Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. február 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 22Sp/6/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200089
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5012200089.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou, v právnej veci

navrhovateľky: B. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X/XX, F., proti odporcovi: Okresný úrad Martin,
pozemkový a lesný odbor, so sídlom Ul. Pavla Mudroňa 45, Martin, za účasti účastníka konania:
SlovenskýpozemkovýfondBratislava,RegionálnyodborMartin,sosídlomBottova23,Martin,vkonanío
opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. ObPÚ-2012/00258-II.-URB zo dňa 11.01.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Martin č. ObPÚ-2012/00258-II.-URB
zo dňa 11.01.2012 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. ObPÚ-2012/00258-II.-URB zo dňa 11.01.2012 odporca rozhodol, že
navrhovateľka nespĺňa podmienky uvedené v § 1 , 2, 3 zák. č. 503/2003 Z.z. na navrátenie vlastníctva
ani na priznanie práva na náhradu. Navrhovateľke sa nenavracia vlastnícke právo k pozemkom ani
nepriznáva právo na náhradu za PK p.č. 1610 (dom č. XX) o výmere 219 m2 zapísanú v PK vložke
č. XXX a za časť PK p.č. 2457 (roľa) o výmere 415 m2 nachádzajúcej sa v k. ú. F.. V odôvodnení
uviedol, že navrhovateľka v reštitučnej žiadosti uviedla, že pôvodným vlastníkom v reštitučnej žiadosti
uvedených PK parciel, ako aj iných pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú. F. bol P. X. A., I. A., P. A., F.

A. a nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu v zmysle § 3 ods. 1 písm. j) a m) zák. č. 503/2003 Z.z..
Správny orgán rozhodoval len o vyššie uvedených pozemno-knižných parcelách, pričom z predloženej
grafickej a textovej identifikácie parciel zo dňa 31.10.2005 a zo dňa 20.12.2011 zistil, že PK p.č. 2457-jej
časť o výmere 415 m2 neprešla do vlastníctva štátu a teda neboli splnené podmienky uvedené v § 2,
3 zák. č. 503/2003 Z.z., pričom k uvedenému dospel aj oboznámením sa s rozhodnutím Správy katastra
Martin č. X 263/2011 zo dňa 07.12.2011. Čo sa týka PK p.č. 1610, v čase prechodu do vlastníctva
štátu mala charakter zastavanej plochy (dom č. XX, dvor) a nakoľko neboli splnené podmienky uvedené

v § 1 zák. č. 503/2003 Z.z. správny orgán rozhodol o nenavrátení vlastníctva a nepriznanie práva
na náhradu. Nebolo rozhodnuté o celom reštitučnom nároku navrhovateľky, pretože správny orgán je
povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za týmto účelom si obstarať potrebné podklady
pre rozhodnutie. Preto požiadal Správu katastra Martin o vyhotovenie dokladov týkajúcich sa prevodu
vlastníctva, ako aj vyhotovenie geometrických plánov, ktoré zabezpečuje Slovenský pozemkový fond.
O zvyšných nehnuteľnostiach preto bude rozhodnuté po predložení týchto dokladov.

Proti tomuto rozhodnutiu podala opravný prostriedok navrhovateľka. Ako odvolacie námietky uviedla:

Rozhodnutie neobsahuje nijaké odôvodnenie, nie sú v ňom uvedené dôvody, pre ktoré odporca rozhodol
o nenavrátení PK p.č. 1610 a časti PK p.č. 2457 o výmere 415 m2. V odôvodnení úplne absentujeuvedenie skutočností, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. Taktiež absentuje uvedenie, akým
úvahami sa spravoval odporca pri hodnotení dôkazov a pri použití správnej úvahy. Odporca nevykonal
právne posúdenie a nesubsumoval ním zistení skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotno-

právneho predpisu. Chýba výklad obsahu právnej normy a účastníčka správneho konania nerozumie,
prečo odporca rozhodol tak, ako rozhodol. Z týchto dôvodov považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Tým, že odporca v prípade navrhovateľky vydal viac
rozhodnutí o jednotlivých častiach jej riadne uplatneného nároku zasiahol do jej práv a právom
chránených záujmov, pretože navrhovateľka si nemôže vybrať, či chce formou náhradných pozemkov

alebovpeniazoch,pretoževjednotlivýchčiastkovýchrozhodnutiachnavrhovateľkanespĺňakumulatívne
podmienku výmery nad 400 m2 a zároveň hodnoty pozemkov väčšej ako 166 €. Nesúhlasí s tým,
aby odporca rozhodol o jej uplatnenom nároku po častiach. Ďalej namieta dĺžku správneho konania,
ktorá je v príkrom rozpore so zásadou hospodárnosti a rýchlosti správneho konania. Porušuje sa jej
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ďalšou námietkou bolo, že zistenie skutkového
stavu je nedostačujúce z dôvodu, že správny orgán neustálil správne okruh právnych predchodcov

navrhovateľky. Okrem tých, ktorých uvádza odporca, mala byť uvedená aj F. V., rod. A. zom.
XX.XX.XXXX. Po tejto dedila B. A., rod. V.. Ďalej namietala, že odporca v inom reštitučnom konaní
dal vyhotoviť GP. Na základe tohto GP p.č. 7641/2 bola evidovaná na LV č. XXXX, pričom tento zápis
bol vykonaný nesprávne a v majetkovom podieli 4/5 bola zapísaná Slovenská republika - Slovenské
národné múzeum namiesto pôvodných vlastníkov uvedených na LV č. XXXX týkajúci sa EKN p. č. 2457.

