Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžrk/4/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200317
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:4016200317.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej,

PhD. a členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobkyne: R. J.,
bytom Ž. XXXX/X, U., zastúpenej LawService, s.r.o., so sídlom Stráž 3/223, Zvolen, IČO: 36 861 723,
proti sťažovateľovi (žalovanému): Okresný úrad Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti:
1/ Krajská prokuratúra Nitra, so sídlom Damborského 1, Nitra, 2/ A. J., bytom Y. XX, N., o preskúmanie
zákonnosti oznámenia žalovaného č. OU-NR-OOP5-2016/003240-4 UPo 27/2015-4 z 18. januára 2016
arozhodnutiaOkresnéhoúraduNitra,katastrálnyodborč.UP71/2015-7z5.novembra2015,okasačnej
sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/76/2016-105 z 11. októbra 2017,

takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k.
11S/76/2016-105 z 11. októbra 2017 z a m i e t a .

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania voči žalovanému.

Krajskej prokuratúre Nitra a pribratému účastníkovi nárok na náhradu trov kasačného konania n e p

r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. 11S/76/2016-105 z 11.10.2017 podľa § 191 ods. 1 písm. c/
zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil oznámenie žalovaného č.
OU-NR-OOP5-2016/003240-4 UPo 27/2015-4 z 18.01.2016 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Konanie v časti o preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor č. UP 71/2015-7
z 05.11.2015 krajský súd zastavil podľa § 99 písm. a/ SSP. O trovách konania rozhodol krajský súd tak,
že účastníkom ich náhradu nepriznal.

2. Oznámením o vybavení podania č. OU-NR-OOP5-2016/003240-4 UPo 27/2015-4 z 18.01.2016
žalovaný, ako druhostupňový správny orgán, vyrozumel žalobkyňu, že jej odvolanie proti rozhodnutiu
Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor č. UP 71/2015-7 z 05.11.2015 o vyhovení protestu
prokurátorky Okresnej prokuratúry Nitra a zrušení protestom napadnutého rozhodnutia č. V 5544/2015
z 31.07.2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobkyne,
bolo podané oneskorene, po márnom uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty. Žalovaný poukázal na to, že
rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor č. UP 71/2015-7 z 05.11.2015 bolo žalobkyni v

zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku doručené dňa 16.11.2015 fikciou doručenia (11.11.2015 - prvý
pokus o doručenie zásielky, 12.11.2015 - druhý pokus o doručenie zásielky a uloženie zásielky na pošte,
nevyzdvihnutie zásielky do troch dní od uloženia - 16.11.2015), aj keď si ho žalobkyňa následne prevzala
aj fyzicky dňa 25.11.2015. Lehota na podanie odvolania tak podľa žalovaného žalobkyni uplynula dňa01.12.2015 (utorok), kedy bolo najneskôr možné podať včasné odvolanie. Žalobkyňa však odovzdala
svoje odvolanie na poštovú prepravu až v pondelok dňa 07.12.2015.

3. Krajský súd zdôraznil, že žalobkyňa si prvostupňové rozhodnutie osobne prevzala dňa 25.11.2015,
pričom z novšej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp.zn. 3Sžp/6/2013 zo 17.09.2013,
sp.zn. 4Sžo/67/2014 zo 06.10.2015, sp.zn. 4Sžo/85/2015 z 01.03.2016, sp.zn. 3Sžo/101/2015
z 30.03.2016, sp.zn. 6Sžo/81/2015 z 25.01.2017, sp.zn. 3Asan/2/2016 z 22.02.2017, sp.zn.
3Sžo/245/2015 z 25.04.2017) vyplýva, že faktické doručenie zásielky je uprednostnené pred jej fiktívnym

doručením v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2017, a to s akcentom
na princíp právnej istoty. Krajský súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn.3Sžo/101/2015z30.03.2016,vktoromnajvyššísúdokreminéhouviedol,žekaplikáciiustanovení
náhradného doručenia môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu doručeniu a pokiaľ doručenka,
z ktorej správny orgán vychádza, preukazuje súčasne reálne doručenie, správny orgán už skutočnosti
týkajúce sa náhradného doručenia neskúma. Krajský súd tiež poukázal na text odôvodnenia nálezu

ÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.II.ÚS65/2010,zktoréhonajvyššísúdvosvojomrozhodnutí
sp.zn. 3Sžo/101/2015 z 30.03.2016 vychádzal.

