Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. október 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/993/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612215656
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6612215656.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.

Petra Priehodu a členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci
navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného
Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni: Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu
majetkovejškodyanemajetkovejujmy,oodvolanínavrhovateľaprotirozsudkuOkresnéhosúduLučenec
zo dňa 24. 03. 2014 č. k. 13C/83/2012-101, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy v spojených veciach vedených sp. zn. 13C/83/2012 po ich spojení zamietol v celom rozsahu.
Podanými návrhmi sa navrhovateľ domáhal proti odporkyni nároku na náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy v konkrétnych exekučných veciach pod sp. zn. 10Er/569/2011, 14Er/456/2009,
14Er/567/2011, 12Er/1071/2009, 6Er/604/2011, 5Er/604/2011, 12Er/1070/2009, 17Er/892/2009,
14Er/1238/2009, 5Er/616/2011 v zmysle Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci spôsobenej nesprávnym úradným postupom okresného súdu v exekučných
konaniach z dôvodu, že exekučný súd nevydal na žiadosť súdneho exekútora rozhodnutie o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie v jeho prospech v zákonom určenej lehote. Ako vyplýva z dôvodov
rozhodnutia okresného súdu, tieto návrhy navrhovateľa v spojených veciach zamietol z dôvodu, že
nezistil nesprávny postup exekučného súdu v exekučných konaniach, od ktorých navrhovateľ odvodzuje
nesprávny úradný postup, pretože vo veciach bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnutá, v ktorých súd vychádzal z toho, že v rámci exekučného konania bol exekučný súd

oprávnený skúmať zákonnosť exekučného titulu, v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania, teda
aj pred samotným vydaním poverenia. V rámci rozhodovania teda okresný súd realizoval len svoje
oprávnenie vyplývajúce z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a to oprávnene posúdiť, či exekučný titul
nie je v rozpore so zákonom. Ak teda skúmal tak formálnu, ako aj materiálnu vykonateľnosť exekučného
titulu a dospel k záveru, že nie je možné na základe neho viesť exekúciu a žiadosť o udelenie poverenia
zamietol, nekonal okresný súd v rozpore so zákonom a nedopustil sa teda nesprávneho úradného
postupu. V takomto prípade nebola pri vydaní rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia

určená lehota na vydanie rozhodnutia. Nezistil teda podmienky pre nesprávny úradný postup podľa
ustanovenia § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z., a teda pre vyhovenie návrhu navrhovateľa na
náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Vo veci, v ktorej vydal poverenie a v ktorej exekúciu zastavil pre
litispendenciu, konal exekučný súd tiež v súlade s Exekučným poriadkom.Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietal, že
súdprejednalvecvneprítomnostinavrhovateľaajehoprávnehozástupcupostupujúcpodľaustanovenia

§ 101 ods. 2 O. s. p., nakoľko sa navrhovateľ bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. V tejto
súvislosti namietal, že riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody a
priložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa ustanovenia
§ 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednať v neprítomnosti navrhovateľa. Ak tak spravil, odňal tým
navrhovateľovi právo na konanie pred súdom. Podotkol tiež, že okolnosť, že krajský súd nevzhliadol

dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že u navrhovateľa a objektívne aj v očiach verejnosti
nemožno zákonného sudcu považovať za nestranného. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutia
iných krajských súdov, ktoré vylučovali sudcov príslušného súdu, aj keď nerozhodovali v exekučnej
veci z prejednávania a rozhodovania. Ďalej v podanom odvolaní uviedol, že súd sa nedostatočne
oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť navrhovateľa
o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu. Navrhovateľ trval na osobnej

účasti právneho zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom a
na nestrannom súde. Navrhovateľ nemal ani možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri
svojom rozhodnutí vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemal teda možnosť
vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej
situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva navrhovateľa na súdnu ochranu

ako aj k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Keďže navrhovateľ nebol oboznámený s obsahom
dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť
navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Kontradiktórnosť súdneho konania bola podľa uvedených
argumentov navrhovateľa porušená vo viacerých smeroch. Navrhovateľ v odvolaní taktiež poukazoval
nato,žepokiaľsažalovanýnevyjadril,resp.nereagovalnavýzvusúdu,abypredložilpísomnévyjadrenie

k podanému návrhu v zmysle ustanovenia § 114 ods. 3 O. s. p., mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom
pre zmeškanie podľa ustanovenia § 153b O. s. p. Taktiež si nesplnil svoju poučovaciu povinnosť podľa
ustanovenia § 120 ods. 4 O. s p. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody navrhol, aby krajský súd zrušil
napadnutý rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na opätovné prejednanie veci, pretože rozhodnutie
okresného súdu je aj nepreskúmateľné.

Vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa zo strany odporkyne podané nebolo.

Na základe podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok okresného súdu v
rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §

214 ods. 2 O. s. p. a tento čiastočne v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny
potvrdil a čiastočne v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec vrátil v rozsahu
zrušenia okresnému súdu na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením zo dňa 10. 04. 2013 č. k. 13C/83/2012 - 24 Okresný súd Lučenec

veci sp. zn. 13C/83/2012, 13C/84/2012, 13C/85/2012, 13C/92/2012, 13C/93/2012, 13C/94/2012,
13C/106/2012, 13C/109/2012, 13C/110/2012 a 5C/120/2012 spojil na spoločné konanie pod sp. zn.
13C/83/2012.

Pokiaľ sa týka spojených vecí vedených pod sp. zn. 13C/83/2012, tak exekučné spisy dotýkajúce sa

návrhov na začatie konania uplatnených pod týmito spisovými značkami boli do konania pripojené. Na
základe podaného odvolania zo strany navrhovateľa tak mohol krajský súd preskúmavať správnosť
rozhodnutia okresného súdu dotýkajúceho sa týchto vecí s odkazom na v nich pripojené exekučné spisy.

V zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Je

tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odseku
2 až 7 § 213 O. s. p.

Po preskúmaní veci krajský súd nezistil, že by boli splnené dôvody na procesný postup podľa § 213
ods. 3 až 5 O. s. p. teda na opakovanie dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa alebo doplnenie

dokazovania. Krajský súd preto pri rozhodovaní, ktoré sa dotýkalo vyššie uvedených spojených vecí,
vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa.V zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po preskúmaní veci a na základe podaného odvolania navrhovateľa dospel krajský súd k záveru,
že okresný súd v daných spojených veciach v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav pre svoje
rozhodnutie, vykonané dokazovanie vyhodnotil v súlade s § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie náležite

odôvodnil podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. S dôvodmi rozhodnutia okresného súdu sa krajský
súd stotožňuje a na tieto poukazuje.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa v dôvodoch svojho rozhodnutia dostatočne jasne,
zrozumiteľne a právne argumentačne presvedčivo vysporiadal s preskúmaním právneho základu
ako aj dôvodnosti uplatneného nároku navrhovateľa, preto ak tento v podanom odvolaní namietal

vnútornú rozpornosť a nedostatočnosť zdôvodnenia úvah okresného súdu obsiahnutých v odôvodnení
napadnutého rozsudku, tak tieto námietky nepovažoval krajský súd za opodstatnené vzhľadom na
podrobné a rozsiahle dôvody rozsudku okresného súdu dotýkajúce sa všetkých spojených vecí.

Krajský súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ nepreukázal splnenie

zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovení § 5 ods.
1, § 6 ods. 1, § 9 ods.1 až 5 a § 17 ods. 1, 2, 3 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a neosvedčil právny základ a dôvodnosť uplatneného nároku, a to
tak s ohľadom nároku na náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy.