Odporca mal o tomto vedomosť, avšak nijakým spôsobom nezasiahol a nesnažil sa zjednať nápravu.
Z uvedených dôvodov žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie
konanie.

Odporca sa k opravnému prostriedku vyjadril podaním zo dňa 19.03.2012. Zotrval na skutkových

zisteniach a právnom posúdení veci ako je to uvedené v napadnutom rozhodnutí. Mal za to, že
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ja dostačujúce. Tiež nesúhlasil s tvrdením, že pri vydaní
viacerých rozhodnutí by bola navrhovateľka ukrátená o možnosť poskytnutia náhrady v náhradnom
pozemku. Podľa informácií z prostredia SPF priznané právo na náhradu za nevydané pozemky uvedené
vo viacerých rozhodnutiach, ktorých výška bola stanovená znaleckým posudkom sa sčíta dohromady a

oprávnenej osobe sa poskytne náhrada ako súčet náhrad uvedených v jednotlivých rozhodnutiach. Čo
sa týka námietky vedenia konania o oprave chyby v katastrálnom operáte X 263/2011, uvedené konanie
nič nezmenilo na skutočnosti, že časť PK p.č. 2457 o výmere 415 m2 nikdy neprešla do vlastníctva štátu.
V súčasnosti je však podiel 1/5 CKN p.č. 7641/2 o výmere 415 m2, ktorá bola vytvorená z časti pôvodnej
PK parcely, zapísaný vo vlastníctve T. A.. Z týchto dôvodov žiadal rozhodnutie potvrdiť a navrhovateľke

nepriznať trovy konania.

Účastník konania Slovenský pozemkový fond (SPF) sa k opravnému prostriedku vyjadril podaním zo
dňa 29.06.2012. Poukázal na čl. XV. ods. 3 posledná veta interného pokynu generálneho riaditeľa SPF
č. 3/2011 o postupe pri poskytovaní náhrad oprávneným osobám podľa zák. č. 229/1991 Zb. a zák. č.

503/2003 Z.z. v znení zák. č. 559/2010 Z.z., podľa ktorého ustanovenie druhej vety tohto odseku neplatí,
ak o nároku oprávnenej osoby bolo rozhodnuté viacerými rozhodnutiami a úhrnný nárok je vyšší ako 400
m2 a 166,- €. Preto bude SPF riešiť reštitučné nároky navrhovateľky podľa viacerých rozhodnutí odporcu
v celku a obava navrhovateľky, že jej nebude vydaný náhradný pozemok, ale len peňažná náhrada, nie
je dôvodná. Zároveň pripojil interný pokyn generálneho riaditeľa SPF č. 3/2011.

Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 22Sp/6/2012-47 zo dňa 6. júla 2012 potvrdil napadnuté rozhodnutie
odporcu. Navrhovateľke a účastníkovi SPF náhradu trov konania nepriznal. Na základe odvolania
navrhovateľky vo veci rozhodoval odvolací súd Najvyšší súd SR, ktorý rozsudkom č.k. 1Sžr/154/2012 zo
dňa 08.10.2013 rozsudok Krajského súdu v Žiline potvrdil a navrhovateľke a účastníkovi SPF náhradu

trov konania nepriznal.

Uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 1Sžr/1/2016 zo dňa 25. apríla 2017 Najvyšší súd rozsudok
Krajského súdu v Žiline č.k. 22Sp/6/2012-47 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení
uviedol, že Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp.zn. II. ÚS 414/2015 z 01.12.2015 vyslovil,

že Najvyšší súd v konaní vedenom pod sp.zn. 1Sžr/154/2012 a rozsudkom z 08.10.2013 porušil právo
navrhovateľky na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a zrušil rozsudok Najvyššieho súdu z 16.07.2013 sp.zn. 1Sžr/154/2012 a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd uviedol, že Ústavný súd v náleze konštatoval, že krajskýsúd nakladal v tomto konaní so Slovenským pozemkovým fondom ako s účastníkom konania bez
ohľadu na to, či po formálnej stránke vydal alebo nevydal uznesenie o tom, že sa uvedený fond priberá
do konania. Slovenskému pozemkovému fondu boli podľa všetkého doručené opravné prostriedky,

ktoré sťažovateľka podala proti rozhodnutiu odporcu, pričom k nim podal vyjadrenie. Vyjadrenia
Slovenského pozemkového fondu považovaného krajským súdom za účastníka konania navrhovateľke
neboli doručené, a preto k nim nemohla prípadne zaujať stanovisko. Tým všeobecné súdy znevýhodnili
navrhovateľku v rámci konania v porovnaní so Slovenským pozemkovým fondom, čo treba považovať za
porušenie práva na spravodlivé súdne konanie. Potom, ako budú podania Slovenského pozemkového

