Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/21/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818010314
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kurák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5818010314.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov JUDr.
Pavla Polku a JUDr. Moniky Liptákovej, na verejnom zasadnutí konanom 30. apríla 2019 prejednal
odvolanie podané obžalovaným C. K., nar. XX.XX.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Námestovo,
sp.zn. 6T/130/2018 zo dňa 24.1.2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného C. K. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný C. K. bol rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/130/2018 zo dňa 24.1.2019
uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

od presne nezisteného dátumu, od 5.3.2018 do 7.5.2018 v S. J., v rodinnom dome č. XXXX,

pod vplyvom alkoholu slovne a aj fyzicky napádal svoju manželku V. K., nar. X.X.XXXX a vyhrážal sa jej
zabitím a naposledy tak konal dňa 7.5.2018 v čase okolo 07.00 hod. v blízkosti zastávky SAD v S. J.,
okr. X., kedy pod vplyvom alkoholu prišiel ku tam stojacej manželke V. K., nar. X.X.XXXX, ktorú chytil za
ruku, žiadal ju o peniaze a vyhrážal sa jej zabitím, čim vzbudil u poškodenej obavu o jej život a zdravie,
v dôsledku čoho poškodená aj opakovane telefonicky žiadala o pomoc políciu.

Za to súd obžalovanému podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody
vo výmere 9 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil
a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov.

Podľa § 73 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou
formou.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol vo výroku o vine a uloženom treste
napadnutý odvolaním prokurátora v neprospech obžalovaného a napadnutý odvolaním obžalovaného
vo výroku o vine a uloženom treste.

Podané odvolanie obžalovaný odôvodnil prostredníctvom obhajcu JUDr. Andreja Bryju. Obžalovaný
v písomnom odôvodnení podaného odvolania úvodom opísal výrokové časti napadnutého rozsudku
okresného súdu. Napadnutý rozsudok považoval za nesprávny a nespravodlivý. Odvolal sa na
Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd s tým, že bolo zasiahnuté do jeho práv tak, že mu
nebolaumožnenáúčasťnavýsluchupoškodenej.Vďalšejobsiahlejčastivytýkalnapadnutémurozsudku

chyby spočívajúce v neúplnosti a nejasnosti skutkových zistení a spochybnil objektívnosť niektorých
vykonaných dôkazov, pričom predostrel svoju verziu skutkových okolností prípadu s jeho subjektívnymhodnotením vykonaných dôkazov. Preto vzhľadom na ním uvádzané skutočnosti navrhol, aby krajský
súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a obžalovaného spod podanej obžaloby oslobodil.

Na verejnom zasadnutí dňa 30.4.2019 prokurátor uviedol, že berie podané odvolanie v celom rozsahu
späť, čo predseda senátu Krajského súdu v Žiline uznesením, sp.zn. 1To/21/2019 zo dňa 30.4.2019
zobral na vedomie.

Prokurátor krajskej prokuratúry následne uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný a

spravodlivý.
Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava podrobných
písomných dôvodov podaného odvolania, ktoré boli predložené odvolaciemu súdu.

Obžalovaný sa v konečnom návrhu v celom rozsahu pripojil k návrhu svojho obhajcu.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa
§ 317 Tr. por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané oprávnenou osobou a včas v lehote
ustanovenej v § 309 Tr. por. V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd
odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu stanovenom v § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil,
že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok vo výroku o

vine, uloženom treste odňatia slobody a uloženom ochrannom liečení.

