý štvrťrok 2014 so stavom ku dňu 31.3.2014, predstavuje 49,67 %. ,teda tá istá
priemerná hodnota RPMN, ktorá je uvedená v samotnej zmluve na č.l. 3. Výška dojednanej odplaty za
poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve 32 % neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú
na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa § 53 ods. 6 OZ platného a
účinnéhovčaseuzatvoreniasamotnejzmluvyajevsúladesozákonomstanovenoumaximálnouvýškou
odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa ust. § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR
č. 87/1995, platného a účinného od 1.9.2014. Napriek skutočnosti, že uvedené pravidlo maximálneho
stropu výšky odplaty nebolo v platnosti v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, žalobca je toho názoru,
že pokiaľ sám zákonodarca považuje odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov spotrebiteľovi do
výšky dvakrát priemernej RPMN za akceptovanú, v takom prípade výška dojednanej odplaty, dojednaná
v predmetnej zmluve, nemôže byť označená za neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi.
18. Žalobca poukázal aj na to, že dojednaná odplata k úverovej zmluve vo výške 32 % nepresahuje 2x
váženého priemeru priemerných hodnôt RPMN za všetky typy spotrebiteľských úverov zverejneného
MF SR za prvý štvrťrok 2014, so stavom ku dňu 31.3.2014 vo výške 17,99 % a zároveň nepresahuje
2x priemernej výšky RPMN zverejnenej citovaným ministerstvom v Súhrnných informáciách o údajoch onovoposkytnutýchspotrebiteľskýchúverochveriteľmizaprvýštvrťrok2014,stostavomkudňu31.3.2014
vo výške 49,67 % pre obdobné úvery. Dojednaná odplata je primeraná v súlade so zákonom /§ 53 ods.
6 OZ platného a účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy /a dobrými mravmi.
19. Žalovaná vo svojom podaní doručeného súdu 12.2.2019 /č.l.59-61/ zotrvala na svojom stanovisku,
že zo zmluvy nie je možno zistiť aká je výška splátok istiny, v akom rozsahu je v splátke zahrnutý úrok,
alebo v akom rozsahu sú v tejto splátke zahrnuté poplatky a z tohto dôvodu absentuje splatnosť, ktorá
je citovaná v § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona, ktoré ustanovuje upravuje členenie splátok. Taktiež
podľa jej názoru zo samotnej zmluvy o pôžičke vyplýva, že údaje o RPMN vo výške 32 % je zhodný s
údajom o ročnej úrokovej sadzbe a takýto údaj nemôže byť správny. Taktiež sa nestotožňuje s názorom,
že na danú vec je potrebné aplikovať Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15,
Home Credit Slovakia a.s. Klára Bíroová, na ktorý poukazuje samotný žalobca, keďže nič nebráni tomu,
aby si členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil povinnosť aplikovať smernicu, článok
10 ods. 2 písm. h/, i/, čomu zodpovedá aj judikatúra slovenských súdov a rozsudky Najvyššieho súdu
SR. Žalovaná poukázala na to, že banky pre spotrebiteľské úvery v máji 2014 v kategórii Nové úvery pre
domácnostiprispotrebiteľskýchúverochsosplatnosťouod1-5rokov,bolaúrokovásadzbastanovenávo
výške 10,71 % ročne a výška úrokovej sadzby v zmluve bola 32 % a z tohto dôvodu výšku dojednaného
úroku, teda považuje v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka /č.l.61,62/.
20. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 9.4.2019 /č.l.71-72/ uviedol, že Súdny dvor EÚ rozhodol, že § 9
ods.2písm.k/zákonač.129/2010Z.z.jevrozporesosmernicouč.2008/48/ESt.j.záväznýmprameňom
práva. Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, rozsudok zo dňa 30.11.2017 v
právnej veci 12Co/284/2017 a uznesenie zo dňa 16.1.2018 v právnej veci 15Co/225/2017, v otázkach
vyvrátenia bezúročnosti spotrebiteľského úveru spočívajúcej v nerozložení splátok, neuvedení termínu
konečnej splatnosti a neprimeranosti odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Uviedol, že výška
RPMN bola vypočítaná podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2 k zákonu č. 129/2010. Taktiež poukázal,
že ročná percentuálna miera nákladov, ktorá je zhodná s dojednaným úrokom znamená, že jedinou
odplatou úveru je zmluvne dojednaný úrok vo výške 32 %, čo predstavuje celkový náklad spotrebiteľa.