fondu doručené navrhovateľke a táto sa bude mať možnosť k nim vyjadriť, budú vytvorené podmienky
na to, aby mohol Najvyšší súd zaujať stanovisko jednak v otázke správnosti či nesprávnosti účastníctva
Slovenského pozemkového fondu v konaní, ako aj v otázke zákonnosti rozhodovania o uplatnených
reštitučných nárokoch nie uno actu, ale po čiastkach. Zároveň bude tiež potrebné vysporiadať sa s
namietaným nesprávnym procesným postupom krajského súdu, ktorý považoval Slovenský pozemkový
fond za účastníka konania bez toho, aby o tom formálne rozhodol. Najvyšší súd konštatoval, že v záujme

princípu dvojinštančnosti konania je potrebné, aby Ústavným súdom vytknuté nedostatky odstránil súd
prvého stupňa, a nie odvolací súd a je potreba, aby boli právne významné námietky navrhovateľky v
súladesozachovanímdvojstupňovéhokonaniadostatočnehodnotenéužvkonanípredkrajskýmsúdom
ako súdom prvej inštancie, a preto napadnutý rozsudok zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a
vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu doručiť podania Slovenského

pozemkového fondu navrhovateľke, aby k nim mohla zaujať stanovisko a následne sa vysporiadať s
otázkou procesno - právneho postavenia Slovenského pozemkového fondu v konaní a taktiež náležite
posúdiť zákonnosť rozhodovania o reštitučných nárokoch navrhovateľky po častiach.

V ďalšom konaní po zrušení pôvodného rozsudku súdu prvého stupňa krajský súd doručil právnej

zástupkyni navrhovateľky vyjadrenie ďalšieho účastníka Slovenského pozemkového fondu, regionálny
odbor Martin, ku ktorému mala možnosť sa vyjadriť v lehote 10 dní. Právna zástupkyňa navrhovateľky
podala vyjadrenie k vyjadreniu ďalšieho účastníka podaním zo dňa 07.11.2017. Mala za to, že Slovenský
pozemkový fond nie je účastníkom správneho konania, pričom ak sa prvostupňový súd domnieval, že
sa predmetného súdneho konania mali ako účastníci správneho konania zúčastniť ešte ďalšie subjekty,

mal o tejto skutočnosti rozhodnúť, namiesto štandardného procesného postupu však len rukou do
žalobného návrhu navrhovateľky bol niekým dopísaný ako účastník konania Slovenský pozemkový
fond. Konanie na súde je konaním sporovým, pričom okruh účastníkov určuje navrhovateľka. Táto
tento okruh jednoznačne stanovila tak, že nim je ona ako navrhovateľka a správny orgán ako odporca.
Slovenský pozemkový fond (ďalej SPF) nemá postavenie účastníka súdneho konania ani v zmysle

zákona č. 330/1991 Zb., ani zákona č. 503/2003 Z.z., hoci poskytuje finančnú náhradu za pozemky, ku
ktorým sa vlastníctvo oprávnenej osobe nenavracia. SPF je v konaní podľa zákona č. 503/2003 Z.z.
len dotknutým orgánom, preto správny súd nemal prihliadnuť na jeho vyjadrenie zo dňa 04.07.2012,
ktoré do konania predložil. Správny orgán vydávaním čiastkových rozhodnutí porušuje princíp právnej
istoty, a to je v priamom rozpore so zákonom č. 503/2003 Z.z., pretože môže dôjsť k situácii, že

v čiastkových rozhodnutiach navrhovateľka nebude spĺňať kumulatívnu podmienku výmery nad 400
m2 a zároveň hodnoty pozemkov väčšej ako 166 Eur, aj keď jej pôvodne uplatnený nárok zákonom
špecifikované podmienky kumulatívne spĺňal. Argumentácia interným pokynom generálneho riaditeľa
SPF č. 3/2011 je právne irelevantná a v rozpore s existujúcou právnou úpravou podľa zákona č.
503/2003 Z.z., pretože SPF nemá normotvornú právomoc. Postup SPF pri poskytovaní náhradných

pozemkov podrobnejšie upraví Vláda Slovenskej republiky nariadením. Generálny riaditeľ SPF nemôže
bez výslovného zákonného splnomocnenia zaujať právne záväzné stanovisko k právnej úprave a pokiaľ
by tak urobil, konal tak nad rámec zákona. V internom pokyne sa nevyrovnal s jednoročnou lehotou
od podania žiadosti oprávnenej osoby, v ktorej je SPF povinný oprávnenej osobe ponúknuť náhradné
pozemky, nakoľko po uplynutí lehoty na výzvu právo oprávnenej osoby na náhradu zaniká.

Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia procesných podmienok
podľa § 250f ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 492 ods. 1 SSP, keď účastníci konania súhlasili s prejednaním
veci bez pojednávania resp. sa k výzve nevyjadrili. Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup,
ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 250l a nasl. O.s.p., a to v medziach uvedených

v opravnom prostriedku podľa § 249 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., pričom zistil, že
napadnuté rozhodnutie je zákonné a preto ho podľa § 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil.Súčasťou správneho spisu je identifikácia č. 264/2005 zo dňa 01.10. až 31.10.2005, ktorá, okrem
iného, rieši i PK p.č. 2457 zapísanú vo vložke XXXX, podľa ktorej táto parcela je totožná s EKN p.č.
2457 orná pôda o výmere 395 m2, ako aj s časťami ďalších CKN parciel: p.č. 7634/22 a 7641/1.

Súčasťou správneho spisu je i identifikácia PK p.č. 1610 zapísanej vo vložke XXX ako dom, z ktorej
bolo vyvlastnených 219 m2 a ktorá je totožná s časťami CKN p.č. 1601/1 zastavaná plocha, 1601/17
zastavaná plocha-dvor a 4232/1 zastavaná plocha - komunikácia.

Vo vložke XXX k. ú. F. je pod radovým č. 1 zapísaná PK p.č. 1610 ako dom č. popisné XX s dvorom

v P.. Úplný výpis z PK vložky XXX bol vyhotovený dňa 09.07.1970. Podľa reštitučnej žiadosti prevod
vlastníckeho práva z pôvodných spoluvlastníkov I., X. P. a F. A. na čs. štát nastal na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 07.11.1984.

Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa§250lods.1O.s.p.podľaustanovenítejtohlavysapostupujevprípadoch,vktorýchzákonzveruje
súdomrozhodovanieoopravnýchprostriedkochprotineprávoplatnýmrozhodnutiamsprávnychorgánov.

Podľa § 250m ods. 3 O.s.p. účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a

správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava.

Podľa§1zák.č.503/2003Z.z.vzneníneskoršíchpredpisovtentozákonupravujenavrátenievlastníctva
k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom,
ktoré tvoria

a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,
b) lesný pôdny fond.

Podľa § 3 ods. 1 písm. j) citovaného zákona oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý
prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne

nevýhodných podmienok.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona povinnými osobami sú právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto
zákona majú k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo správy,
a poľnohospodárske družstvá.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia povinná osoba je povinná s pozemkami až do
navrátenia vlastníctva k pozemkom oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára
14) a nemôže pozemok previesť odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného; takýto úkon je
neplatný. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto
povinností, zostáva nedotknuté.

Krajský súd v Žiline konštatuje, že konanie začalo podaním opravného prostriedku osobne dňa
13.02.2012, t.j. pred účinnosťou SSP, preto je v zmysle § 492 ods. 1 SSP potrebné v konaní postupovať
podľa doterajších predpisov (O.s.p.).

V prvom rade súd vyhodnotil námietky navrhovateľky uvedené v jej opravnom prostriedku voči
správnemu rozhodnutiu. Súd (rovnako, ako v skôr vydanom zrušenom rozsudku prvostupňového súdu)
konštatuje, že tieto sú v plnom rozsahu nedôvodné. Čo sa týka odvolacích námietok vo vzťahu k PK
p.č. 2457 v PK vložke XXXX, v prvom rade je potrebné porovnať reštitučnú žiadosť navrhovateľky s
predmetom napadnutého rozhodnutia. V reštitučnej žiadosti navrhovateľka nežiadala o navrátenie časti

PK p.č. 2457. Z úradnej činnosti súdu sp. zn. 22Sp/5/2012 je súdu známe, že túto PK parcelu si uplatnila
iná reštituentka, a to T. A.. Hoci bolo v rozpore s reštitučnou žiadosťou navrhovateľky rozhodované o
PK p.č. 2457, ktorá nebola predmetom reštitučnej žiadosti, uvedené nie je vadou, ktorá má vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.), pretože vo vzťahu k tejto parcele nebolo
vlastnícke právo a ani náhrada priznaná. Iná situácia by nastala v prípade, ak by vo vzťahu k tejto

parcele bolo rozhodnuté odporcom kladne, a to či už priznanie vlastníckeho práva alebo priznanie práva
na náhradu. Keďže však v tomto prípade bol nárok na PK p.č. 2457 ako taký zamietnutý, samotné
rozhodovanieoparcele,ktorávôbecnebolapredmetomreštitučnejžiadostinemážiadenvplyvnaprávne
postavenie navrhovateľky, ktorá ani netvrdila, že by bola oprávnenou osobou k tejto parcele a aniprípadných ďalších osôb, ktoré by mali k tejto parcele právny vzťah. Z tohto dôvodu je však potrebné
konštatovať, že všetky námietky uplatnené v opravnom prostriedku týkajúce sa tejto parcely sú plne
nedôvodné, pretože navrhovateľka nemá aktívnu vecnú legitimáciu rozporovať zistenia vo vzťahu k tejto

parcele, keďže nebola touto časťou vydaného rozhodnutia ukrátená na subjektívnych právach. Z týchto
dôvodov sa súd námietkami navrhovateľky ohľadne prebiehania katastrálneho konania č. X 263/2011
a zápisu Slovenskej republiky - Slovenského národného múzea na LV č. XXXX ako vlastník EKN p.č.
2457 v 4/5 ani meritórne nemohol zaberať a táto námietka je právne irelevantná.