4. Krajský súd zdôraznil, že zásielka sa nevrátila správnemu orgánu ako nedoručená, ale v odbernej
lehote došlo k reálnemu doručeniu zásielky dňa 25.11.2015. Ustálil, že lehota 15 dní na podanie

odvolania začala žalobkyni plynúť dňom 26.11.2015 a uplynula dňa 10.12.2015, a preto odvolanie
žalobkyne podané na poštovú prepravu dňa 07.12.2015 bolo podané včas a je povinnosťou správneho
orgánu o ňom meritórne rozhodnúť.

5. K námietke žalovaného, že nie je úplne jasné, kto by mať byť v prejednávanej veci žalovaným,

krajský súd uviedol, že podľa § 2 ods. 1, 3 a 5 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej
správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase podania žaloby je okresný
úrad miestnym orgánom štátnej správy, ktorú vykonáva odbor okresného úradu alebo organizačný útvar
odboru okresného úradu určený podľa odseku 6, ak § 7 neustanovuje inak. Okresný úrad má spôsobilosť
byť účastníkom súdneho konania a exekučného konania a samostatne konať pred súdom v rozsahu

svojej pôsobnosti. Z uvedeného krajský súd vyvodil, že Okresný úrad Nitra, ktorý označila žalobkyňa za
žalovaného, má spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania, pričom oznámenie o vybavení podania
z 18.01.2016 vydal Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností
a rozhodnutie z 05.11.2015 vydal Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, teda organizačné útvary
vykonávajúce štátnu správu na príslušnom úseku štátnej správy, organizačne podliehajúce Okresnému

úradu Nitra.

6. Krajský súd uviedol, že pred otvorením pojednávania dňa 11.10.2017 žalobkyňa vzala žalobu v časti
o preskúmanie a zrušenie rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. UP 71/2015-7 z
05.11.2015 späť, preto krajský súd v tejto časti konanie zastavil.

7. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd tak, že žalobkyni ani žalovanému náhradu trov konania
nepriznal, a to s poukazom na § 167 ods. 1, § 170 písm. b/, § 171 ods. 1 SSP s použitím § 25 SSP a
§ 255 ods. 2 CSP. Žalobkyňa podanou žalobou žiadala zrušiť oznámenie žalovaného z 18.01.2016 a v
tejto časti bola úspešná, preto by mala nárok na náhradu trov konania. Zároveň ale žalobkyňa žiadala

preskúmať a zrušiť neprávoplatné rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa z 05.11.2015, ktoré
nemôže byť predmetnom súdneho prieskumu v správnom súdnictve a v tejto časti právna zástupkyňa
žalobkyne prítomná na pojednávaní zobrala žalobu späť s tým, že sa jedná o výkon procesného práva,
ktorý nemôže byť posudzovaný na ujmu žalobkyne. Podľa krajského súdu sa jednalo o bezdôvodné
späťvzatie žaloby, resp. o späťvzatie v snahe predísť odmietnutiu žaloby podľa 98 ods. 1 písm. c/ SSP.

Bezdôvodné späťvzatie žaloby (i keď len v časti) sa považuje za procesné zavinenie zastavenia konania,
v dôsledku ktorého ostatným účastníkom konania vzniká nárok na náhradu trov konania (§ 171 ods.
1 SSP), čo znamená, že v tejto časti má žalovaný úspech a teda mal by nárok aj na náhradu trov
konania. Pomer úspechu a neúspechu žalobkyne a žalovaného bol teda rovnaký, keď v časti žaloby
bola úspešná žalobkyňa (súd zrušil oznámenie žalovaného) a v časti žaloby bol úspešný žalovaný (súd

zastavil konanie v časti týkajúcej sa rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa pre bezdôvodné
späťvzatie žaloby v tejto časti), čo v končenom dôsledku znamená, že ani žalobkyňa ani žalovaný nemali
v konaní prevažujúci úspech, a preto im súd náhradu trov konania nepriznal. Ďalšiemu účastníkovi A. J.
krajský súd nepriznal náhradu trov konania, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanienáhrady trov (§ 169 SSP), pretože správny súd mu neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením
ktorej by mu vznikli trovy konania.

8. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť
a žiadal, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a podľa povahy veci vrátil vec
krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastavil s poukazom na § 462 ods. 1 SSP. Mal za to,
že krajský súd vec nesprávne právne posúdil.

9. Žalovaný poukázal na bod 5.2.2. ods. 2 Poštových podmienok - úradná zásielka (vnútroštátny styk)
a uviedol, že deň neúspešného opakovaného doručenia je totožný s dňom uloženia zásielky, preto
nemožno konštatovať, že k opakovanému pokusu o doručenie nedošlo len z dôvodu, že ten istý dátum
je uvedený na doručenke cez oba riadky.

10. K judikatúre najvyššieho súdu, na ktorú vo svojom rozhodnutí poukazoval krajský súd, žalovaný

uviedol, že päť zo siedmich uvádzaných rozsudkov nebolo vynesených v čase vydania preskúmavaného
oznámenia žalovaného. Tiež poukázal na to, že aj samotný najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach
konštatoval, že judikatúra najvyššieho súdu nebola vo veci uplatnenia fikcie doručenia v zmysle § 24
ods. 2 Správneho poriadku jednotná.

11.ŽalovanýpoukázalnarozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.4Sžd/5/2013,vktorom
sa najvyšší súd nestotožnil so záverom krajského súdu, že pokiaľ žalobca zásielku reálne prevzal,
nie je možné aplikovať fikciu doručenia. Taktiež žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 10Sžd/20/2011 z 25.04.2012, v ktorom najvyšší súd uviedol, že ak sú
splnené všetky zákonom stanovené podmienky, považuje sa posledný deň trojdňovej lehoty uloženia

zásielky za deň jej doručenia, a to aj v prípade, že sa adresát o uložení zásielky nedozvedel, prípadne
sa o uložení dozvedel, ale si ju vyzdvihol až po uplynutí tejto trojdňovej lehoty. Žalovaný tiež poukázal
na názor Najvyššieho správneho súdu Českej republiky vyjadrený v rozhodnutí sp.zn. 4As/67/2005
z 30.11.2006, podľa ktorého citované ustanovenie Správneho poriadku spája vznik fikcie s márnym
uplynutím trojdňovej lehoty, v rámci ktorej nedôjde k vyzdvihnutiu zásielky, a nie s nevyzdvihnutím si

zásielky vôbec.

12. Žalovaný uviedol, že úpravou tzv. náhradného doručovania zákonodarca sledoval cieľ a účel
odstrániť určité prípady právnej neistoty spôsobenej bezdôvodným nepreberaním zásielok adresátom
a zabrániť snahám spôsobiť prieťahy v konaní. Podmienkou vzniku fikcie doručenia písomnosti je

zachovanie predpísaného postupu doručovateľom, a to, aby sa adresát, ktorý nebol doručovateľom
zastihnutý, v mieste doručenia zdržiaval. S poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republikysp.zn.3Cdo212/2004ananálezÚstavnéhoSúduSlovenskejrepublikyč.k.II.ÚS278/2011-13
zo 16.06.2011 žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa v konaní nenamietala, že by sa v mieste doručenia
v čase doručovania nezdržiavala, preto táto skutočnosť nie je v tomto konaní sporná.

13. Žalovaný zdôraznil, že k legislatívnej zmene v znení § 24 ods. 2 Správneho poriadku ohľadom fikcie
doručenia, tak aby bol plne zohľadnený skutočný deň prevzatia uloženej písomnosti na pošte, došlo
až novelou zákonom č. 149/2017 Z.z. s účinnosťou od 01.07.2017. V dôvodovej správe k uvedenému
zákonu sa uvádza, že súčasná právna úprava fikcie doručenia do vlastných rúk je voči občanom

Slovenskej republiky - ako adresátom písomností správnych orgánov - nespravodlivá, a to najmä z
dôvodu, že v prípade, ak si občan vyzdvihne na pošte písomnosť napr. 18. deň od uloženia, má sa
právne za to, že mu bola písomnosť doručená už tretí deň lehoty a teda napríklad v prípade všeobecnej
odvolacejlehotypodľaSprávnehoporiadkuvdĺžke15dnímuvlastneplynievsprávnomkonaníposledný
deň lehoty na podanie odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu. Ďalej bolo v

dôvodovej správe uvedené, že v prípade prevzatia uloženej písomnosti na pošte sa bude považovať za
deň doručenia deň reálneho prevzatia tejto písomnosti na pošte (čo sa pred novelou po troch dňoch od
uloženia u občanov nezohľadňovalo, a to aj v prípade, ak si adresát zásielku počas uloženia na pošte
prevzal).