Z dôvodov rozsudku okresného súdu vyplýva, že sa v nich okresný súd podrobne zaoberá zisteniami
z obsahu pripojených exekučných spisov až na vec sp. zn. 14Er/567/2011 (13C/85/2012), v ktorej bolo
vydané poverenie na vykonanie exekúcie po doplnení podkladov a následne exekúcia bola zastavená
pre jej neprípustnosť a vec sp. zn. 5Er/604/2011 (13C/94/2012), v ktorej bola exekúcia zastavená pre
litispendenciu, bolo žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietnuté. Súd v týchto veciach

zisťoval podklady pre posúdenie formálnych a materiálnych podmienok exekúcie, keďže exekučným
titulom boli rozhodcovské rozsudky. Vo veciach teda konal a rozhodol v primeraných lehotách tak, ako
uvádza okresný súd v dôvodoch rozhodnutia, nešlo o zbytočné prieťahy v konaní. S týmto záverom sa
stotožňuje aj krajský súd, preto tak, ako je už konštatované vyššie, neboli teda splnené predpoklady pre
zodpovednosť štátu za nesprávny postup exekučného súdu.

Okrem toho treba poukázať na to, že v podanom odvolaní navrhovateľ závery okresného súdu
vyplývajúce z exekučných spisov ani s uvedením konkrétnych dôvodov nerozporoval, keďže odvolanie
navrhovateľa je koncipované tak, aby sa dotýkalo množstva iných konaní.

Za nedôvodné považuje krajský súd argumenty navrhovateľa obsiahnuté v podanom odvolaní a
spochybňujúce procesný postup súdu, v dôsledku ktorého malo byť údajne navrhovateľovi odňaté právo
konať pred súdom. Navrhovateľ v odvolaní tvrdí, že napriek tomu, že riadne a včas požiadal o zrušenie
pojednávania a uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi, súd
v rozpore so zákonom konal podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. v neprítomnosti navrhovateľa.

Súd podľa tvrdenia navrhovateľa ignoroval žiadosť navrhovateľa o zrušenie (odročenie) nariadeného
pojednávania z dôležitého dôvodu.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že navrhovateľ podal okresnému súdu návrh na zrušenie
nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu spolu so

sťažnosťou proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, vedeného pod sp. zn. 15NcC/470/2012.
Dôvodom návrhu na zrušenie pojednávania okresného súdu bolo, že vo veci nekonal nestranný sudca
ako aj súd. Ako vyplýva zo spisu okresného súdu, uvedenou okolnosťou sa však okresný súd zaoberal
a uvedený dôvod nepovažoval za dôvod na zrušenie ďalšieho pojednávania, keďže dospel k záveru, že
nie je daný ani dôvod na prerušenie konania v danej veci. Bol totiž toho názoru, že v otázke námietky

zaujatosti sudcov Okresného súdu Lučenec už rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici. Rozhodnutiami
Krajského súdu v Banskej Bystrici boli vylúčení z prejednávania a rozhodnutia len sudcovia, ktorí konali
v exekučnej veci, od ktorej navrhovateľ odvodzuje nesprávny úradný postup. Takýto záver súdu prvého
stupňa považuje za správny aj krajský súd, a pokiaľ preto nevyhovel návrhu na prerušenie konania anásledne aj návrhu na zrušenie ďalšieho pojednávania, považoval aj krajský súd procesný postup súdu
prvého stupňa za správny. Súd prvého stupňa mohol preto postupovať podľa § 101 ods. 2 O. s. p.

Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa v podanom odvolaní, že súd vo veci nemal rozhodnúť, kým nebolo v
konaní rozhodnuté o návrhu na prerušenie konania, tak treba poukázať na to, že o návrhu na prerušenie
konania bolo právoplatne rozhodnuté už pred ďalším pojednávaním, na ktorom okresný súd rozhodol
rozsudkom vo veci samej. Tvrdenie navrhovateľa nebolo dôvodné.

Z podaného odvolania navrhovateľa ďalej vyplýva, že ním namietal aj to, že okresný súd sa nevyporiadal
s jeho žiadosťou, aby na pojednávaní bol osobne účastný právny zástupca navrhovateľa. V tejto otázke
krajský súd uvádza, že v podaní navrhovateľa a aj v samotnom odvolaní proti rozsudku okresného súdu
je uvedené, že navrhovateľ sa chcel zúčastniť len takého pojednávania, ktoré bude vedené nestranným
sudcom a na nestrannom súde. Tým dal najavo, že pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené u Okresného
súdu Lučenec, tak nie je právny dôvod, aby sa zúčastnil pojednávania okresného súdu, lebo nie je

vedené nestranným sudcom a na nestrannom súde. Sám sa tým zbavil procesnej účasti na pojednávaní
a možnosti sa vyjadriť k predmetu sporu.