Nič nebráni takúto dohodu, aby obidve veličiny boli zhodné.
21. Podľa § 52 ods. 1 platného k 19.5.2014 OZ, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
22. Podľa ods. 2, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
23. Podľa ods. 3, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
24.Podľaods.4,spotrebiteľjefyzickáosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
25. Zo samotnej zmluvy uzatvorenej 20.5.2014 je zrejmé, že jedná sa o zmluvu spotrebiteľskú, keďže
žalovaná vystupovala ako fyzická osoba a nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, čo
medzi účastníkmi nie je sporné.
26. Žalovaná uviedla, že citovaná zmluva neobsahuje náležitosti, ktoré sú uvedené v § 9 ods. 2 písm.
k/ zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami z
podnikateľského úveru na účely jeho splatenia. Žalovaná namietala, že samotná zmluva obsahuje iba
údaj o výške splátky 31,19 Eur, z ktorého však nie je možné zistiť aká je výška splátok istiny, v akom
rozsahu je v splátke zahrnutý úrok, v akom rozsahu sú v tejto splátke zahrnuté poplatky. Samotné
členenie splátky nie je zahrnuté ani v samotnom texte zmluvy a z uvedeného dôvodu je potrebné
takýto úver považovať za bezúročný a bez poplatkov v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona o
spotrebiteľských úveroch.27. Žalovaná sa odvoláva aj na rozhodnutia súdov, aj najvyššieho súdu vo veci interpretácie tohto
ustanovenia.
28. Otázku interpretácie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. v spojení s ust. § 11 ods. 1 písm.
b/ citovaného zákona riešil Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 3Cdo/146/2017, z 22.2.2018, sp.zn.
3Cdo/56/2018, zo dňa 17.4.2018 a sp.zn. 4Cdo/211/2017, zo dňa 23.4.2018. Z obsahu odôvodnenia
uvedených rozhodnutí najvyššieho súdu vyplýva, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010
Z.z. je potrebné interpretovať tak, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí nevyhnutne obsahovať
číselné vyjadrenie každej jednotlivej zložky anuitnej splátky /t.j. istiny, úrokov a iných poplatkov/. Takáto
interpretácia uvedeného ustanovenia zodpovedá Smernici Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/
ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS /ďalej
len Smernica/ a právnym záverom uvedeným vo vyššie citovanom rozsudku súdneho dvora EÚ vo veci
C-42/15 Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Bíroovej, z 9.11.2016. Pokiaľ teda ustanovenie § 9 ods. 2
písm. k/ zákona č. 129/2010 hovorí o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
je potrebné toto ustanovenie eurokonfortne vykladať tak, že sa tým veriteľovi neustanovuje povinnosť
uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úvere vyššie uvedené zákonom vyžadované údaje vo vzťahu ku
každej jednotlivej zložke anuitnej splátky, ale len vo vzťahu k anuitnej splátke ako celku.
29. Rovnaký názor zaujal Najvyšší súd SR v rozhodnutí 5Cdo/132/2017, zo dňa 29.10.2018, kde v
bode 29 uviedol: Pokiaľ ide o posúdenie správnosti záverov odvolacieho súdu, že predmetná zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny a úrokov /tzv. iné
poplatky neboli v zmluve dohodnuté/, a preto je potrebné úver na jej základe poskytnutý považovať za
úver bezúročný a bez poplatkov, tak je potrebné uviesť, že eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k/
zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o
úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená, určenie, aká
časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istín a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky.