14. Podľa žalovaného krajský súd rozhodol nad rozsah žaloby, keď bez dokazovania urobil úsudok
o nesprávnosti doručenky a postupu doručovateľa. Poukázal na to, že žalobkyňa nespochybňovala
čitateľnosť doručenky a tiež netvrdila, že priamo na doručenke mala byť v riadku č. 2 (v ľavej hornej
časti doručenky) uvedená aspoň približná hodina opakovaného doručenia. Žalobkyňa podľa žalovanéhorelevantnými listinami nepreukázala nesplnenie podmienok na uplatnenie fikcie doručenia podľa § 24
ods. 2 Správneho poriadku.

15. Žalovaný tiež namietal, že krajský súd sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s tým, že vrátenie
veci žalovanému na ďalšie konanie je nevykonateľné z dôvodu, že aktuálnym vlastníkom predmetných
nehnuteľností je už spoločnosť MH Invest, s.r.o.

16. Žalovaný poukázal na to, že v porovnateľných konaniach, kde spoločnosť Poľnohospodárka pôda,

s.r.o. podala žalobu o preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov,
referátu katastra nehnuteľností o potvrdení rozhodnutia o vyhovení protestu prokurátora a zrušení
právoplatného rozhodnutia o povolení vkladu, správny súd žaloby žalobcu zamietol ako nedôvodné.

17. Žalobkyňa sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnila so závermi napadnutého rozsudku a
navrhla kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. Zároveň navrhla, aby jej súd priznal náhradu

trov kasačného konania. Podľa jej názoru k splneniu podmienok pre vznik fikcie doručenia podľa § 24
ods. 2 Správneho poriadku je potrebné, aby bol adresát upozornený na následný pokus o doručenie s
uvedením dňa a hodiny a tiež musí byť zrejmé, ktorým dňom bola zásielka na pošte uložená. Taktiež
zdôraznila, že v prejednávanej veci je rozhodujúca skutočnosť, že došlo k reálnemu prevzatiu zásielky.

18. Krajská prokuratúra Nitra sa vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnila dôvodmi kasačnej
sťažnosti žalovaného a s námietkou žalovaného ako sťažovateľa o nesprávnom právnom posúdení veci
krajským súdom. Vzhľadom na to, že žalobkyňa si v správnom konaní nevyzdvihla zásielku uloženú na
pošte do troch dní od jej uloženia, s poukazom na § 24 ods. 2 Správneho poriadku sa posledný deň tejto
trojdňovej lehoty považuje za deň doručenia. Odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu teda podala

žalobkyňa po uplynutí zákonnej pätnásťdňovej lehoty.

19.ZaúčelovépovažovalaKrajskáprokuratúraNitratvrdeniežalobkyne,ževjejlistovejschránkenebola
zanechaná výzva s upozornením doručovateľa, že jej v určenom čase príde opakovane doručiť úradnú
zásielku. Ak by žalobkyňa nemala doručené upovedomenie o uložení zásielky na pošte, logicky by sa o

tomto uložení nedozvedela a nemohla by si zásielku na pošte prevziať dňa 25.11.2015.

20. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý
rozsudok správneho súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti (453 ods. 1 a 2 SSP)

a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.
Kasačný súd rozhodol o kasačnej sťažnosti bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP). Miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP v
spojení s § 452 ods. 1 SSP).

21. Predmetom preskúmania v prejednávanej veci bolo oznámenie o vybavení podania č. OU-NR-
OOP5-2016/003240-4 UPo 27/2015-4 z 18.01.2016, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny
orgán vyrozumel žalobkyňu, že jej odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu Okresného úradu Nitra,
katastrálny odbor, č. UP 71/2015-7 z 05.11.2015 bolo podané oneskorene.

22. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného kasačný súd zistil, že Okresný úrad Nitra,
katastrálny odbor ako správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. UP 71/2015-7 z 05.11.2015 vyhovel
protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra a zrušil protestom napadnuté rozhodnutie č. V 5544/15
z 31.07.2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobkyne.

23. Rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor č. UP 71/2015-7 z 05.11.2015 bolo
doručované žalobkyni doporučene do vlastných rúk s opakovaným doručovaním, keď oba pokusy
o doručenie (dňa 11.11.2015 a dňa 12.11.2015) boli neúspešné. Po druhom neúspešnom pokuse
o doručenie bola zásielka s rozhodnutím uložená dňa 12.11.2015 na pošte. Žalobkyňa si zásielku

s predmetným rozhodnutím osobne prevzala dňa 25.11.2015, čo potvrdila na doručenke svojím
vlastnoručným podpisom. Proti rozhodnutiu Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor č. UP 71/2015-7
z 05.11.2015 podala žalobkyňa na poštovú prepravu dňa 07.12.2015 odvolanie.24. Oznámením o vybavení podania č. OU-NR-OOP5-2016/003240-4 UPo 27/2015-4 z 18.01.2016
Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, ako druhostupňový
správny orgán, vyrozumel žalobkyňu, že jej odvolanie bolo podané oneskorene, po márnom uplynutí

zákonnej 15-dňovej lehoty. Žalovaný v tomto oznámení poukázal na to, že rozhodnutie Okresného úradu
Nitra, katastrálny odbor č. UP 71/2015-7 z 05.11.2015 bolo žalobkyni v zmysle § 24 ods. 2 Správneho
poriadku doručené dňa 16.11.2015 fikciou doručenia (nevyzdvihnutím zásielky do troch dní od uloženia
dňa 12.11.2015), aj keď si ho táto prevzala následne aj fyzicky dňa 25.11.2015. Lehota na podanie
odvolania podľa žalovaného žalobkyni uplynula dňa 01.12.2015 (utorok), kedy bolo najneskôr možné

podať včasné odvolanie. Žalobkyňa však odovzdala svoje odvolanie na poštovú prepravu až v pondelok
dňa 07.12.2015.

25. Na základe podanej žaloby Krajský súd v Nitre napadnutým rozsudkom zrušil uvedené oznámenie
žalovaného o vybavení podania z dôvodov vyššie uvedených a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

26. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu kasačného bolo v medziach podanej
kasačnejsťažnostiposúdiťsprávnosťprávnychzáverovkrajskéhosúdu,ktorýpopreskúmanízákonnosti
rozhodnutia a postupu žalovaného dospel k záveru o nesprávnom právnom posúdení veci žalovaným.

27. Spornou otázkou v prejednávanej veci je posúdenie splnenia podmienok na vznik fikcie doručenia.

Ako už bolo uvedené, prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu bolo po opakovanom neúspešnom
pokuse o doručenie (v dňoch 11.11.2015 a 12.11.2015) uložené dňa 12.11.2015 na pošte, pričom
žalobkyňa si zásielku s predmetným rozhodnutím osobne prevzala dňa 25.11.2015. Žalobkyňa
považovala za deň doručenia deň osobného prevzatia rozhodnutia na pošte, pričom tento deň je
rozhodujúci pre začatie plynutia odvolacej lehoty. Žalovaný však za deň doručenia prvostupňového

rozhodnutia správneho orgánu považoval tretí deň od uloženia zásielky na pošte, nakoľko si žalobkyňa
v tejto lehote rozhodnutie nevyzdvihla a v súlade s § 24 ods. 2 Správneho poriadku nastala fikcia
doručenia.

28. Podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku, účinného v čase doručovania prvostupňového rozhodnutia

správneho orgánu, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci
sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde
znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ
uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne
písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa

adresát o uložení nedozvedel.

29.Kasačnýsúdsavotázkeprávnehoposúdeniasplneniapodmienoknavznikfikciedoručeniavzmysle
§ 24 ods. 2 Správneho poriadku v prejednávanej veci stotožnil s názorom krajského súdu vyjadreným
v napadnutom rozsudku.

30. Citované ustanovenie § 24 ods. 2 Správneho poriadku zakotvuje inštitút tzv. náhradného doručenia
do vlastných rúk. Predpokladom takéhoto postupu je však skutočnosť, že adresát písomnosti, ktorá
sa má doručiť do vlastných rúk, nebol zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje a zároveň
zanechanie dvoch upovedomení, z ktorých prvé upovedomenie je pokusom o ďalšie osobné doručenie

a druhé upovedomenie je oznámením o uložení zásielky. Oznámenie o ďalšom osobnom doručení musí
obsahovať deň a hodinu opakovaného doručenia. Obe upovedomenia sa vykonajú vhodným spôsobom.
Predpokladom však je skutočnosť, že adresát sa môže k písomnosti dostať obvyklým spôsobom. V
takom prípade, pokiaľ si adresát zásielku do troch dní od jej uloženia nevyzdvihne, posledný deň tejto
lehoty sa považuje za deň doručenia, a to aj za predpokladu, že sa adresát o uložení svojej zásielky

nedozvedel.