Ak za daných okolností okresný súd konal v neprítomnosti navrhovateľa, tak jeho procesný postup podľa
ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. bol v danom prípade správny. Postupom súdu prvého stupňa nedošlo

k odňatiu možnosti navrhovateľa konať pred súdom, pretože navrhovateľ mal možnosť sa pojednávania
okresného súdu zúčastniť, pretože o termíne aj ďalšieho pojednávania včas vedel, pričom svoje právo
účasti na pojednávaní okresného súdu nevyužil a svoju neúčasť ani neospravedlnil.

Rovnako je nedôvodný argument, že súd nepoučil účastníkov v zmysle ustanovenia § 120 ods. 4 O. s.

p. pred tým, ako vo veci meritórne rozhodol. Poučenie súdu podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p. bolo
obsiahnuté v predvolaní, ktoré bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené. Takže o poučení zo
strany okresného súdu a právnych dôsledkoch nepredloženia dôkazov právny zástupca navrhovateľa
vedel.

Na pojednávaní okresný súd však oboznámil hlavný dôkaz, ktorý navrhol samotný navrhovateľ, a
to exekučné spisy, z ktorých odvodzoval navrhovateľ nesprávny úradný postup a na základe toho
uplatňoval náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Vykonal teda dôkaz pripojenými exekučnými spismi,
teda dôkaz, ktorý navrhol samotný navrhovateľ, a ak na základe takto vykonaného dôkazu dospel k
záveru, že nebol zistený nesprávny úradný postup okresného súdu v exekučnom konaní, tak vychádzal

len z podkladu, ktorý bol navrhnutý navrhovateľom a z ktorého uvedené zistenie okresného súdu
vyplýva, pričom ani krajský súd preskúmaním veci nezistil, že by skutkové a právne závery okresného
súdu v tomto smere boli nesprávne.

V danom štádiu konania sú už nepodstatné úvahy navrhovateľa v podanom odvolaní o nedostatku

nestrannosti a nezaujatosti zákonného sudcu, a to s poukazom na to, že o námietke zaujatosti sudcov
Okresného súdu Brezno, teda aj v spojených veciach rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici,
ktorý uvedenú otázku právoplatne vyriešil, pričom v rámci rozhodovania o námietke zaujatosti dospel
krajský súd k záveru, že pre posudzovanie opodstatnenosti námietky zaujatosti v daných veciach bol
právne významný len pomer toho sudcu, ktorý konal v exekučnej veci, ktorej sa namietaný nesprávny

úradný postup týka. Pokiaľ bol navrhovateľ presvedčený, že krajský súd nesprávne rozhodol o námietke
zaujatosti, mal možnosť podať proti rozhodnutiu krajského súdu dovolanie ako mimoriadny opravný
prostriedok v súlade s § 237 písm. g/ O. s. p. Najvyšší súd, ako súd dovolací, bol povolaný na poskytnutie
ochrany základným právam navrhovateľa. Takýto záver zaujal Ústavný súd SR v rozhodnutí zo dňa
06. 02. 2013 č. k. 1ÚS 89/2013. Okrem toho poukazoval aj na nedostatok právomoci na preskúmanie

sťažovateľových námietok zákonného sudcu, ktoré smerovali proti napadnutým rozhodnutiam krajského
súdu v iných obdobných veciach.

Z vyššie uvedených dôvodov preto nepovažoval krajský súd odvolanie navrhovateľa za dôvodné, a preto
rozhodnutie okresného súdu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. v spojených veciach, tak ako

sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku krajského súdu, potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.
v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O. s. p. a odporkyni, ako v odvolacom konaní úspešnémuúčastníkovi, náhradu trov druhostupňového konania nepriznal, nakoľko táto si trovy odvolacieho konania
v súlade s ustanovením §151 ods. 1 O. s. p. nevyčíslila a ani ich nežiadala priznať. Odvolací súd mal
preto za to, že si trovy odvolacieho konania neuplatnila.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.