Krajský súd v Žiline sa následne zaoberal námietkami týkajúcimi sa PK p.č.1610 v PK vložke XXX
a konštatuje, že dôvody uvedené v opravnom prostriedku sú nedôvodné. Čo sa týka námietky
nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd má za to, že odôvodnenie rozhodnutia vo
vzťahu k PK p.č. 1610 je síce stručné, ale dostatočné. Odôvodnenie poukazuje na textovú a grafickú
identifikáciu č. 264/2005 zo dňa 31.10.2005 a tiež i na identifikáciu č. 1218/2011 zo dňa 20.12.2011,
ktorá konkrétne rieši PK p.č. 1610 zapísanú vo vložke XXX. Tu je potrebné konštatovať, že v reštitučnom

návrhu došlo k nesprávnosti, keď navrhovateľka požadovala priznanie vlastníckeho práva ohľadne PK
p.č. 1610, avšak zapísanej vo vložke XXX. Súčasťou správneho spisu je vložka č. XXX, ako i vložka
XXX k. ú. F., z ktorých je zrejmé, že PK p.č. 1610 je zapísaná len vo vložke XXX. Tieto vložky predložila
sama navrhovateľka. Z tohto dôvodu odporca správne uviedlo vložku XXX. V napadnutom rozhodnutí
je dostatočne uvedený skutkový stav, z ktorého správny orgán ohľadne tejto parcely vychádzal, a to, že

táto mala v čase prechodu do vlastníctva štátu charakter zastavanej plochy, a to dom č. XX a dvor (ako
to vyplýva i z úplného výpise z PK vložky XXX zo dňa 09.07.1970) a taktiež bolo dostatočne uvedené
i právne posúdenie, keď bol citovaný § 1 zák. č. 503/2003 Z.z. (síce bez jeho slovnej citácie, avšak
vzhľadom na to, že navrhovateľka bola v správnom konaní zastúpená advokátkou, poukaz na konkrétne
ustanovenie zákona je dostačujúci).

Čosatýkanámietkyvydávaniačiastkovýchrozhodnutíanesúhlasunavrhovateľkysvydávanímtakýchto
rozhodnutí, samotné vydanie takéhoto rozhodnutia je na správnej úvahe správneho orgánu. Jedná sa
o procesný postup správneho orgánu, ktorý je plne v kompetencii správneho orgánu. Správny súd
zdôrazňuje, že je bežnou praxou pozemkových orgánov rozhodovať o reštitučnom nároku oprávnených

osôb čiastkovými rozhodnutiami a takýto postup nie je v rozpore ani so zákonom č. 503/2003 Z.z.,
ani so Správnym poriadkom. V zmysle § 3 ods. 4 Správneho poriadku správne orgány sú povinné
použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak je reštitučný nárok
rozsiahly, avšak je možné rozhodovať o čiastkových reštitučných nárokoch, ktoré už prešli procesom
dokazovania vo veci samej, nič nebráni správnemu orgánu rozhodnúť len o čiastkovom reštitučnom

nároku. Tento postup priamo korešponduje s jednou zo základných zásad správneho konania - zásadou
efektívnosti a hospodárnosti konania. Z dôvodu, aby oprávnená osoba neutrpela ujmu vydávaním
takýchto čiastkových rozhodnutí vzhľadom na prípadné priznanie práva na náhradu (o čom rozhoduje
SPF), SPF vychádza z úhrnnej výmery jednotlivých pozemkov, za ktoré bolo priznané právo na náhradu,
a nielen z jednotlivých čiastkových rozhodnutí zvlášť. Týmto procesným postupom SPF je učinené

zadosť dikcii § 6 zákona č. 503/2003 Z.z.. Vo vzťahu k námietke, že jej bude upretý výber medzi
náhradnými pozemkami alebo finančnou náhradou, krajský súd konštatuje, že napadnutým rozhodnutím
navrhovateľke nebolo priznané ani čiastkové právo na náhradu. Preto poukazovať na nesprávny
procesný postup správneho orgánu, ktorý mal vzniknúť vydaním čiastkového rozhodnutia o práve na
náhradu,keďsprávnyorgánprávonanáhradunavrhovateľkevôbecnepriznal,jezavádzajúceaúčelové.

Pokiaľ by došlo k situácii, keď by správny orgán priznal právo na náhradu čiastkovým rozhodnutím,
postup SPF by sa spravoval interným pokynom generálneho riaditeľa č. 3/2011 Slovenského
pozemkového fondu, ktorým sa upravuje postup Slovenského pozemkového fondu pri poskytovaní
náhrad oprávneným osobám podľa zák. č. 229/1991 Zb. a zák. č. 503/2003 Z.z. v znení zákona č.

