Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. máj 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/232/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512217084
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7512217084.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek

senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu Slovenská kancelária
poisťovateľov, Bratislava, Trnavská cesta 82, IČO: 36 062 235, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Bratislava,
Pajštúnska 5, proti žalovaným X. I. Z., G.. XX.X.XXXX Q. X. Š. Z., G.. XX.XX.XXXX, U. K. O. XX, zast.
JUDr. Rudolfom Žiklom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Tichá 18, o zaplatenie 4.231,77
eur istiny s prísl., o odvolaní žalovaného 2. proti rozsudku 11C/309/2012-145 z 12.4.2016 Okresného
súdu Košice-okolie

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaným náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 4.231,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne
zo sumy 4.231,77 eur od 25.07.2011 až do zaplatenia a trovy konania pozostávajúce zo zaplateného
súdneho poplatku v sume 253,50 eur a trov právneho zast. v sume 1.420,30 eur, do 3 dní po
právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobca sa žalobou z 20.09.2012, doručenou súdu 04.10.2012 domáhal, aby zaviazal žalovaných
1/ a 2/ zaplatiť mu sumu 4.231,77 eur s prísl. a trovy konania z dôvodu náhrady poistného, ktoré plnil
poškodenému za žalovaných.

3. V odôvodnení rozsudku súd, o. i., konštatoval, že žalovaná 1. je fyzická osoba, ktorá je držiteľom
motorového vozidla K., N.: C. - XXXCI, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, že žalovaný 2. je
fyzická osoba - vodič motorového vozidla BMW, N.: C. - XXXCI, ktorého prevádzkou bola spôsobená

škoda. Dňa XX.XX.XXXX zavinil žalovaný 2. predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody škodu
na motorovom vozidle A. N.: C.-XXXHH, ktorého držiteľom bola v tom čase K. K.. Vzhľadom k tomu, že
k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vznikla žalobcovi povinnosť uhradiť poškodenému
z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Žalobca poskytol 01.06.2011 z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie v celkovej
sume 4.231,77 eur. Žalobca si uplatnil od žalovaných 1. a 2. náhradu poistného plnenia 24.06.2011 a

vyzval ich v predmetnom liste, aby uhradili dlžnú sumu do 24.07.2011, ktorú dlžnú sumu do dňa podania
žaloby neuhradili. Žalobca splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zák. č. 381/2001 Z.z. tým, že uhradil
poškodenému škodu. Tým, že žalovaní nesplnili svoje zákonnom stanovené povinnosti v súlade s § 3
ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. vznikol žalobcovi voči žalovaným oprávnený nárok na základe ustanovenia§ 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z., a to právo proti tomu , kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods.
7. Vzhľadom na túto skutočnosť, vznikol žalobcovi voči žalovaným oprávnený nárok a to právo proti
tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 cit. zák. na náhradu toho, čo za neho plnil. Súd,

vychádzajúc z § 3 ods. 1, § 24 ods. 2 písm. c) ods. 7 vety prvej zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, na základe vykonaného dokazovania, urobil záver, že žaloba je dôvodná.
V konaní mal za preukázané, že došlo ku škode na motorovom vozidle z dôvodu, že vodič motorového
vozidla 21.10.2010 zavinil dopravnú nehodu, že k dátumu nehody žalovaný nemal uzatvorené povinné

zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaní 1. a 2.
žiadendokladotom,žetvrdeniežalobcuniejepravdivé,súdunepredložili.Žalobcavzmyslecit.zák.ust.
uhradil poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Poistné plnenie bolo v celkovej sume 4.231,77 eur. Na základe uvedeného žalobe
v celom rozsahu vyhovel. Citujúc znenie § 517 ods. 2 Obč. zák., § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z.z. posúdil, že uplatnený úrok z omeškania je v súlade s cit. zák. ust., a preto priznal žalobcovi

úrok z omeškania vo výške 9,5% zo sumy 4.231,77 eura od 25.07.2011 do zaplatenia.

4. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. bola voči žalovaným 1. a 2.
priznaná náhrada trov konania. Trovy konania pozostávali zo sumy zaplateného poplatku zo žaloby v
sume 253,50 eur a z trov právneho zast. advokátom v sume 1.420,30 eur - odmeny za 11 úkonov

právnej služby.