Krajský súd v konaní o odvolaní obžalovaného nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa.
Obžalovaný bol zo spáchania trestnej činnosti usvedčený procesne správne zabezpečenými a

vykonanými dôkazmi, predovšetkým výpoveďou poškodenej V. K. (aj v kontexte so závermi znaleckého
dokazovania), záznamami v priestupkovom konaní, zvukovou nahrávkou z polície a preukázaného
požívania alkoholu obžalovaným. Predmetné dôkazy, ktorých podrobný opis je súčasťou napadnutého
rozhodnutia, okresný súd vyhodnotil v súlade so základnou zásadou trestného konania uvedenou v § 2
ods. 12 Tr. por. Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s postupom prvostupňového súdu pri hodnotení

dôkazov a tieto sám na základe vnútorného presvedčenia vyhodnotil s totožným výsledkom.
Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného
činu (prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.) je napadnutý
rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo
k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové zistenia

prvostupňového súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne a úplné, lebo
zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací
súd v otázke skutkových zistení odkazuje na veľmi podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého
stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia.

Vina obžalovanému musí byť dokázaná na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným
poriadkom. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov
dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrnne a dospel k logicky

odôvodneným skutkovým zisteniam. Súd prvého stupňa veľmi podrobne rozviedol dôkazy, ktoré
usvedčujú obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku, a jeho správne právne závery
majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní.

Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie napadnutého rozsudku predstavuje dostatočný základ pre

jeho výrok, lebo súd prvého stupňa v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých právnych úvah
rozhodol a jasne odôvodnil svoje skutkové zistenia a závery. Súd prvého stupňa sa taktiež dostatočným
spôsobom zaoberal obhajobou obžalovaného a následne presvedčivým spôsobom zdôvodnil, prečo ju
považoval za nevierohodnú, nepotvrdenú žiadnym z vykonaných dôkazov.Okresný súd po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní oproti obžalobe inak ustálil skutkový
stav a zmenil právnu kvalifikáciu skutku na prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2

písm. b) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. Prokurátor podal obžalobu
na obvineného C. K. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na
ustanovenie § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa
§ 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 ods. 1
písm. j) Tr. zák. So zmenou právnej kvalifikácie skutku sa krajský súd stotožnil, a preto v celom rozsahu

poukazuje na veľmi správne a podrobné dôvody uvedené v napadnutom rozsudku.

K dôkaznej situácii krajský súd v súlade s názorom okresného súdu uvádza, že vykonanými dôkazmi
bolo preukázané, že konanie obžalovaného sa síce nevyznačovalo takou hrubosťou a agresivitou, ako
to bolo obžalovanému pôvodne kladené za vinu, ale stále je možné konštatovať, že obžalovaný sa
dopúšťal agresívneho správania voči poškodenej, aj keď menšej intenzity. Vykonaným dokazovaním

bolo preukázané, že obžalovaný sa pod vplyvom alkoholu vyhrážal svojej manželke, dopúšťal sa
fyzického násilia spôsobom spôsobilým vyvolať strach a obavu poškodenej V. K. o svoje zdravie.
Uvedenému konštatovaniu nasvedčujú najmä výpovede poškodenej, aj s prihliadnutím k charakteristike
jej osobnosti - zveličovanie a dramatizovanie udalostí, ďalej čiastočne výpoveď obžalovaného, ktorý
nepopieral časté požívanie alkoholu, a rovnako tak zvukové nahrávky z polície, z ktorých je zrejmé, že

obžalovaný sa manželke vyhrážal, aj keď nie tak, ako mu to bolo pôvodne kladené za vinu obžalobou.
Krajskýsúdnepopiera,ževýpovedepoškodenejbolivpriebehutrestnéhokonaniaspochybnenézávermi
znaleckého dokazovania. Je však nepochybné, že obžalovaný sa vyhrážal poškodenej fyzickým násilím
tak, že by to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o jej zdravie, čo dokazujú najmä opakované telefonáty na
políciu. Vykonaným dokazovaním okresný súd dospel správne k záveru, že konanie obžalovaného je

potrebné kvalifikovať ako prečin nebezpečného vyhrážania.