559/2010 Z.z., konkrétne čl. XV. bod 3 posledná veta, podľa ktorého ustanovenie druhej vety tohto
odseku neplatí, ak o nároku oprávnenej osoby bolo rozhodnuté viacerými rozhodnutiami a úhrnný nárok
je vyšší ako 400 m2 a 166 Eur. Z uvedeného vyplýva, že ak boli vydávané čiastkové rozhodnutia,
ktorými bolo rozhodované o priznaní práva na náhradu, o ktorej rozhoduje Slovenský pozemkový fond,
práva navrhovateľky nebudú dotknuté vydávaním týchto čiastkových rozhodnutí, pretože Slovenský

pozemkový fond bude akceptovať úhrnnú výmeru jednotlivých pozemkov, za ktoré bolo priznané právo
na náhradu. Tá skutočnosť, že Slovenský pozemkový fond bude mať vedomosť o vydávaní čiastkových
reštitučných rozhodnutí je daná tým, že je účastníkom správneho konania v každej takejto veci.Nesúhlas navrhovateľky s tým, aby odporca rozhodol o jej uplatnenom nároku po častiach, ktorý bol
ako námietka taktiež uvedený v opravnom prostriedku, je právne irelevantný. Vydávanie čiastkových
rozhodnutí nie je podmienené súhlasom účastníkov konania. Právo účastníka konania týmto spôsobom

podmieňovať procesný postup správneho orgánu nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Ide o
subjektívny postoj navrhovateľky, ktorý správny orgán nemusí zisťovať, pretože nie je podmienkou
procesného postupu.

Námietka navrhovateľky ohľadne dĺžky konania nespôsobuje sama o sebe nezákonnosť napadnutého

rozhodnutia v zmysle § 250i ods. 3 O.s.p.. Jedná sa o také porušenie procesnej normy (Správneho
poriadku), ktoré nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, avšak môže byť riešené inými
inštitútmi procesného práva napr. v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa štvrtej hlavy
piatej časti O.s.p..

Čo sa týka námietky nedostatočného zistenia okruhu právnych predchodcov navrhovateľky, súd uvádza,

že táto námietka je nedôvodná z toho dôvodu, že navrhovateľka v uplatnenej reštitučnej žiadosti
konkrétne uviedla pôvodných vlastníkov, po ktorých sa cíti byť oprávnenou osobou (§2 ods. 2 z.č.
503/2003 Z.z.). Týmito pôvodnými vlastníkmi sú P. X. A., voči ktorému je neter, I. A., voči ktorej je
neter a F. A., voči ktorému je dcéra. Preto nemôže byť rozhodované o reštitučnom nároku vo vzťahu k
iným pôvodným vlastníkom a navrhovateľka nemôže byť oprávnenou osobou podľa § 2 ods. 2 zák. č.

503/2003 Z.z. k osobám iným, ako uvedeným v reštitučnej žiadosti. Keďže F. V. nebola uvedená ako
pôvodná vlastníčka, od ktorej si oprávnená osoba odvodzuje svoj reštitučný nárok, nebolo potrebné
zisťovať vlastníctvo pôvodnej vlastníčky F. V.. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že reštitučné
konanie je výsostne návrhové konanie a samotný reštituent vo svojej žiadosti stanovuje predmet a
rozsah reštitúcie špecifikovaním pozemkov (aj v PK stave) a identifikovaním oprávnených osôb v zmysle

príslušného hmotnoprávneho predpisu (Zákon o pôde, z.č. 503/2003 Z.z.).

Správny súd ďalej vyhodnotil námietky uvedené vo vyjadrení právnej zástupkyne navrhovateľky k
vyjadreniu SPF v jej podaní zo dňa 07.11.2017. Právna zástupkyňa zopakovala námietku uvedenú už
v odvolaní voči v poradí prvému rozsudku prvostupňového súdu, že SPF nie je účastníkom súdneho

konania a pokiaľ by sa súd domnieval, že sa má súdneho konania zúčastniť, mal o tejto skutočnosti
rozhodnúť. Súd vyhodnotil túto námietku ako plne nedôvodnú. Z pripojeného správneho spisu je
jednoznačné, že SPF bol zástupca povinnej osoby Slovenskej republiky, ktorá je účastníkom správneho
konania. Účastníkom reštitučného správneho konania je okrem navrhovateľa aj povinná osoba (§ 4
ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov). V danom prípade povinnou osobu bola

Slovenská republika. Pokiaľ teda predmetom tohto správneho konania boli nehnuteľnosti vo vlastníctve
Slovenskejrepublikypatriacedopoľnohospodárskehopôdnehofondu(konkrétnePKp.č.2457vovložke
XXXX orná pôda - identifikácia zo dňa 01.10.-31.10.2005), potom v zmysle § 34 ods. 3 zákona č.
330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov ich spravuje a v zmysle § 34 ods. 14 citovaného zákona
koná pred súdom vo veciach týchto nehnuteľností práve SPF. Ak teda povinná osoba v zmysle § 4 ods.

