Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. október 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 40C/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117220504
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamila Nagyová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2117220504.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľov: 1/ Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, U., 2/ G.
Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, U., obaja zastúpení JUDr. Milanom Cíbikom, advokátom, so sídlom
Tomášikova 4, Bratislava, proti odporcom: 1/ J. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. cesta XX, W., 2/ Z.. J.
R., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, Y., o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia pred začatím
konania takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 29.09.2017 sa navrhovatelia domáhajú vydania zabezpečovacieho
opatrenia zriadením záložného práva v ich prospech ako záložných veriteľov na nehnuteľnosť
nachádzajúcu sa okrese Trnava, obec U. X., katastrálne územie U. X., a to byt č. X na 2. poschodí
domu so súpisným číslom XXXX, postavenom na parcele registra „C“ č. XXXX/XXX, zapísanom na

liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Trnava, odbor katastrálny (ďalej len „predmetné
nehnuteľnosti“) vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu o veľkosti XXXX/XXXXX, na zabezpečenie ich pohľadávky voči odporcom vo výške XX.XXX,XX
Eur s príslušenstvom.

2. Návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia navrhovatelia odôvodnili tým, že dňa 02.12.2015

uzavreli ako kupujúci s odporcami ako predávajúcimi (odporkyňa 1/ je právnym nástupcom J. R.,
nar. XX.XX.XXXX, toho času už zomrelý) kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v okrese Bratislava IV, obec U. - mestská časť M. U., katastrálne územie M. U.,
a to rekreačná chata so súpisným číslom XXX, postavená na parcele registra „C“ č. XXXX, spolu s
pozemkami parcelné číslo XXXX o výmere XXX m2, druh zastavané plochy a nádvoria a parcelné
číslo XXXX o výmere XXX m2, druh záhrady. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške XXX.XXX,-€ a

táto bola riadne vyplatená kupujúcimi. Kupujúci sa stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti,
navrhovateľ 1/ v podiele 3 vzhľadom k celku a navrhovateľka 2/ v podiele 1 vzhľadom k celku. Dňa
14.02.2016 došlo k protokolárnemu odovzdaniu nehnuteľnosti. Po zistení skrytých vád na nehnuteľnosti
navrhovatelia reklamovali u Z.. J. R. a odporkyne2/ ako predávajúcich vady, ktoré náklady na ich
odstránenie predstavujú sumu vo výške XX.XXX,XX €. Z. najmä o vady - prasknutý/odtrhnutý oporný
múr zadnej terasy dlhoročným podmáčaním, zanedbaním a neriešením zvodu dažďovej vody zo strechy,

vady na prívodnom elektrickom vedení vstupnej brány a bleskozvod. K tomu pripojili navrhovatelia
faktúru, krycie listy ako vyčíslenie nákladov, ktoré sú potrebné na odstránenie závad. Listom zo dňa
31.03.2017 odporkyňa 2/ prostredníctvom právneho zástupcu neuznala vady a uviedla, že Z.. J. R.
zomrel. Navrhovatelia sa v konaní vo veci samej budú žalobou domáhať proti žalovaným 1/ a 2/
zaplateniaspoločneanerozdielnesumyvovýškeXX.XXX,XX€akonákladovpotrebnýchnaodstránenie
reklamovaných skrytých vád. Odporkyňa 1/ je matkou Z.. J. R. a ako jediná do úvahy prichádzajúca

dedička je preto univerzálnym právnym nástupcom. V čase podania návrhu bol na liste vlastníctva k
predmetnýmnehnuteľnostiamakovlastníkvedenýZ..J.R.,ktorýbytnadobudolpoobdržaníkúpnejcenyod navrhovateľov 1/ a 2/. Na internetovom portáli www.topreality.sk je zverejnená ponuka na odpredaj
bytu na R. ulici, U. X., W. na 2.poschodí s uvedením textu: dohoda je možná pri rýchlom jednaní.
Výmera bytu je 59 m2. Z listu vlastníctva vedenom v katastri nehnuteľností vyplýva, že na 2.poshocdí sa

