Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. november 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/90/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817202648
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7817202648.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov
JUDr.LadislavaCakocihoaJUDr.PetraTutkavsporežalobcuFriendlyFinanceSlovakias.r.o.,sosídlom
v Košiciach, Hlavná 104, IČO: 47 243 368, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, so
sídlom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa 7, proti žalovanej I. X., P.. X.X.XXXX, Y. G. XX, o zaplatenie 875,-
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 5. júna 2017

č.k. 12Csp/61/2017 - 15 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol
žalobu, ktorou sa domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 875,- eur, spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 885,- eur od 16.9.2015 do 11.11.2015 a zo sumy 875,- eur od 12.11.2015

do zaplatenia. Zároveň rozhodol, že náhradu trov konania stranám sporu súd nepriznáva.

2. V odôvodnení súd poukázal na argumentáciu žalobcu v žalobe, že dňa 25.8.2015 medzi ním a
žalovanou došlo k vzniku právneho vzťahu, na základe ktorého poskytol žalovanej peňažné prostriedky
vo výške 885,- eur, pričom predpokladom vzniku právneho vzťahu bola registrácia žalovanej na adrese
internetového sídla žalobcu ako veriteľa www.pozickomat.sk, za účelom zriadenia užívateľského účtu, v

ktorom žalovaná uviedla svoje nezameniteľné osobné údaje, spolu s číslom účtu, na ktorý žiada zaslať
peňažné prostriedky. Dodal, že žalobca nepožadoval od žalovanej zaplatenie odplaty za poskytnutie
pôžičky, ani úhradu iných poplatkov a nákladov a požiadal súd, aby rozhodol na základe žalobcom
predložených dôkazov, nakoľko žalobca nemá k dispozícii zmluvu o poskytnutí úveru, ani inú písomnú
zmluvu, žalovaná prevzala žalobu spolu s prílohami, s uznesením o procesných právach a poučeniach
dňa 5.5.2017 a k žalobe sa nevyjadrila

3. Konštatoval, že vo veci rozhodol v súlade s § 177 ods. 2 písm. a) CSP bez nariadenia pojednávania,
na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, ktorými boli základné informácie a kontaktné
informácie žalovanej, vedené na účte na Pôžičkomat.sk, ako i výpis z účtu vedený v Slovenskej
sporiteľni, a.s. za mesiac august 2015, z ktorého ale nebolo zrejmé, komu účet patril a kto vykonal
bezhotovostný prevod dňa 25.8.2015 na účet žalovanej.

4. Z uvedeného súd vyvodil, že „pre absenciu zmluvy, nie je možné zistiť, o aký typ zmluvy alebo
dojednania sa jednalo, či išlo o spotrebiteľskú zmluvu, ktorej úprava podlieha právnej úprave Zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, alebo o zmluvu o pôžičke v zmysle ust. § 657 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“). Existencia zmluvy nebola v konaní preukázaná. Ak by išlo o spotrebiteľský
úver podľa Zákona č. 129/2010 Z.z., písomná forma je povinná a jej nedodržanie má za následok

neplatnosť takej zmluvy (ust. § 9 ods. 1 uvedeného zákona). V prípade zmluvy o pôžičke podľa ust. §
657 OZ, písomná forma síce nie je podmienkou platnosti zmluvy, avšak podstatnými náležitosťami tejtozmluvy je dohoda o prenechaní veci (jej reálnom odovzdaní), o druhovom určení veci, o povinnosti
vrátiť vec rovnakého druhu a o určení času vrátenia. Čas vrátenia nemusí byť určený konkrétnym
dňom, ale stačí, ak je dohodnutý tak, že čas vrátenia možno určiť. V tomto prípade nie je možné

zistiť ani čas vrátenia ani spôsob jeho určenia“. Ďalej dôvodil, že „pokiaľ už neexistuje zmluva, z
ktorej by vyplynuli zmluvné podmienky a predovšetkým osoba veriteľa a osoba dlžníka, mal žalobca
riadne preukázať majiteľa účtu, z ktorého boli prevedené peňažné prostriedky. Jediným zistiteľným
údajom z predloženého torza výpisu z účtu (jedna strana), bol údaj spočívajúcu na kontaktnú adresu:
telefonickú alebo elektronickú, ktorá by sa mala týkať Slovenskej sporiteľne, a.s. Kto je majiteľom účtu,

kto poskytol na účet žalovanej prostriedky, nebolo možné zistiť. Žalovaná sa nevyjadrila k žalobe, avšak
z jej nečinnosti nemožno vyvodiť automaticky súhlas s uplatneným nárokom, zvlášť za stavu, keď jej boli
súdom doručené, spolu so žalobou, len vyššie označené dve listiny, ktoré nemajú žiadnu výpovednú
hodnotu“. Citoval znenie § 132 ods. 1 až 3 a § 150 ods. 1 CSP a uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno a z toho dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

5. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP s odôvodnením, že v konaní úspešnej
žalovanej nevznikli žiadne trovy konania.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm.
b), d), f) a h) CSP. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe vyhovieť, resp. rozsudok zrušiť a vec

vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podčiarkol, že žalovaná sa k žalobe nijakým spôsobom
nevyjadrila, nenamietala, že účet, na ktorý jej boli poukázané prostriedky, nie je jej účtom, nepoprela
žiadne skutkové okolnosti uvedené v žalobe, a teda táto skutočnosť v zmysle § 151 ods. 1 CSP medzi
stranami nebola sporná. Mal za to, že preukázal, že žalovanej poskytol finančné prostriedky na účet,
ktorý uviedla vo svojom internetovom profile. Skutočnosť, že sa takto mala obohatiť práve žalovaná,

vyplýva podľa žalobcu z ďalších identifikačných údajov uvedených v profile, a to rodné číslo, číslo
občianskeho preukazu a ďalšie údaje, ktoré nie sú verejne dostupné a žalovaná je povinná tieto údaje
chrániť pred zneužitím. Súdu prvej inštancie žalobca vytkol, že opakovane porušil procesné predpisy,
ignoroval § 151 ods. 1 CSP, keď bez akéhokoľvek vyjadrenia žalovanej nahradil jej procesnú činnosť
pri posúdení skutkového a právneho stavu.

7. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

8. Odvolací súd v súlade s § 380 CSP preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Nie sú splnené podmienky pre

potvrdenie a ani zmenu rozsudku, ale rozsudok je potrebné spolu s akcesorickým výrokom o trovách
konania, pretože súd prvej inštancie svojim nesprávnym postupom znemožnil žalobcovi realizáciu
procesných práv, priznaných mu v civilnom sporovom konaní za účelom ochrany jeho práv, a to v takej
miere, že tým došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, ku ktorej vade je povinný prihliadať
odvolací súd z úradnej povinnosti.

9. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústava“)
zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a
nestrannom súde a v prípadoch určených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa záverov
ustálenej judikatúry rozhodnutiu všeobecného súdu vo veci samej musí predchádzať jeho postup

zodpovedajúci garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle príslušných ustanovení ústavy a
medzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, najmä garanciám obsiahnutým v
princípe rovností zbraní a práve na kontradiktórne konanie. Všeobecné súdy v civilnom súdnom konaní
nemajú poskytovať formálny či formalistický výklad a aplikáciu práva, ale majú poskytovať taký výklad a
aplikáciu práva, ktorý je materiálnou ochranou zákonnosti, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana

práv a oprávnených záujmov sporových strán (por. m.m. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. februára
2012, sp. zn. 1Cdo/48/2010).

10. Podľa článku 48 ods. 2, vety prvej Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonaným dôkazom.

11. Z citovaného ustanovenia vyplýva základné ústavné právo strany sporu, aby jej vec bola prejednaná
vjejprítomnostiazakotvujeipožiadavkukontradiktórnosti,ktoráspoluspožiadavkourovnostisporovýchstrán a zásadou rovnosti zbraní, predstavuje kľúčové atribúty spravodlivého konania pred súdom (čl. 6
ods. 1, čl. 9 CSP), premietajúce sa do rovnoprávneho postavenia procesných strán, pokiaľ ide o právo
skutkovo a právne argumentovať, podávať návrhy, vyjadrovať sa k návrhom a tvrdeniam druhej strany,

ako i navrhovať dôkazy preukazujúce ich tvrdenia. Kontradiktórnosť sa v súdnom procese vzťahuje
jednak na dokazovanie, a súčasne zahŕňa i právo zoznámiť sa s argumentmi predloženými druhou
stranou a vyjadriť sa k nim. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva súdne rozhodnutie nemôže byť
založené na ničom, čo nebolo predložené na diskusiu, resp. čo nebolo predmetom diskusie strán (por.
napr. rozsudok Mantovanelli proti Francúzsku z 18.3.1997, Rowe a Davis proti Spojenému kráľovstvu

zo dňa 16.2.2000, Ekbatani proti Švédsku z 26.5.1988, Helmers proti Švédsku z 29.10.1991, Belziuk
proti Poľsku z 25.3.1998, Cooke proti Rakúsku z 8.2.2000). Princíp kontradiktórnosti sporového konania
totiž zabezpečuje stranám právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a taktiež ku skutkovým a právnym
okolnostiam, ktoré sú rozhodujúce pre výsledok konania.