Účelom predmetného ustanovenia nebolo to, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii
v číselnom vyjadrení informácií, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke /výška ktorej je konštantná/
pripadať na istinu, aká na úrok za poskytnutie úveru a aká na iné platby /poplatky/. V uvedenej súvislosti
dovolací súd uvádza, že aj podľa záverov uvedených v predmetnom rozsudku ESD zmluva o úvere
uzatvorená na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo
forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítavaná na vrátenie istiny.
Potrebné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa a to
bezodplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky.
30. Z predloženej úverovej zmluvy č. 5550503104, zo dňa 20.5.2014, z tabuľky uvedenej v článku V.,
súd zistil, je tam uvedené: Výška pôžičky 1000 Eur, splátka 31,19 Eur, sadzba poistenia 0 % , RPMN 32
%, celkové náklady spotrebiteľa 871,40 Eur, mesačná výška poistenia 0 Eur, fixná ročná úroková sadzba
32 %, termín konečnej splatnosti máj 2019, celková čiastka 1.871,40 Eur, počet splátok 60, priemerná
hodnota RPMN 49,57 %. V bode IX., bod 6.2. zmluvy je uvedené, že jednotlivé splátky sú stanovené
do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci a v tom istom článku bode 5.6 je uvedené, že spoločnosť
je povinná poskytnúť klientom na jeho požiadanie výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky bezplatne,
kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy.
31. Z uvedených údajov vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky zákonom vyžadované
všeobecné náležitosti podľa Občianskeho zákonníka. Sporným nebolo ani to, že je tiež v nej uvedená
celková výška úveru, výška mesačnej splátky úveru, počet splátok a termín splatnosti anuitnej splátky
úveru a dátum konečnej splatnosti úveru. Za daného stavu samotná splátka je rovnomerná splátka
úveru zahrňujúca splácanie príslušnej časti istiny, úroku a poplatkov mesačne, vždy v termíne splatnosti
uvedenom v zmluve, v danom prípade 20.deň mesiaca za príslušný mesiac. Splácanie anuitným
spôsobom znamená, že úver je splácaný v pravidelných mesačných splátkach. Výška každej splátky
úveru je rovnaká /s výnimkou poslednej splátky/. Poslednou splátkou úveru sa splatí zostatok úveru
aj so zvyšným príslušenstvom. Anuitnou splátkou sa teda v danom prípade rozumie splátka, ktorá má
rovnakú výšku počas celej doby splatnosti úveru; v závislosti od splácania úveru sa však mení vnútorná
skladba anuitnej splátky, klesá v nej podiel úrokov a zvyšuje sa podiel istiny.32. Z uvedeného dôvodu námietky žalovanej o bezúročnosti poskytnutého úveru a bez poplatkov
neobstoja, keďže táto úverová zmluva obsahuje všetky náležitosti v súlade so zákonom o
spotrebiteľských úveroch.
33. Žalovaná taktiež namieta, že výška dohodnutej úrokovej sadzby úveru dohodnutá 32 % ročne
odporuje zásadám dobrých mravov podľa ust. § 3 Občianskeho zákonníka a teda je neplatná a
poukazuje na priemerné úrokové sadzby NBS, ktoré poskytovali banky za spotrebiteľské úvery v máji
2014 v kategórii Nové úvery pre domácnosti pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov,
kde bola úroková sadzba 10,71 % ročne /č.l.61,62/.
34. Podľa § 2 písm. d/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.
35. Podľa § 2 písm. g/ celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky
náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v
súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere.
36. K 20.5.2014 podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, bolo upravené, ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru
zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
37. Od 1.9.2014 je platné a účinné k citovanému ustanoveniu § 53 ods. 6 OZ v ustanovenie
§ 1a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ,ak ods. 2,3 neustanovuje inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa §
1 ods. 4 pri obdobnom úvere, alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným
úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližšie forme poskytnutia
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
38. Podľa § 1 ods. 4 Nariadenia vlády, účinného od 1.9.2014, na účely stanovenia najvyššej prípustnej
výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a
pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená
podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
39. Podľa súhrnnej informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za
prvý štvrťrok 2014, teda obdobie, ktoré predchádzalo úveru /č.l. 81/ bola RPMN za spotrebiteľské
úvery 49,67 % a vážený priemer priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov za všetky
typy spotrebiteľských úverov 17,99 %, z čoho je zrejmé, že dohodnutá RPMN 32 % úverovej zmluve
zodpovedala dvojnásobku týchto priemerných hodnôt.
40. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
41. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka, treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska
spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov, vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Nesúlad
právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu
na oboch stranách sporu /nielen osoby vykonávajúcej určité právo, alebo osoby týmto úkonom dotknutej/
s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávislé od vedomia a vôle.
42. Podľa názoru súdu dojednanie priemernej ročne percentuálnej miery nákladov v zmluve je v súlade
so všeobecne zaužívanými pravidlami, ktoré akceptuje spoločnosť, štát, keďže k 1.9.2014, niekoľkomesiacov po uzatvorení tejto zmluvy akceptoval túto výšku priemernej hodnoty ročnej percentuálnej
miery nákladov. Pri posudzovaní ročnej percentuálnej miery nákladov pre spotrebiteľský úver je
rozhodujúce celková miera nákladov, v danom prípade 32 %, v ktorej je zahrnutá aj fixná úroková miera
a nie len samotná úroková sadzba/ 10,71% ročne/ na ktorú poukazuje žalovaná vo svojom podaní zo
dňa 11. 2. 2019 /č.l. 61- 62/. Nič nebráni žalobcovi ako veriteľovi požadovať od žalovanej iba túto časť
nákladov úveru, teda 32 % úroku z požadovaných celkových nákladov úveru.
43. Z vyššie uvedených dôvodov uzatvorenú spotrebiteľskú zmluvu súd posúdil ako zmluvu uzatvorenú
v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch a námietky žalovanej považuje za neopodstatnené, tak
pokiaľ sa týka, že táto úverová zmluva neobsahuje všetky náležitosti a je v rozpore s dobrými mravmi,
z dôvodov vyššie uvedených.
44. Za daného stavu súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú zaplatiť zostávajúcu časť poskytnutého
úveru do výšky 398,66 Eur s úrokom z omeškania, uvedeným vo výroku rozsudku /výrok I./. Úrok z
omeškania priznal podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
45. Požadovaný úrok v zmysle vyššie citovaného ustanovenia Nariadenia vlády, súd priznal žalobcovi
od zosplatnenia úveru v súlade s ust. § 565 Občianskeho zákonníka od 15.4.2015. Súd pri úročení bral
do úvahy jednotlivé zaplatené splátky žalovanou od podania návrhu, tak ako je to uvedené v samotnom
výroku v rozsudku a umožnil splácať zostávajúcu časť istiny s príslušenstvom v mesačných splátkach
po 64,60 Eur, splatných k 30.dňu mesiaca pod stratou výhody splátok, s tým, že prvá splátka je splatná
do 30.dňa v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom nadobudne rozsudok súdu právoplatnosť.
46. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
47. Podľa ods. 2, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
48. Súd priznal žalobcovi proti žalovanej náhradu trov konania v pomere 100 %, berúc do úvahy, že
žalobca bol v celom rozsahu úspešný, keďže do výšky istiny 398,66 Eur súd zaviazal žalovanú a do
výšky istiny 594,60 Eur súd konanie zastavil, ktoré zastavenie konania súd považuje za úspech žalobcu,
keďže žalovaná procesne zavinila zastavenie konania, keďže zaplatila túto časť istiny po podaní žaloby.
49. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku, podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.
50. Súd zrušil platobný rozkaz zo dňa 1.6.2018 /č.l. 34/ podľa ustanovenia § 267 ods. 3 CSP /výrok IV./.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v 3
vyhotoveniach s prílohami.
Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podľa § 127 ods. 1 CSP, to znamená, že musí byť
z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak účastník dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, môže sa svojho práva
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.