5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 2. a žiadal rozsudok zmeniť, žalobu voči
nemu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

6. V odvolaní konštatoval, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, nakoľko nevykonal dôkazy, ktoré v
konaní navrhoval a ktoré sú významné na zistenie rozhodujúcich skutočností celej kauzy. Konkrétne,
v konaní súdu viac ráz navrhoval, aby si obstaral dôkaz z poisťovne AXA o tom, že v čase nehody
bolo havarované vozidlo riadne poistené. Uviedol, že v čase dokazovania v spore nemal tento dôkaz
k dispozícii, nakoľko sa nachádza u obchodného zástupcu poisťovne AXA, o čom sa dozvedel až

neskôr. Spomínaný dôkaz sa mu podarilo získať obtiažne až 6.7.2016, po nespočetných intervenciách
v poisťovni AXA. V prílohe podania odvolaciemu súdu dôkaz o poistení vozidla v čase nehody aj v
origináli priložil. Z predloženého dôkazu mal za nesporné a evidentné, že havarované vozidlo bolo
poistené od 4.8.2009 na dobu neurčitú, čiže nie je správny záver súdu v tom smere, že v čase nehody
vozidlo poistené nebolo. Vinou súdu sa ocitol v situácii, že v čase vykonávania dokazovania spomínaný

dôkaz k dispozícii nemal a súd nepovažoval za potrebné tento dôkaz vyžiadať od poisťovne, teda
evidentne rozhodol na základe neúplného zistenia stavu veci a to na jeho škodu. Tvrdil, že postupom
súdu boli poškodené jeho práva a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
celej veci. Do pozornosti dal súdu ust. § 427 platného Obč. zák., z ktorého je evidentné, že za
škody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel zodpovedá prevádzkovateľ motorového vozidla, že

v čase vzniku nehody prevádzkovateľom vozidla nebol, teda mu nie je zrejmé, akými úvahami sa súd
riadil, keď ho zaviazal spornú škodu uhradiť. Tvrdil, že v danom prípade nie je daná jeho pasívna
legitimácia v súdnom spore a to práve vzhľadom na § 427 Obč. zák. Poukázal na to, že sa jedná o
špeciálne ust. zákona, ktoré má aplikačnú prednosť pred všeobecnými ust. zákona a zakladá objektívnu
zodpovednosť prevádzkovateľov za škody spôsobené v doprave. Žiadal rozsudok zmeniť a žalobu voči

nemu zamietnuť. Zároveň žiadal priznať mu náhrada trov konania, ktoré účelne v konaní vynaložil na
bránenie svojich práv a ktorú vyčíslil osobitným podaním.

7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje

dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 b) a § 380 ods. 1, 2 C.s.p.
a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav
veci, správne ho právne posúdil a odvolací súd sa jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na
dôvody ktoré odkazuje, pretože sú správne, na čom nič nemení ani podané odvolanie žalovaným 2.

8. Žalovaný 2. uplatnil odvolacie dôvody, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, nakoľko nevykonal
dôkazy, ktoré v konaní navrhoval, ktoré sú významné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.9. Ani jeden z vyššie uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

10. Žalovaný 2. namieta, že v čase dokazovania nemal dôkaz k dispozícii, že havarované vozidlo mal

riadne poistené v poisťovni AXA, že tento dôkaz sa mu podarilo získať až 6.7.2016 po nespočetných
intervenciách v poisťovni AXA, o čom predkladá doklad o poistení vozidla v čase nehody aj v origináli,
že súd nepovažoval za potrebné tento dôkaz vyžiadať od poisťovne a, že tak rozhodol na základe
neúplného zistenia skutkového stavu veci a to na jeho škodu.

11.Kuvedenýchvýhradámjepotrebnéuviesť,žezozápisnicezpojednávaniaz12.4.2016 (č.l.137-139)
vyplýva, že na otázku zást. žalobcu, kde mal žalovaný 2. uzatvorenú zákonnú poistku, žalovaný
2. uviedol, že si už nepamätá. Na otázku, aby aby sa vyjadril, prečo nekontaktoval poisťovňu AXA,
keď došlo k dopravnej nehode, žalovaný 2. uviedol, že si myslel, že všetko je v poriadku, že nemal
dôvod kontaktovať poisťovňu. Následne na otázku súdu na zást. žalovaného 2. ohľadom vykonaného
dokazovania, tento nemal námietky, ani ďalšie návrhy na dokazovanie, preto súd uznesením vyhlásil

dokazovanie za skončené.

12. Je zrejmé, že žalovaný 2. pred súdom prvej inštancie nenavrhol vykonať dokazovanie dotazom
na poisťovňu AXA, resp. ani žiaden dôkaz o tom, že v čase dopravnej nehody bolo motorové vozidlo,
ktorým spôsobil dopravnú nehodu poisťovni v spoločnosti - poisťovni AXA nepredložil, preto na dôkazy,

na ktoré poukazuje až v odvolacom konaní už nemožno prihliadať aj so zreteľom na tú skutočnosť, že
súd v súlade so zákonom vyhlásil dokazovanie uznesením za skončené. Na žalovanom 2. bolo dôkazné
bremeno preukázať svoje tvrdenia a pokiaľ tak neurobil , musí znášať následky v podobe nepriaznivého
rozhodnutia lebo súd nevykonáva dôkazy v zmysle vyšetrovacej metódy.

13. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil,

prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

14.Súd použilsprávnyprávnypredpis,správnehovyložilanadanýskutkovýstavhoisprávneaplikoval,
to zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne právne závery o právach a

povinnostiach strán sporu.

15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno dodať, že Poistný garančný fond sa podľa
§ 24 ods. 1 zák. tvorí z príspevkov členov kancelárie podľa § 20 ods. 5, z mimoriadnych príspevkov
podľa § 20 ods. 6 a z poistného podľa § 16 a jeho účelom je podľa § 24 ods. 2 písm. b) poskytovať z

neho poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba
bez poistenia zodpovednosti, t.j. pre prípad, keď prevádzkovateľ motorového vozidla si nesplní svoju
zákonnú povinnosť poistiť motorové vozidlo, ktorého je držiteľom, resp. prevádzateľom.

16. Žalovaný 2. má výhrady voči svojej povinnosti zaplatiť žalovanú istinu s prísl. z dôvodu, že ku

škode na motorovom vozidle došlo pri prevádzke motorového vozidla podľa § 427 Obč. zák., že nebol
je prevádzkovateľom motorového vozidla ,iba vodičom.

17. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný 2. ako vodič motorového
vozidla XX.XX.XXXX zavinil dopravnú nehodu, že k dátumu nehody nebolo uzatvorené poistné zmluvné

poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a žalovaní 1. a 2. žiaden
doklad o tom, že poistná zmluva bola uzavretá súdu nepredložili a keďže žalobca uhradil poškodenému
z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v
celkovej 4.231,77 eur, žalobe vyhovel v celom rozsahu.

18. Skutočnosť, že žalovaný 2. bol vodičom motorového vozidla a nie jeho prevádzkovateľom, ho
nezbavuje povinnosti nahradiť žalobcovi poistné plnenie z garančného fondu za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla.19. Aj súdna prax zastáva názor, že osobou bez poistenia zodpovednosti podľa § 24 ods. 2 písm.
b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, je nielen osoba, ktorá nesplní povinnosť vyplývajúcu z § 4 tohto zákona uzavrieť k

prevádzkovanémuvozidlupoistnúzmluvu,aleajosobazodpovedajúcazaškoduspôsobenúprevádzkou
vozidla, ku ktorému takáto poistná zmluva nebola uzavretá. Pokiaľ poistením je krytá zodpovednosť
osôb povinných nahradiť škody spôsobené prevádzkou vozidla, potom pokiaľ vozidlo nie je poistené,
je osobou bez poistenia ten, za koho by poisťovňa poškodenému plnila, keby poškodené bolo. Pritom
zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla za škodu spôsobenú jeho prevádzkou podľa § 427 a nasl. Obč.

zák. nevylučuje súbežnú (solidárnu) zodpovednosť vodiča tohto vozidla podľa § 420 ods. 1 Obč. zák.,
ktorý spôsobil škodu pri tej istej škodnej udalosti zavineným porušením právnej povinnosti, pokiaľ nejde
o prípady uvedené v § 420 ods. 2 Obč. zák. . Pokiaľ má žalobca ako poistiteľ podľa § 24 ods. 7 a § 24
ods. 2 a § 24 ods. 2 písm. b) a c) cit. zák. právo postihu voči každému, kto zodpovedá za škodu a za koho
plnila, svedčí jej toto právo i voči vodičovi (nepoisteného) vozidla vtedy, ak zodpovedá vodič za škodu
vzniknutú pri prevádzke tohto vozidla. Bolo by totiž proti zmyslu daného ustanovenia, pokiaľ by postih

nebol možný proti osobe, ktorá zodpovedá za škodu na základe zavinenia; opačný výklad by možnosť
postihu neprimerane zúžil (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 32Cdo/2837/2007 zo 17.1.2008).

20.Ajzvyššieuvedenýchdôvodovbolopotrebnérozsudokakovecnesprávnypotvrdiť,lebožalovaný 2.
ako vodič predmetného motorového vozidla, ku ktorému v čase rozhodovania súdu nebolo preukázané,

že by bola uzavretá poistná zmluvu, zodpovedá za škodu vzniknutú pri prevádzke tohto motorového
vozidla, ktorú zavinil, za škodu na vozidle poškodenej osobe plnil žalobca, preto má žalobca voči
žalovanému 2. spoločne so žalovanou 1. ako prevádzkovateľkou motorového vozidla právo postihu
za škodu a za koho plnila.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.

22. Žalovaný 2. nemal v odvolacom konaní úspech, preto mu náhrada trov odvolacieho konania nebola
priznaná. Žalovanej 1. a žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli.

23. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).