1 zákona č. 503/2003 Z.z. bola Slovenská republika, potom Slovenskú republiku vzhľadom na predmet
správneho konania zastupuje zo zákona Slovenský pozemkový fond. S touto právnickou osobou, t.j.
SPF, teda správne správny orgán konal ako so zástupcom povinnej osoby. Tvrdenie navrhovateľky, že
SPF je v konaní podľa zákona č. 503/2003 Z.z. len „dotknutým orgánom“, nemá oporu v zákone č.
503/2003 Z.z.. Okrem toho terminus technicus „dotknutý orgán“ správny poriadok, ktorý správne orgány

subsidiárne aplikujú na reštitučné správne konanie, (na rozdiel od iných právnych predpisov) nepozná;
čo sa týka definície osôb v správnom konaní, pozná len účastníka konania a zúčastnenú osobu.

Vyššie uvedená námietka právnej zástupkyne je aj nelogická v tom smere, že na jednej strane tvrdí, že
SPF nie je účastníkom súdneho konania a správny súd nemal prihliadnuť na vyjadrenie SPF, ktoré do

súdneho konania predložil, a na druhej strane tvrdila, že bola ukrátená na svojich právach, keď sa k k
nemu nemohla vyjadriť. Pokiaľ by skutočne trvala na tom, že SPF nie je účastníkom konania, nemohla
byť ani ukrátená na svojich právach tým, že sa k podaniu od takejto osoby nemohla vyjadriť, pretože
v tom prípade by skutočne správny súd na takéto vyjadrenie nemohol prihliadnuť. Len v tom prípade,
ak by SPF mal právo zúčastňovať sa na súdnom konaní ako účastník alebo zástupca účastníka, jeho

vyjadrenie by bolo právne relevantné. Tým, že právna zástupkyňa žiadala vyjadrenie doručiť a reagovala
naň, nepriamo relevanciu tomuto podaniu a teda aj účastníctvu SPF resp. jeho zastúpeniu za účastníka,
priznala.Účastník správneho konania v zmysle § 250m ods. 3 O.s.p. v spojení s § 492 ods. 1 SSP je bez ďalšieho
účastníkom súdneho konania a to bez toho, aby súd osobitným uznesením rozhodoval o jeho pribratí do
konania. Uvedené vyplýva priamo z právnej úpravy § 250m ods. 3 O.s.p.. Takto je ex offo účastníkom

súdneho konania Slovenská republika ako povinná osoba. V zmysle § 34 ods. 14 zákona č. 330/1991
Zb. v znení neskorších predpisov súd konal so Slovenským pozemkovým fondom ako zástupcom tohto
účastníka súdneho konania - povinnej osoby Slovenskej republiky. Okrem toho SPF bol v správnom
konaní tiež účastníkom konania (keďže sa v správnom konaní rozhodlo o priznaní práva na náhradu
podľa § 6 z.č. 503/2003 Z.z.), preto aj v súdnom konaní je ex offo v postavení účastníka. S týmto

účastníkom bol súd povinný konať v rámci celého súdneho konania. Preto by bolo priamo v rozpore
so zákonom vydávať uznesenie o pribratí SPF do konania ako účastníka, ako to požadovala právna
zástupkyňa.

Čo sa týka ďalšej námietky v podaní zo dňa 07.11.2017, že správny orgán vydávaním čiastkových
rozhodnutí porušil princíp právnej istoty, čo je priamo v rozpore so zákonom č. 503/2003 Z.z., súd sa

k tejto námietke už vyjadril v odôvodnení tohto rozsudku vyššie. Je potrebné prihliadnuť na to, že v
danomprípadesanavrhovateľkeprávonanáhradunepriznalo(aničiastkovo),tedavonkoncomnemohla
byť dotknutá na svojich právach, ako tvrdí, vydaním čiastkového rozhodnutia o náhrade, keďže vôbec
nebolo vydané.

V poslednej námietke v podaní zo dňa 07.08.2017 navrhovateľka odôvodnila nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia tým, pri vydaní napadnutého rozhodnutia bol aplikovaný nezákonný interný pokyn
generálneho riaditeľa SPF č. 3/2011, ktorým sa upravuje postup pri poskytovaní náhrad oprávneným
osobám. Súd k tejto námietke uvádza, že ak mal byť tento interný pokyn aplikovaný, muselo by byť
predtým vydané čiastkové rozhodnutie o priznaní práva na náhradu, ktoré však v danom prípade nebolo

vydané. Preto pokiaľ nedôjde k vydaniu takého rozhodnutia (o priznaní práva na náhradu), na základe
ktorého bude potrebné Slovenským pozemkovým fondom vydať rozhodnutie o náhrade, táto námietka je
predčasná.Rovnakojetomutakajvčastinámietky,ktorounamietala,ževinternompokynesagenerálny
riaditeľ SPF nevyrovnal s jednoročnou lehotou od podania žiadosti oprávnenej osoby, v ktorej je SPF
povinný ponúknuť náhradné pozemky. Táto námietka sa netýka správneho konania o rozhodovaní o

reštitučnej žiadosti (ktoré je predmetom tohto súdneho konania), ale správneho konania o rozhodovaní
o konkrétnej náhrade. Treba zdôrazniť, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie, ktorým bolo
rozhodnuté o reštitučnej žiadosti. Predmetom prieskumu nie je rozhodnutie o poskytnutí konkrétnej
náhrady, ktoré vydáva SPF. Námietka sa však týkala tvrdenej vady interného pokynu pri procesnom
postupe SPF pri poskytovaní náhrady, ktoré konanie vzhľadom na výrok napadnutého rozhodnutia

nemôže začať. Takáto námietka sa teda netýka preskúmavaného správneho konania.

