Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/176/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214215892
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7214215892.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. v spore žalobcu: Ringier Axel Springer
Slovakia, a.s., so sídlom v Bratislave, Prievozská 14, IČO: 00 678 155, zastúpený JUDr. Františkom
Laurincom, advokátom so sídlom v Bratislave, Hálkova 32, proti žalovanému: LEMONG s.r.o., so sídlom
v Košiciach, Užhorodská 1037/25, IČO: 46 752 854, zastúpený JUDr. Petrom Kleinom, advokátom so
sídlom v Košiciach, Kukučínova 7, v konaní o 2.512 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 12.2.2018, č.k. 35Cb/33/2016-120 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.512,- eur, s 9,75 % -ným ročným úrokom z omeškania zo sumy
428 eur od 10.4.2013 do zaplatenia, zo sumy 828,- eur od 8.5.2013 do zaplatenia, s 9,5%-ným ročným
úrokom z omeškania zo sumy 828,- eur od 5.6.2013 do zaplatenia, zo sumy 428,- eur od 4.7.2013 do
zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a o trovách konania rozhodol, že žalobca má právo
na ich náhradu v plnom rozsahu.

2. Rozhodol tak o žalobe doručenej súdu prvej inštancie dňa 9.6.2014, ktorou sa žalobca domáhal,
aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie vyššie uvedenej sumy titulom neuhradenia časti ceny za
uverejnenie reklamy v časopise vydávanom žalobcom.

3. Vykonaným dokazovaním zistil, že na základe písomnej objednávky žalovaného, datovanej k
11.2.2013, žalobca uverejnil v ňom vydávanom časopise NOVÝ ČAS PRE ŽENY dňa 4.2.2013 a

v prílohe tohto časopisu Recepty v dňoch 25.2.2013, 25.3.2013, 22.4.2013, 20.5.2013 a 17.6.2013
reklamu pre žalovaného (uvedené mal za preukázané predloženými číslami časopisov). Po zverejnení
dohodnutej inzercie vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 331300048, splatnú 19.2.2013; č.
331300082, splatnú 12.3.2013; č. 331300152, splatnú 9.4.2013; č. 331300213, splatnú 7.5.2013; č.
331300275, splatnú 4.6.2013 a č. 331300353, splatnú 3.7.2013; všetky vystavené na sumu 828,- eur.
Žalovaný uhradil celú sumu z faktúr č. 331300048 a č. 331300085, časť z faktúry č. 331300152 a č.
331300353 v sumách 2x po 400,- eur (neuhradené zostali faktúry č. 331300213 a č. 331300275 v

sumách 2 x 828,- eur).

4. Vec právne posúdil podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka a dospel k záveru, že strany sporu
uzavreli zmluvu o dielo.5. Obranu žalovaného (uvedenú v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 12.8.2014), že
so žalobcom nie je v žiadnom právnom vzťahu, považoval za nepreukázanú, pretože v priebehu celého

konania neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie tohto tvrdenia. Na základe uvedeného žalobe
vyhovel a to aj pokiaľ sa týka úroku z omeškania, ktorý žalobcovi priznal podľa § 369 Obchodného
zákonníka a § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z..

6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal ich v konaní úspešnému žalobcovi v

plnom rozsahu.

7. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d), e), f) CSP.

8. Tvrdí, že v priebehu konania namietal oprávnenosť vystavenia faktúr, k čomu sa chcel vyjadriť na
pojednávaní, avšak súd rozhodol bez jeho prítomnosti. Opätovne zdôraznil, že so žalobcom nie je v

žiadnom právnom vzťahu a neeviduje voči nemu žiaden dlh.

9. Na základe uvedeného žiada, aby súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol, resp. zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru,
že nie je dôvodné.

11. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými
dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod
uvedený v § 365 ods. 1 písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. d), t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci; písm. e), t.j. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným

dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal
do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak
nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej
inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení

dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska
závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia
dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. CSP o vykonávaní
dokazovania.

13. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci

vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -
hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,
súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy
musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

14. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod§ 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

15. Z obsahu odvolania vyplýva, že odvolateľ namieta aj odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b)
(keď tvrdí, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa pojednávania). Tento odvolací dôvod je daný vtedy (súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), ak je na strane súdu taký závažný procesný
postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v

takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa
článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskejrepubliky.Článok48ods.2 ÚstavySRzakotvujeprávokaždého,abysajehovecprerokovala
bezzbytočnýchprieťahov,vjehoprítomnostiaabysamoholvyjadriťkuvšetkýmvykonávanýmdôkazom.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť

súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí
umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré
z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS
132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane
poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane
bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne
nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán

predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a
právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného
práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

16. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú dané.

17. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.2.2019 o 9.50 hod. v
pojednávacej miestnosti č. 240/II posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.

18. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal a svoje
rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli.

19. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu -

povinnosť tvrdiť a na dané tvrdenie predložiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť (dôkazné bremeno).
Povinnosť strany sporu uviesť skutkové tvrdenia a označiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť sa
vzťahuje na všetky skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v
spore. Ide teda o tie právne skutočnosti, ktoré spôsobia vznik jej nároku alebo zánik jej povinnosti
(skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku, žalovaného prostriedkami procesnej

obrany). Dôsledkom toho, že tvrdenie nie je preukázané (resp. súd ho nepovažuje za pravdivé) je pre
stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Uvedené ale neplatí bezvýhradne - ide o tzv. negatívnu dôkaznú
teóriu, ktorá vychádza z toho, že nemožno od strany sporu spravodlivo žiadať, aby preukázala reálnu
neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je
obsah jej povinnosti tvrdiť sa odvíja od hmotného práva.

20. Na uvedené odvolací súd poukazuje, pretože chce zdôrazniť, že rozhodnutie vo veci samej
je ovplyvnené aktivitou strán sporu, t.j. ich tvrdeniami a označovaním dôkazov na preukázanie ich
pravdivosti, ktoré sú následne sudcom v zmysle princípu voľného hodnotenia dôkazov vyhodnocované
ako preukázané alebo nie (resp. preukázané s vysokou pravdepodobnosťou).

21. Zásada koncentrácie konania, ktorou sa sporové konanie riadi, znamená, že strany sporu nemôžu
vykonávať niektoré procesné úkony kedykoľvek počas konania, ale len v jeho určitom štádiu. Procesné
úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania sú prostriedky procesného útoku a procesnejobrany (skutkové tvrdenie, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov,
námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky - § 149 CSP).

22. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany teda podliehajú zákonnej koncentrácii
konania a platí o nich, že ich možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie
končí (§ 154 CSP). Po tomto úkone súdu, sa na ďalšie prostriedky procesného útoku resp. procesnej
obrany strán sporu neprihliada.

23. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný nepreukázal tvrdenie uvádzané vo vyjadrení k žalobe, a to,
že so žalobcom nebol v žiadnom právnom vzťahu.

24. Z obsahu spisu vyplýva, že pojednávanie konané dňa 13.2.2017, ktorého sa zúčastnil právny
zástupca žalovaného, bolo odročené na neurčito na základe jeho žiadosti za účelom mimosúdneho

vyriešenia sporu. Keďže k uzavretiu mimosúdnej dohody nedošlo (oznámenie právneho zástupcu zo
dňa 13.4.2017) súd prvej inštancie vytýčil pojednávanie na deň 12.2.2016, ktorého sa zúčastnili právni
zástupcovia strán sporu. Je teda zrejmé, že žalovaný mal dostatok príležitostí preukázať svoje tvrdenie
uvádzané vo vyjadrení k žalobe. Ako už bolo uvedené vyššie, na pojednávaní, na ktorom súd vo
veci meritórne rozhodol, bol prítomný jeho právny zástupca, preto v konaní nedošlo ani k naplneniu

odvolacieho dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. b) CSP.

25. Na základe uvedeného bolo rozhodnutie súdu potvrdené ako vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP),
pretože žalobca predloženými dôkazmi (viď vyššie) preukázal svoje tvrdenia, že pre žalovaného reklamu

uverejnil. Uvedené podporuje aj skutočnosť, že časť vystavených faktúr žalovaným uhradená bola.
Vzhľadom na vyššie uvedené nie je možné uveriť tvrdeniu žalovaného o neexistencii právneho vzťahu
medzi stranami sporu, bez toho, aby toto svoje tvrdenie podložil akýmkoľvek dôkazom.

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 CSP
tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalobca, ktorému žiadne trovy nevznikli
(k odvolaniu sa nevyjadril); preto mu ich náhrada nebola priznaná.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2

posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,
ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).