31. Kasačný súd súhlasí so žalovaným, že v minulosti bol právny názor najvyššieho súdu na vznik
fikcie doručenia v podstate zhodný s názorom žalovaného, keď za splnenia zákonom predpísaného
postupu bola zásielka, nevyzdvihnutá do troch dní od jej uloženia na pošte, považovaná tretím dňom

od jej uloženia za doručenú. Avšak v prejednávanej veci nemôže kasačný súd neprihliadnuť na novšiu
judikatúru najvyššieho súdu, tak ako ju vo svojom rozsudku citoval aj krajský súd, v ktorej najvyšší súd v
záujme zachovania právnej istoty dospel k záveru, že v prípade, ak si adresát zásielku osobne prevezme
na pošte v odbernej lehote, je vylúčené aplikovať inštitút náhradného doručenia, pretože takýto postupby bol v rozpore s účelom a zmyslom inštitútu náhradného doručenia, ako aj v rozpore s princípom
právnej istoty.

32. Uvedený právny názor vo svojich rozhodnutiach (napr. sp.zn. 3Sžp/6/2013 zo 17.09.2013, sp.zn.
4Sžo/67/2014 zo 06.10.2015, sp.zn. 4Sžo/85/2015 z 01.03.2016, sp.zn. 3Sžo/101/2015 z 30.03.2016,
sp.zn. 6Sžo/81/2015 z 25.01.2017, sp.zn. 3Sžo/245/2015 z 25.04.2017) najvyšší súd okrem vlastných
vyslovených záverov oprel aj o nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 65/2010-49 z
27.10.2010, v ktorom ústavný súd uviedol, že „Využitie fikcie doručenia podľa poslednej vety citovaného

ustanovenia § 24 ods. 2 správneho poriadku prichádza do úvahy iba v prípade splnenia všetkých týmto
ustanovením stanovených zákonných predpokladov, t. j. preukázanie skutočnosti, že adresát zásielky
určenej do vlastných rúk sa v čase jej doručovania v mieste doručovania aj skutočne zdržoval, a teda
mal aj reálnu možnosť dozvedieť sa o pokusoch poštového doručovateľa predmetnú zásielku mu doručiť
(napr. stanovisko uverejnené v periodiku Zo súdnej praxe č. 4/2001), tiež preukázanie, že poštový
doručovateľ dodržal postup pri doručovaní zásielky adresovanej do vlastných rúk, pretože ak napr.

poštový doručovateľ po prvom neúspešnom doručovaní zásielky určenej do vlastných rúk zásielku ihneď
uložil na pošte bez toho, aby sa pokúsil ju doručovať opakovane po tom, ako o tom adresáta vhodných
spôsobom upovedomil, nemôže dôjsť k naplneniu zákonných podmienok na uplatnenie fikcie doručenia
(napr. Výber rozhodnutí a stanovísk najvyššieho súdu 1/1971, Zborník stanovísk, správ a rozhodnutí
a stanovísk najvyššieho súdu č. 52/1996). Obdobne, ak doručenka zásielky určenej adresátovi do

vlastných rúk, ktorá bola uložená na pošte, obsahuje iba jeden podpis poštového doručovateľa, nemá
povahu verejnej listiny, pretože neobsahuje všetky predpísané náležitosti (C.H. BECK č. RNs C
155/2001). V prípade náhradného doručovania je uvedeným ustanovením konštruovaná právna fikcia,
že účinky doručenia písomnosti nastanú ex lege po uplynutí stanovenej doby aj voči tomu, kto písomnosť
faktickyneprevzal.Právnafikciajeprávno-technickýpostup,pomocouktoréhosapovažujezaexistujúcu

situácia, ktorá je zjavne v rozpore s realitou a ktorá dovoľuje, aby z nej boli vyvodené odlišné právne
dôsledky než tie, ktoré by plynuli iba z konštatovania faktu. Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu.
Právna fikcia, ako nástroj odmietnutia reality právom, je nástrojom výnimočným, striktne určeným pre
naplnenie tohto jedného z hlavných ústavných postulátov právneho poriadku v podmienkach právneho
štátu. Aby mohla právna fikcia svoj účel naplniť (dosiahnutie právnej istoty), musí rešpektovať všetky

náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti splnené, súd nie je oprávnený
naplnenie fikcie konštatovať. V zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy možno štátnu moc uplatňovať len v prípadoch
a stanovených medziach spôsobom, ktorý ustanoví zákon (m.m. I. ÚS 119/07)“.

