Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. jún 2019

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 5Cb/13/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313206915
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Kubjatková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2019:5313206915.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Andreou Kubjatkovou v spore žalobcu - spoločnosti I., spol. s r.o.,

IČO: XX XXX XXX so sídlom XXX XX J. G. XXX, proti žalovanej - spoločnosti H. K., a.s. I. F. A., IČO:
XX XXX XXX, XXX XX G., so sídlom Š. XX, právne zastúpenej JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom
so sídlom 811 02 Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A, o zaplatenie sumy 19.080,28 € s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 19.080,28 €, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9,50 % ročne odo dňa 10.07.2013 až do zaplatenia, to všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd v Čadci rozsudkom 5Cb/13/2013-101 zo dňa 22.09.2014 v spojení s opravným
uznesenímzodňa31.03.2016,uznesenímzodňa18.07.2016auznesenímzodňa24.10.2016,rozhodol
tak, že základ nároku je daný titulom náhrady škody z uzatvorenej poistnej zmluvy číslo 0100007065,
ktorou bola poistená výrobná hala, budova ležiaca na parcele číslo 111492/2 v J. G. na sumu 499.402,51
€. Dňom 18.02.2012 došlo k poistnej udalosti, kedy sa pod ťarchou strechy ohli okraje strešnej krytiny
po celej dĺžke budovy, poohýbali sa štíty, zlomil sa prístrešok, čím došlo k vzniku škody. Proti rozsudku

podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý mal za to, že skutočne zaťaženie snehom
podľa správy SHMÚ bolo menšie - 2,82 kN/m2, ako výpočtové zaťaženie podľa expertnej správy IN
SERVIS SLOVAKIA, s.r.o., 2,968 kN/m2, teda toto bolo menšie, ako je stanovené normou STN 730035
a preto škodová udalosť nie je likvidná.

2. Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Žiline rozsudok Okresného súdu Čadca sp. zn.
5Cb/13/2013-101 zo dňa 22.09.2014, v spojení s opravnými uzneseniami potvrdil.

3. Proti potvrdzujúcemu uzneseniu KS Žilina 13Cob/294/2016-152 zo dňa 19.04.2017 podal žalovaný
dovolanie, o ktorom NS SR pod číslom konania 1 Obdo/48/2017 zo dňa 27.08.2018 rozhodol tak, že
dovolanie odmietol.

4. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že nárok je nepochybný nielen čo do základu -
ako už bolo rozhodnuté rozsudkom v tejto veci, ktorý bol potvrdený krajským súdom, ale aj čo do výšky,

nakoľko znalecký posudok znie na vyššiu sumu, ako bola uplatnená samotnou žalobou. Žalobca má
nárok na náhradu škody vo výške aj s DPH, keďže v prípade, ak by mal vec navrátiť do pôvodného stavu,
ktorá bola poškodená, musel by hradiť aj DPH, ktorá je s každým úkonom v rámci obchodu spojená.
Predložila súdu návrh súdneho zmieru, kde bola uvedená úhrada žalovanej istiny vcelku 19.080,28 €,teda s DPH, pričom s uvedeným súdnym zmierom nesúhlasili len z toho dôvodu, že žalovaný nechcel
uhradiť príslušenstvo. Škoda nezávisí od toho, či je žalobca platcom, alebo nie je platcom DPH, ak
má dôjsť k navráteniu do pôvodného stavu, nezávisí výška škody a jej vyčíslenia od toho, či ten kto

vykonával od žalobcu úkony smerujúce k navráteniu do pôvodného stavu, je platcom DPH, tieto faktúry
nemôžu mať za žiadnych okolností vplyv na výšku uplatneného nároku, titulom náhrady škody.

5. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že o základe nároku bolo právoplatne rozhodnuté,
predmetom je len výška uplatneného nároku, preukázaná krycím rozpočtom pána N. E. vo výške

19.080,28 €, vrátane DPH. Proti samotnému kryciemu listu žalovaný nemá námietky, má námietky
proti uplatneniu sumy vrátane DPH, keďže žalobca je platiteľom dane z pridanej hodnoty a pritom sa
domáha nákladov primeraných na znovuzriadenie vrátane DPH, teda vo výške 19.080,28 €, čo bez
DPH predstavuje sumu 15.900,23 €, na ktorú by teoreticky žalovaný v zmysle zákonných ustanovení
mal nárok, pričom zo žiadneho iného ustanovenia nevyplýva, prečo by mal nárok aj na náhradu DPH,
keďže je platcom DPH a túto si v prípade znovu zriaďovania nehnuteľnosti môže uplatňovať, teda jej

odpočet. Istinu v časti DPH považujú za nedôvodnú, žiadajú ju zamietnuť. Argumentácia žalobcu o
tom, že tieto náklady by vynaložil vrátane DPH, by bola teoreticky akceptovateľná za predpokladu,
že by nehnuteľnosť zriaďoval výlučne prostredníctvom dodávateľov, ktorí nie sú platcovia DPH, čo je
vysoko nepravdepodobné a nedá sa to ani prezumovať, kde práve naopak pokiaľ by k znovu zriadeniu
nehnuteľnosti a vynaloženiu nákladov došlo vrátane DPH, pričom opravu, alebo znovu zriadenie by

vykonávali dodávatelia, ktorí sú platcovia DPH, žalobca by musel vynaložiť náklady vrátane DPH, ale
následne by si uplatňoval vratku DPH, čím by sa de facto bezdôvodne obohatil, práve o rozdiel DPH, čo
je fiktívna ekonomická kategória. Návrh na súdny zmier bol vyhotovený výlučne pre účely mimosúdnych
rokovaní, k dohode nedošlo, zotrvávajú na všetkých svojich vyjadreniach.