Len na okraj súd poznamenáva, že právna zástupkyňa konkrétnu protizákonnosť tohto interného
predpisu ani nešpecifikovala. Uviedla len, že generálny riaditeľ SPF vykonal výklad právnej úpravy bez
výslovného zákonného splnomocnenia a konal tak nad rámec zákona. K tomu správny súd uvádza,

že práve SPF boli dané právomoci v zmysle § 6 ods. 2 a nasl. citovaného zákona na rozhodnutie o
prevedení iných pozemkov alebo na rozhodnutie o náhrade za pozemky. Oprávnením tejto právnickej
osoby, ktorej bola daná kompetencia rozhodovať o týchto otázkach, čím nadobúda charakter orgánu
verejnej správy, je aj vykonať výklad konkrétnych ustanovení právnej úpravy pri jej aplikácii. Rovnako je
taktomunapr.ajpriaplikáciiustanovenízostranysúdu,kedysúdtaktiežvykladáaplikovanéustanovenia

právneho predpisu alebo pri aplikácii právnych predpisov zo strany správnych orgánov pri rozhodovaní
o konkrétnych otázkach podľa konkrétnej právnej úpravy. Orgánom pozemkového fondu je v zmysle
§ 35 ods. 1 písm. b) zákona č. 330/1991 Zb. v znení neskorších predpisov generálny riaditeľ, ktorý
riadi činnosť fondu, rozhoduje o všetkých jeho záležitostiach a za pozemkový fond koná navonok
samostatne. Nič mu nebráni za účelom zjednotenia výkladu zákona pri jeho konkrétnej aplikácii všetkými

zložkami SPF vydať interný právny akt v zmysle vnútorných predpisov fondu nazvaný ako metodický
pokyn. Konkrétnym interným pokynom generálneho riaditeľa č. 3/2011 bol upravený postup SPF pri
poskytovaní náhrad oprávneným osobám podľa zákona č. 503/2003 Z.z.. Konkrétny rozpor s týmto
zákonom právna zástupkyňa navrhovateľky netvrdila. Konštatovala len, že generálny riaditeľ vykonal
výklad bez výslovného zákonného splnomocnenia. K tomu však súd opätovne uvádza, že vykladať

konkrétne ustanovenie zákona patrí do kompetencie každého orgánu verejnej moci či súdu, pokiaľ
aplikuje konkrétne ustanovenie zákona.Je tiež potrebné oddeliť terminus technicus výklad zákona od zákonného splnomocnenia pre Vládu
Slovenskej republiky podrobnejšie upraviť postup SPF pri poskytnutí náhradných pozemkov (§ 6 ods.
10 zákona č. 503/2003 Z.z.). Vláda Slovenskej republiky v zmysle tohto ustanovenia prijala nariadenie

Vlády č. 237/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorým ustanovila podrobnosti o postupe SPF
pri poskytovaní náhradných pozemkov. Otázka prevodu náhradného pozemku pri vydaní viacerých
reštitučných rozhodnutí v tomto nariadení riešená nie je, a preto, keďže vydávať čiastkové rozhodnutia
o priznaní práva na náhradu nie je v rozpore so Správnym poriadkom, nič nebránilo generálnemu
riaditeľovi SPF upraviť túto konkrétnu otázku tak, aby bola v súlade s dikciou § 6 zákona č. 503/2003

Z.z, a to konkrétne, že ak o nároku oprávnenej osoby bolo rozhodnuté viacerými rozhodnutiami a úhrnný
nárok je vyšší ako 400 m2 a 166 Eur, vtedy oprávnenej osobe neprináleží nárok na poskytnutie finančnej
náhrady, ale na priznanie náhradného pozemku, čo je plne v súlade s dikciou § 6 zákona č. 503/2003
Z.z..

Vzhľadom na to, že odvolacie námietky súd vyhodnotil ako nedôvodné, napadnuté rozhodnutie ako

zákonné potvrdil podľa § 250q ods. 3 O.s.p..

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p. a contrario v spojení s §
250l ods. 2 O.s.p.. Keďže navrhovateľka v konaní nebola úspešná, nemá právo na náhradu trov konania,
preto jej súd náhradu trov nepriznal. Účastník konania SPF v konaní podľa tretej hlavy piatej časti

O.s.p. zo zákona nemá právo na náhradu trov konania, preto o jeho náhrade súd osobitným výrokom
nerozhodol.

Poučenie:

Proti uvedenému rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave.

.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.