Odvolací súd v posudzovanom prípade zdôrazňuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom
konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie

dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Obžalovaný odvolanie založil aj na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred
súdomprvéhostupňa.Sjehonámietkami,skutkovýmiaprávnymi,saalesúdprvéhostupňavrozhodnutí
riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom

súde. Okresný súd sa v dostatočnom rozsahu s odvolacími námietkami zaoberal, preto krajský súd, ako
súd odvolací, v tomto smere na predmetné odôvodnenie odkazuje.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo

na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva obžalovaného, ak si neosvojí ním
navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne záväzných
právnych predpisov.

Súdu prvého stupňa však treba vytknúť, že sa v dôvodoch svojho rozhodnutia nedostatočne zaoberal
materiálnym korektívom (§ 10 ods. 2 Tr. zák.) vzhľadom k tomu, že sa v tomto prípade jednalo o prečin.

Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen
všetky formálne znaky prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách odseku 2 § 10 Tr. zák.,

to znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív).

Záver o tom, či pri prečine je materiálny korektív podľa § 10 ods. 2 Tr. zák., je záverom právnym.

Tento právny záver o materiálnom korektíve prečinu sa však musí zakladať na
skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, rovnako ako záver o objektívnych
a subjektívnych znakoch prečinu. Skutočnosti významné pre právny záver o tom, či tu je materiálnykorektív prečinu, musia byť predmetom dokazovania práve tak, ako všetky ostatné okolnosti naplňujúce
znaky trestného činu.
Pri zisťovaní okolností, ktoré majú význam pre záver o materiálnom korektíve prečinu, nemožno vopred

prikladať osobitný význam žiadnemu dôkaznému prostriedku, ale na jeho naplnenie treba usudzovať zo
všetkých konkrétnych okolností, za ktorých bol prečin spáchaný, a zo všetkých relevantných dôkazov.

Krajský súd mal naplnenie materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. pri prečine nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. z

pohľadu, či je jeho závažnosť nepatrná, so zreteľom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, za preukázaný. Konanie
obžalovaného sa vyznačovalo takou intenzitou, že jeho závažnosť (s poukazom na vyššie uvedené
kritériá pri jej posudzovaní) je potrebné považovať za väčšiu ako nepatrnú.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni

v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob

spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V dokazovaní k uloženému trestu okresný súd nezistil u osoby obžalovaného existenciu poľahčujúcich
alebo priťažujúcich okolností. Prvostupňový súd obžalovanému ukladal trest odňatia slobody podľa § 38

ods. 2 Tr. zák. pri rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Okresný súd obžalovanému uložil
trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Okresný súd pri rozhodovaní o treste vychádzal správne z ustanovenia § 34 Tr. zák., ktoré upravuje
zásady jeho ukladania. Výmera uloženého trestu je teda podľa názoru odvolacieho súdu opodstatnená a

primeraná najmä závažnosťou spáchaného trestného činu, ako aj vyhodnotením osoby obžalovaného.
Závažnosť spáchaného trestného činu spočíva v jeho úmyselnom, intenzívnom a trvajúcom konaní.
Rovnako je potrebné pripomenúť, že za obdobné správanie voči poškodenej bol obžalovaný už v
minulosti postihnutý, preto sa takáto výmera trestu krajskému súdu, s prihliadnutím na vyššie uvedené
skutočnosti, javila ako primeraná. Uložený trest z trestnoprávneho hľadiska spĺňa okrem individuálnej

prevencie aj prevenciu generálnu, t.j. iných odradí od páchania obdobných trestných činov.

Krajský súd sa starostlivo zaoberal aj výrokom napadnutého rozsudku, ktorým súd obžalovanému uložil
ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. V tejto súvislosti nezistil pochybenie okresného
súdu pri aplikácii ustanovenia podľa § 73 ods. 2 písm. a) Tr. zák. a uložené ochranné liečenie považuje

za potrebné na ochranu spoločnosti.

Na základe týchto skutočností Krajský súd v Žiline odvolanie obžalovaného C. K. zamietol v
zmysle ustanovenia § 319 Tr. por., pretože nie je dôvodné. V ďalších neuvedených podrobnostiach
druhostupňový súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorým sa v

plnom rozsahu stotožnil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.