33. V neposlednom rade považuje kasačný súd za potrebné poukázať aj na zmenu legislatívnej úpravy,

keď fikcia doručenia, nastávajúca tretím dňom uloženia zásielky na pošte, bola nahradená úpravou,
keď písomnosť sa považuje za doručenú až dňom vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu
(ak si adresát nevyzdvihne písomnosť počas jej uloženia na pošte). Nová právna úprava (účinná od
01.07.2017) teda zohľadňuje skutočný deň prevzatia písomnosti v priebehu celej úložnej lehoty. Aj s
poukazom na dôvodovú správu k uvedenej zmene ustanovenia § 24 Správneho poriadku, tak ako z nej

citoval žalovaný v kasačnej sťažnosti, v ktorej sa výslovne konštatuje, že súčasná právna úprava fikcie
doručenia do vlastných rúk (teda právna úprava účinná do 30.06.2017) je voči občanom Slovenskej
republiky - ako adresátom písomností správnych orgánov - nespravodlivá, možno mať za to, že zmena
judikatúry najvyššieho súdu v otázke posudzovania náhradného doručenia bola dôvodná.

34. S poukazom na novšie ustálený právny názor najvyššieho súdu, podľa ktorého k aplikácii ustanovení
náhradného doručenia môže dôjsť iba v prípade, že nedošlo k reálnemu doručeniu, považuje kasačný
súd právny názor vyslovený krajským súdom v napadnutom rozsudku za ústavne konformný a kasačnú
sťažnosť žalovaného za nedôvodnú.

35. V prejednávanom prípade je nepochybné, že v priebehu odbernej lehoty, dňa 25.11.2015,
si žalobkyňa zásielku, ktorej obsahom bolo prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Nitra,
katastrálneho odboru UP 71/2015-7 z 05.11.2015, na pošte reálne prevzala. „V danom prípade
doručenie, a to náhradné doručenie a aj reálne doručenie, preukazuje jedna a tá istá doručenka. Z
doručenkyjezrejmé,žedošlokukonkurenciispôsobovdoručovaniazásielkytým,ževpriebehuodbernej

lehoty si adresát zásielku reálne prevzal. Pokiaľ doručenka, z ktorej správny orgán vychádza, preukazuje
súčasne reálne doručenie, správny orgán už skutočnosti týkajúce sa náhradného doručenia neskúma.
Náhradné doručenie je iba subsidiárnym prostriedkom doručovania písomností, jeho okolnosti musia byť
vždyriadnepreukázané,spravidlavyžadujeďalšiedokazovanie.Uprednostnenienáhradnéhodoručeniana základe toho istého dôkazného prostriedku nemožno považovať za ústavne konformné podľa čl. 152
ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.“ (z rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžp/6/2013 zo 17.09.2013).

36. S poukazom na uvedené kasačný súd v súlade s názorom krajského súdu dospel k záveru, že
lehota15dnínapodanieodvolaniazačalažalobkyniplynúťdňom26.11.2015auplynuladňa10.12.2015,
a preto odvolanie žalobkyne podané na poštovú prepravu dňa 07.12.2015 bolo podané včas a je
povinnosťou žalovaného správneho orgánu o ňom meritórne rozhodnúť.

37. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa zásielku reálne prevzala, čo je pri posúdení doručenia skutočnosť
majúca prednosť pred uplatnením inštitútu náhradného doručenia, kasačný súd konštatuje, že v
prejednávanej veci už nebol dôvod skúmať splnenie podmienok pre náhradné doručenie, a teda
dodržanie zákonného postupu pri doručovaní písomnosti, keď žalobkyňa namietala, že doručovateľ po
prvomneúspešnompokuseodoručeniejužiadnymspôsobomneupovedomil,žepísomnosťprídeznovu

doručiť v určený deň a hodinu.