12. Súd je povinný v súlade s § 191 CSP vysporiadať sa so všetkým, čo vyšlo v priebehu konania najavo

a čo strany sporu tvrdia, ak to má vzťah k prejednávanej veci. Pokiaľ súd túto svoju povinnosť nesplní, a
to buď tým, že sa zo zistenými skutočnosťami alebo tvrdenými námietkami nezaoberá vôbec, alebo sa s
nimi vysporiada nedostatočným spôsobom, má to za následok vadu konania, premietajúcu sa ako zásah
do ústavne zaručeného práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
slobôd a do práva na súdnu ochranu. Rešpektuje sa tak základná funkcia dôkazného konania v civilnom

súdnom procese, ktoré obsahuje vykonanie dôkazov, ich hodnotenie a ústi v zistenie skutkového
stavu. Ak teda súd založil súdne rozhodnutie na niečom, čo nebolo predložené na diskusiu, resp. čo
nebolo predmetom diskusie strán alebo ak pri hodnotení dôkazov niektorý z dôkazov vykonaných v
konaní opomenul, resp. sa ním nezaoberal, zaťažil svoje rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce
vážnou procesnou vadou, zakladajúcou dôvod pre zrušenie rozhodnutia, ktoré pre nedostatok dôvodov

nemožno preskúmať. Za takejto situácie odvolací súd nie je ani oprávnený pre účely eventuálnych
vlastných skutkových záverov bez ďalšieho hodnotiť vykonané dôkazy.

13. K uvedenej vade došlo i v posudzovanom prípade.

14. Z obsahu spisu a napadnutého rozsudku odvolania vyplýva, že súd prvej inštancie sa neriadil
uvedenými zásadami, keď potom, ako sa žalovaná k podanej žalobe nevyjadrila, vo veci rozhodol
napadnutým rozsudkom bez nariadenia pojednávania, avšak bez toho, aby žalobcu informoval, že
napriek tejto skutočnosti, považuje skutkové tvrdenia žalobcu za nepreukázané z dôvodov, ktoré súd
uviedol až v odôvodnení napadnutého rozsudku, čím žalobcovi znemožnil viesť kontradiktórne konanie

v podobe predloženia vlastnej argumentácie, ktorá mohla mať vplyv na rozhodnutie súdu a jeho úsudku
o (ne)unesení dôkazného bremena na jeho tvrdenia v žalobe.

15. Za takejto situácie je nutné uzavrieť, že týmto nesprávnym procesným postupom súd znemožnil
žalobcovi (i žalovanej), aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
Vzhľadom na povahu vytknutej vady konania pred súdom prvej inštancie sa odvolací súd už ďalej
nemohol zaoberať samotnou podstatou veci, resp. sa ňou ani zaoberať nemohol, keďže odvolací súd
nemá podklad pre posúdenie vecnej správnosti záveru súdu prvej inštancie. Za tohto stavu preto
odvolací súd nie je ani oprávnený pre účely eventuálnych vlastných skutkových záverov bez ďalšieho

hodnotiť vykonané dôkazy. Preto odvolací súd rozsudok zrušil v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP spolu
s akcesorickým výrokom o trovách konania a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a nové
rozhodnutie.

16. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie splniť si svoju procesnú povinnosť umožniť

žalobcovi vyjadriť sa k relevantným skutkovým a právnym otázkam. V novom rozhodnutí bude
povinnosťou súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 220 CSP svoje rozhodnutie v sporných otázkach,
vrátane námietok žalobcu prednesených v odvolacom konaní, aj náležite odôvodniť.

17. Keďže v tomto ďalšom konaní po zrušení rozsudku vzniknú ďalšie trovy, odvolací súd zrušil aj výrok o

nároku na náhradu trov konania sporových strán, preto povinnosťou súdu prvej inštancie bude o trovách
celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania, opätovne rozhodnúť v novom rozhodnutí (§
396 ods. 3 CSP).18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý

za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).