6. Zo znaleckého posudku číslo 37/2019 vypracovaným L. s.r.o., X., zadávateľ - žalobca, mal súd
preukázané, že hodnota poškodenia nehnuteľnosti :
- hala + prístrešok, hodnota stavebných prác na uvedenie do pôvodného stavu bez DPH ...... 31.390,51
€,
- hala + prístrešok, hodnota stavebných prác na uvedenie do pôvodného stavu vrátane DPH ......

37.668,61 €.

Z predložených krycích listov rozpočtu (číslo listu 11 spisu) vyplýva vyčíslená škoda 13.399,54 € bez
DPH + DPH 2.679,91,- €, spolu suma 16.079,45 €. Z krycieho listu rozpočtu číslo listu 14 spisu vyplýva
vyčíslená škoda 2.569,- € bez DPH + DPH 500,14 €, celkom suma 3.000,83 €.

7. Podľa § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa § 790 písm a) OZ poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty,
odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku);

Podľa § 797 ods. 1 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach
ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody

sa poistenie vzťahuje (poistený).

Podľa § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik
povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

Podľa § 797 ods. 3 OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné
na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak
sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ
povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

Podľa § 799 ods. 2 OZ kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne
oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov
a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie
povinnosti.Podľa§806OZzpoisteniamajetkumápoistenýprávo,abymuboloposkytnutéplnenievovýškeurčenej
podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

8. Medzitýmny rozsudok je rozsudok, ktorý rieši len otázku základu nároku a ponecháva otázku rozsahu
nároku ďalšiemu rozsudku. Predpokladom použitia medzitýmneho rozsudku je deliteľnosť predmetu
konania na dve zložky: podľa základu a výšky. Ak sa ukáže, že neexistuje právny základ sporného

nároku, súd ušetrí rozsiahle konanie o jeho výške.

9. V danom prípade súd rozsudkom 5Cb/13/2013-101 zo dňa 22.09.2014, v spojení s opravnými
uzneseniami rozhodol, že základ nároku je daný. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Žiline 13Cob/294/2016 zo dňa 19.04.2017. Dovolanie proti uvedenému rozsudku bolo
odmietnuté.

10. Obaja právni zástupcovia na pojednávaní uznali, že o základe nároku bolo právoplatne rozhodnuté,
predmetom konania už zostala len výška uplatneného nároku. Žalobca žiadal priznať nárok v celkovej
sume 19.080,28 €, vrátane DPH, žalovaný namietal zaplatenie DPH, keďže žalobca je platiteľom dane
z pridanej hodnoty a pritom sa domáha nákladov na zriadenie vrátane DPH, teda vo výške 19.080,28 €.

Žalovaný uznáva len sumu 15.900,23 €, teda náhradu škody bez DPH.

11. Zákon o DPH osobitne nedefinuje pojem škoda a tiež nedefinuje vznik škody z pohľadu platiteľa
dane a jeho povinnosti. Pojem škoda definuje § 26 ods. 6 zákona o účtovníctve, ako neodstraniteľné
poškodenie, zničenie, odcudzenie, alebo stratu majetku, teda také poškodenie, ktoré nemožno odstrániť

opravou. Z právneho hľadiska sa škoda charakterizuje ako majetková ujma, ktorá je objektívne
vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom (peniaze) a môže byť napraviteľná poskytnutím majetkového
plnenia, najmä finančného odškodnenia. Podľa zákona o DPH škoda nie je predmetom dane
(zdaniteľným plnením), avšak režimu DPH podlieha oprava v súvislosti s odstraňovaním následkov
škody (napríklad oprava majetku), ktorá sa považuje sa dodanie služby na účely DPH.

12. Nakoľko predmetom tohto konania je nárok na náhradu škody na poskytnutie plnenia, keďže došlo
k poistnej udalosti a predmetom konania nie je ďalší postup, ako bude žalobca budovu opravovať,
zriaďovať, teda či výlučne prostredníctvom dodávateľov, ktorí nie sú platcami DPH, alebo dodávateľov,
ktorí sú platcami DPH, preto súd priznal plnenie v celkovej výške 19.080,28 €, vrátane DPH. Takto

vyčíslená škoda vyplýva z predložených krycích listov rozpočtu, aj vrátane DPH.

13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. platného do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o
osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

14. Nakoľko sa dostal žalovaný do omeškania s plnením peňažného záväzku, súd priznal žalobcovi aj
zákonné úroky z omeškania vo výške 9,50 % ročne (osem percentuálnych bodov plus 1,5 % základná
úroková sadzba ECP = 9,50 %). Aj keď bol žalovaný v omeškaní s vyplatením plnenia už skôr, žalobca

žiadal priznať úroky z omeškania odo dňa 10.07.2013, t.j. odo dňa doručenia žaloby na súd, až do
celkového zaplatenia a súd ich žalobcovi priznal.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Výšku trov konania vyčísli vyššia súdna úradníčka samostatným uznesením po

právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku).

Odvolanie je možné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Čadca písomne
dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.