38. K námietke žalovaného, že krajský súd rozhodol nad rozsah žaloby, kasačný súd uvádza, že
sa nejedná o preskúmanie napadnutého oznámenia žalovaného nad rámec žalobných dôvodov,
keď krajský súd zrušil napadnuté oznámenie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia otázky

doručovaniažalovaným.Kasačnýsúdzistil,žesplneniezákonnýchpodmienokprevznikfikciedoručenia
bolo hlavnou žalobnou námietkou žalobkyne, a aj keď výslovne žalobkyňa nenamietala skutočnosť,
že reálne prevzatie zásielky má mať prednosť pred fikciou doručenia, v žalobe namietala nedodržanie
zákonného postupu pre možnosť vzniku fikcie doručenia, pričom svoju argumentáciu v žalobe oprela
okrem iného aj o nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 65/2010-49 z 27.10.2010, z

ktoréhoodvodzovalsvojprávnynázorajkasačnýsúdvosvojichrozhodnutiachtýkajúcichsanáhradného
doručovania, a na ktoré odkazoval krajský súd v napadnutom rozsudku. Kasačný súd má za to, že
krajský súd nevybočil z rámca súdneho prieskumu tak, ako bol definovaný žalobnými bodmi.

39. Kasačný súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalovaného o nevykonateľnosti rozsudku

krajského súdu, pretože vlastníkom predmetných nehnuteľností je už spoločnosť MH Invest, s.r.o.
Správne súdnictvo je v zásade založené na prieskume rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktoré už
nadobudli právoplatnosť. Ich prieskum však nie je len deklaratórny, bez reálnej možnosti nápravy. V
prípade ak správny súd dospeje k záveru o nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, takéto
rozhodnutie zruší a správny orgán sa musí vecou znova zaoberať. Konštrukcia žalovaného popiera

účel správneho súdnictva, podanie žaloby by vo svetle jeho argumentácie malo len čisto formálny
charakter a nezákonný postup správneho orgánu by bol nepostihnuteľný, či nenapraviteľný. Žalovaný
je povinný rešpektovať zrušujúci rozsudok krajského súdu a rozhodnúť meritórne o podanom odvolaní
žalobkyne. Kasačný súd uvádza, že krajský súd zrušil v podstate procesné rozhodnutie žalovaného
nezaoberajúce sa meritom veci. Vec sa vracia do štádia odvolacieho konania na správnom orgáne.

V tejto súvislosti je bezpredmetná aj námietka žalovaného, že v porovnateľných konaniach správny
súd zamietol žaloby spoločnosti Poľnohospodárka pôda, s.r.o. Aj keď sa jedná o porovnateľné veci,
pokiaľ ide o predmet konania na správnom orgáne, kasačný súd zdôrazňuje, že v súdnom konaní sa
nejedná o totožnú, či obdobnú vec, pretože v prejednávanej veci (na rozdiel od konaní vo veciach
žalôb podaných spoločnosťou Poľnohospodárka pôda, s.r.o.) správny súd nepreskúmaval konečné

rozhodnutie okresného úradu o odvolaní účastníka konania, ale len oznámenie, ktorým okresný úrad
upovedomil účastníka konania o nedodržaní lehoty na podanie odvolania.

40. Žalovaný v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne dôvody vo vzťahu k výroku rozsudku krajského
súdu o zastavení konania v časti o preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor

č. UP 71/2015-7 z 05.11.2015. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že zastavenie konania v
uvedenej časti nemožno ani považovať za rozhodnutie v neprospech žalovaného.

41. Na základe uvedeného kasačný súd vyhodnotil námietky žalovaného vznesené v kasačnej sťažnosti
ako nedôvodné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia krajského súdu.

Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť žalovaného podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

42. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že žalobkyni
priznal úplnú náhradu trov kasačného konania voči žalovanému (sťažovateľovi) z dôvodu jej úspechu vkasačnom konaní (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP). Krajskej prokuratúre Nitra a pribratému
účastníkovi kasačný súd náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko im v kasačnom konaní
nebola súdom uložená povinnosť, s plnením ktorej by im trovy kasačného konania vznikli a kasačný

súd nevzhliadol ani dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie im práva na náhradu ďalších trov
konania (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP).

43. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom

od 1. mája 2011, § 139 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.