nachádzajúdvabyty,jedenovýmere36m2adruhýovýmere59m2.Byt,ktoréhoakovlastníkbolvčase
podania návrhu Z.. J. R., je o výmere 59 m2. Z uvedeného podľa navrhovateľov vyplýva, že predmetný
byt bol daný do ponuky realitnej kancelárie za účelom jeho predaja s poslednou aktualizáciu dňa
10.09.2017. Odporkyňa 1/ najprv prisľúbila vec riešiť a následne prestala komunikovať a navrhovateľovi
1/ sa pri telefonickom rozhovore vyjadrila, že byt predá a môže si to navrhovateľ 1/ vymáhať od bývalej

manželkyjejsyna-odporkyne2/. Odporkyňa2/vsúčasnostinevlastnížiadnymajetok.Vdanomprípade
odporkyňa 1/ predmetnú nehnuteľnosť ponúkla na odpredaj. Ďalej v návrhu navrhovatelia uvádzajú,
že existuje tu teda určité právo ochrany domáhajúceho sa subjektu a toto právo môže byť ohrozené
alebonarušené,pričomnajehoochranujevhodnénariadiťneodkladnéopatrenie.Navrhovateliasavšak
domáhajú zriadenia len zabezpečovacieho opatrenia formou zriadenia záložného práva k nehnuteľnosti,
nakoľko majú za to, že sledovaný účel možno dosiahnuť aj zabezpečovacím opatrením. S poukazom na

prejav vôle odporkyne 1/ odpredať nehnuteľnosť, obava z ohrozenia exekúcie na podklade uvedených
záverovjedanáatedajedanýdôvodnavyhovenieichnávrhunazriadeniezabezpečovaciehoopatrenia.
Vo veci samej sa budú navrhovatelia ako žalobcovia domáhať voči žalovaným 1/ a 2/ zaplatenia sumy
vo výške XX.XXX,XX € príslušenstvom.

3. Súd sa oboznámil s návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, výpisom z listu vlastníctva
č. XXX pre katastrálne územie M. U., kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, výzvou na mimosúdne
rokovanie a pokus o zmier zo dňa XX.XX.XXXX, faktúrou č. XXXXXXXX dodávateľa Masomeat, s. r. o.,
krycím listom rozpočtu na odvodnenie a opravu múrov rekreačnej chaty, odpoveďou odporkyne 2/ na
výzvu na mimosúdne rokovanie a pokus o zmier zo dňa 31.03.2017, Posúdením stavebných konštrukcií

nehnuteľnosti vypracovaným Z.. J. F. na žiadosť zadávateľa, navrhovateľa 1/, notárskou zápisnicou č.
N XXXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX spísanou u notára JUDr. Ondreja Ďuriača, výpisom z listu vlastníctva
č. XXXX z katastrálneho územia U. X., súkromnou inzerciou na www.topreality.sk predajcu J. R., ako i
ďalšími na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

4. Z výpisu listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie M. U. vyplýva, že navrhovatelia 1/ a 2/
nadobudli do podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti, a to rekreačnú chatu v R. so súpisným číslom
XXX, spolu so zastavanou plochou a nádvorím s parcelným číslom XXXX o výmere XXX mX a záhradou
s parcelným číslom XXXX o výmere XXX m2, navrhovateľ 1/ v podiele 3/4 a navrhovateľka 2/ v podiele
1/4 kúpnou zmluvou s povolením vkladu pod č. V XXX/XX zo dňa 19.02.2016.

5. Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 03.12.2015 medzi navrhovateľmi 1/ a 2/ ako kupujúcimi a právnym
predchodcom odporkyne 1/ a odporkyňou 2/ z článku IV okrem iného vyplýva, že predávajúci vyhlasujú,
že im nie sú známe také technické alebo právne vady nehnuteľnosti, na ktoré by mali kupujúcich
upozorniť, nehnuteľnosť je v stave spôsobilom na riadne užívanie, na nehnuteľnosti neviaznu žiadne

dlhy, záložné práva, predkupné práva a ani vecné bremená a že ich zmluvná voľnosť nakladať s
nehnuteľnosťou nie je nijak obmedzená. Kupujúci prehlasujú, že sa so stavom nehnuteľnosti (či už
technickým alebo právnym) oboznámili v rozsahu predložených technických a právnych podkladov,
opakovanou osobou obhliadkou a v tomto stave ju kupujú.

6.Zvýzvynamimosúdnerokovanieapokusozmiervyplýva,ženavrhovateliasiuplatnilidňa02.03.2017
zo zodpovednosti predávajúcich za vady predanej veci zaplatenie nevyhnutne vykonaných prác pri
odstraňovaní vád veci v sume XX.XXX,XX €.

7. Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. 1116 pre katastrálne územie U. X. ku dňu rozhodovania súdu

o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že odporkyňa 1/ nadobudla do výlučného
vlastníctva nehnuteľnosť, byt č. X na R. ulici č. XX v U. X., ktorého vlastníkom bol ku dňu smrti J. R.,
pričom k záznamu vlastníckeho práva v prospech odporkyne 1/ došlo na základe uznesenia sp. zn.
21D/62/2017, Dnot 49/2017, právoplatné dňa 22.07.2017.

8.Zvýpisuzinzercienatopreality.skvyplýva,žeodporkyňa1/ponúkanapredaj2izbovýbytpočiastočnej
rekonštrukcii v obci U. X., okres Trnava na R. ulici č. XX, cena dohodou.9. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z.
z. (ďalej len „C.s.p.“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach
alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je

obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa odseku 2 záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o
zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

10. Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

11. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa odseku 2 na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia je príslušný okresný súd.

12. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa odseku 2 k návrhu musí navrhovateľ
pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Podľa § 327 C.s.p., ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané

náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré
bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

15. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

16. Podľa § 151a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, (ďalej
len „Občiansky zákonníka“), záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým,
že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

17. Podľa § 151b ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou
zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho
orgánu, alebo zákonom.

18. Podmienkou pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia je v spojení s § 326 C.s.p. opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj opísanie
skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku. Potreba vydania zabezpečovacieho
opatrenia musí byť teda naliehavá a zároveň súd nemá mať závažnejšie pochybnosti o samotnom
nároku žalobcu. Miera osvedčenia sa spravuje situáciou v konkrétnej veci, každopádne však osvedčenie

akejkoľvek tvrdenej skutočnosti musí byť dostatočne presvedčivé. Z uvedeného charakteru vyplýva,
že pred jeho vydaním nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného
rozhodnutia. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako aj osvedčenie, že existuje
obava z ohrozenia exekúcie, ktorej účelom je nútené uspokojenie veriteľa.

19. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných
majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Samotný výkon záložného práva môže
nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Záložné právo

sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká až zápisom do príslušného
registra. Zabezpečovacie opatrenie má prednosť pred neodkladným opatrením, ktoré súd nariadi
iba za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Dôvodom
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutiazriadením záložného práva. V prípade zabezpečovacieho opatrenia slúžiacemu zamedzeniu obavy z
ohrozenia exekúcie potom zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia treba rozumieť
opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania z rozhodnutia povinnej

osoby mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti z rozhodnutia oprávnenej osoby úspešne sa
domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu
oprávneného k uplatneniu takejto možnosti (za predpokladu, že navzdory existencii vykonateľného
rozhodnutia povinný odmietne uloženú povinnosť splniť dobrovoľne). Existencia takejto obavy nie je síce
prítomnou vždy, no jej prítomnosť však možno usudzovať najmä z hľadiska vyvíjania aktivít povinnou

osobou týkajúcich sa jeho majetku (napr. v smere zbavenia sa majetku).

20. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby
nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy, nevyhnutnou podmienkou jeho zriadenia je
existencia zákonného dôvodu, t. j. taký stav právnych (nie iba faktických) vzťahov medzi stranami,
ktorý vyžaduje takúto úpravu súdom. Súd starostlivo zváži, či je tu skutočne naliehavá potreba, keď

miera osvedčenia sa riadi situáciou a najmä naliehavosťou riešenia, či právo je ohrozené do tej miery,
že je potrebné takto rozhodnúť. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len
zriadením záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. Pred nariadením
zabezpečovacieho opatrenia nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia, je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie

znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti
(teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je
to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako
nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia teda súd poskytne oprávnenej
strane dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že

skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca
povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou sa neprejudikujú práva a povinnosti sporových
strán, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v
neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

21. Navrhovateľ domáhajúci sa nariadenia zabezpečovacieho opatrenia musí taktiež v návrhu osvedčiť,
že obava ohrozenia je reálna, teda, že osoba, na majetok ktorej navrhuje riadiť záložné právo
zabezpečovacím opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku
môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k
zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo

objektívne, musí byť konkrétne a žalobca ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná)
možnosť ohrozenia práv žalobcu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva žalobcu nemožno ničím
nahradiť,lebojezákladnoupodmienkouprenariadeniezabezpečovaciehoopatrenia.Priskúmaníobavy
budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie
sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje

obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ
poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby
zmarenia exekúcie.

22.Súdmôžezabezpečovacieopatreniezriadiťlenvrozsahupotrebnomnanaplneniejehoúčeluapreto

ho nemôže zriadiť v rozsahu, ktorý by obmedzoval žalovaného vo výkone jeho práv nad nevyhnutnú
mieru, teda v rozsahu, v akom nemožno uložené obmedzenie od povinnej osoby spravodlivo požadovať.
Zriadené zabezpečovacie opatrenie musí spĺňať znak primeranosti. Pred nariadením zabezpečovacieho
opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom resp. v prípade
návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia pred podaním žaloby vo veci samej navrhovateľom

osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu).
Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú
zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na
zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak
nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať požiadavku proporcionality.

23. Preto predpokladom úspešnosti návrhu je splnenie najmä nasledujúcich základných
hmotnoprávnych podmienok: 1/ tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce danosť práva a obavu
z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti) tak ako boli uvedené vyššie v odseku 20 a 21, 2/právne účinky opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah
(princíp proporcionality).

24. Po oboznámení sa s návrhom súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky
pre vydanie zabezpečovacieho opatrenia, keď nie je podľa názoru súdu osvedčená danosť práva a
návrhom nie je rešpektovaný princíp proporcionality. Z podaného návrhu, predloženej kúpnej zmluvy
a mimosúdneho vyjadrenia odporkyne 2/ s poukazom na článok IV zmluvy je súd toho názoru, že
nateraz navrhovatelia neosvedčili danosť práva a z predložených listín súd má pochybnosti o samotnom

nároku navrhovateľov, keď tento jednoznačne z uzavretej kúpnej zmluvy nevyplýva a zo skutkových
okolností uvedených odporkyňou 2/ zo dňa 31.03.2017 je danosť práva navrhovateľov spochybnená.
K posúdeniu pomeru primeranosti súd uvádza, že navrhovateľmi uvádzaná výška pohľadávky, ktorú
v žalobe vo veci samej mienia uplatniť, je vo výške XX.XXX,XX € s príslušenstvom. Navrhovatelia
žiadajú pre túto v budúcnosti uplatňovanú peňažnú pohľadávku zriadiť záložné právo k 2izbovému bytu
v obci U. X. vo vlastníctve odporkyne 1/, pôvodne vo vlastníctve J. R., právneho predchodcu odporkyne

1/, ktorý ako spolupredávajúci uzavrel s navrhovateľmi ako kupujúcimi kúpnu zmluvu. Pri testovaní
proporcionality zásahu do majetkového práva odporkyne 1/ k zabezpečovanej pohľadávke súd došiel k
záveru, že tu vzniká zjavný nepomer, keď hodnota zálohu, 2izbového bytu v obci U. X., niekoľko násobne
prevyšuje hodnotu zabezpečovanej peňažnej pohľadávky navrhovateľov. Takýto zásah je podľa názoru
súdu zjavne neprimeraný.

25. Z týchto dôvodov súd návrh na zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.